Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/132/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213218317 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1213218317.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Kriškovej a členiek senátu JUDr. Ľubici Břouškovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: J&T FINANCE GROUP SE, Pobřežní 297/14 Praha 8, IČO: 275 92 502, Česká republika, zastúpeného advokátom JUDr. Alexandrom Kadelom, konajúcim v mene spoločnosti Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8A Bratislava, IČO: 47 232 471 proti žalovanému: DEKONTA s. r. o., Mierová 52/A, Bratislava, IČO: 31 398 553, zastúpenému advokátom JUDr. Ladislavom Sirankom o zaplatenie istiny 22.599,53 eura s príslušenstvom a o zaplatenie zmluvnej pokuty, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 24Cb/183/2013-223 zo dňa 24.11.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 24Cb/183/2013-223 zo dňa 24.11.2015 p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu sumu 22.599,53 eura istiny a 8,75%-ný ročný úrok z omeškania zo sumy 19.239,53 eura od 2.10.2012 do zaplatenia, 0,05%-ný denný úrok z omeškania zo sumy 840,- eur od 1.3.2013 do zaplatenia, 0,05%-ný denný úrok z omeškania zo sumy 840,- eur od 15.3.2013 do zaplatenia, 0,05%-ný denný úrok z omeškania zo sumy 840,- eur od 15.4.2013 do zaplatenia, 0,05%-ný denný úrok z omeškania zo sumy 840,- eur od 15.5.2013 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne zo sumy 3.000,- eur od 2.10.2012 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V zostávajúcej časti súd žalobu zamietol. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.671,23 eura titulom náhrady trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku v sume 1.355,50 eura a z trov právneho zastúpenia v sume 3.315,73 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že právny predchodca žalobcu sa domáhal, aby súd určil povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 22.599,53 eura s príslušenstvom, t.j. úrokom z omeškania v sadzbe 8,75% ročne zo sumy 19.239,53 eura od 28.9.2012 do zaplatenia a úrokom z omeškania v sadzbe 0,05% denne zo sumy 840,- eur od 1.3.2013 do zaplatenia, zo sumy 840,- eur od 15.3.2013 do zaplatenia, zo sumy 840,- eur od 15.4.2013 do zaplatenia, zo sumy 840,- eur od 15.5.2013 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne zo sumy 3.000,- eur od 28.9.2012 do zaplatenia z titulu zmluvy o dielo zo dňa 7.7.2011 a z titulu zmluvy o poskytnutí služieb riadenia projektu zo dňa 7.7.2011. Žalovaný nárok uplatnený žalobou neuznal, pričom v odpore proti platobnému rozkazu namietal opodstatnenosť uplatňovaných nárokov. 3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 536 a nasl., § 420 ods. 1, § 422 ods. 1, § 562, § 428 ods. 1,2,3, § 269 ods. 2 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. 4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania boli v písomnej forme uzavreté dve platné zmluvy v zmysle Obchodného zákonníka, a to jednak zmluva o dielo na zhotovenie projektovej žiadosti zo dňa 7.7.2011 a jednak nepomenovaná zmluva - zmluva o poskytnutí služieb riadenia projektu zo dňa 7.7.2011. Obidve uzavreté zmluvy sa síce týkajú činností súvisiacich s rovnakým projektom, ale jednoznačne ide o dva samostatné právne vzťahy s odlišnými predmetmi zmluvných plnení. 5. Sporný bol v priebehu konania žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 19.239,53 eura spolu s príslušenstvom predstavujúcim úrok z omeškania v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po dátume splatnosti faktúry č. JTFFV12/0250 splatnej dňa 27.9.2012, ktorou žalobca vyúčtoval žalovanému prvú časť variabilnej zložky ceny diela a nárok na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty za oneskorenú úhradu predmetnej faktúry č. JTFFV12/0250. 6. Súd prvej inštancie uviedol, že z predmetnej zmluvy o dielo na zhotovenie projektovej žiadosti je zrejmé, že jej predmetom bol záväzok žalobcu ako zhotoviteľa zhotoviť pre žalovaného ako objednávateľa dielo predstavujúce Žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku z finančných mechanizmov Európskeho spoločenstva v programovacom období 2007-2013 na základe výzvy Agentúry Ministerstva školstva SR pre štrukturálne fondy SR, kód výzvy OPVaV-2011/4.2/07- SORO vyhlásenej dňa 28.4.2011 (ďalej len "žiadosť o NFP") oproti povinnosti žalovaného ako objednávateľa zaplatiť žalobcovi ako zhotoviteľovi cenu za prípravu a zhotovenie žiadosti - cenu diela dohodnutú v predmetnej zmluve o dielo. Z predmetnej zmluvy o dielo vyplýva, že žalobca mal dielo vykonať v zmysle pokynov uvedených vo výzve, vrátane pokynov uvedených na internetovej stránke www.asfeu.sk a podľa pokynov a podkladov obdržaných od žalovaného s tým, že v zmysle predmetnej zmluvy o dielo žalobca zodpovedal za formálnu stránku žiadosti o NFP, ktorú bol povinný vypracovať tak, aby spĺňala všetky formálne podmienky pre jej hodnotenie a aby žalovaný dosiahol svoj cieľ - uzavretie zmluvy o NFP, a to s termínom zhotovenia a doručenia žiadosti o NFP príslušnému orgánu do 1.8.2011. 7. Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že žalobca zhotovil predmet diela - žiadosť o NFP riadne a včas, čo jednoznačne preukazuje skutočnosť, že na základe predmetnej žiadosti o NFP zhotovenej a doručenej žalobcom príslušnému orgánu v stanovenej lehote, t.j. dňa 1.8.2011 a následne dňa 8.8.2011 odovzdanou žalovanému (protokol o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 8.8.2011) bola medzi žalovaným ako prijímateľom a Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky ako poskytovateľom uzavretá platná a účinná zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku zo dňa 3.4.2012. Predmetná zmluva o dielo obsahovala určitú a zrozumiteľnú dohodu zmluvných strán o cene diela a termínoch jej splatnosti, pričom žalobcom bola po splnení predmetu diela v súlade s dohodou obsiahnutou v predmetnej zmluva o dielo vystavená faktúra na dohodnutú paušálnu zložku ceny diela, ktorá aj bola zo strany žalovaného uhradená a následne bola žalobcom v súlade s dohodou zmluvných strán, a to až po nadobudnutí účinnosti zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku vystavená faktúra č. JTFFV12/0250, ktorou žalobca vyúčtoval žalovanému prvú časť variabilnej zložky ceny diela vo výške 19.239,53 eura s DPH, avšak s nesprávnym uvedením dátumu splatnosti predmetnej faktúry vzhľadom na dátum doručenia predmetnej faktúry žalovanému a dohodnutú lehotu splatnosti. 8. Predmetná faktúra nebola zo strany žalovaného uhradená a žalovaný v danom konaní rozporoval nárok žalobcu na jej zaplatenie, čo odôvodňoval skrytými vadami diela, ktoré podľa tvrdenia žalovaného zistil žalovaný až v procese realizácie predmetného projektu. Žalovaný však neoznámil žalobcovi vady diela bez zbytočného odkladu po ich zistení a v zákonnej lehote dvoch rokov od odovzdania a prevzatia diela, t.j. od 8.8.2011, pričom žalobca v danom súdnom konaní namietol, že žalovaný nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady diela. Na základe vyššie uvedeného súd ustálil, že v danom prípade neboli tvrdené vady žalovaným žalobcovi oznámené včas v lehotách vyplývajúcich z ustanovenia § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka, pričom táto skutočnosť bola žalobcom v danom súdnom konaní namietnutá, čím bola splnená podmienka vyplývajúca z ustanovenia § 428 ods. 2 Obchodného zákonníka, v dôsledku čoho nemožno priznať v súdnom konaní právo žalovaného ako objednávateľa z vád diela. Okrem toho súd zdôraznil, že predmetom zmluvy o dielo bolo zhotovenie žiadosti o NFP, pričom žalobca zodpovedal za formálnu správnosť tejto žiadosti tak, aby spĺňala formálne hodnotiace kritériá, za zhotovenie žiadosti o NFP a jej doručenie príslušnému orgánu v stanovenej lehote, a súčasne súd považuje za potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že cieľ predmetnej zmluvy dielo deklarovaný v zmluve zmluvnými stranami, t.j. uzavretie zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku medzi žalovaným ako prijímateľom a príslušným štátnym orgánom ako poskytovateľom bol jednoznačne riadne naplnený. 9. Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové a právne okolnosti súd nevykonal žalovaným navrhované doplnenie dokazovania výsluchom svedkov - projektových manažérov a informovaného zástupcu zmluvného partnera žalovaného pri realizácii projektu, nakoľko súd dospel k záveru, že v záujme hospodárnosti konania ide o nadbytočné dôkazy, ktoré nemôžu žiadnym spôsobom konvalidovať skutočnosť, že žalovaný nereklamoval vady diela bez zbytočného odkladu po ich zistení v zákonnej lehote a neuplatnil v tejto súvislosti voči žalobcovi žiadne reklamačné nároky. 10. Súčasne súd prvej inštancie v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p. určil povinnosť žalovaného nahradiť strane žalobcu trovy konania v sume 4.671,23 eura pozostávajúce zo súdneho poplatku v sume 1.355,50 eura a z trov právneho zastúpenia v sume 3.315,73 eura za sedem úkonov právnej pomoci po 386,74 eura (prevzatie a príprava veci dňa 10.6.2013, podanie žaloby zo dňa 13.6.2013, písomné podania vo veci samej zo dňa 14.10.2013, zo dňa 26.6.2014 a zo dňa 9.10.2014, zastupovanie na pojednávaniach konaných v dňoch 7.5.2014 a 24.11.2015), trikrát režijný paušál po 7,81 eura, trikrát režijný paušál po 8,04 eura, jedenkrát režijný paušál po 8,39 eura a daň z pridanej hodnoty v sadzbe 20% v celkovej výške 552,61 eura. 11. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. 12. Uviedol, že k protokolárnemu prevzatiu diela došlo dňa 8.08.2011, avšak otvorenou ostala, resp. ostáva otázka, či došlo k bezvadnému plneniu zo strany žalobcu v prospech žalovaného, ako to predpokladá aj súdom prvého stupňa okrem iného citované ustanovenie § 420 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca v časti bezvadného plnenia neprodukoval tvrdenia o bezvadnosti plnenia, ale výhradne vznášal námietky spočívajúce v nerešpektovaní ustanovenia § 562 ObZ, a teda aj následného dôvodu, pre ktorý nie je súd oprávnený priznať žalovanému ako objednávateľovi právo z vád diela. 13. Podľa žalovaného sa súd riadne nevysporiadal s obranou žalovaného a bez výhrad akceptoval tvrdenia žalobcu bez toho, aby vyhodnotil nielen časové hľadisko vzniku, resp. samotnú existencie vád projektu. Až monitorovacia správa vypracovaná žalovaným po odstúpení od zmluvy pomenúva vady projektu (str. 19, odsek prvý rozsudku). Hodnotenie tejto skutočnosti minimálne z pohľadu súladu s dobrými mravmi ostalo zo strany súdu bez povšimnutia. Zastáva názor, že odmietnutie dôkazov navrhovaných žalovaným s poukazom na hospodárnosť konania, je v príkrom rozpore s ustanovením § 1 OSP o spravodlivej ochrane práv a oprávnených záujmov účastníkov konania. 14. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil okresnému súdu na nové rozhodnutie. 15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v súlade s § 219 ods. 3 CSP dňa 17.01.2017. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 16. Podľa ust. § 470 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. 17. Podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 18. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti dôvodov uvádza, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a vec správne právne posúdil, keď aplikoval príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. 19. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že súd prvej inštancie pochybil, ak sa nezaoberal samotnou existenciou vád, ktoré vyplynuli až z monitorovacej správy. Súd prvej inštancie postupoval správne, ak sa v prvom rade vysporiadal so skutočnosťou, či žalovaný oznámil vady diela v zákonnej lehote najneskôr do dvoch rokov odovzdania diela, keďže žalobca nesplnenie tejto povinnosti v konaní namietol. 20. Z ustanovenia § 562 ods. 2 v spojení s § 428 ods. 2 a 3 Obch. zák. vyplýva, že lehota na oznámenie vád má charakter premlčacej lehoty, tzn. súd na jej uplynutie bude prihliadať, pokiaľ túto skutočnosť namietne zhotoviteľ diela. Predpokladom úspešnej vymáhateľnosti nárokov z vád tovaru je teda včasné oznámenie vád (notifikačná povinnosť). Ak si objednávateľ nesplní včas svoju notifikačnú povinnosť, jeho nároky z vád nezanikajú, oslabuje sa však ich vymáhateľnosť, pretože ak zhotoviteľ vznesie v súdnom konaní námietku nesplnenia notifikačnej povinnosti, súd nemôže priznať v tomto konaní nároky z vád tovaru. 21. V tomto konaní žalobca vzniesol námietku včasného neoznámenia vád, v dôsledku čoho nebolo možné priznať v súdnom konaní právo žalovaného ako objednávateľa z vád diela. Vzhľadom na tieto okolnosti dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, že bolo nadbytočné vykonávať ďalšie dôkazy, preukazujúce samotnú realizáciu projektu ako aj prípadnú existenciu vád. Akékoľvek boli závery monitorovacej správy, ktorá podľa žalovaného pomenúva vady projektu, nároky žalovaného nemožno v tomto súdnom konaní priznať vzhľadom na vznesenú námietku premlčania. 22. Odvolací súd nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že odmietnutie vykonania ďalších dôkazov súdom prvej inštancie je v rozpore s právom na súdnu ochranu. Z ustanovenia § 185 CSP vyplýva, že súd rozhoduje o tom, ktoré dôkazy vykoná. Súd teda nemusí vykonať všetky navrhnuté dôkazy, pričom ak sa rozhodne dôkaz nevykonať, musí to zdôvodniť v odôvodnení rozhodnutia. Spravidla súd nevykoná dôkazy, ak sa týkajú skutočností nerozhodných a právne bezvýznamných pre rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na judikatúru súdov, podľa ktorej súd nevykoná dôkazy, ktoré nie sú pre posúdenie veci relevantné a nemôžu smerovať k zisteniu skutočností predvídaných skutkovou podstatou právnej normy, ktorú treba na danú vec aplikovať. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že vzhľadom na aplikáciu ustanovení § 562 ods. 2 a 428 ods. 2 a 3 Obch. zák. bolo irelevantné a nehospodárne vykonávanie navrhnutých dôkazov, čo v rozhodnutí aj náležite zdôvodnil. 23. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil vrátane výroku o trovách konania. 24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto mu odvolací súd priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. 25. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 26. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 27. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).