Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/101/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213200496 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1213200496.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: S. J., R.. XX.XX.XXXX, D. X, XXX XX J., proti žalovanému: Groupama Garancia Biztosíto Zrt., Október 6. u. 20, Budapešť 1051, Maďarsko, IČO: 01 10 014171, konajúci prostredníctvom pobočky Groupama poisťovňa a. s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, Miletičova 21, 821 08 Bratislava, IČO: 47 236 060, zast.: JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., Stará Vajnorská cesta 37, 831 04 Bratislava, IČO: 36 264 750, o zaplatenie 598,02 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 42 Cb/51/2013 - 135 zo dňa 07.10.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 42 Cb/51/2013 - 135 zo dňa 07.10.2014 p o t v r d z u j e . Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) žalobu zamietol. Žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 35,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 114,91 eur na účet právneho zástupcu žalovaného, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak s poukazom na §§ 254, 525 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len Obč. zák.), §§ 2 písm. g), 4 ods. 2, 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 10.01.2013 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 598,02 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania, titulom nároku na refundáciu nákladov za prenajaté motorové vozidlo. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu mal uzavretú s pánom O. Q. Zmluvu o poskytnutí náhradného vozidla, za konečnú sumu 598,02 eur. V zmysle zákona o povinnom zmluvnom poistení splnomocnil pán O. Q., ako poškodený z poistnej udalosti žalovaného k vyplateniu nákladov vynaložených za vypožičanie náhradného vozidla a zároveň ako poškodený napísal žiadosť o náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla. 3. Žalovaný namietol aktívnu legitimáciu žalobcu, a to z dôvodu, že priamy nárok voči poisťovateľovi v zmysle ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení má výslovne poškodený, pričom toto zákonné procesné právo poškodeného voči poisťovni nemožno previesť na inú osobu a takýto prevod práva nevyplýva ani zo žiadneho úkonu medzi poškodeným a žalobcom. Taktiež žalobca nepreukázal, že mu poškodený uhradil sumu, ktorú si žalobca uplatňuje ako náklady za prenájom vozidla, teda nepreukázal, že došlo k vzniku škody v uplatňovanej výške. Žalovaný taktiež namietol výšku nájomného za prenájom motorového vozidla. 4. Súd po vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci: 5. Právny predchodca žalobcu spoločnosť FLASHAUTO, s. r. o. uzavrel s poškodeným, pánom O. Q. Zmluvu o poskytnutí náhradného vozidla, predmetom ktorej bolo zapožičanie náhradného vozidla, značky presne špecifikovanej v zmluve s dátumom zapožičania od 05.11.2010 a dátumom vrátenia dňa 19.11.2010. Platobné a fakturačné podmienky boli dohodnuté bezplatne - zdarma. Dňa 05.11.2010 pán O. Q. splnomocnil GROUPAMA poisťovňu, a.s. na vyplatenie náhrady nákladov vynaložených za vypožičanie náhradného vozidla počas doby nevyhnutne potrebnej na opravu jeho poškodeného motorového vozidla a zároveň si objednal u spoločnosti FLASHAUTO, s. r.o. náhradné vozidlo. Za poskytnutie motorového vozidla bola prenajímateľom (FLASHAUTO, s.r.o.) dňa 22.11.2010 vystavená faktúra č. 004007 na sumu 598,02 eur so splatnosťou 29.11.2010. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 23.03.2011 spoločnosť FLASHAUTO, s.r.o. postúpila svoju pohľadávku voči pánovi O. Q. za poskytnutie náhradného motorového vozidla na spoločnosť Škodové udalosti s.r.o., ktorá si touto žalobou uplatnila od žalovaného nárok na refundáciu nákladov za prenajaté náhradné vozidlo, na uplatnenie ktorej vznikol nárok pánovi O. Q.J. v súlade s ust. § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení. Súd z výsluchu žalobcu zistil, že žalobca sa pridržiaval skutočností uvedených v žalobe. Pán Q. v predmetnej veci vystupuje ako poškodený pri dopravnej nehode a má preto nárok na zaplatenie náhrady škody z povinného zmluvného poistenia vinníka dopravnej nehody, nakoľko vinníkom dopravnej nehody bola osoba, ktorá mala so žalovaným uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení, a teda spôsobená škoda má byť vyplatená žalovaným. Za týmto účelom bolo dňa 05.11.2010 pánom Q. vystavené splnomocnenie, ktorým bol žalovaný splnomocnený na vyplatenie sumy priamo spoločnosti FLASHAUTO, s.r.o. a zároveň požiadal o poukázanie úhrady za požičané motorové vozidlo priamo na účet spoločnosti FLASHAUTO, s.r.o.. Z tohto dôvodu sa pravdepodobne pán Q. so spoločnosťou FLASHAUTO, s.r.o. dohodol, že nebude platiť náklady za požičanie motorového vozidla, a preto bolo v platobných podmienkach zmluvy o poskytnutí náhradného vozidla uvedené pri sadzbe slovo zdarma. Zároveň s vystavením splnomocnenia bolo požiadané o náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla. Žalovaný zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v odpore proti platobnému rozkazu a mal za to, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, nakoľko žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal postúpenie pohľadávky z poškodeného, pána Q. na spoločnosť FLASHAUTO, s.r.o., ako ani inú právnu skutočnosť, na základe ktorej by došlo k prevodu pohľadávky poškodeného voči žalovanému na žalobcu. Žalovaný spochybnil aj existenciu pohľadávky, nakoľko v zmluve o poskytnutí náhradného vozidla, je v časti platobných a fakturačných podmienok uvedené zdarma. K dispozícii nárokom na náhradu škody uviedol, že ten môže byť predmetom dispozície aj vtedy, ak ide o priamy nárok poškodeného. 6. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a poškodeným, pánom Q. bola uzavretá zmluva o poskytnutí náhradného vozidla, na základe ktorej bolo pánovi Q. poskytnuté motorové vozidlo od 05.11.2010 do 19.11.2010, a to bezodplatne. Rovnako splnomocnením zo dňa 05.11.2010 pán Q. ako poškodený splnomocnil žalovaného na vyplatenie poistného plnenia, teda na poukázanie náhrady škody priamo právnemu predchodcovi žalobcu a na základe tohto splnomocnenia si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody od žalovaného. Z ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení vyplýva, že poškodený (pán Q.) má právo priamo si uplatniť nárok na náhradu škody u poisťovateľa (žalovaný). Z ustanovení Občianskeho zákonníka, upravujúcich postúpenie pohľadávky nevyplýva, že by pohľadávku poškodeného voči poisťovateľovi na náhradu škody nebolo možné postúpiť. To znamená, že nárok na náhradu škody si môže poškodený uplatniť buď priamo u poisťovateľa (žalovaného) alebo svoju pohľadávku môže postúpiť na iného. Splnomocnenie vystavené poškodeným (pánom Q.), ktorým poveruje poisťovateľa (žalovaného) na poskytnutie plnenia priamo veriteľovi poškodeného (žalobca) nie je možné považovať za postúpenie pohľadávky, teda s takýmto právnym úkonom nie je spojený prechod práva z poškodeného na žalobcu. Poškodený ani nemohol splnomocniť žalovaného na poskytnutie plnenia, pretože povinnosť žalovaného plniť vyplýva priamo zo zákona. V splnomocnení uvedený účet právneho predchodcu žalobcu, na ktorý mala byť poukázaná platba žalovaným, je len určenie miesta plnenia záväzku. Z uvedeného vyplýva, že na žalobcu neprešiel nárok na náhradu škody, teda pohľadávka poškodeného voči poisťovateľovi (žalovaný) a vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Nárok voči žalovanému na náhradu škody si môže uplatňovať priamo poškodený alebo subjekt, na ktorý bola platne prevedená pohľadávka, resp. žalobca si svoj nárok vyplývajúci mu z uzatvorenej zmluvy o poskytnutí náhradného vozidla mal uplatniť priamo od pána Q. ako nájomcu. Z dôvodu absencie aktívnej hmotnoprávnej legitimácie žalobcu súd žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Keďže mal žalovaný v konaní plný úspech, priznal mu súd náhradu trov konania v sume 150,41 eur, pozostávajúcu z uhradeného súdneho poplatku za odpor v sume 35,50 eur a z náhrady trov právneho zastúpenia v sume 114,91 eur. Podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov žalovanému patrí náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 114,91 eur, a to za dva úkony právnej pomoci - prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaní - tarifa za úkon á 39,84 eur, režijný paušál 2 x 8,04 eur; t. j. spolu s 20 % DPH 114,91 eur. 7. Proti rozsudku súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Vo veci nedostatku aktívnej vecnej legitimácie podľa § 535 a nasl. Obč. zák. trval na tom, že došlo k platnému vzniku poukážky, nakoľko predmetom poukážky je plnenie záväzku prostredníctvom tretej osoby, ktorá vstupuje medzi dlžníka a veriteľa a ktorá poskytuje veriteľovi plnenie na dlžníkov účet. Poukážkou dáva poukazca jednak príkaz poukazníkovi, aby plnenie vybral od poukázanca, jednak splnomocňuje poukázanca, aby plnil na účet poukazcu. Teda poukazca poukazuje, poukazník poukaz prijíma a poukazanec poukaz plní. Účinnosť poukážky voči všetkým jej účastníkom predpokladá tri právne úkony zakladajúce tri právne vzťahy - zmluvu, ktorou poukazca splnomocňuje poukazníka, aby vybral určité plnenie od poukázanca - zmluvu, ktorou poukazca splnomocňuje poukázanca, aby na jeho účet plnil poukazníkovi - jednostranný právny úkon poukázanca, ktorý prijíma poukážku. K vzniku poukážky nestačí jedna z uvedených zmlúv, ani obe zmluvy bez prijímacieho prejavu poukázanca a u poukážky nie je predpísaná forma žiadneho z úkonov. V danej veci je nesporné, že p. O. Q. vyhotovil doklad označený ako splnomocnenie, ktorým splnomocnil žalovanú k vyplateniu škody ako náhrady za poskytnutie motorového vozidla a zároveň si objednal náhradné vozidle v autoservise FLASHAUTO, s. r. o., Košice a zároveň úhradu za vypožičané náhradné vozidlo žiadal poukázať na účet servisu. Je preukázané, že žalovaná toto splnomocnenie prijala dňa 22.11.2010, ale nepoukázala na účet servisu poistné plnenie, ani neodmietla uvedené splnomocnenie. Teda bola preukázaná dohoda medzi poukazcom (poškodeným) a poukazníkom (servisom), ktorej obsahom bolo splnomocnenie poukazníka na prijatie plnenia od poukázanca (poisťovne). Dňa 22.04.2014 písomne navrhol súdu prvého stupňa aby na pojednávanie dňa 10.06.2014 bol predvolaný likvidátor PU z PZP, a to K. H. alebo N. J. za účelom svedeckej výpovede, ktorí k okolnostiam likvidácie predmetnej poistnej udalosti. Žiada, aby bol rozsudok Okresného súdu Bratislava II zrušený a podľa odôvodnenia Uznesenia Krajského súdu Košice sp. zn. 1 Co/163/2011 požaduje, aby súd v ďalšom konaní zisťoval, aký bol úmysel konajúcich osôb pri vyhotovení splnomocnenia, berúc do úvahy všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, vrátane následného konania strán a potom urobiť záver, či došlo alebo nedošlo k právne účinnému vzniku poukážky podľa § 535 a nasl. OZ a po vykonaní ďalšieho dokazovania vo veci rozhodnúť. 8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 9. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými prostriedkami procesnej obrany v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu súdom zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. 10. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci. 11. Odvolací súd konštatuje, že súd svojím rozhodnutím č.k. 42 Cb/51/2013 - 146 zo dňa 08.01.2015 pripustil, aby žalobca: Škodové udalosti s.r.o., Alžbetina 28/666, Košice z konania vystúpil a na jeho miesto vstúpil S. J., R.. XX.XX.XXXX, D. X, J.. 12. Podľa § 535 Obč. zák. poukážkou sa oprávňuje poukazník vybrať plnenie u poukázanca a poukázanec sa splnomocňuje, aby splnil poukazníkovi na účet poukazcu. Priamy nárok nadobudne poukazník proti poukázancovi len vtedy, ak dostane prejav poukázanca, že poukážku prijíma. 13. Podľa § 536 ods. 1 Obč. zák. pokiaľ je poukázanec to, čo má plniť, už poukazcovi dlžný, je voči nemu povinný poukážke vyhovieť. Jeho záväzok zanikne, ak nie je inak dohodnuté, iba tým, že splní podľa poukážky poukazníkovi. Ak sa má poukážkou splniť dlh poukazcu u poukazníka, ktorý s tým súhlasil, je poukazník povinný poukázanca vyzvať, aby plnil. 14. Podľa ods. 2, ak poukazník nechce použiť poukážku alebo ak poukázanec odopiera poukážku prijať alebo podľa nej plniť, je poukazník povinný oznámiť to bez zbytočného odkladu poukazcovi. 15. Odvolací súd poukazuje na to, že poukážka (asignácia) je zmluva, ktorou jedna osoba - poukazca (asignant) splnomocňuje druhú osobu - poukazníka (asignatára), aby vybrala určité plnenie od tretej osoby - poukázanca (asignáta), a súčasne ktorou poukazca splnomocňuje poukázanca, ktorý splnomocnenie prijíma, aby na účet poukazcu plnil poukazníkovi. Právny vzťah z poukážky vznikne tým, že poukazca vydá dve splnomocnenia rôzneho obsahu a na dve rôzne osoby, pričom tieto osoby splnomocnenie im adresované prijmú. Pokiaľ by splnomocnenie prijala len jedna z týchto strán, poukážka nie je úplná a právny vzťah vznikne len medzi poukazcom a tou stranou, ktorá splnomocnenie prijala. 16. Z poukážky môžu vzniknúť tri právne vzťahy: 17. Medzi poukazcom a poukazníkom vznikne len vtedy, keď poukazník prijme splnomocnenie poukazcu. Dôvodom tohto splnomocnenia môže byť úmysel poukazcu darovať poukázané plnenie poukazníkovi, alebo dať mu ho s cieľom splnenia dlhu, alebo môže ísť o inkasovanie tohto plnenia od poukázanca poukazníkom pre poukazcu a pod.. 18. Medzi poukazcom a poukázancom vznikne tento vzťah len vtedy, keď poukázanec prijme splnomocnenie poukazcu. Poukázanec totiž nie je povinný prijať takéto splnomocnenie. 19. Medzi poukazníkom a poukázancom vznikne poukážkový právny vzťah len vtedy, keď obaja splnomocnenie poukazcu prijmú. Obsah tohto právneho vzťahu zodpovedá obsahu pôvodného právneho vzťahu, ktorý je medzi poukazcom a poukázancom, s tým rozdielom, že poukázanec nemôže proti poukazníkovi uplatniť námietky, ktoré by mal proti poukazcovi, ale môže uplatniť len také námietky, ktoré mu patria priamo proti poukazníkovi, alebo ktoré vyplývajú zo samej poukážky. 20. Poukázanec je voči poukazcovi povinný vyhovieť poukážke, ak je poukazcovi dlžný to, čo sa poukazuje poukazníkovi, pretože ide o dispozíciu veriteľa (poukazcu) pohľadávkou, ktorú má voči svojmu dlžníkovi (poukázancovi). Ak poukázanec zaplatí poukazníkovi, týmto zaplatením splní svoj dlh, ktorý má voči poukazcovi. Poukážka slúži predovšetkým na vyrovnanie dlhov. Pritom ňou možno vyrovnať súčasne dlh poukazcu voči poukazníkovi, aj dlh poukázanca voči poukazcovi. Predmetom poukážky môže byť zásadne akékoľvek plnenie, poukážka však najčastejšie znie na peňažné plnenie. Jej predmetom však môžu byť aj cenné papiere alebo zastupiteľné plnenie. 21. Ak poukázanec prijal od poukazcu poukážku (ktorú by inak prijať nemusel) a podľa nej aj plnil, vznikol medzi nimi právny vzťah (tzv. úhradový). 22. Ustanovenie § 536 ods. 1 ukladá poukázancovi priamo povinnosť vyhovieť poukážke, ak to, čo má podľa nej plniť, poukazcovi už dlhuje, t. j. je v postavení dlžníka voči veriteľovi. Záleží na postupcovi, koho určí na prevzatie plnenia, pretože ide o oprávnenie veriteľa disponovať svojou pohľadávkou voči dlžníkovi (poukázancovi). V opačnom prípade by totiž túto povinnosť nemal, lebo poukážku nemusí akceptovať, a teda podľa nej poukazníkovi plniť. Ak nie je dohodnuté inak, jeho záväzok zanikne iba tak, že poukazníkovi splní podľa poukážky, keďže nemá na výber. V tretej vete odseku 1 je upravený vzťah poukázanca a poukazníka (tzv. valutový vzťah), v ktorom poukazca je dlžníkom poukazníka, a aby splnil svoj dlh, vystavil mu na to poukážku. Poukazník, ktorý má postavenie veriteľa, však nie je povinný prijať poukážku svojho dlžníka, podľa ktorej mu má splniť dlh. Je však povinný bez zbytočného odkladu to oznámiť poukazcovi. V prípade, keď poukazník poukážku prijal, musí poukázanca vyzvať, aby mu plnil podľa poukážky. Priamy nárok na plnenie mu voči poukázancovi vznikne až vtedy, keď dostane jeho prejav, že poukážku prijíma (§ 535). 23. Podľa odseku 2 má poukazník voči poukazcovi oznamovaciu povinnosť vtedy, keď poukazník nechce poukážku použiť, t.j. vybrať podľa nej plnenie, poukážku prijal, ale vyzvaný poukázanec odmietol poukážku prijať alebo poskytnúť podľa nej plnenie. V takom prípade poukazníkovi nevznikol priamy nárok voči poukázancovi, a preto je poukazník povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom poukazcu, aby mohol sám vymáhať od poukázanca splnenie nároku. 24. Ak by poukazník porušil túto oznamovaciu povinnosť, môže to mať pre neho za následok vznik zodpovednosti za škodu poukazcu, ktorá mu vznikla v súvislosti s tým, že k plneniu podľa poukážky nedošlo alebo síce k plneniu došlo, ale s omeškaním. 25. V konaní bolo preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a poškodeným, pánom Q. bola uzavretá zmluva o poskytnutí náhradného vozidla, na základe ktorej mu bolo poskytnuté motorové vozidlo od 05.11.2010 do 19.11.2010, a to bezodplatne. Žalobca si na základe splnomocnenia zo dňa 05.11.2010, ktorým pán Q. ako poškodený splnomocnil žalovaného na vyplatenie poistného plnenia, teda na poukázanie náhrady škody priamo právnemu predchodcovi, uplatnil nárok na náhradu škody od žalovaného. Ako už bolo vyššie uvedené, právny vzťah z poukážky vznikne tým, že poukazca vydá dve splnomocnenia rôzneho obsahu a na dve rôzne osoby, pričom tieto osoby splnomocnenie im adresované prijmú. V konaní bolo preukázané len prijatie splnomocnenia pána Q. zo dňa 05.11.2010 žalovaným, a to dňa 22.11.2010. Nebolo však v konaní preukázané vystavenie splnomocnenie zo strany pána Q. pre žalobcu, aby vybral určité plnenie od tretej osoby - žalovaného. Z tohto dôvodu právny vzťah z poukážky nevznikol a žalobca nie je v konaní aktívne legitimovaný. Okrem toho náhradné vozidlo bolo poškodenému poskytnuté na základe Zmluvy o poskytnutí náhradného vozidla bezplatne, preto mu nemohla vzniknúť žiadna škoda. 26. K námietke žalobcu, že súd nevypočul navrhnutých svedkov K. H. alebo N. J. za účelom svedeckej výpovede, ktorí sa mali vyjadriť k okolnostiam likvidácie predmetnej poistnej udalosti, odvolací súd poukazuje na to, že podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti konkrétny dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Výpoveď svedkov, ktorí sa mali vyjadriť k okolnostiam likvidácie predmetnej poistnej udalosti, by neovplyvnili posudzovanie aktívnej legitimácie súdom. 27. V sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia, znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR III. ÚS 209/2004 všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového i odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Odvolací súd podotýka, že právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Pod spravodlivým súdnym procesom sa v žiadnom prípade nechápe právo účastníka súdneho konania na preskúmanie toho, akým spôsobom vnútroštátny súd hodnotil právne a faktické okolnosti konkrétneho prípadu. Do obsahu základného práva podľa § 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktoré predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03, IV. ÚS 340/04, I. ÚS 232/08). Súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, vyvodil z neho správny právny záver a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil. 28. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny. 29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol síce v odvolacom konaní úspešný, mal by právo na náhradu trov konania, nakoľko mu však žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol tak, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 30. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).