Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/375/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213206032 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1213206032.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: M. O., O.. XX.XX.XXXX, V. P. XXX, V., štátny občan SR, proti žalovanému: Slovak Telekom, a. s., Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 29. januára 2015, č. k. 11C/58/2013 - 426, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu; ktorou sa žalobca domáhal, aby súd určil povinnosť žalovanému zaplatiť mu škodu vo výške 100 eur za každý deň straty jeho osobnej slobody odo dňa 19.05.2011 až do dňa jeho prepustenia na slobodu dňa 22.10.2012; a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním po právnej stránke posúdil podľa § 420 ods. 1, 3, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka; a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Poukázal na to, že žalobcom vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka je: 1. porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou, 4. zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil. Uviedol, že pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých uvedených štyroch predpokladov, pričom pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Konštatoval, že v predmetnej veci zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už splnenie predpokladu uvedeného v bode 1, čiže porušenie právnej povinnosti, keď žalobca nepoukázal na žiadne konkrétne zákonné ustanovenie, ktoré by žalovanému ukladalo povinnosť zabezpečiť technickým riešením sieť internetu tak, aby v mene žalobcu nemohol nikto na území Slovenskej republiky odosielať prostredníctvom e-mailu žiadne kvalifikované trestné oznámenia na sudcov a prokurátorov - uviedol, že žalobca nepreukázal, že došlo k porušeniu právnej povinnosti zo strany žalovaného, a preto nebol splnený prvý a základný predpoklad pre priznanie náhrady škody. Poukázal aj na to, že žalobca rovnako nepreukázal ani vznik škody, príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou ani zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil. Konštatoval, že žalobca uplatnenú výšku škody v sume 100 eur denne v konaní vôbec nepreukázal. Uviedol, že pokiaľ sa žalobca domáhal náhrady majetkovej škody, tak má za to, že aj v prípade, že by existovala možnosť vzniku škody (čo v danom prípade nebolo preukázané), je možné uhradiť iba skutočnú škodu a ušlý zisk, ktorých vznik je povinný žalobca preukázať. Poukázal na to, že žalobca v konaní nepredložil ani neoznačil žiaden dôkaz preukazujúci vznik majetkovej škody a že žalobca škodu vyčíslil paušálne vo výške 100 eur denne, pričom nie je zrejmé, ako žalobca dospel k uvedenej výške škody - takto vyčíslená výška škody nie je skutočnou škodou a jedná sa iba o jednostranné tvrdenie žalobcu, ktoré nemá oporu v dôkazoch založených do súdneho spisu. Uviedol, že žalobca v konaní neosvedčil splnenie všetkých kumulatívnych predpokladov pre priznanie náhrady škody. Záverom konštatoval, že v predmetnej veci nevykonal dokazovanie navrhované žalobcom, a to výsluchom L.. P.. F., vyjadrením dozorných prokurátoriek z OP BA IV L.. B. R. L.. Č., výsluchom vyšetrovateľov z OR PZ BA IV, U.. U.. Ľ. M., M.. M., P. L.. X. B., X. F. L.. R., L.. T., L.. M.G., L.. B., L.. M., L.. M., L.. U., nakoľko navrhované dokazovanie vzhľadom na predmet sporu a zistený skutkový stav nepovažoval za potrebné pre rozhodnutie vo veci. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaný, aj keď mal v konaní plný úspech si trovy konania neuplatnil, a preto mu právo na ich náhradu nepriznal. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca domáhajúc sa jeho zmeny tak, že odvolací súd jeho žalobe v celom rozsahu vyhovie. Tvrdil, že súd prvej inštancie pochybil, nakoľko sa nezaoberal kauzálnym nexusom v samotnej žalobe. Uviedol, že žalovaný mal vedieť, že porušuje zákony a keď aj o tom nevedel, mal vedieť, lebo neznalosť zákona neospravedlňuje. Žalovaný neznalý platných právnych predpisov bol povinný ošetriť svoje zariadenie vhodným digitálnym filtrom, ktorým by zamedzil slobodu slova použitú výhradne na adresu sudcov a prokurátorov. Poukazoval na to, že žalovaný bol povinný text správy upraviť digitálnym/antiurážlivým filtrom. Trval na vypočutí svedkov na okolnosti jeho odsúdenia na základe fiktívneho mailu zaslaného bez ZEP-u, ktorý nebol v lehote troch dní do zápisnice doplnený. Uviedol, že požadovaná škoda mu vznikla v dôsledku toho, že žalovaný ho nechránil tým, že technickým riešením nezabezpečil svoju sieť tak, aby v jeho mene nemohol nikto odosielať prostredníctvom e-mailov žiadne kvalifikované trestné oznámenia na sudcov a prokurátorov, čím žalovaný nepriamo spôsobil jeho nezákonnú väzbu. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami a závermi žalobcu uvedenými v odvolaní, považuje ich za neopodstatnené a nepreukázané, pričom odvolaciemu súdu navrhol, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. Opätovne poukázal na § 420 ods. 1 a § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na predpoklady zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti, na to, že pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu v danom prípade musia byť všetky predpoklady naplnené kumulatívne (súčasne), ako aj na to, že existenciu predpokladov (s výnimkou zavinenia, kde sa nevedomá nedbanlivosť prezumuje) musí preukázať poškodený, čiže žalobca. Uviedol, že žalobca nepreukázal vo veci skutočnosť, že došlo k porušeniu akejkoľvek právnej povinnosti alebo akejkoľvek právne relevantnej škodnej udalosti a ani neuviedol ustanovenie ktorého právneho predpisu malo byť porušené. Tvrdil, že nebol a nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu s žalobcom a neposkytoval a ani neposkytuje žalobcovi žiadne elektronické komunikačné služby, a teda vzhľadom na uvedené nedošlo a ani nemohlo dôjsť k porušeniu akejkoľvek jeho zmluvnej povinnosti voči žalobcovi. Uviedol, že sa nedopustil ani porušenia akejkoľvek zákonnej povinnosti voči žalobcovi. Konštatoval, že je poskytovateľom elektronických komunikačných služieb v zmysle zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a v rozsahu všeobecného povolenia a individuálnych povolení vydaných Telekomunikačným úradom Slovenskej republiky, a že riadne plní všetky zákonné požiadavky a zákonom ustanovené povinnosti ako prevádzkovateľ elektronickej komunikačnej siete. Poukázal na to, že nezodpovedá za obsah e-mailových správ prenášaných prostredníctvom nim prevádzkovanej elektronickej komunikačnej siete ani za prípadné neoprávnené použite, resp. zneužitie elektronickej pošty, osobného počítača alebo iného zariadenia slúžiaceho na odosielanie, prenos a prijímanie elektronických správ. Konštatoval, že v zmysle zákona č. 22/2004 Z.z, o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 284/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov poskytovateľ služieb nezodpovedá za prenášané informácie, ak služby informačnej spoločnosti pozostávajú výlučne z prenosu informácii v elektronickej komunikačnej sieti alebo z poskytnutia prístupu do elektronickej komunikačnej siete, a poskytovateľ služieb nedal podnet na prenos informácii, nevybral príjemcu informácii, nezostavil ani neupravil informácie. K žalobcom požadovanej náhrade škody vo výške 100 eur za každý deň straty jeho osobnej slobody odo dňa 19.05.2011 až do dňa jeho prepustenia na slobodu dňa 22.10.2012 uviedol, že za skutočnú škodu možno považovať len škodu, ktorú žalobca skutočne utrpel, pričom vznik a rozsah škody musí vychádzať z objektívnych skutočnosti, t. j. musí byť reálne preukázané, že porušením právnej povinnosti došlo k vzniku škody na strane žalobcu v určitej výške. Tvrdil, že táto škoda nemôže byt' určená subjektívnym zhodnotením situácie zo strany žalobcu, ale poukázaním na objektívne súvislosti prípadu, v dôsledku ktorých došlo k vzniku škody vyčíslenej na základe takýchto skutočností. Uviedol, že v tomto prípade však jednoznačné preukázanie vzniku, rozsahu a výšky škody úplne absentuje, keď žalobca len žiada o náhradu škody vo výške 100 eur za každý deň straty osobnej slobody bez ďalšieho. Konštatoval, že z uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že predpoklad vzniku a rozsahu škody nebol zo strany žalobcu vôbec preukázaný, a teda je zrejmé, že ani ďalšia zo základných podmienok pre vznik zodpovednosti za škodu (žalovaného), nebola naplnená. Ďalej uviedol, že príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody je ďalším rozhodujúcim predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu, a teda medzi jeho protiprávnym úkonom (ku ktorému však, ako už bolo vyššie popísané, nedošlo) a vznikom škody (žalobca síce uvádza škodu vo výške 100 eur za každý deň straty osobnej slobody, avšak ani jej vznik, rozsah a ani výšku vôbec nepreukázal) musí existovať vzťah príčiny a následku. Tvrdil, že príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená, ale musí byť preukázaná, pričom dôkazné bremeno zaťažuje tú stranu sporu, ktorej tvrdenie má byť preukázané. Konštatoval, že žalobca v žalobe nepreukázal, že by sa dopustil protiprávneho úkonu, ako aj to, že tento protiprávny úkon spôsobil presne vymedzenú škodu. Ďalej uviedol, že ďalším nevyhnutným predpokladom vzniku všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je zavinenie, pričom zavinenie ako psychický vzťah musí zahŕňať všetky znaky príslušnej skutkovej podstaty, teda protiprávny úkon, škodu a príčinnú súvislosť medzi nimi. Konštatoval, že všeobecná občianskoprávna zodpovednosť je založená na princípe zodpovednosti za predpokladané (prezumované) nedbanlivostné zavinenie. Tvrdil, že dôkazné bremeno o tom, že škoda nevznikla zavineným konaním, spočíva na škodcovi, ktorý sa môže zodpovednosti zbaviť (exkulpovať) preukázaním toho, že škodu nezavinil. Uviedol, že nakoľko však nedošlo k protiprávnemu úkonu z jeho strany a ani k vzniku škody v dôsledku jeho protiprávneho úkonu, nemôže existovať ani jeho psychický vzťah k takémuto protiprávnemu úkonu, škode, či príčinnej súvislosti medzi nimi, t. j zavinenie. 4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p.") účinného od 01.07.2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 5. V prejednávanej veci súd prvej inštancie venoval posúdeniu dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd určil povinnosť žalovanému zaplatiť mu škodu vo výške 100 eur za každý deň straty jeho osobnej slobody odo dňa 19.05.2011 až do dňa jeho prepustenia na slobodu dňa 22.10.2012, náležitú pozornosť, keď vo veci vykonal všetko potrebné dokazovanie v rozsahu dôkazných návrhov strán sporu, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 420 ods. 1, 3, § 442 ods. 1), ktoré aj správne vyložil a svoje dôvody vedúce k zamietnutiu žaloby žalobcu z dôvodu, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal splnenie všetkých kumulatívnych predpokladov pre priznanie náhrady škody, aj v dostatočne potrebnom rozsahu odôvodnil. Žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také relevantné námietky alebo konkrétne argumenty, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu oproti tomu, ako bol ustálený súdom prvej inštancie, alebo ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Obsah odvolania žalobcu, z hľadiska ním uplatňovaných odvolacích dôvodov, nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie. 6. Žalobca vo svojom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie pochybil, nakoľko sa nezaoberal kauzálnym nexusom v samotnej žalobe. 7. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a vznik škody sú v logickom slede, a teda ak protiprávne konanie škodcu bolo príčinou a vznik škody následkom tejto príčiny. Vzťah príčiny a následku musí byť bezprostredný (priamy). Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúce jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Musí byť teda doložené, že nebyť protiprávneho konania (opomenutia) škodcu, škodlivý následok by nenastal. Ak príčinou škody je iná skutočnosť (napr. porušenie zmluvnej povinnosti samotným poškodeným), zodpovednosť za škodu nenastáva. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má určujúci význam, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (ak vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne), sa príčinná súvislosť zisťuje. 8. Odvolací súd považoval námietku žalobcu, ktorou poukazoval na pochybenie súdu prvej inštancie spočívajúce v tom, že sa nezaoberal kauzálnym nexusom v samotnej žalobe, za nedôvodnú. Vzhľadom na nepreukázanie žalobcom tvrdeného protiprávneho konania, ktorého sa mal dopustiť žalovaný tým, že nezabezpečil svoje zariadenie vhodným digitálnym/antiurážlivým filtrom vo vzťahu k sudcom a prokurátorom, bolo už nadbytočné bližšie sa zaoberať splnením ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu v podobe existencie kauzálneho nexusu. Odvolací súd sa stotožnil so žalovaným v tom, že zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva jeho zodpovednosť ako prevádzkovateľa elektronickej komunikačnej siete za obsah e-mailových správ prenášaných prostredníctvom ním prevádzkovanej elektronickej komunikačnej siete ani za neoprávnené použite, resp. zneužitie elektronickej pošty, osobného počítača alebo iného zariadenia slúžiaceho na odosielanie, prenos a prijímanie elektronických správ. Odvolací súd dospel k záveru zhodnému so súdom prvej inštancie, že žalobca nepreukázal splnenie všetkých kumulatívnych predpokladov pre priznanie uplatňovanej náhrady škody, keď nepreukázal ani základný predpoklad vzniku zodpovednosti (žalovaného) za škodu v podobe porušenia konkrétnej právnej povinnosti žalovaným alebo akejkoľvek právne relevantnej škodnej udalosti. V nadväznosti na uvedené potom správne súd prvej inštancie konštatoval, že príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody nemohla byť preukázaná, keď nemohla byť ani právne posudzovaná medzi konkrétne preukázateľnými skutočnosťami. Pretože súd prvej inštancie správne posúdil a uplatnil zodpovednosť strán sporu za splnenie si procesnej povinnosti preukázať svoje tvrdenia, je jeho právny záver o neunesení dôkazného bremena žalobcom vo vzťahu k preukázaniu zákonných predpokladov zodpovednosti žalovaného za vznik uplatňovaného nároku na náhradu škody, správny. 9. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď upustil od doplnenia žalobcom navrhovaného dokazovania, keď žalobca bližšie neuviedol na preukázanie akých konkrétnych právne významných skutočností žiada vykonať výsluch svedkov. So zreteľom na uvedené odvolací súd nezistil v súvislosti so žalobcom označenými a súdom prvej inštancie zamietnutými ( nevykonanými) dôkazmi v postupe konajúceho súdu žiadnu takú vadu či pochybenie, ktoré by mohli mať za následok nesprávnosť či predčasnosť jeho rozhodnutia, prípadne neúplnosť zisteného skutkového stavu, keďže žalobca neuviedol vzťah navrhovaných dôkazov výsluchom svedkov k predmetu konania vymedzeného uplatňovaným nárokom a popísanými skutočnosti, z ktorých má tento jeho nárok vyplývať. 10. Krajským súdom v Žiline odstúpenú žalobcom vznesenú námietku zaujatosti voči sudcom Krajského súdu v Bratislave a Okresným súdom Bratislava I, II, III, IV a V zo dňa 04.06.2015 nepovažoval odvolací súd za kvalifikovanú námietku spĺňajúcu zákonné náležitosti podľa § 15a Občianskeho súdneho poriadku (podľa novej právnej úpravy § 52 ods. 2 C.s.p.); ktorá navyše spočíva len vo vyjadrení pocitov žalobcu bez reálneho základu a uvedenia konkrétnych skutočností, ktoré by mohli byť dôvodom na vylúčenie všetkých sudcov vyššie uvedených súdov z rozhodovania veci; a preto na takúto námietku podľa § 14 ods. 3 a § 15a ods. 4 O.s.p. (podľa novej právnej úpravy § 49 ods. 3, § 53 ods. 3 C.s.p.) v spojení s § 15a ods. 5 O.s.p. (podľa novej právnej úpravy § 52 ods. 2 C.s.p.) neprihliadol. 11. So zreteľom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní v plnom rozsahu, nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal. 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).