Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/263/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212223245 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1212223245.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a sudcov Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Valérie Kleinovej v právnej veci žalobcu: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Prešovská 48, Bratislava, IČO: 35 850 370, zastúpený: Mgr. Miroslav Vilím, advokát, Michalská 9, Bratislava, proti žalovanému: U.. H. S., Q.: XX.XX.XXXX, U. B.G. X, U., o zaplatenie 892,85 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 13. januára 2015 č.k. 20C 20/2012-198 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 892,85 eur s 9% úrokom z omeškania od 09.09.2009 do zaplatenia (zrejme ročne, pozn. odvolacieho súdu) a náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 53,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 284,99 eur, všetko do troch dní od jeho právoplatnosti. 2. Rozhodol tak právne vec posúdiac podľa ust. § 51 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 488 OZ, § 489 OZ, § 4 ods. 3 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, § 28 ods. 1, 3, 9 a 11 uvedeného zákona, § 517 ods. 2 OZ v spojení s ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v čase vzniku omeškania žalovaného, keď na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobca fakturoval žalovanému cenu dodávky pitnej vody z verejného vodovodu faktúrou č. XXXXXXXXX vystavenou dňa 19.08.2009 splatnou dňa 08.09.2009 znejúcou na sumu 892,85 eur. Zo zmluvy č. D.-XXXXX-X zo dňa 29.10.2004 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným mal za preukázané, že jej predmetom bola dodávka vody z verejného vodovodu, pričom množstvo dodávanej a odovzdanej vody je stanovené vodomerom. 3. Vychádzal z prednesu právneho zástupcu žalobcu, podľa ktorého v čase vystavenia relevantnej faktúry bol žalovaný na základe zmluvného vzťahu odberateľom pitnej vody, keď zmluva medzi stranami sporu bola platná a účinná v čase, za ktorý bol odber fakturovaný. Poukázal na právny argument právneho zástupcu žalobcu, že zmluva predpokladá, že odberateľom môže byť aj iný subjekt ako je vlastník nehnuteľnosti, avšak nie je povinnosťou žalobcu ako dodávateľa preverovať vlastníctvo k jednotlivým odberateľom, a teda pokiaľ zmluva nie je zo strany odberateľa ukončená, žalobca vystavuje faktúru odberateľovi. 4. Poukázal tiež na argumenty žalovaného uvedené v ním podanom odpore proti platobnému rozkazu vydanému súdom prvej inštancie vo veci, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o dlhu doložením dokumentácie preukazujúcej stav vodomeru od nového vlastníka nehnuteľnosti. Ďalej podľa žalovaného uvedená faktúra sa vzťahuje na obdobie od 25.04.2009 do 11.08.2009 na odbernom mieste R. X T. U., kde bol v čase uzavretia zmluvy so žalobcom o dodávke pitnej vody vlastníkom nehnuteľnosti na parc. č. XXX/X evidovanej na LV č. XXX pre katastrálne územie R. U., obec Bratislava - miestna časť R. U., okres Bratislava II, na ktorú sa viaže toto odberné miesto a na ktorú je napojený vodovod cez vodomer č. XXXXXXX. K uvedenej nehnuteľnosti však dňa 28.10.2008 prešlo vlastnícke právo udelením príklepu licitátora na dobrovoľnej dražbe na vydražiteľa R. X., ktorej priebeh notár osvedčil notársku zápisnicou N 395/2008, Nz 45674/2008 zo dňa 28.10.2008. Podľa žalovaného nedošlo k dodržaniu zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách platného a účinného ku dňu 28.10.2008, podľa ktorého mal byť prizvatý k odovzdaniu predmetu dražby a bolo povinnosťou dražobníka podrobne opísať stav nehnuteľnosti, teda aj stav vodomeru. Nemá vedomosť, či tieto povinnosti boli dodržané. Vzhľadom na svoju neprítomnosť na dražbe nemohol obsah zápisnice skontrolovať. Žalovaný uviedol, že vydražiteľ spolu so stavbou prevzal aj vodomer, a to s nulovým stavom. Išlo o rozostavanú nehnuteľnosť, vodu na nej neodoberal, v predchádzajúcom období bol na žalobcom vystavených faktúrach žalobcom uvedený stav vodomera 0. Žalovaný uznal povinnosť odberateľa podľa zákona č. 442/2002 Z.z. oznámiť vlastníkovi verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie zmenu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti pripojenej na verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu, keď všeobecné podmienky žalobcu v roku uzavretia zmluvy o dodávke pitnej vody v roku 2004 stanovovali lehotu na oznámenie 14 dní vopred, pričom však v danom špecifickom prípade táto povinnosť prešla v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. na dražobníka. Dal do pozornosti, že podľa všeobecných podmienok z roku 2004 sankciou za nesplnenie tejto oznamovacej povinnosti je daná možnosť odstúpenia žalobcu od zmluvy. Podľa všeobecných podmienok platných ku dňu dražby je však povinnosťou oznámiť zmenu vlastníctva až po uvedenej zmene, ktorú povinnosť si však mal opäť splniť dražobník. Žalovaný si povinnosť napriek tomuto splnil ihneď po získaní vedomosti o vydražení nehnuteľnosti. Dal do pozornosti, že v danom prípade sa jedná o prechod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a nie jeho prevod, keď v takom prípade potom nemožno vyžadovať súčinnosť pôvodného a nového odberateľa, keďže ide o iný právny režim. Taktiež mal žalovaný za to, že nespĺňa zákonné kritéria pre jeho posúdenie ako odberateľa vody, keď odberateľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o dodávke vody s vlastníkom verejného vodovodu a ktorá odoberá vodu z verejného vodovodu na účely konečnej spotreby alebo jej ďalšej dodávky konečnému spotrebiteľovi, ktorú on neodoberal. Žalovaný tiež poukázal na poučenie v spornej faktúre, že zmenu odberateľa sú povinnú písomne oznámiť predchodca i nástupca, čo znamená delenú zodpovednosť a sám žalobca predpokladá oznámenie zmeny až po nej a nestanovuje žiadnu lehotu. V zmysle pokynov žalobcu si teda povinnosť splnil ihneď po zistení, že nie je vlastníkom relevantnej nehnuteľnosti. Žalovaný mal za to, že nový vlastník nehnuteľnosti odoberal vodu na danom odbernom mieste 6 mesiacov bez uzavretej zmluvy o dodávke vody. Hlásenie zmeny odberateľa doručil žalovaný žalobcovi dňa 14.09.2009, a to ku dňu 28.10.2008. 5. Súd prvej inštancie po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru o dôvodnosti žaloby žalobcu, keď mal za preukázané, že žalobca dodával žalovanému na základe zmluvy č. D.-XXXXX- X pitnú vodu z verejného vodovodu verejným vodovodom na odberné miesto R. X, U.. Za poskytnuté služby mu vystavil dňa 19.08.2009 faktúru č. XXXXXXXXX znejúcu na sumu 892,85 eur so splatnosťou 08.09.2009, ktorou vyúčtoval žalovanému vodné v objeme 966m3. Vzhľadom na to, že žalovaný vystavenú faktúru v lehote jej splatnosti neuhradil, mal za to, že sa dostal do omeškania s plnením svojich povinností vo vzťahu k žalobcovi. Ustálil, že obrana žalovaného nemá oporu v príslušných právnych predpisoch, keď z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že zmluva medzi účastníkmi zmluvného vzťahu bola platne uzatvorená a podľa všeobecných podmienok o dodávke pitnej vody a odvádzania odpadových vôd bol odberateľ povinný písomne 14 dní vopred oznámiť vlastníkovi verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie zmenu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti pripojenej na verený vodovod alebo verejnú kanalizáciu. V prípade nesplnenia tejto povinnosti zo strany odberateľa bol dodávateľ oprávnený od zmluvy odstúpiť. Uviedol, že uvedenú povinnosť si žalovaný voči žalobcovi nesplnil, keď mu síce oznámil zmenu odberateľa na odbernom mieste, avšak po uplynutí predpísanej zákonnej lehoty. Obranu žalovaného posúdil ako účelovú a nepreukázanú vzhľadom na dôkazy predložené žalobcom preukazujúce žalobou uplatnený nárok. Mal za to, že žalobcom realizovaný odhad ceny za spotrebovanú vodu korešpondoval so skutkovým stavom. 6. Ohľadom príslušenstva súd prvej inštancie rozhodol podľa § 121 ods. 3 OZ a § 517 ods. 1, 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v platnom znení. 7. Ohľadom náhrady trov konania rozhodol v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“). 8. Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas prostredníctvom svojho pôvodného právneho zástupcu odvolanie žalovaný a žiadal ho zmeniť a žalobu zamietnuť, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súdu prvej inštancie vytkol, že sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal s jeho právnymi argumentmi a v rámci odôvodnenia sa obmedzil len na to, že jeho obrana nemá oporu v právnych predpisoch a je účelová bez bližšieho vysvetlenia. Uviedol, že žalobca vystavil faktúru za obdobie od 25.04.2009 do 11.08.2009 a adresoval ju jemu napriek tomu, že v danom období nebol vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej sa odberné miesto nachádzalo. Taktiež vytkol aplikáciu všeobecných podmienok platných v čase uzavretia zmluvy napriek ich zmene k termínu zmeny vlastníka nehnuteľnosti, podľa ktorých bolo povinnosťou odberateľa zmenu nahlásiť až po jej vykonaní. Taktiež zdôraznil, že v danom prípade išlo o prechod a nie prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a s tým súvisiacu povinnosť dražobníka zmenu vlastníctva žalobcovi oznámiť. Dal do pozornosti, že vo veci ide o spotrebiteľský spor a v tomto smere mal byť súdom prvej inštancie hodnotený. Súd prvej inštancie mal podľa neho posudzovať primeranosť lehoty, v ktorej zmenu odberateľa žalobcovi nahlásil vzhľadom na okolnosti nesplnenia povinností dražobníkom. Pozornosť upriamil opäť na zadnú stranu relevantnej faktúry obsahujúcu poučenie o potupe v prípade zmeny odberateľa pri prevode nehnuteľnosti, kde nie je stanovená žiadna lehota a platí tu spätný princíp. Uviedol, že ako klasický spotrebiteľ postupoval podľa tohto poučenia. V rámci konania pred súdom prvej inštancie navrhol dokazovanie výsluchom nového odberateľa pitnej vody, ktoré dokazovanie súd prvej inštancie nevykonal a jeho nevykonanie však v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysvetlil. Súdu prvej inštancie vytkol i nerozlíšenie inštitútov prevodu a prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, keď pre prípad prechodu vlastníctva podľa neho nový vlastník automaticky vstupuje do všetkých práv a povinností predchodcu. Rovnako mu vytkol i nezohľadnenie nedodržania povinností dražobníka podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Namietal pravdivosť tvrdenia žalobcu v žalobe, že vyfakturovanú vodu odoberal, nakoľko ju odoberal nový vlastník nehnuteľnosti, keď v rámci konania pred súdom prvej inštancie navrhol pripojiť stavebnú dokumentáciu, zároveň upozornil aj na znenie ust. § 4 ods. 3 zákona č. 442/2002 Z.z., podľa ktorého odberateľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o dodávke pitnej vody s vlastníkom verejného vodovodu a ktorá odoberá vodu z verejného vodovodu na účely konečnej spotreby vody alebo jej ďalšej dodávky konečnému spotrebiteľovi, ktoré podmienky musia byť splnené kumulatívne. Mal za to, že preukázal, že v spornom období vodu na relevantnom odbernom mieste neodoberal. Ak by i spôsobil porušením povinností vyplývajúcich zo zmluvy uzavretej so žalobcom žalobcovi škodu, vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu na náhradu škody. Doplnil, že pri telefonických kontaktoch s pracovníkmi žalobcu títo jeho argumentáciu akceptovali. Zároveň namietal i výšku priznanej náhrady trov právneho zastúpenia. 9. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril. 10. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového priadku (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 11. Podľa § 470 ods. 2 CSP, veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 12. Vzhľadom na dikciu príslušného prechodného ustanovenia CSP o priamej a okamžitej aplikabilite nového procesného poriadku účinného od 1.7.2016 (zákon č. 160/2015 Z.z.) podaním odvolania žalovaného proti preskúmavanému rozsudku tento nenadobudol právoplatnosť a je potrebné ho odvolacím súdom prejednať za použitia príslušných ustanovení CSP a v zmysle nich i o odvolaní rozhodnúť. 13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preto prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 14. Podľa § 157 ods. 2 OSP ako procesnej normy platnej a účinnej v čase vydania napadnutého rozsudku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy sa ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 15. S citovaným ustanovením korešponduje i aktuálne znenie ust. § 220 ods. 2 CSP. 16. Z uvedeného vyplýva, že základným atribútom odôvodnenia každého súdneho rozhodnutia je právne posúdenie veci a presvedčivosť odôvodnenia. 17. Súdne rozhodnutie nerešpektujúce zásady uvedené v citovaných ustanoveniach o zákonných náležitostiach odôvodnenia je nepreskúmateľné. Nedostatok zákonného obsahu súdneho rozhodnutia sa prejavuje v jeho nezrozumiteľnosti a tým aj nepreskúmateľnosti dôvodov, prípadne nedostatku dôvodov, keď nie je rozhodujúce, že výrok by bol pri správnom odôvodnení správny. V rozpore s korektným a ústavne konformným výkladom ust. § 157 ods. 2 OSP alebo § 220 ods. 2 CSP je úplný či čiastočný nedostatok dôvodov rozhodnutia. 18. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva rozpornosť a nesúlad so zákonnými požiadavkami na presvedčivosť odôvodnenia súdneho rozhodnutia, keď nie je zrejmé, akými právnymi úvahami sa riadil, keď právne argumenty žalovaného ohľadom nového znenia všeobecných podmienok tvoriacich prílohu zmluvy o dodávke pitnej vody platných vo fakturovanom období, ohľadom zanedbania povinností dražobníka vyplývajúcich mu zo zákona č. 527/ 2002. Z.z. o dobrovoľných dražbách a rozdielnosti inštitútov prechodu a prevodu vlastníckeho práva, nehodnotil, resp. či ich vôbec hodnotil, keďže v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia rozobratie týchto právnych aspektov veci absentuje. Rovnako absentuje i výklad ust. § 4 ods. 3 zákona č. 442/2002 Z.z. predpokladajúci kumulatívne splnenie zákonných podmienok pre kvalifikovanie fyzickej alebo právnickej osoby za odberateľa vody. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku len jednoducho ustálil zistenie porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným s poukazom na všeobecné podmienky platné a účinné v čase uzavretia zmluvy o dodávke pitnej vody, keď však pre prípad zmeny ich znenia nevysvetlil, aký právny význam uvedená zmena má pre žalovaného. Je pravdou, že v zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.ÚS 252/O4), neznamená ani právo na to, aby bolo súdom rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I.ÚS 50/04), nepatrí sem ani právo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I.ÚS 97/97), resp. toho, aby sa súd riadil výkladom všeobecne záväzných predpisov predkladaných stranou sporu (II.ÚS 3/97), avšak právo strany sporu na spravodlivý súdny proces rozhodne zahŕňa jeho právo vysporiadať sa v odôvodnení rozhodnutia argumentmi použitými v rámci obrany či uplatňovania práva vychádzajúc z hmotnoprávnej normy na daný spor aplikovanej, aby právo na spravodlivý súdny proces bolo zachované i počas konania odvolacieho umožňujúceho neúspešnej strane sporu brániť sa proti argumentom súdu prvej inštancie. V danom prípade v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tak neprípustne absentuje vyhodnotenie právnej relevantnosti či irelevantnosti argumentácie žalovaného ako strany sporu. 19. Vytknuté nedostatky odôvodnenia napadnutého rozsudku vyúsťujú do absencie právneho posúdenia veci ako zákonnej náležitosti odôvodnenia súdneho rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 OSP a § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je neprípustne zjednodušené, až laické, bez náležitej právnej argumentácie, t.j. bez náležitého právneho posúdenia dokazovaním zistených skutkových okolností a ich právnych dôsledkov. 20. Uvedené nedostatky odvolací súd nemôže nahrádzať, pretože podstatou odvolacieho konania je zabrániť prekvapivým rozhodnutiam bez možnosti podania riadneho opravného prostriedku, v rámci ktorého by strana sporu mala zachovanú plnú možnosť obrany proti argumentom súdu prvej inštancie a došlo by tak k porušeniu zásady dvojinštančnosti súdneho konania. Uvedený postup, v rámci ktorého by odvolací súd nahrádzal chýbajúce argumenty o základných právnych otázkach preskúmavanej veci, by znamenal nezabezpečenie riadneho prístupu k spravodlivému procesu po podaní odvolania. 21. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil, keďže súd prvej inštancie procesným postupom spočívajúcim v nezákonnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia znemožnil stranám, aby uskutočňovali im patriace procesné práva (náležité bránenie sa proti argumentom súdu v rámci odvolacieho konania) v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno v rámci zachovania dvojinštančnosti súdneho konania napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 22. Podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keď v rámci nového konania bude úlohou súdu prvej inštancie v odôvodnení nového rozhodnutia rozobrať všetky vyššie uvedené právne aspekty veci, s tým, že odôvodnenie nového rozhodnutia bude musieť byť presvedčivé a preskúmateľné. Zároveň bude potrebné vysporiadať sa so žalovaným vznesenou námietkou premlčania uplatneného nároku žalobcu počas odvolacieho konania. Pre prípad ustálenia nároku čo do základu bude potrebné podrobne sa zaoberať jeho výškou a výsledky navrhnutého a vykonaného dokazovania v tomto smere náležite vyhodnotiť, so zreteľom na skutočnosť, že predmetom konania je nárok vyplývajúci s právneho vzťahu so spotrebiteľským charakterom (§ 391 ods. 3 CSP). 23. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).