Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/201/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213207125 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1213207125.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu STAVMIX plus s.r.o. v likvidácii, Železničná 53, Stupava, práv. zast. SCHUBERT & partners s.r.o., Vansovej 2, Bratislava, proti žalovanému Domstav Plus s.r.o., Prešovská 39, Bratislava, IČO: 34 130 136, o zaplatenie 3.861,39 EUR s prísl. a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 22Cb/174/2013-95 z 13.4.2015, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 22Cb/174/2013-95 z 13.4.2015 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.861,39 EUR s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.450,62 EUR od 30.10.2010 až do zaplatenia, zo sumy 58,25 EUR od 25.11.2010 do zaplatenia, zo sumy 65,67 EUR od 11.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 286,55 EUR od 14.12.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 231,50 EUR a trovy právneho zastúpenia v sume 1.102,68 EUR k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že účastníci konania uzatvorili ústnu kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalobca dodal žalovanému tovar, za ktorý mu vystavil 4 faktúry spolu v sume 7.701,19 EUR. Konštatoval, že po úhrade časti faktúry v sume 2.562,94 EUR a po odpočítaní dobropisovanej sumy vo výške 1.276,86 EUR, dlh žalovaného predstavuje sumu 3.861,39 EUR. Ďalej konštatoval, že žalobca ako dodávateľ svoju zmluvnú povinnosť dodať tovar splnil a preto mu vzniklo právo na zaplatenie kúpnej ceny. Keďže odporca svoju zmluvnú povinnosť uhradiť faktúry za dodaný tovar nesplnil riadne a včas, čím sa dostal do omeškania a žalobcovi tak popri práve na zaplatenie dlžnej istiny vzniklo aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Uviedol, že od 13.5.2009 do 12.4.2011 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 1%, teda výška úroku z omeškania žalovaného v súlade s§ 3 ods. 1 Nar. vl. č. 87/1995 Z.z. účinného do 30.1.2013 predstavuje 9% ročne. Konštatoval, že tvrdenia žalovaného v podanom odpore neboli podložené žiadnym dôkazom, žalovaný nevedel súdu poskytnúť identifikačné údaje pána A., ktorému mal v hotovosti zaplatiť 5.000,- EUR za dovoz okien na stavbu a ani nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci, že suma bola naozaj vyplatená. Dodanie tovaru mal preukázané výpoveďou svedka H. H., vodiča nákladného vozidla u žalobcu, ktorý potvrdil, že tovar na stavbu žalovaného vyviezol, pričom jeho prevzatie zástupca žalovaného podpísal. Poukázal ďalej na výpoveď svedka S. Q.Č., obchodného zástupcu, ktorý potvrdil, že predmetný tovar objednával konateľ žalovaného Ing. H. X. ústnou formou, pričom peniaze v hotovosti vyplácal svedkovi priamo na stavbe, za čo boli vystavené príjmové doklady. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. a vznik trov na súdnom poplatku a právnom zastúpení v sume 1.102,68 EUR. 2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný navrhujúc ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytýkal súdu prvej inštancie nedostatočné zistenie skutkového stavu. Poukázal na to, že z výpovede svedka S. Q. vyplýva, že objednávky boli vykonávané len ústne, z toho vyplýva, že nie je preukázané, kto a koľko strešných okien objednal. Ďalej namietal, že z odôvodnenia nie je zrejmé prečo súd prvej inštancie uveril svedkovi, ktorý je stranou žalobcu. Vyslovil ďalej názor, že nebolo preukázané aká dlhá splatnosť faktúr bola medzi účastníkmi dohodnutá. Ďalej súdu vytýkal, že sa nezaoberal svedkom H. A. a nevykonal žiadne kroky aby zabezpečil jeho účasť na pojednávaní. 3. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Vyjadrenie žalovaného ohľadom svedka A. označil za nepravdivé a účelové. Výpoveďou svedka Q.Č. mal za preukázané, že žalovaný ústne objednal a žalobca mu na základe objednávok tovar dodával a žalovaný ho platil. Poukázal na to, že žalovaný faktúry nerozporoval a nikdy ich neposlal späť ako nesprávne vystavené. 4. Podľa § 470 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 5. Krajský súd v Bratislave prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok nie je vecne správny, keď súd prvej inštancie nezistil dostatočne skutkový stav. 6. Podľa § 79 ods. 2 O.s.p. účinného v čase konania na súde prvej inštancie, navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. 7. Z citovaných ustanovení vyplýva, že je to predovšetkým žalobca, kto znáša bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno na preukázanie pravdivosti jeho tvrdení. 8. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca na preukázané svojich tvrdení založil do spisu neoverené fotokópie faktúr a dodacích listov, z ktorých však nevyplýva, že by žalovaný tovar v nich uvedený skutočne prevzal. Jediný doklad nasvedčujúci o poskytnutí a prijatí plnenia je fotokópia príjmového pokladničného dokladu č. 874, ktorý nasvedčuje tomu, že žalobca prijal od žalovaného zálohu na faktúru 00002202 v sume 2.562,94 EUR. Uvedený príjmový pokladničný doklad však sám o sebe bez ďalšieho tiež spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť nepreukazuje, že žalobca dodal žalovanému aj všetok zvyšný tovar uvedený vo faktúre č. 00002202, ktorou bola vyfakturovaná celková suma 7.290,42 EUR. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobcom tvrdené skutočnosti boli nepochybne preukázané výpoveďami svedkov S. Q. a H. H.. Ani jeden zo svedkov sa nevyjadril konkrétne k dodávkam ktoré sú predmetom sporu, pritom svedok S. Q. potvrdil, že spolupráca medzi účastníkmi trvala niekoľko mesiacov, nakoľko sa jednalo o veľkú stavbu. Predmetom žaloby je zaplatenie kúpnej ceny fakturovanej štyrmi faktúrami, avšak svedok S. Q. uviedol, že v časti zostala jedna faktúra neuhradená na strešnú krytinu a druhá na strešné okná. Z obsahu jeho výpovede však nie je zrejmé, že išlo konkrétne o niektorú zo štyroch faktúr, zaplatenia ktorých sa žaloba týka. Svedok H. H. vypovedal, že tovar vyložil a niektorý zástupca žalovaného mu podpísal prevzatie tovaru, avšak na fotokópiách dokladov žalobcom pripojených k žalobe sa potvrdenie o prevzatí zo strany žalovaného nenachádza. Odvolací súd sa stotožnil s námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie nepostupoval dôsledne pri zabezpečovaní účasti svedka H. A.H., keď žalovaný nemá reálnu možnosť jeho účasť reálne zabezpečiť ak sa navrhovaný svedok dobrovoľne na súd nedostaví. 9. So zreteľom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že nateraz nemožno dospieť k bezpečnému záveru, že žalovanému v zmysle § 409 Obch. zák. vznikla povinnosť zaplatiť kúpnu cenu za tovar uvedený v žalobe. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. zrušil a vec podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní bude potrebné, aby súd prvej inštancie doplnil dokazovanie opätovným vykonaním dôkazov pripojených k žalobe s tým, aby sa účastníci k ich obsahu, najmä dodacích listov vyjadril, taktiež sa zaoberať obsahom príjmového pokladničného dokladu č. 874, či vzhľadom na jeho obsah nemožno dospieť k záveru o uznaní zvyšku pohľadávky vyfakturovanej faktúrou č. 00003303 a tiež vypočuť svedka H. A., prípadne dopočuť v konaní už vypočutých svedkov. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov konania a to aj odvolacieho v zmysle § 396 ods. 3 C.s.p. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu dovolanie nie je prípustné.