Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/379/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213209026 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1213209026.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobkyne: G.. N. L., nar. XX.XX.XXXX, U. ulica XXX, G. M., zastúpená: Ing. Janou Karnettovou, Belinského 8, Bratislava, proti žalovanému: F., s. r. o., B.: XX XXX XXX, F. XX, R., zastúpený: advokátkou JUDr. Zuzanou Kostolnou, Novohradská 11, Bratislava, v konaní o náhradu škody a neplatnosť právneho úkonu, na odvolanie žalovaného a žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 25.03.2014, č. k. 17C/72/2013-98, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 25.03.2014, č. k. 17C/72/2013-98 v napadnutej časti, v ktorej súd žalobu zamietol, p o t v r d z u j e. Výrok, týkajúci sa náhrady trov konania v odseku 3 a 5 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 5.339,- € s príslušenstvom zastavil, zároveň rozhodol, že v tejto časti bude žalobkyni cestou Daňového úradu v Bratislave vrátený krátený súdny poplatok 313,30,- €, po právoplatnosti rozsudku. V časti, v ktorej súd konanie zastavil, súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol a žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu trov konania 135,76,- € v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. 2. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 25.03.2013 domáhala, aby súd určil, že zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 16.09.2004, uzavretá medzi firmou D., s. r. o., v likvidácii, podpísaná JUDr. Slivkom, ako postupcom a firmou F., s. r. o., podpísaná JUDr. Kostolnou, ako postupníkom je absolútne neplatná, ďalej žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni škodu, vyplývajúcu z neplatnej zmluvy vo výške 5.339,- € vrátane úrokov. 3. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania zistil, že rozsudkom sp. zn. 8Cb 231 /93 zaviazal Obvodný súd Bratislava 3 žalovanú: G.. N. L. vrátiť žalobcovi D. a. s. v likvidácii tlačiareň, telefónny prístroj a zaplatiť mu sumu 57.636,- Sk. Vzhľadom k tomu, že žalovaná si súdom uloženú povinnosť nesplnila a nezaplatila žalobcovi sumu 57.636,- SK, bol podaný návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora A. I., ktoré konanie bolo vedené pod spisovou značkou EX 126/98. Dňa 28. 4. 1999 žalovaná odovzdala oprávnenému hnuteľné veci v zmysle rozsudku sp.zn. 8Cb 231/93 avšak povinnosť na zaplatenie sumy 57 636 SK si nesplnila. 4. Z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 16.09.2004 súd zistil, že bola uzavretá podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi postupcom - D. a.s. v likvidácii, zastúpeného likvidátorom. Na základe uvedenej zmluvy postupca postúpil postupníkovi pohľadávky voči dlžníčke - N. L. v celkovej výške 57.636,- SK istiny z titulu náhrady škody, náhrady trov konania titulom zaplatenia súdneho poplatku vo výške 6.304,- SK a náhrady trov právneho zastúpenia 3.435,- SK, spolu teda vo výške 67.375,- SK, ktorá suma bola postupcovi priznaná rozsudkom Obvodného súdu Bratislava 3 zo dňa 23.09.1996 sp. zn. 8Cb 231/93, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.10.1997. Postupca touto zmluvou postúpil všetky uvedené pohľadávky vrátane ich príslušenstva, úrokov z omeškania. Odplata za postúpenie pohľadávky, vrátane príslušenstva, ako aj všetkých práv spojených s touto pohľadávkou voči dlžníčke N. L., bola dohodnutá sumou 500,- SK. Listom zo dňa 12.10.2004 oznámil postupca žalovanej, že v súlade s § 526 Občianskeho zákonníka bola na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.09.2004 postúpená pohľadávka vyplývajúca z rozsudku Obvodného súdu Bratislava 3, sp. zn. 8Cb 231/93 v celkovej výške istiny 57.636,- SK, náhrady trov konania 6.304,- SK a náhrady trov právneho zastúpenia 3.435,- SK vrátane všetkého príslušenstva na postupníka - obchodnú spoločnosť F. s.r.o. 5. Návrhom podaným na Okresný súd Bratislava I sa obchodná spoločnosť F. s.r.o., domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 35.574,- SK titulom úrokov z omeškania zo sumy 67.375,- SK (istina 57.636,- SK, trovy konania 6.304,- SK, trovy právneho zastúpenia 3.435,- SK) priznané rozsudkom Okresného súdu Bratislava 3, sp. zn. 8Cb 231/93 za obdobie od 28.10.2001 do 28.10.2004. Rozsudkom zo dňa 27.09.2005 súd návrhu vyhovel a žalovanú zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 30.432,- SK spolu s príslušenstvom, vo zvyšnej časti súd návrh zamietol. Vzhľadom na to, že žalovaná si svoje povinnosti z citovaného rozsudku nesplnila, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor JUDr. A. H. vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie dňa 30. 3. 2008 pod spisovou značkou EX 124/2007.Vzhľadom na to, že žalobkyňa (v tomto konaní) istinu, ktorá bola priznaná rozsudkom Okresného súdu Bratislava 18 Cb 231/93 nezaplatila ani v ďalšom období domáhal sa odporca (v tomto konaní) - obchodná spoločnosť F. s.r.o. zaplatenia úroku z omeškania zo sumy 67.374,99,- € priznanej rozsudkom Obvodného súdu Bratislava 3, sp. zn. 8Cb 231/93 aj za nasledujúce obdobie, t. j. za obdobie od 29.10.2004 do 25.11.2008 v celkovej sume 1.604,66,- euro. Rozsudkom zo dňa 25.02.2009 Okresný súd Bratislava I v konaní 22C 39/2007 návrhu vyhovel a žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 1.604,66,- € a trov konania. Pretože si žalovaná si nesplnila svoje povinnosti vyplývajúce z tohto exekučného titulu, oprávnený podal návrh na výkon exekúcie, ktorá bola vedená u súdneho exekútora JUDr. N. U. pod spisovou značkou Ex 242/2009. 6. Platobným rozkazom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 18Ro 113/2012 bola Dagmar Kmeťková zaviazaná povinnosťou zaplatiť odporcovi - F. s. r. o. sumu 1.181 € s príslušenstvom ako úroky z omeškania zo sumy 37 374 SK za obdobie od 26. 10. 2009 do 25. 10. 2012. Žalobkyňa uviedla, že súdnemu exekútorovi Mgr. I. dňa 9. 12. 2008 túto sumu vyplatila, avšak súdny exekútor ju oprávnenému nevyplatil. 7. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, uviedol, že žalobkyňa si povinnosť, ktorá jej vyplývala z rozsudku Obvodného súdu Bratislava III, sp. zn. 8Cb 231/93 nesplnila. Až v roku 1999 v exekučnom konaní pod sp. zn. EX 126/98 splnila nepeňažnú povinnosť a vydala žalovanému zadržiavané veci, náhradu škody 57.636,- Sk a trovy konania v celkovej sume 67.375,- Sk si nesplnila. Žalovaný uviedol, že spoločnosť D., a. s. v likvidácii, zmluvou zo 16.09.2004 postúpil svoje nevymožiteľné pohľadávky voči žalobkyni z pôvodného rozsudku 8Cb 231/93, vrátane príslušenstva na žalovaného žalobkyňa neuhradila ani priznané úroky z omeškania, pričom žalovaný poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava I pod sp. zn. 16C/41/2005, ktorým žalobkyňa bola zaviazaná na zaplatenie úrokov z omeškania za obdobie od 28.10.2001 do 28.10.2004, voči tomuto rozsudku sa neodvolala, svoju povinnosť vyplývajúcu z tohto rozsudku si dobrovoľne nesplnila, čo následne viedlo k začatiu exekúčneho konania pod sp. zn. EX 124/2005. Ani v roku 2007 si žalobkyňa nesplnila svoju povinnosť z rozhodnutia a to rozsudku 8Cb 231/93, ktorého predmetom boli úroky z omeškania z priznanej istiny za od 29.10.2004 do 25.11.2008, v tomto konaní bola opätovne predložená zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 16.09.2004, keď súd v tomto konaní mal za preukázané, že k postúpeniu pohľadávky došlo platne. Žalobkyňa sa na pojednávanie nedostavovala, písomne sa k žalobe nevyjadrila a preto Okresný súd Bratislava I vydal pod sp. zn. 22C/39/2007 rozsudok, ktorým žalobkyňu zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania z pôvodne priznanej listiny za obdobie 29.10.2004 do 25.11.2008. žalobkyňa sa voči tomuto rozsudku neodvolala a svoju pohľadávku dobrovoľne neuhradila, z tohto dôvodu bolo začaté exekučné konanie. Žalovaný potvrdil, že žalobkyňa sa odvolávala na skutočnosť, že dlžnú sumu uhradila exekútorovi Mgr. I., ktoré peňažné prostriedky však exekútor oprávnenému v exekučnom konaní neodovzdal a preto sa žalovaný domáhal náhrady škody voči Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR. Konanie je momentálne prerušené v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok a to súdneho exekútora G.. A. I. 8. Žalovaný na súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že začatie konkurzného konania na majetok úpadcu PROMTEC a. s., v likvidácii mal za následok prerušenie likvidácie podľa § 13 zákona číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní. JUDr. Rudolf Slivka ako likvidátor dňom vyhlásenia konkurzu už nemal žiadne oprávnenie nakladať s majetkom úpadcu. Likvidátor nemal ani povinnosť ani právo ponúkať postúpenie pohľadávky, ktorú mal úpadca voči žalobkyni na veriteľov. Nakladanie s aktívami a pasívami úpadcu bolo v kompetencii správcu konkurznej podstaty. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 38K 130/96 - 231, ktorým bol zrušený konkurz vyhlásený na majetok úpadcu - obchodnej spoločnosti D. a.s. v likvidácii nadobudlo právoplatnosť dňa 14.05.2003. Po skončení konkurzu sa prerušená likvidácia v súlade so zákonom obnovila. Po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia konkurzného súdu - po zrušení konkurzu bol povinný likvidátor zabezpečiť výmaz spoločnosti z obchodného registra a predtým vykonať všetky úkony na urýchlené speňaženie zostatku majetku, nakoľko až potom mohol podať návrh na výmaz spoločnosti. Až v čase postúpenia pohľadávky, teda v roku 2004 sa pohľadávka voči žalobkyni neúspešne vymáhala už 11 rokov, z toho 6 rokov v exekučnom konaní. Práve z uvedeného dôvodu bola dohodnutá odplata za postúpenie vo výške 500,- SK, ktorú žalovaný považuje za primeranú. V neposlednom rade žalovaný mal za to, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem potrebný na úspešné uplatnenie určovacej žaloby. 9. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 39 OZ a § 524 ods. 1, ods. 2, § 526 ods. 1, ods. 2 OZ, v spojení s ustanovením § 80 písm. c/ OSP. 10. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c) O. s. p., musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodným (účinným a správne zvoleným) procesným nástrojom ochrany práva navrhovateľa, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné súdne konanie alebo konania. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, má ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. V danom prípade sa žalobkyňa domáha neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, ktorá má povahu absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa môže domáhať nielen dotknutý účastník právneho úkonu, ale aj tretia osoba, ktorá má na vyslovení neplatnosti právny záujem. 11. Sú prvej inštancie zároveň poukázal na ustanovenie § 526 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení. Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že ak pôvodný veriteľ oznámi svojmu dlžníkovi, že pohľadávku, ktorú voči nemu má, postúpil tretej osobe, právnou skutočnosťou na základe, ktorej má dlžník plniť novému veriteľovi s dôsledkom, že sa zbaví svojho záväzku, je oznámenie jeho pôvodného veriteľa, samozrejme, za predpokladu, že oznámenie spĺňa náležitosti právneho úkonu, teda je určité a zrozumiteľné a bolo urobené vážne a slobodne. Platí to bez ohľadu na skutočnosť, či zmluva o postúpení pohľadávky neplatná, respektíve či vôbec vznikla. Dlžník sa v tomto prípade nemôže dovolávať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej existencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník (rozsudok NS SR z 11.06.2003, sp. zn. 4 Obo 210/01).V prejednávanej veci oznámil postúpenie pohľadávky navrhovateľke ako dlžníčke práve postupca - obchodná spoločnosť D. a.s. v likvidácii listom zo dňa 12.10.2004 (číslo listu 67 spisu), z ktorého dôvodu je súd toho názoru, že navrhovateľka nie je oprávnená domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. 12. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že žalobkyňa v tomto konaní neosvedčila ani naliehavosť tohto právneho záujmu na ňou požadovanom určení, keď sama na základe právoplatných a vykonateľných rozsudkov plnila na účet súdneho exekútora G.. A. I. a v prípade, ak by súdny toto finančné plnenie neodovzdal oprávnenému, musí sa žalobkyňa domáhať svojich práv iným spôsobom. Rozhodnutím súdu v tejto veci by sa právne postavenie žalobkyne žiadnym spôsobom nezmenilo, pretože existujú právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutia, na základe ktorých žalobkyňa bola zaviazaná povinnosťou zaplatiť obchodnej spoločnosti F., s. r. o., peňažné plnenie v zmysle uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 16.09.2004. Voči týmto rozsudkom sa žalobkyňa neodvolala, povinnosť, ktorá jej bola uložená rozsudkami si v konečnom dôsledku splnila, avšak na účet exekútora, ktorý plnenie neodovzdal oprávnenému. Preto žalobkyňa nebola v zmysle judikatúry (rozsudok Najvyššieho súdu z 11.06.2003, sp. zn. 4Obo 210/01) oprávnená domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky a tiež súd prvej inštancie prihľadol k tomu, že určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva žalobkyne. 13. Keďže žalobkyňa pred začatím konania vo veci samej vzala žalobu v časti o náhradu škody 5339,- € s príslušenstvom späť, súd prvej inštancie podľa § 96 OSP (procesný právny predpis platný do 30.06.2016) konanie v tejto časti zastavil a rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku cestou daňového úradu podľa § 11 Zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení. V časti, v ktorej bolo konanie zastavené rozhodol súd o trovách konania podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP a v časti, ktorej súd žalobu žalobkyne zamietol, rozhodol súd o trovách konania podľa § 142 ods. 1 OSP a priznal úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania celkom sumu 135,76,- €. 14. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Žiadala, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vyhlásil zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 16.09.2004, uzavretú medzi spoločnosťou D., a. s., v likvidácii a spoločnosťou F. za neplatnú, zároveň si uplatnila náhradu trov konania. 15. Žalobkyňa uviedla, že súd nedostatočne posúdil dôkazy, ktoré preukazujú naliehavý právny záujem žalobkyne na určení platnosti a neplatnosti o postúpení zmluvy o postúpení pohľadávky. Uviedla, že žalobkyňa preukázala procesnú prístupnosť určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/ OSP, keď poukázala na to, že súd v rozsudku konštatuje vydanie platobného rozkazu 18Ro 113/2012 pre žalobcu F., s. r. o., na zaplatenie istiny 1181,- € ako úroky zameškania z istiny 67.357,- Sk (rozsudok sp. zn. 8Cb 231/93) za obdobie od 26.10.2009 do 25.10.2012, pričom opomenul oznámenie žalobkyne, že voči platobnému rozkazu podala žalobkyňa odpor, čím platobný rozkaz bol zrušený. Následne Okresný súd v Malackách uznesením 23Er 2744/2009-42 povolil odklad exekúcie Ex 242/2009 podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku vedené u súdneho exekútora JUDr. U., z dôvodu súdneho konania 17C 72/2013 (toto konanie) o neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, pretože spor bezprostredne súvisí s vymáhanou pohľadávkou v exekučnom konaní a existuje dôvodná možnosť zastavenia exekúcie. Exekučný súd nie je oprávnený rozhodovať o platnosti exekučného titulu. Mala za to, že vzhľadom na tieto skutočnosti preukázala procesnú prípustnosť určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/ OSP a existenciu právnej neistoty na svojej strane. K platnosti resp. neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky uviedla, že spoločnosť D., a. s., vstúpila do likvidácie 16.05.1995 a likvidátorom sa stal JUDr. A. E., ako konateľ spoločnosti. Následne 26.11.1996 bol uznesením KS v Bratislave vyhlásený konkurz na spoločnosť D., a. s. v likvidácii, pod č. k. 38K 130/96 a za správcu konkurzné podstaty bol určený JUDr. E. H., V.. Dňa 26.03.2003 vydal Krajský súd Bratislava uznesenie pod č. k. 38K 130/96-231 právoplatné 14.05.2003, ktorým bol zrušený konkurz vyhlásený na majetok úpadcu D., a. s. v likvidácii a správca JUDr. H. bol zbavený funkcie správcu konkurznej podstaty. Žalobkyňa mala za to, že pohľadávka na zaplatenie sumy 67.375,- Sk (rozsudok 8Cb 231/93-55 nadobudol právoplatnosť v čase po začatí konkurzného konania na majetok spoločnosti D., a. s. v likvidácii), neexistovala pred začatím konkurzu a stala sa pohľadávkou úpadcu, majetkom patriacim do konkurznej podstaty. Preto oprávnene nakladať s majetkom podstaty prešlo na správcu a vyhlásením konkurzu sa likvidácia spoločnosti prerušila do zrušenia konkurzu. Zrušenie konkurzu bolo vyhlásené rozhodnutím KS BA pod č. k. 38K 130/96-231, dňa 26.03.2003, právoplatné 14.05.2003. Zmluva o postúpení pohľadávky vznikla ako pohľadávka úpadcu v čase prebiehajúceho konkurzného konania a v celom rozsahu patrí do konkurznej podstaty. Majetkom, ktorý patrí do konkurznej podstaty možno nakladať iba spôsobom podľa § 27 ZKV, iné nakladanie s majetkom podstaty je v rozpore so zákonom. Po skončení konkurzu pokračoval likvidátor likvidáciou spoločnosti vtedy, ak spoločnosti zostane majetok na likvidáciu. Likvidácia obchodnej spoločnosti môže prebiehať iba v prípade, ak má spoločnosť taký majetok, ktorý postačuje na splnenie všetkých jej záväzkov voči veriteľom spoločnosti v plnej výške. Ak likvidátor zistí, že majetok spoločnosti nepostačuje na úhradu všetkých záväzkov je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Žalobkyňa uviedla, že po skončení konkurzu úpadcovi nezostal žiaden likvidačný majetok o ktorom bol oprávnený rozhodovať likvidátor pokračovaním v likvidácii spoločnosti. Keďže po skončení konkurzu nezostal žiadny majetok, likvidátor už „nemal k dispozícii“ žiaden majetok, ktorý by mohol likvidovať, lebo už nebolo čo likvidovať. 16. Ďalším dôvodom určenia neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky podľa žalovanej je výška odplaty za postúpenie pohľadávky, keď podľa § 2 ods. 2 OZ, zákon žiadnemu účastníkovi neposkytuje výhodnejšie postavenie, z čoho vyplýva zásada, že postavenie dlžníka sa nemôže zhoršiť. V tomto prípade však žalovaný ako postupník získal výhodu na úkor dlžníka, keď pôvodný veriteľ postupca, ako účastník zmluvy na základe vlastného rozhodnutia dostal zo vzájomného vzťahu len 500,- Sk, pričom žalobkyňa je povinná zaplatiť novému veriteľovi sumu 67.375,- Sk. Ak sa pôvodný veriteľ rozhodol vzdať nároku vo výške 66.875,- Sk, mohol tak urobiť na základe dohody s dlžníkom o odpustení zvyšku dlhu. Postupca preniesol pohľadávku konateľom zlikvidovanej spoločnosti na inú blízku spoločnosť, v ktorej sa stal následne konateľom, pričom nový veriteľ získal pohľadávku, ktorá bola v nominálnej hodnote 135- násobne vyššia ako jej odplata. Konateľ obidvoch spoločností a zároveň likvidátor postupcu D., a. s. v likvidácii, C.. E. využil situáciu, keď súdny exekútor na základe zastavenia konkurzu pre nemajetnosť žalobkyne podal návrh na zastavenie exekúcie pod Ex 126/98, pričom súd do zrušenia konkurzného konania o žalobe nerozhodol. Žalobkyňa má za to, že preukázala, že na určenie platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky má naliehavý právny záujem, pretože JUDr. U. na základe exekučného titulu Ex 242/2009 zablokoval v katastri nehnuteľnosti vlastnícky podiel na nehnuteľnosti, domu v ktorom žalobkyňa býva so svojou rodinou z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré vyplývajú z predmetnej pohľadávky. Z dôvodu nepomeru medzi výškou pohľadávky a jej odplatou, žalobkyňa považuje postúpenú pohľadávku nad výšku odplaty 500,- € v rozpore s dobrými mravmi a v zmysle § 39 OZ za absolútne neplatnú. Uviedla, že zmluva bola podpísaná aj vypracovaná likvidátorom spoločnosti D., a. s. v likvidácii, C.. A. E., ktorý nemal v tom čase oprávnenie rozhodovať o pohľadávke (16.09.2004), ktorá patrila do konkurznej podstaty nebol oprávnený vypracovať a podpisovať zmluvu o postúpení pohľadávky. 17. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, prostredníctvom svojho právneho zástupcu a žiadal, aby odvolací súd odvolanie žalobkyne v plnom rozsahu zamietol a rozsudok v časti týkajúcej sa prvého, druhého a štvrtého výroku potvrdil. Pokiaľ sa týka výroku č. 3 a č. 5, ktorý sa týka uloženia povinnosti zaplatiť žalovanému náhradu trov konania, trvá na svojom odvolaní. 18. Žalobkyňa v odvolaní tvrdí, že má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, z dôvodu, že na súde prvej inštancie pod sp. zn. 10C/64/2013, v ktorom je žalovanou stranou a žalovaný je žalobcom si tento uplatňuje nároky z postúpených pohľadávok. Zároveň žalobkyňa v odvolaní uvádza, že Okresný súd Malacky uznesením 23Er 2744/2009-42 povolil odklad exekúcie v exekučnej veci, v ktorej žalovaný ako oprávnený vymáha na žalobkyni ako povinnej splnenie judikovanej povinnosti. Žalovaný uviedol, že v konaní na Okresnom súde Bratislava I, sp. zn. 10C 65/2013 sa súd sám musí vysporiadať s otázkou, či spoločnosť F. s. r. o., je alebo nie je veriteľom žalobkyne, či na ňu boli alebo neboli platne postúpené práva z pôvodného veriteľa spoločnosti D. v likvidácii. Nie je dôvod, aby sa otázka platnosti riešila osobitným konaním o určovacej žalobe, keďže už na inom súde prebieha konanie o určenie povinnosti plniť v rámci ktorého súd musí posúdiť aj prípadné námietky žalobkyne o nedostatku aktívnej legitimácie z dôvodu neplatnosti zmluvy o postúpení. V časti, pokiaľ ide o exekučné konanie 23Er 2744/2009-42 žalovaný poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave 20Coe 208/2013-65, ktorým rozhodnutím bolo uznesenie Okresného súdu v Malackách zrušené z dôvodu, že neexistuje dôvod na povolenie odkladu exekúcie a tiež, že ak by aj bolo žalobe o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení vyhovené, nemalo by toto rozhodnutie žiaden vplyv na platnosť a vykonateľnosť rozsudku sp. zn. 22C 39/2007 a na jeho podklade by nemohlo dôjsť k zastaveniu tejto exekúcie. 19. Pokiaľ sa žalobkyňa snaží preukázať v odvolaní, že likvidátor D., a. s. v likvidácii nemal po právoplatnom skončení konkurzného konania oprávnenie nakladať s pohľadávkou voči nej, žalovaný tieto tvrdenia považoval v rozpore s objektívnym právom, keď pohľadávka pôvodného veriteľa skončením konkurzného konania nezanikla, nemohla ani ostať po skončení konkurzného konania v konkurznej podstate. Pozícia s existujúcim majetkom po skončení konkurzného konania prešla na likvidátora spoločnosti D., a. s. v likvidácii, ktorý mal právo tento majetok speňažiť. Je absurdné, ak žalobkyňa tvrdí, že ako dlžníčka bola poškodená postúpením pohľadávky a tento úkon má byť v rozpore s dobrými mravmi, lebo veriteľ mal jej dlh odpustiť. Žalobkyňa v čase, keď opakovane podávala návrh na vyhlásenie konkurzu na svoju osobu, v čase, keď exekútor na základe jej vyhlásení podal návrh na zastavenie exekúcie vlastnila nehnuteľnosti, čo zjavne zamlčala. T. j. v čase, keď došlo k postúpeniu pohľadávky a keď mal veriteľ jej dlh údajne odpustiť, naďalej vlastnila nehnuteľnosti a navyše bola spoločníčkou v minimálne troch obchodných spoločnostiach, z ktorých dve založila v marci 2004 a splatila v nich peňažné vklady v celkovej výške 240.000,- Sk (jedná sa o spoločnosť YES D., s. r. o. a F. D., s. r. o. ). Žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu a nepreukázala ani samotnú neplatnosť právneho úkonu. 20. Proti rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote zároveň odvolal i žalovaný, prostredníctvom svojho právneho zástupcu a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že výrok č. 3 z rozsudku zruší a výrok č. 5 zmení tak, že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov konania 437,43,- € v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Uviedol, že žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky a zároveň, aby súd zaviazal žalovaného na náhradu škody vo výške 5.339,- € s príslušenstvom. Ide o dva samostatné petity, z ktorých bol vyrubený súdny poplatok vo výške 99,50,- € a 313,30,- €. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 27.05.2013, v ktorom sa zaoberal oboma žalobnými návrhmi. Dňa 25.11.2013 žalobkyňa zobrala späť žalobu, týkajúcu sa o náhradu škody. V tejto časti súd prvej inštancie konanie zastavil a návrh žalobkyne v zostávajúcej časti v plnom rozsahu zamietol. Keďže žalobkyňa požadovala v jednej žalobe dva samostatné návrhy podľa vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou sa zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach. Napriek tomu súd prvej inštancie priznal náhradu trov konania len vo výške 135,76,- € za dva úkony právnej služby. Uviedol že výška tarifnej odmeny má byť určená z hodnoty sporu pri začatí poskytovania právnej služby ale táto skutočnosť nebola súdom vôbec zohľadnená. 21. Právnej zástupkyni žalobkyne bolo odvolanie žalovaného doručené dňa 22.05.2014, žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrila. Žalobkyňa sa nevyjadrila ani k vyjadreniu zástupcu žalovaného k odvolaniu žalobkyne. Výzva na vyjadrenie bola doručená zástupkyni žalobkyne podaním z 25.01.2017, doporučená zásielka sa odvolaciemu súdu vrátila späť neprevzatá dňa 22.02.2017. 22. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu tejto veci po 30. júny 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže odvolanie v tejto veci bolo podané ešte pred 01.07.2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP, rešpektujúc, že podľa § 470 ods. 2 CSP procesné účinky odvolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované aj po 30. júny 2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo základných princípov CSP, a to princípu spravodlivej ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok II ods. 1 a ods. 2 CSP), vrátane článku III ods. 1 CSP. 23. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutých častiach, prejednal odvolanie žalobkyne a žalovaného bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné a odvolanie žalovaného je dôvodné v plnom rozsahu. 24. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1 CSP) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, týkajúcich sa veci samej, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP). 25. S poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav odvolací súd, keď v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesno-právneho nezistil žiadne vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi, ktoré sa týkajú odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v časti, v ktorej súd žalobu žalobkyne zamietol. 26. Žalobkyňa napadla odvolaním výrok súdu prvej inštancie, ktorým súd žalobu zamietol, t. j. v časti v ktorej sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 16.09.2004 uzavretá medzi firmou D., s. r. o. v likvidácii ako postupcom a firmou F., s. r. o. ako postupníkom je absolútne neplatná. 27. K odvolacej námietke žalobkyne, že súd prvej inštancie nedostatočne posúdil dôkazy, ktoré preukazujú naliehavý právny záujem žalobkyne na určení neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky v súvislosti s tým, že napríklad súd v rozsudku len konštatuje vydanie platobného rozkazu 18Ro 113/2012 v konaní o zaplatenie istiny 1.181,- €, ktoré predstavujú úroky z omeškania z istiny 67.357,- Sk v rozsudku sp. zn. 8Cb 231/2008 za obdobie od októbra 2009 do októbra 2012 s tým, že žalobkyňa podala v tomto konaní odpor, súd mal určiť pojednávanie na deň 29.10.2014 a z dôvodu, že Okresný súd Malacky uznesením 23Er 2744/2009-42 mal povoliť odklad exekúcie Ex 242/2009 u súdneho exekútora JUDr. Noskoviča, z dôvodu prebiehajúceho konania pod sp. zn. 17C 72/2013 nie sú spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie súdu prvej inštancie. 28. Podľa § 80 písm. c/ OSP (procesný právny predpis platný do 30.06.2016) návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie, ak je na tom naliehavý právny záujem. 29. Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je v prvom rade vecná legitimácia, ktorá predstavuje hmotnoprávny stav, ktorého existencia zakladá žalovateľnosť z nároku. Ďalším predpokladom úspešnosti určovacej žaloby bola tzv. existencia naliehavého právneho záujmu, ktorý je nevyhnutným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby. V prípade, ak súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, je vylúčené aby sa zároveň zaoberal vecou samou. Naliehavý právny záujem je daný s pravidla vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené, alebo kde by sa bez tohto požadovaného určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Z toho vyplýva, že určovacia žaloba spravidla nebude opodstatnená (čo do naliehavého právneho záujmu) v prípadoch, keď možno žalovať priamo na splnenie povinnosti (§ 80 písm. b/ OSP - procesný predpis platný do 30.06.2016). Správne súd prvej inštancie poukázal na právoplatné a vykonateľné rozsudky a to rozsudok sp. zn. 8Cb 231/93, ktorým bola žalobkyňa v postavení žalovanej zaviazaná zaplatiť sumu 57.636,- Sk, ktoré po právoplatnosti rozhodnutia žalobcovi (D. v likvidácii) neuhradila, pričom na základe právoplatného rozsudku bol podaný návrh na vykonanie exekúcie pod sp. zn. Ex 126/98, následne po postúpení pohľadávky i v tomto exekučnom konaní exekútor pripustil, aby z konania vystúpila obchodná spoločnosť D. a. s. a na jeho miesto, aby vstúpila obchodná spoločnosť F. s. r. o., ktorá následne podala žalobu na zaplatenie sumy 35.574,- Sk titulom úrokov z omeškania z už priznanej sumy 67.375,- Sk, priznanej v rozsudku sp. zn. 8Cb 231/93, ktorá suma bola opätovne vymáhaná exekúciou, súdnym exekútorom C.. A. H. pod Ex 124/2007. Následne obchodná spoločnosť F. v ďalšom konaní i voči žalobkyni v postavení žalovanej uplatňovala ďalšie úroky za obdobie 29.10.2004 do 25.11.2008 v celkovej sume 1.604,66,- € žalobe žalobcu bolo vyhovené v konaní 22C 39/2007, rozsudok nadobudol právoplatnosť 18.06.2009, nakoľko opätovne žalobkyňa v postavení žalovanej si neplnila svoje povinnosti, bol opätovne podaný návrh na výkon exekúcie pod sp. zn. Ex 242/2009 u súdneho exekútora N. U.. Ďalšie úroky boli vymáhané od žalobkyne v postavení žalovanej pod sp. zn. 18Ro 113/2012, ktoré v priebehu exekučného konania žalobkyňa v postavení povinnej uhradila súdnemu exekútorovi G.. I. dňa 09.12.2008. Odvolací súd zdôrazňuje, že určovacia žaloba má preventívny charakter, je opodstatnená najmä v prípadoch, keď k porušeniu práva ešte nedošlo, však len čo je porušenie subjektívneho práva dokonané, možno žalovať priamo na plnenie, prípadne reparáciu škodlivých právnych následkov. Preto v takýchto prípadoch nie je naliehavý právny záujem na určovacej žalobe. Správne súd prvej inštancie preto uzavrel, že žalobkyňa v tomto konaní neosvedčila naliehavosť správneho záujmu na ňou požadovanom určení. K odvolacím námietkam sa vyjadril i žalovaný, ktorý správne konštatoval, že neexistuje dôvod, aby sa otázka platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky riešila osobitným konaním o určovacej žalobe, keď na inom súde prebieha konanie o určenie povinnosti plniť v rámci, ktorého si súd, ktorý koná vo veci samej musí posúdiť prípadné námietky žalobkyne o nedostatku aktívnej legitimácie. Žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky nemá žiaden vplyv ani na exekučné konanie 23Er 2744/2009, vzhľadom už na vyššie uvedené. Právne postavenie žalobkyne by sa žiadnym spôsobom nezmenilo vzhľadom na už vyššie uvedené právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie. Žalobkyňa v týchto rozsudkoch bola zaviazaná zaplatiť obchodnej spoločnosti F. peňažné plnenie práve na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 16.09.2004. V jednotlivých konaniach, v ktorých boli podané žaloby priamo na splnenie povinnosti podľa § 80 písm. b/ OSP, tieto rozhodnutia nadobudli právoplatnosť. 30. Keďže súd prvej inštancie konštatoval, že určovacia žaloba žalobkyne bola zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, nebolo potrebné, aby sa zároveň zaoberal vecou samou. Napriek tomu súd prvej inštancie poukázal i na ďalšie skutočnosti a to na ustanovenie § 526 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení. Správne súd prvej inštancie konštatoval, že dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolávať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej exekúcie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník. V prejednávanej veci oznámenie o postúpení pohľadávky žalobkyni oznámil postupca - spoločnosť D., a. s. v likvidácii listom zo dňa 12.10.2004. ak teda pôvodný veriteľ postúpenie pohľadávky dlžníkovi oznámi, ten už nemôže požadovať od nového veriteľa, aby preukazoval zmluvu o postúpení a je povinný mu plniť. Ani prípadná neplatnosť o postúpení pohľadávky by nemala vplyv na právne postavenie dlžníka. 31. K ďalšej odvolacej námietke žalobkyne v súvislosti s konkurzným konaním na majetok úpadcu D., a. s. v likvidácii a následnej námietke žalobkyne, že likvidátor spoločnosti D., a. s. v likvidácii po skončení konkurzného konania nemal žiadne oprávnenie nakladať s majetkom úpadcu, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie na str. 7 ods. 2 pričom zdôrazňuje, že po zrušení konkurzu (ako správne konštatoval súd prvej inštancie), likvidátor je povinný zabezpečiť, predtým ako dôjde k výmazu spoločnosti z obchodného registra, všetky úkony na peňaženie zostatku majetku. Pokiaľ teda existoval akýkoľvek iný majetok po skončení konkurzného konania, práve likvidátor spoločnosti D. mal povinnosť takýto majetok speňažiť. Správne súd prvej inštancie poukázal, že až v čase postúpenia pohľadávky, teda v roku 2004 sa pohľadávka voči žalobkyni neúspešne vymáhala už 11 rokov, z toho 6 rokov v exekučnom konaní, práve z týchto dôvodov bola dohodnutá odplata za postúpenie vo výške 500,- Sk, ktorú i žalovaný považoval za primeranú i v tomto smere preto námietka žalobkyne nie je spôsobilá meniť rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej zamietajúcej časti. Odvolací súd preto v súlade s ustanovením § 387 ods. 1, ods. 2 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, v ktorej bola žaloba žalobkyne zamietnutá, ako vecne správny potvrdil. 32. Dôvodná je však odvolacia námietka žalovaného, ktorý napadol výrok súdu prvej inštancie o výroku č. 3 a vo výroku č. 5, t. j. v časti ktorej súd konanie zastavil a v ktorej o trovách rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a vo výroku, v ktorom žalobkyňa bola povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov konania 135,76,- €. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa pred začatím konania vo veci samej, vzala žalobu v časti o náhradu škody 5339,- € s príslušenstvom späť. Súd konanie vo veci samej zastavil v súlade s ustanovením § 96 OSP. V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z tejto všeobecnej zásady existujú však dve výnimky, prvou je, že ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy (§ 146 ods. 2 prvá veta), pričom zavinenie môže existovať na strane žalobcu, resp. aj na strane žalovaného. Súdna prax vyslovila názor, že ak žalobca vezme žalobu späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania. Druhou výnimkou je, že ak sa pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania žalovaný podľa § 146 ods. 2 druhá veta a to napr. vtedy, ak žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť. Len ak nie je dôvod na priznanie náhrady trov konania podľa prvej alebo druhej výnimky platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak bolo konanie zastavené. Súd prvej inštancie podľa vyššie uvedeného nepostupoval ani bližšie neodôvodnil, prečo v prípade zastavenia konania, pokiaľ sa týka časti náhrady škody 5.339,- €, ktorú žalobkyňa vzala v celom rozsahu späť pred začatím konania vo veci samej, prečo súd prvej inštancie o trovách v tejto časti konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP. V tejto časti je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné. 33. Dôvodná je i ďalšia odvolacia námietka žalovaného, týkajúca sa námietky v súvislosti so základnou výškou tarifnej odmeny, ktorá má byť určená z hodnoty sporu pri začatí poskytovania právnej služby. Žalobkyňa v žalobe žaluje dva samostatné návrhy, prvá časť žaloby sa týkala náhrady škody vo výške 5339,- € a ďalší nárok žalobkyne sa týkal určenie neplatnosti právneho úkonu a postúpení pohľadávky zo dňa 16.09.2004. 34. Vzhľadom na vyššie uvedené bude preto vecou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o trovách prvostupňového konania. 35. O trovách odvolacieho konania rozhodol Krajský súd v Bratislave v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP, v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech vo veci a preto odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).