Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/271/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213205286 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1213205286.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci žalobcu: Slovenská advokátska komora, so sídlom v Bratislave, Kolárska č. 4, zastúpeného Legium s.r.o., so sídlom v Bratislave, Bukurešťská č. 3, proti žalovanému: M.. O. S.I., D.. XX.XX.XXXX, N. S. N., G. Č.. XX, štátny občan Českej republiky, zastúpenému Nechala & Co. s.r.o., so sídlom v Bratislave, Panenská č. 23, o zaplatenie 21,99 €, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 07. januára 2016, č.k. 9C/193/2013-99, v spojení s opravným uznesením zo dňa 17. mája 2016 č.k. 9C/193/2013-128 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e . Po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená Predsedníctvu Slovenskej advokátskej komory, so sídlom v Bratislave, Kolárska č. 4. Žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou žalobca voči svojmu členovi uplatňoval pokutu za oneskorené zaplatenie príspevku na činnosť SAK za rok 2011 a úrok z omeškania za neskorú úhradu príspevku do sociálneho fondu za ten istý rok na základe § 3 ods. 1 uznesenia konferencie advokátov zo dňa 19.06.2004. Žalovanému priznal náhradu trov konania. 2. V odôvodnení uviedol, že konferencia advokátov nie je oprávnená uložiť advokátovi povinnosť, ktorá nevyplýva zo zákona o advokácii č. 586/2003 Z. z., ktorý neobsahuje zákonné splnomocnenie, ktoré by žalobcovi alebo konferencii advokátov umožňovalo ukladať advokátom povinnosti nad rámec znenia zákona. V zmysle čl. 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR nemôže byť v podzákonnom predpise uložená nová povinnosť, ktorá neexistuje v zákone. Zmocnenie na uloženie povinnosti nemožno odvodzovať ani z ustanovenia § 69 ods. 1 písm. b/ zákona o advokácii. Napokon súd prvej inštancie dospel k záveru, že predpisy komory na prijatie rozhodnutia o povinnosti žalovaného zaplatiť svoje podlžnosti voči žalobcovi poskytujú dostatočný podklad k tomu, aby žalobca prostredníctvom svojho najvyššieho orgánu prijal rozhodnutie, ktoré by mohlo byť v konečnom dôsledku exekučným titulom (§ 41 ods. 2 písm. f/ exekučného poriadku) v prípade neuhradenia pohľadávky žalovaným. Súd nemôže túto úlohu žalobcu nahradzovať v súdnom konaní, pritom z dokazovania nevyplynulo, že žalobca využil svoje právo na vydanie rozhodnutia, ktorým by bola žalovanému uložená povinnosť na zaplatenie v konaní uplatnenej sumy. 3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia žalobe. Mal za to, že z ustanovenia § 29 zákona o advokácii vyplýva oprávnenie pre prijatie uznesenia konferenciou advokátov pri omeškaní s platením príspevku zaplatiť pokutu ako sankciu spojenú s omeškaním. Žalobca je samosprávnou organizáciou, jeho členovia ukladajú povinnosti len sami sebe, v rámci otázok súvisiacich s advokáciou a zákonom predpokladaným postupom. Za nesprávny považoval názor súdu o možnosti žalobcu vydať rozhodnutie voči nedisciplinovanému členovi, ktoré by mohlo byť exekučným titulom. Zastával názor, že žiaden z orgánov žalobcu nemá zo zákona právomoc také rozhodnutie vydať, konferencia advokátov zasadá len raz za štyri roky. Z povahy veci je preto vylúčené, aby tento orgán rozhodoval o individuálnych právach a povinnostiach jednotlivých advokátov. 4. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť, keď uloženie pokuty ako sankcie zákon o advokácii v ustanovení § 29 nepredpokladá. Ďalšie platby môžu byť advokátovi určené len v rámci právomoci komory. Povinnosť advokáta platiť pokuty za omeškanie s plnením povinnosti člena žalobcu v zákone o advokácii nie je uvedená, nespadá preto do právomoci komory. 5. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 470 ods. 1, § 379 a § 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že pre nedostatok právomoci vo veci konať je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť, konanie zastaviť a vec postúpiť Predsedníctvu Slovenskej advokátskej komory (§ 389 ods. 1 písm. a/ , § 161 ods. 1 a 2, § 10 ods. 1 CSP). 6. Predmetom konania je sankcia člena žalobcu za oneskorené splnenie svojej povinnosti každoročne prispievať na činnosť SAK a do sociálneho fondu do 30.04. 2011. 7. Právny vzťah medzi žalobcom ako stavovskou samosprávnou organizáciou (§ 66 ods. 2 zák. č. 586/2003 Z.z.) a žalovaným ako jej členom je právny vzťah, spadajúci pod rámec verejnej správy, ide o záujmovú samosprávu, ktorá má základ v zákone o advokácii (zák. č. 586/2003 Z.z.). Tento právny predpis nemožno považovať za predpis súkromného práva. Vzťah medzi stranami sporu nemožno preto považovať za súkromnoprávny vzťah a spor za spor súkromnoprávnej povahy (§ 3 CSP). Za občianskoprávny vzťah, majúci základ v zákone o advokácii možno považovať len vzťah a prípadný spor medzi advokátom a jeho klientom. Zákon o advokácii neustanovuje, že spor advokáta a komory rieši civilný súd (§ 4 CSP, zákonné rozšírenie všeobecnej právomoci civilných súdov). 8. Podľa Civilného sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z.z.) súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány (§ 3). Iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú, len ak to ustanovuje zákon (§ 4). Civilný súd pre absenciu podmienky konania, spočívajúcu v nedostatku právomoci (ods. 7 odôvodnenia), podľa ustanovenia § 161 ods. 2 a § 10 ods. 1 CSP konanie zastavil a vec postúpil orgánu žalobcu, Predsedníctvu Slovenskej advokátskej komory v zmysle § 71 ods. 1 písm. b/ zák. č. 586/2003 Z.z. oprávnenému rozhodovať o všetkých veciach podľa zákona o advokácii, ak o nich nerozhodujú iné orgány. Je vnútornou vecou samosprávnej stavovskej organizácie, reprezentovanej práve predsedníctvom, posúdiť, či v danom prípade má rozhodovať iný orgán žalobcu, než predsedníctvo, napr. disciplinárna komisia, oprávnená udeliť peňažnú pokutu v prípade zavineného porušenia povinností advokáta, vyplývajúcich i z predpisov komory (§ 56 ods. 1, 2 písm. c/, § 74 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z.z.). 9. S ohľadom na charakter predmetu konania úspešnému žalovanému odvolací súd náhradu trov konania nepriznal (§ 396 ods. 1 v spojení s § 257 CSP), keď trovy právneho zastúpenia žalovaného nepovažoval za účelne vynaložené a iné trovy mu nevznikli. 10. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)(§ 428 CSP).