Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/367/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213205671 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1213205671.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcov: 1/ K. I., nar. X.X.XXXX, bytom Č.Á. XX/A, D., 8/ X.. A. I., nar. X.XX.XXXX, bytom Č. XX, D., 9/ X.. S. I., nar. XX.X.XXXX, bytom Č. XX, D., 10/ X.. O. I., nar. XX.X.XXXX, bytom Č. XX, D., 12/ N. K., nar. XX.X.XXXX, bytom Č. X/B, D., 13/ V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. X/B, D., 14/ X.. X. K., nar. X.X.XXXX, bytom Č. XX/A, D., 15/ J.Í. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. XX/A, D., 16/ X.. K. A., nar. XX.X.XXXX, bytom Č. XX/A, D., 17/ X.. I. A., nar. XX.X.XXXX, bytom Č. XX/A, D., 20/ A.M.C. - A Správa nehnuteľností s.r.o., IČO: 35 861 266, so sídlom Kvačalova 15, Bratislava, zastúpených: Mgr. Zdenko Nováček, advokát, so sídlom Brančská 7, Bratislava proti žalovanému: X.. S. J., nar. XX.X.XXXX, bytom Č. XX/C, D., zastúpenému: JUDr. Beáta Kaprinayová, advokátka, so sídlom Jašíkova 2, Bratislava o zaplatenie 51 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 21.2.2014, č.k. 16C/78/2013-79, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v časti, ktorou rozhodol o náhrade trov konania m e n í tak, že žalobcovia v 1/, 8/, 9/, 10/, 12/, 13/, 14/, 15/, 16/, 17/ a 20/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 16,50 eur titulom zaplateného súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia vo výške 73,46 eur k rukám právnej zástupkyne žalovaného, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej napadnutej časti sa rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému sa proti žalobcom v 1/, 8/, 9/, 10/, 12/, 13/, 14/, 15/ 16/, 17/ a 20/ p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia (pôvodne v 1/ až 20/) domáhali zaplatenia náhrady za odvrátenie hroziacej škody. Zároveň uložil žalobcom 1/, 8/, 9/, 10/, 12/, 13/, 14/, 15/, 16/, 17/ a 20/ zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 16,50 eur titulom zaplateného súdneho poplatku za odpor a vo výške 98,01 eur titulom trov právneho zastúpenia k rukám právnej zástupkyne žalovaného do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 417 ods. 1, 2, § 419, § 438 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobcovia v konaní nepreukázali, že by konaním žalovaného došlo k naplneniu zákonom predpokladaných podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody. Uviedol, že žalovaný sa nedopustil žiadneho konania, v dôsledku ktorého by došlo k porušeniu právnej povinnosti, čo vyplýva aj z uznesenia OO PZ Ružinov a jeho konaním nedošlo k vzniku škody, resp. k zmenšeniu majetku žalobcov. Vyvodil, že skutočnosť, že žalobcovia považovali za primeranú ochranu pred hroziacou škodou zo strany žalovaného to, že sa obrátili na advokáta so žiadosťou o pomoc, je vzťahom medzi žalobcami a osloveným advokátom. Poukázal na to, že konanie žalovaného nevykazovalo znaky trestného činu ani priestupku a podanie bolo z týchto dôvodov odmietnuté. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 149 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“). 3. Proti rozhodnutiu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1/, 8/, 9/, 10/, 12/, 13/, 14/, 15/, 16/, 17/ a 20/ z dôvodu, že súd prvej inštancie vec po právnej stránke nesprávne posúdil, keď nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, keď odmietol vykonať navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, aby následne dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedli, že súd prvej inštancie ich nárok podľa § 419 Občianskeho zákonníka nesprávne posúdil ako nárok podľa § 420 Občianskeho zákonníka, keďže predmetom konania nebola náhrada škody, ale náhrada vynaložených nákladov, ktoré im vznikli v súvislosti s odvracaním žalovaným avizovanej hroziacej škody na ich majetku. Namietali, že prvoinštančný súd potvrdil, že im skutočne škoda hrozila, avšak pochybil, keď právnu pomoc nepovažoval za odvrátenie hroziacej škody. Podľa ich názoru došlo zo strany súdu prvej inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže z uznesenia OO PZ Ružinov vyplýva, že žalovaný sa dopustil voči nim vyhrážky, pričom spáchanie predmetného skutku žiadali preukázať výpoveďou svedkov - K. C. (osoba, ktorá sa zúčastnila telefonického rozhovoru so žalovaným) a vyšetrovateľa stržm. D.. I. Š. (osoba, ktorá vydala uznesenie). Súd prvej inštancie tak podľa ich názoru povýšil výpoveď účastníka nad listinné dôkazy polície a svedecké výpovede, ktoré odmietol vykonať. Poukázali na to, že nenesú zodpovednosť za to, že orgány policajného zboru zaradili a posúdili ich žiadosť o ochranu ako trestné oznámenie, ktoré následne z titulu „ultima ratio“ odmietli. Zdôraznili, že správanie žalovaného možno označiť minimálne za porušenie dobrých mravov v kontexte § 3 ods. 1, § 415 a § 424 Občianskeho zákonníka. V súvislosti s rozhodnutím o trovách konania namietali uplatnený a priznaný úkon právnej služby „ďalšia porada s klientom zo dňa 19.2.2014“ ako neúčelného. Na základe uvedeného žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie. 4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov vyjadril písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 3.6.2014, v ktorom uviedol, že žalobca podľa jeho názoru v konaní nepreukázal, že by mu hrozila bezprostredne škoda, ktorú by odvracal a v tejto súvislosti by mu vznikli náklady spojené s jej odvrátením. Poukázal na to, že práve žalobca vyprovokoval konflikt vzniknutý medzi účastníkmi, keď mienil vykonať úkony - zásah do majetku, ktorý je aj spoluvlastníctvom žalovaného tak, že by mu znemožnil prístup na jeho pozemok a k domu a on mu oznámil, že v takom prípade, ak by došlo k výpadku elektriny by bol nútený odstrániť vstupnú bránu, nakoľko inak sa na svoj pozemok nemôže dostať. V súvislosti s podaním oznámenia na políciu namietal, že z dokladov predložených žalobcom nevyplýva, že podanie urobil advokát, ani, že ho advokát spracoval, nakoľko nie je ním podpísané a parafované, pričom nebola písomne uzavretá mandátna zmluva alebo zmluva o odmene advokáta za právnu službu medzi advokátom a správcovskou spoločnosťou alebo vlastníkmi bytov a nebytových priestorov a faktúra bola vystavená advokátom až po rozhodnutí polície. Uviedol, že žalobca nepreukázal, že by mu skutočne hrozila škoda, ktorej bolo možné predísť podaním trestného oznámenia. Ak žalobca odkazoval na ust. § 117 Občianskeho zákonníka, poukázal na to, že toto poskytuje ochranu iba proti hroziacej škode, a to škode závažnej, pričom pred inými zásahmi poskytuje ochranu ust. § 123 Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedol, že oznámenie žalobcu bolo vyvesené na dverách žalovaného dňa 29.11.2012, telefonát prebehol v ten istý deň, pričom trestné oznámenie bolo podané až dňa 3.12.2012, medzitým žalovaný nijakým spôsobom nekonal tak, že by malo alebo mohlo alebo by dochádzalo k škode na majetku alebo zdraví žalobcov. Vypočutie svedka C. považoval za nadbytočné, nakoľko obsah telefonického rozhovoru bol obsiahnutý v žalobe a opakovane prednášaný na pojednávaní. Nepreukázanie potreby vypočutia stržm. Š. podľa jeho názoru súd prvej inštancie dostatočne v rozhodnutí odôvodnil. Mal za to, že práve advokát (pokiaľ spracoval podanie na políciu) použil prostriedky, ktoré nemali oporu v zákone a podanie bolo odmietnuté a žalobcovia sa domáhali zrejme neúčelného spôsobu domoženia sa svojich požiadaviek, naviac, návrh bol podaný ako podozrenie z plánovania trestného činu krádeže a vydierania, čo orgány činné v trestnom konaní ani neposudzovali, nakoľko obsah podania nekorešpondoval s návrhom. V súvislosti s porušením dobrých mravov poukázal na to, že žalobca si dovolil vstúpiť na cudzí pozemok, na dvere mu nalepiť odkaz a bez akéhokoľvek oprávnenia mu oznámil, že mieni nakladať s majetkom, ktorý patrí aj jemu. Uplatnené trovy konania považoval za účelné, keď ďalšia porada s klientom vyplynula z nevyhnutnosti zabezpečenia a prerokovania podkladov už aj vzhľadom na formálne pochybenia žalobcu od samého začiatku (nedostatky v plnomocenstve). Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a zaviazal žalobcov na náhradu trov odvolacieho konania žalovaného. 5. Žalobcovia reagovali na vyjadrenie žalovaného replikou doručenou odvolaciemu súdu dňa 11.3.2016, v ktorej uviedli, že nie je pravdou, že by žalobcovia hrozili akýmkoľvek zásahom do práv žalovaného, nakoľko avizovaná výmena zámku na bránke umiestnenej na ich pozemku nijako nezasahovala do vecného bremena práva prístupu a prejazdu žalovaného cez pozemok XXX/X. Tiež namietali pravdivosť tvrdenia žalovaného, že bol spoluvlastníkom vstupnej bránky žalobcov alebo posuvnej hlavnej brány, o čom predložili v konaní dôkazy. Rovnako nepovažovali za pravdivé tvrdenie, že k demontáži posuvnej brány by došlo len v prípade výpadku elektriny, ktoré mala vyvrátiť práve svedecká výpoveď K. C. (a čo zároveň je zrejmé z uznesenia polície). Nesúhlasili s neúčelnosťou nimi zvoleného postupu, nakoľko práve z titulu podania na políciu sa žalovaný zaviazal svoju hrozbu na majetok žalobcov nezrealizovať. Skutočnosť, že podanie vypracoval advokát, preukazuje podľa ich názoru faktúra, ktorú v tejto súvislosti vystavil advokát. Namietali, že aplikácia § 417 a § 419 sa vzťahuje len na bezprostredne hroziacu škodu s poukazom na rozhodnutia NS ČR č. 22Cdo/1599/1999 a 25Cdo/259/2001. Nestotožnili sa so záverom, na základe ktorého by mali znášať sami náklady vzniknuté zamedzením vzniku škody, nakoľko by potom refundácii podľa § 419 Občianskeho zákonníka nemohli podliehať ani náklady na kúpu hmotných obranných pomôcok napr. bariéry na podopretie padajúceho múru, nakoľko aj tie majú základ v odplatnej zmluve medzi zasahujúcim a predávajúcim. 6. Žalovaný v duplike doručenej odvolaciemu súdu dňa 21.11.2016 uviedol, že žalobcovia nepreukázali protiprávny stav na ich pozemku, spracovanie podania na políciu advokátom, dôvodnosť podaného oznámenia na políciu, vlastníctvo žalobcu vo vzťahu k hlavnej bráne, dôvodnosť obavy o následkoch konania žalovaného, príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti žalovaným. 7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov podané proti výroku vo veci samej nie je dôvodné. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). 8. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.), pričom v napadnutom rozhodnutí v dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods.2,3 C.s.p.). 9. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné. 10. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali náhrady za odvrátenie hroziacej škody na tom skutkovom základe, že ako vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na Č. XX - XXA C. D. informovali vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na Č. XXB - Z. (vrátane žalovaného), že prijali uznesenie, na základe ktorého vymenia zámkovú vložku na bránke, ktorú využívajú neoprávnene a to napriek vecnému bremenu práva prechodu a prejazdu zriadenom k inému pozemku. Po uvedenom oznámení žalovaný mal vzniesť bezprávnu vyhrážku v telefonickom rozhovore so zamestnancom správcu domu, obsahom ktorej bolo oznámenie, že v prípade výmeny zámkovej vložky na bránke zabezpečí na druhý deň po jej výmene odstránenie brány. Správca domu poverený vlastníkmi bytov a nebytových priestorov k uskutočneniu účinnej ochrany žalobcov pred avizovaným útokom, sa obrátil na advokáta, ktorý vypracoval Žiadosť o ochranu majetku žalobcov pred avizovaným skutkom, následne podanú na Obvodné oddelenie PZ Ružinov. Žalovaný v rámci výpovede pred orgánmi činnými v trestnom konaní popísaný skutok priznal a zaviazal sa, že k realizácii svojej vyhrážky nepristúpi. Uvedené vyplýva z uznesenia povereného príslušníka Okresného riaditeľstva PZ, Odboru poriadkovej polície, Obvodného oddelenia PZ v Ružinove - východ zo dňa 10.12.2012, ČVS: V.-XXXX/RV-D.-XXXX, ktorým odmietol vec podozrenia zo spáchania úmyselného prečinu Nátlak, ktorého sa mal dopustiť žalovaný. Predmetom súdneho sporu bola náhrada nákladov vzniknutých vyfakturovanou odmenou advokáta za právne služby - podania na OO PZ Ružinov v sume 51 eur. 11. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalobcov rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.). 12. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 13. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 14. Podľa § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia. 15. Podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody. 16. Podľa § 419 Občianskeho zákonníka kto odvracal hroziacu škodu, má právo na náhradu účelne vynaložených nákladov a na náhradu škody, ktorú pritom utrpel, aj proti tomu, v koho záujme konal, a to najviac v rozsahu zodpovedajúcom škode, ktorá bola odvrátená. 17. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak na danú vec aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sa vzťahujú na odvracanie hroziacej škody a náhrady účelne vynaložených nákladov v súvislosti s odvrátením tejto škody. Bez ohľadu na to, že súd prvej inštancie okrem iného odôvodňoval svoje rozhodnutie predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu, správne vyvodil, že v súvislosti s primeranou ochranou pred hroziacou škodou zo strany žalovaného, je žiadosť o pomoc advokáta iba vzťahom medzi žalobcami a ním osloveným advokátom. Odvolací súd poznamenáva, že konanie žalobcov (prostredníctvom správcu bytového domu) nemožno považovať za konanie, ktoré by sa dalo charakterizovať ako odvracanie hroziacej škody na ich majetku. Požiadavka na vykonanie služby právnej pomoci, ktorá bola realizovaná v podobe vypracovania „Žiadosti o ochranu - podozrenie z plánovania trestného činu poškodzovania cudzej veci/ krádeže, v spojení s podozrením zo spáchania trestného činu vydierania“ nie je podľa názoru odvolacieho súdu zakročením na odvrátenie škody, a to aj napriek tomu, že žalovaný pri vyťažení policajným orgánom tento ubezpečil, že ku konaniu, ktoré uviedol telefonicky zamestnancovi správcovi bytového domu, nedôjde. Konanie na odvrátenie hroziacej škody je totiž potrebné chápať ako konanie, ktoré priamo, bezprostredne odvracia škodu hroziacu na majetku, zdraví a pod. V danom prípade vypracovanie podania (žiadosti na ochranu majetku) nepredstavuje také zakročenie budúceho možného poškodeného, ktoré by priamo odvracalo vznik škody a ani jeho výsledok nemožno považovať za odvrátenie hroziacej škody. 18. Vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu odvolací súd konštatuje, že obsah telefonátu žalovaného so zamestnancom správcu bytového domu bol zrejmý zo samotného obsahu žaloby ako aj z uznesenia povereného príslušníka PZ, z ktorých súd prvej inštancie vychádzal, neberúc pritom zreteľ na vyjadrenie žalovaného, ktorý interpretoval telefonát čiastočne odlišným spôsobom. Z tohto pohľadu potom nebolo potrebné vykonať dokazovanie výsluchom svedkov navrhnutých žalobcami, a to ani v súvislosti s primeranosťou zákroku na odvrátenie škody vzhľadom na vyššie uvedený záver. 19. Ak teda súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol, postupoval správne. 20. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. vo výroku, ktorým žalobu zamietol, ako vecne a právne správny potvrdil. 21. Vo vzťahu k namietanému úkonu právnej služby označenej žalovaným ako ďalšia porada s klientom, odvolací súd konštatuje, že žalovaný uplatňovaný úkon právnej služby zo dňa 19.2.2014 ničím nepreukázal, z toho dôvodu mu nemožno priznať odmenu za predmetný úkon právnej služby. Na základe uvedeného v časti náhrady trov konania zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že uložil žalobcom 1/, 8/, 9/, 10/, 12/, 13/, 14/, 15/, 16/, 17/ a 20/ nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 16,50 eur titulom zaplateného súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia vo výške 73,46 eur podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) za 3 úkony právnej služby a´16,60 eur, 1x prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (§ 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky), 1x písomné podanie na súd - odpor proti platobnému rozkazu (§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky) a 1x účasť na pojednávaní dňa 21.2.2014 (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky) + 2x režijný paušál a´7,81 eur za rok 2013 (§ 16 ods. 3 vyhlášky) a 1x režijný paušál a´8,04 eur za rok 2014 (§ 16 ods. 3 vyhlášky). 22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 a § 396 ods. 2 C.s.p. a žalovanému ako plne úspešnému v odvolacom konaní vo veci samej priznal voči žalobcom 1/, 8/, 9/, 10/, 12/, 13/, 14/, 15/, 16/, 17/ a 20/ nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).