Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/69/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213221283 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1213221283.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Haitovej v právnej veci žalobcu: ESCO spol. s r.o., Agátova 1, Bratislava, IČO: 31 324 045, zast.: JUDr. Blanka Hlavenková, advokátka, Prídavková ul. 53, Bratislava proti žalovanému: Ing. Miroslav Chajmovský MANAG, manažérsko-projektová a realizačná firma, Domkárska 13, Bratislava, IČO: 11 888 407, zast.: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s. r. o., Dobšinského 12, Bratislava, IČO: 47 238 232 o zaplatenie sumy 3.215,37 eur s prísl. a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 42Cb/192/2013-86 zo dňa 1.12.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 42Cb 192/2013-86 zo dňa 1.12.2015 p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.215,37 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 6.430,87 eur od 4.8.2009 do 29.11.2011 a zo sumy 3.215,37 eur od 30.11.2011 do zaplatenia. Súčasne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok a náhradu trov právneho zastúpenia. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.7.2013 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 3.215,37 eur s príslušenstvom. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe objednávky žalovaného vykonal pre neho stavebné práce a dodávky - zdravotechnika a vykurovanie na diele „Areál Domkárska 13, Bratislava - Rock n roll club“. Na základe odberateľom potvrdených súpisov vykonaných prác a prevzatia týchto vykonaných prác bola žalovanému vystavená faktúra č. 352009 so splatnosťou dňa 3.8.2009 vo výške 6.430,87 eur, ktorú žalovaný čiastočne uhradil dňa 29.11.2011 vo výške 3.125,50 eur. Do dňa podania žaloby žalovaný zvyšnú časť faktúry vo výške 3.215,37 eur žalobcovi neuhradil, a to aj napriek skutočnosti, že dielo užíva. 3. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca so žalovaným uzatvorili v ústnej forme zmluvu o dielo, na základe ktorej žalobca v zmysle objednávky žalovaného vykonal pre žalovaného stavebné práce a dodávky - zdravotechnika a vykurovanie na diele „Areál Domkárska 13, Bratislava - Rock n roll club“. S poukazom na § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka prvoinštančný súd uviedol, že vykonaním diela vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi cenu diela v zmysle faktúry č. 352009 so splatnosťou dňa 3.8.2009 vo výške 6.430,87 eur. Konajúci súd ďalej konštatoval, že listinnými dokladmi žalobca preukázal riadne poskytnuté plnenie, a to najmä súpisom vykonaných prác, ktoré boli súčasťou vystavenej faktúry a zároveň potvrdené pečiatkou a podpisom žalovaného, ktorý vykonané práce prevzal dňa 10.7.2009. Na základe uvedených skutočností žalovaný vykonal v prospech žalobcu čiastočnú úhradu predmetnej faktúry dňa 29.11.2011 vo výške 3.125,50 eur, pričom zvyšnú časť faktúry žalobcovi žalovaný uhradiť odmietol. Skutočnosť, že práce boli žalobcom vykonané medzi účastníkmi konania sporná nebola, o čom svedčí súčasne aj čiastočné plnenie zo strany žalovaného. Podstatnou námietkou žalovaného, o ktorú opieral svoju obranu v priebehu konania, bolo tvrdenie, že žalobcovi nebola uhradená faktúra v plnom rozsahu vzhľadom na vyskytujúce sa vady diela, pričom časť neuhradenej faktúry predstavuje nárok žalovaného na zľavu z ceny. Žalovaný súčasne tvrdil, že vady diela u žalobcu reklamoval niekoľkokrát najmä osobne a telefonicky, nakoľko jeho prvoradým záujmom bolo existujúce vady diela odstrániť. Napokon si e-mailom z 11.2.2011 uplatnil reklamáciu voči žalobcovi písomne. Pokiaľ ide o výpočet zľavy z ceny diela, žalovaný vychádzal z toho, koľko by stála oprava vadného plnenia a keďže má žalovaný stavebnú firmu, na základe toho vedel zhruba učiť koľko by stála oprava. Žalobca v priebehu konania tieto tvrdenia žalovaného poprel, pričom uviedol, že reklamácia mu od žalovaného nebola nikdy doručená a zároveň by takáto reklamácia bola v zjavnom rozpore s § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka, nakoľko žalovaný vady diela nereklamoval bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistil. Tvrdenia žalobcu a žalovaného ohľadne reklamácie boli tak vo vzájomnom rozpore. Súd prvej inštancie mal v danom prípade za to, že dôkazné bremeno ohľadne preukázania tejto skutočnosti spočívalo na žalovanom, ktorý namietal kvalitatívne vady diela a z uvedeného dôvodu odmietol žalobcovi uhradil cenu diela v plnom rozsahu. Súčasne konštatoval, že žalovaný v konaní nepreukázal, že voči žalobcovi ako zhotoviteľovi oznámil konkrétne vady diela týkajúce sa jeho nekvalitného vykonania bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti a že si voči žalobcovi tieto konkrétne nároky z vadného plnenia právne relevantným spôsobom riadne a včas uplatnil v súlade s Obchodným zákonníkom. Uplatnenie riadnej reklamácie bez zbytočného odkladu nemal prvoinštančný súd za preukázané ani z výpovede svedkyne. Aj za predpokladu, že by súd pripustil, že e-mailová reklamácia zo dňa 11.02.2011(ktorej dátum je naviac sporný nakoľko je dopísaný ručne) sa žalobcovi dostala do dispozície, čo však žalobca popieral, aj napriek tomu by nebola splnená podmienka, ktorú upravuje Obchodný zákonník, a to uplatnenie reklamácie bez zbytočného odkladu (podľa súdnej praxe spravidla pár dní, t.j. približne 8 dní). Žalovaný si vykonané dielo riadne prevzal dňa 10.7.2009 a e-mailová reklamácia žalovaného je zo dňa 11.2.2011, t.j. približne rok a pól od prevzatia diela. Pokiaľ ide o reklamácie, ktoré žalovaný uplatnil voči žalobcovi ústne, či telefonicky, v danom príde tieto tvrdenia žalovaný rovnako nijakým spôsobom nepreukázal, nepredložil žiadny doklad, na podklade ktorého by súd tieto tvrdenia žalovaného mohol považovať za preukázané. Žalobca s riadnym uplatnením reklamácie vád zo strany žalovaného nesúhlasil, pričom v tomto prípade sa jedná o tvrdenie žalovaného proti tvrdeniu žalobcu, kde dôkazné bremeno v preukázaní riadnej reklamácie vád spočívalo na žalovanom. Za daných okolností žalovaný nemal nárok postupovať v zmysle § 439 ods. 4 Obchodného zákonníka, a to zadržať žalobcovi časť ceny, ktorá by zodpovedala jeho nároku na zľavu, ak by vady diela neboli odstránené. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti mal prvoinštančný súd za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno včasnej reklamácie voči žalobcovi a jeho nárok na nevyplatenie časti diela zodpovedajúcej výške zľavy nemá oporu v zákone. Tento nárok by žalovanému prislúchal pri neoznámení vád diela včas len za predpokladu, že by žalobca súhlasil s takýmto znížením ceny, čo však žalobca odmietol. Súd naviac poukazuje na skutočnosť, že žalovaný nepredložil súdu žiadny doklad, ktorým si uplatnil zľavu z ceny, ako ani nepreukázal opodstatnenosť výšky ním uplatnenej zľavy vo výške 3.215,37 eur, t.j. či by za splnenia podmienok nevyhnutných pre uplatnenie nároku žalovaného na zľavu z ceny bola vôbec ním uplatnená zľava adekvátna oproti vadám, ktoré neboli žalobcom odstránené. Pokiaľ ide o návrh žalovaného na doplnenie dokazovania výsluchom svedka p. L. V., ktorý bol zamestnancom žalovaného a vykonával u žalovaného správcu, súd prvej inštancie tento návrh žalovaného zamietol, nakoľko mal za to, že výsluch p. L. V. by nebol pre právne posúdenie veci podstatný z dôvodu, že v priebehu konania nebolo spornou skutočnosťou riadne odovzdanie diela, ale včasné uplatnenie reklamácie po odovzdaní diela, pričom v zmysle výpovede svedkyne, pán V. komunikoval so žalobcom ohľadom rozpočtov a reklamoval vady v zmysle jej výpovede len telefonicky. Žalovaný súdu v priebehu konania nepreložil žiadny iný doklad, ktorým by deklaroval riadnu reklamáciu vád voči žalobcovi bez zbytočného odkladu, okrem e-mailového dokladu pravdepodobne zo dňa 11.2.2011. Konajúci súd mal na základe uvedeného za to, že žalobca žiadnym iným dokladom o včasnej reklamácii vád diela nedisponuje a výsluchom p. L. V., t.j. uvedením skutočností zakladajúcich sa len na tvrdeniach o telefonickej reklamácii by neboli pre rozhodnutie vo veci právne ani skutkovo významné a nemohli by žalovanému privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Zároveň mal súd za to, že vykonanie ďalšieho dokazovania v tomto štádiu konania by bolo neúčelné a nehospodárne. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti dospel súd prvej inštancie k záveru, že nárok uplatnený žalobcom je skutkovo i právne opodstatnený, a preto žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy, ako aj úroku z omeškania v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. (účinného do 30.6.2016). 4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. b), c), d) a f) O.s.p. (účinného do 30.6.2016). Poukázal na tvrdenie súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého boli tvrdenia žalobcu a žalovaného ohľadom reklamácie vo vzájomnom rozpore a súd mal za to, že dôkazné bremeno ohľadom preukázania tejto skutočnosti spočívalo na žalovanom. Žalovaný ďalej uviedol, že za účelom objasnenia a preukázania uplatnenia reklamácie konkrétnych vád diela žalobcovi navrhol vykonať dôkaz výsluchom svedka p. L. V.Č., bývalého zamestnanca žalovaného, ktorý vykonával u neho funkciu správcu a ktorý podľa výpovede svedkyne taktiež reklamoval u žalobcu existujúce vady diela v období pred podaním písomnej reklamácie. Prvoinštančný súd však daný dôkaz nevykonal, a tým podľa názoru žalovaného neúplne zistil skutkový stav. Žalovaný vytýkal konajúcemu súdu, že mu nedal možnosť, aby tvrdenia ohľadom včasnej reklamácie, ktoré boli sporné, v konaní riadne preukázal, hoci mal súd za to, že dôkazné bremeno spočívalo práve na žalovanom. Žalovaný prezentoval názor, v zmysle ktorého týmto konaním došlo k porušeniu princípu nestrannosti a objektivity, ako aj princípu rovnosti zbraní. Keďže návrh na výsluch uvedeného svedka bol konajúcim súdom zamietnutý, nebolo žalovanému umožnené preukázať tvrdenia týkajúce sa uplatnenia reklamácie voči žalobcovi. Súd prvej inštancie tak podľa názoru žalovaného dospel k nesprávnemu záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno včasnej reklamácie voči žalobcovi a jeho nárok na nevyplatenie časti diela zodpovedajúcej výške zľavy nemá oporu v zákone. Žalovaný ďalej uviedol, že prvoinštančný súd nesprávne právne posúdil postup žalovaného, keď podľa neho žalovaný nemal nárok postupovať v zmysle § 439 ods. 4 Obchodného zákonníka a zadržať žalobcovi časť ceny, ktorá by zodpovedala jeho nároku na zľavu, ak by vady diela neboli odstránené. Jediným dôvodom, prečo doteraz nedošlo zo strany žalovaného k úhrade žalovanej sumy, je práve existencie hlavnej závady. Pokiaľ by bola táto reklamovaná závada zo strany žalobcu odstránená, žalovaný by bezodkladne po jej odstránení uhradil žalobcovi žalovanú sumu. Žalovaný ďalej poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorých za ústavne nesúladné porušujúce základné práva účastníka konania boli hodnotené také rozhodnutia všeobecných súdov, v ktorých boli zákony interpretované v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti, napr. v dôsledku prílišného formalizmu. Súčasne poukázal na § 265 Obchodného zákonníka a uviedol, že tým, že žalobca dodal žalovanému vadné dielo a odmieta odstrániť existujúcu reklamovanú závadu, ktorá ho robí neupotrebiteľným a ktorá predstavuje jedinú prekážku zaplatenia žalovanej sumy žalovaným, je nesporne v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. V závere odvolania žalovaný napadol výrok o trovách konania, keď podľa jeho názoru bolo potrebné aplikovať § 150 ods. 1 O.s.p. (účinného do 30.6.2016). S poukazom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 29.2.2016 uviedol, že súd prvej inštancie dôkladne zistil skutkový stav veci a vykonal všetky potrebné dôkazy. V súdnom konaní nebolo preukázané ani listinnými dôkazmi, ani svedeckými výpoveďami, že by žalovaný skutočne reklamoval u žalobcu vady e- mailom, keď z výpovede štatutárneho zástupcu žalobcu vyplynulo, že e-mail uvádzaný svedkyňou p. H. mu nikdy doručený nebol. Keďže z dokazovania vyplynulo, že žalovaný nikdy u žalobcu nereklamoval vady ani sám osobne, ani prostredníctvom žiadnej inej osoby, vzhľadom na § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka nemôže súd priznať právo z vady diela, ak žalovaný bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistil, ich nereklamuje. Žalobca ďalej poukázal na § 120 O.s.p. (účinného do 30.6.2016) a uviedol, že nie je zmyslom konania vykonávať dôkazy, ktoré by neviedli k preukázaniu sporných skutočností a ktoré by neprivodili žalovanému priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Navyše, nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkmi konania nie je postupom, ktorým by súd odňal účastníkovi konania možnosť konať pred súdom. K dôkazu - výsluchu p. V. žalobca uviedol, že z výsluchu svedkyne p. H. vyplynulo, že pán V. reklamoval vady len telefonicky. Keďže výpoveďou žalobcu bola žalovaným tvrdená skutočnosť o telefonickej reklamácii vyvrátená, nemohol výsluch navrhnutého svedka p. V. privodiť žalovanému priaznivejšie rozhodnutie vo veci. K aplikácii § 439 ods. 4 Obchodného zákonníka žalobca uviedol, že nikdy nesúhlasil so znížením ceny z titulu vady diela a žalovaný ho o to nikdy nepožiadal. Má za to, že z konania je zrejmé, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by si uplatňoval zľavu z ceny, ani žiadnym dôkazom nepreukázal opodstatnenosť výšky ním uplatňovanej zľavy. Žalobca považuje za spravodlivé a zákonné, ak súd rozhodne, že žalovaný ako objednávateľ je povinný zaplatiť žalobcovi ako zhotoviteľovi za práce a dodávky, ktoré si objednal, pri zhotovení ich prevzal a odvtedy ich v plnom rozsahu užíva. Je v príkrom rozpore s dobrými mravmi a poctivými zásadami obchodného styku to, že žalovaný napriek tomu odmieta zaplatiť za práce a obštrukciami sa snaží oddialiť zaplatenie celej dlžnej čiastky s príslušenstvom. V súvislosti s odvolaním voči trovám konania žalobca uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď priznal náhradu trov konania účastníkovi, ktorý mal nesporne plný úspech vo veci a uviedol, že neexistujú žiadne dôvody na postup podľa § 150 O.s.p. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 6. Žalovaný v rámci svojej repliky zo dňa 29.9.2016 zotrval na svojich argumentoch uvedených v podanom odvolaní. 7. Žalobca sa vo svojom stanovisku zo dňa 18.10.2016 pridŕžal skutočností uvedených vo vyjadrení k odvolaniu. 8. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie bolo podané v rámci účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok dňa 1.7.2016, a preto postupoval podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok s poukazom na § 470 ods. 1, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je v napadnutej časti vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke. 10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP. 11. Žalovaný svoju obranu v konaní založil na tvrdení, že žalobcovi neuhradil faktúru v celom rozsahu vzhľadom na vyskytujúce sa vady diela, pričom časť neuhradenej faktúry predstavuje nárok žalovaného na zľavu z ceny diela. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že žalovaný nepreukázal, že voči žalobcovi ako zhotoviteľovi oznámil konkrétne vady diela týkajúce sa jeho nekvalitného vykonania bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti a že si voči žalobcovi konkrétne nároky z vadného plnenia právne relevantným spôsobom riadne a včas uplatnil v súlade s Obchodným zákonníkom. Žalovaný v podanom odvolaní namietal citovaný záver súdu prvej inštancie a mal za to, že konajúci súd neúplne zistil skutkový stav veci, keď nevykonal dôkaz - výsluch p. V., ktorý mal preukázať tvrdenia žalovaného. 12. Preskúmaním spisového materiálu odvolací súd v názorovej zhode so súdom prvého stupňa uvádza, že žalovaný na preukázanie svojho tvrdenia o bezodkladnom reklamovaný vád diela nepredložil súdu žiadny dôkaz. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 132 ods. 1 CSP (predtým § 120 ods. 1 O.s.p.), podľa ktorého v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Odvolací súd poznamenáva, že bolo na žalovanom, aby preukázal predložením, prípadne označením relevantných dôkazov, že reklamoval zistené vady diela riadne a včas. Pokiaľ ide o navrhnutý dôkaz - výsluch p. V. má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď vykonanie tohto dôkazu zamietol z dôvodu irelevantnosti pre dané konanie. Z výsluchu svedkyne p. H. vyplynulo, že p. V. bol zamestnancom žalovaného, vykonával u neho správcu a že vady u žalobcu reklamoval len telefonicky. Ak mal žalovaný vedomosť, že p. V. disponuje dokladom o písomnom reklamovaní vád diela, mal ako dôkaz označiť predmetnú listinu, nakoľko samotná výpoveď p. V. o telefonickom reklamovaní vád diela by nebola spôsobilá spochybniť, resp. vyvrátiť tvrdenie žalobcu o absencii akejkoľvek bezodkladnej reklamácie zo strany žalovaného. S poukazom na uvedené skutočnosti je správne konštatovanie prvoinštančného súdu, že tvrdenie žalovaného o včasnom reklamovaní vád diela je proti tvrdeniu žalobcu o neexistencii reklamácie, pričom v danom prípade bolo dôkazné bremeno na žalovanom, ktorý ho však neuniesol. 13. Odvolací súd má zhodne so súdom prvej inštancie za to, že nárok žalovaného na nevyplatenie časti ceny diela zodpovedajúcej výške zľavy nemá oporu v zákone vzhľadom na absenciu riadneho uplatnenia vád diela. Tento nárok by v zmysle § 439 ods. 4 Obchodného zákonníka mohol prislúchať žalovanému pri neoznámení vád diela včas len za predpokladu, že by žalobca súhlasil s takýmto znížením ceny diela, čo však žalobca ako zhotoviteľ diela odmietol. 14. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a konštatuje, že skutkové a právne závery súdu prvej inštancie sú správne a dôvody žalovaného uvádzané v odvolaní neboli spôsobilé túto správnosť spochybniť alebo vyvrátiť. 15. K námietke žalovaného ohľadom aplikácie § 150 ods. 1 O.s.p. (účinného do 30.6.2016) v súvislosti s náhradou trov konania odvolací súd poznamenáva, že nezistil žiadne také významné okolnosti daného prípadu, ktoré by umožňovali odchýliť sa od prednostnej zásady zodpovednosti za výsledok konania (§ 142 O.s.p. účinného do 30.6.2016). Všeobecný dôvod uvádzaný žalovaným - celkový kontext vzťahu medzi účastníkmi, dlhoročný veľmi priateľský vzťah - nie je tou výnimočnou okolnosťou, ktorú predpokladá § 150 ods. 1 O.s.p., teraz § 257 CSP. 16. Odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu za vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP, tak že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 18. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).