Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/442/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213222057 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1213222057.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., IČO: 264 29 705, Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, Praha, Česká republika, proti žalovanej: R. Š., Z.: Z. XX, Z., o zaplatenie 948,87 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 10C/192/2013-74 zo dňa 11.03.2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby žalobcom v časti zmenkového úroku vo výške 0,19% denne z pôvodne žalobcom uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne a napadnutý rozsudok v tejto časti z r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e . Žalovanej sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania v späťvzatej časti. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalovanej sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú odmenu vo výške 3,16 Eur, v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. 2. Svoje odvolanie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 103, § 159 ods. 3, Občiansky zákonník, § článok 4 ods. 4 Nariadenia , § 75, § 77 ods. 2, § 78 ods. 1, § 5 ods.1, 2, 3, § 10,§ 11 od. 1 , § 13 ods. 1, § 14 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17, § 33 ods. 1, § 34 ods. 1, § 44 ods. 1, § 46 ods. 1, § 48 ods. 1 zmenkového zákona a vecne tým, že návrhom, doručeným súdu dňa 28.3.2013 sa navrhovateľ domáhal voči odporkyni zaplatenia zmenkovej sumy vo výške 948,87 Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 948,87 Eur od 23.11.2010 do zaplatenia, 6% ročného úroku zo sumy 948,87 Eur od 7.1.2011 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda 3,16 Eur a náhrady trov konania. 3. Súd prvej inštancie v rámci svojho odôvodnenia poukazuje na znenie čl. 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len "Nariadenie"), v zmysle ktorého, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Je preto zrejmé, že súd v prípade, že Nariadenie neurčuje inak, postupuje podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963. Súd uvádza, že Nariadenie umožňuje súdu nariadiť v zmysle čl. 5 ods. 1 ústne pojednávanie ak to považuje za potrebné. Práve v tomto konaní súd považoval za potrebné nariadiť ústne pojednávanie, nakoľko z jeho rozhodovacej činnosti mu bolo známe, že v skutkovo a právne totožných veciach, boli vydávané rozhodcovské rozsudky, ktoré zaväzovali dlžníkov na zaplatenie sumy, zmenkového úroku a zákonného úroku na základe vystavovaných zmeniek a to voči pôvodným majiteľom zmenky. Súd prvej inštancie vec v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal v neprítomnosti navrhovateľa a právneho zástupcu navrhovateľa. Navrhovateľ mal doručenie predvolania na pojednávanie riadne vykázané, svoju neúčasť neospravedlnil, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Na pojednávanie dňa 11.3.2015 sa nedostavil ani právny zástupca navrhovateľa, ktorý zobral termín pojednávania na vedomie na pojednávaní, konanom dňa 2.2.2015. Svoju neúčasť ospravedlnil mailom zaslaným súdu dňa 11.3.32015 a to z dôvodu kolízií pojednávaní. V rámci ospravedlnenia sa vyjadril, že navrhovateľ nemá námietka, aby sa v tejto veci otvorilo pojednávanie bez jeho účasti a teda nežiada, aby súd odročil pojednávanie z dôvodu jeho neprítomnosti. Právny zástupca navrhovateľa súdu neuviedol dôležitý dôvod na odročenie pojednávania. 4. Pre účely tohto konania sa súd oboznámil s obsahom zmenky č. XXXXXXXXX, ktorú vystavila odporkyňa dňa 30.4.2010 v Z. a ktorou sa zaviazala zaplatiť zmenkovú sumu 948,87 Eur na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. spolu so zmenkovým úrokom 0,25% denne od 23.11.2010 . Zmenka bola vystavená s doložkou " bez protestu" a s doložkou "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Na rube zmenky je zapísaný nedatovaný indosament na rad navrhovateľa. 5. Odporkyňa súdu predložila uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 39Er 1702/2011-9, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.10.2011 a vykonateľnosť dňa 23.7.2012, ktorým súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že exekučným titulom v tejto exekučnej veci je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 03048/11 zo dňa 11.5.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.5.2011 a vykonateľnosť dňa 2.6.2011. Rozhodcovským rozsudkom bola povinnej ( R. Š.- odporkyni v tomto konaní) uložená povinnosť zaplatiť spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. istinu v sume 948,87 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne (91,25% ročne) z dlžnej sumy od 23.11.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne z dlžnej sumy od 7.1.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 268,82 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. V odôvodnení rozhodcovského rozsudku sa uvádza, že priznané plnenia vyplývajú z nesplateného úveru poskytnutého povinnej oprávneným na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 30.4.2010 medzi odporkyňou a POHOTOVOSŤ, s.r.o. Splnenie záväzku zo zmluvy bolo zabezpečené neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 30.4.2010, kde odporkyňa vystupuje ako vystaviteľka a POHOTOVOSŤ s.r.o. ako remitent. POHOTOVOSŤ, s.r.o. vyplnil dňa 2.1.2011 zmenku v zmysle dohody o vyplnení zmenky na sumu 948,87 Eur s dátumom úročenia dňa 23.11.2010 a táto bola odporkyni predložená na zaplatenie dňa 7.1.2011. Okresný súd Bratislava II v rámci odôvodnenia uznesenia č.k. 39Er 1702/2011-9 zo dňa 30.8.2011 konštatoval, že exekučný titul - rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej rozhodcovskej, a.s., sp. zn. SR 03048/11 zo dňa 11.5.2011 priznáva POHOTOVOSŤ s.r.o. plnenia, ktoré sú vo väčšom rozsahu právom nedovolené. 6. Z vyššie uvedeného mal súd prvej inštancie za zrejmé, že Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave bol vydaný rozsudok sp. zn. SR 03048/11 zo dňa 11.5.2011, ktorým už bola odporkyni právoplatne uložená povinnosť zaplatiť prvému majiteľovi zmenky (POHOTOVOSŤ, s.r.o.) sumu 948,87 Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne (91,25% ročne) z dlžnej sumy od 23.11.2010 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6% ročne z dlžnej sumy od 7.1.2011 do zaplatenia. Tento rozsudok je právoplatný a vykonateľný. Súd konštatuje, že ide o totožný nárok, aký si navrhovateľ uplatnil v tomto konaní. 7. Na navrhovateľa bola zmenka prevedená nedatovaným indosamentom. Podľa § 20 ods. 2 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 ( ďalej len " zmenkový zákon") dokiaľ sa nepreukáže opak, predpokladá sa, že nedatovaný indosament bol na zmenku napísaný pred uplynutím lehoty na protest. Súd v tejto súvislosti vychádzal z tvrdenia samotného navrhovateľa, ktorý uviedol, že zmenku odporkyni na platenie predložil indosant, teda spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.. Ku dňu predloženia zmenky na platenie, teda ešte navrhovateľ nebol majiteľom zmenky, čo znamená, že zmenka bola indosovaná až po splatnosti ( t.j. po uplynutí lehoty na protest). V zmysle § 20 ods. veta druhá zmenkového zákona ak bola zmenka indosovaná až po proteste pre neplatenie alebo po uplynutí lehoty na protest, má indosament len účinky obyčajného postúpenia. Znamená to, že navrhovateľ je právnym nástupcom prvého majiteľa zmenky. 8. Súd preskúmal predloženú zmenku v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení a konštatuje, že obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Zmenka obsahuje označenie, že ide o zmenku, bezpodmienečný sľub zaplatiť sumu 948,87 Eur, údaj o zročnosti - pri predložení, údaj miesta, kde sa má platiť - Pribinova 25, Bratislava, meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť - POHOTOVOSŤ, s.r.o., dátum a miesto vystavenia zmenky- 30.4.2010 Bratislava, a podpis vystaviteľa-odporkyne. Na zmenke je tiež uvedená výška zmenkového úroku 0,25% denne od 23.11.2010. Z rubovej strany zmenky je zrejmé, že navrhovateľ nadobudol zmenku indosamentom od pôvodného veriteľa na rad ktorého bola zmenka vystavená. Zmenka taktiež obsahovala doložky "bez protestu" a "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". 9. Súd prvej inštancie sa stotožnil s názorom navrhovateľa, že zmenka predstavuje cenný papier a práva a povinnosti z nej vyplývajúce sú definované len samotným obsahom zmenky. Vznik zmenkových nárokov majiteľ zmenky nemusí preukazovať, postačí, že predloží perfektnú zmenku, z ktorej vyplýva, že je jej vlastníkom. Preto pokiaľ pri vystavení zmenky boli dodržané prísne formálne pravidlá predpísané zákonom a obsah zmenky spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, má jej majiteľ právo na jej zaplatenie bez ohľadu na dôvody, pre ktoré bola zmenka vystavená. Odporkyňa nevzniesla námietky v zmysle § 17 zmenkového zákona, preto súd nemôže skúmať a posudzovať kauzálny vzťah. 10. Avšak súd prvej inštancie v zmysle § 103 Občianskeho súdneho poriadku je povinný a to aj bez návrhu a v ktoromkoľvek štádiu konania skúmať, či sú splnené podmienky, za ktorých môže vo veci konať. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti dáva do pozornosti tú skutočnosť, že splnenie procesných podmienok predstavuje procesný predpoklad, ktorý svojim charakterom nezasahuje do hmotnoprávnej roviny sporu. Teda aj v prípade, že predmetom sporu je uplatnenie si nároku zo zmenky, súd je povinný zisťovať procesné okolnosti, ktoré by bránili vydaniu rozhodnutia vo veci samej. Nakoľko ale v tomto prípade sa súd riadi aj ustanoveniami Nariadenia, ktoré má prednosť pred zákonom, súd v prípade zistenia nesplnenia existencie podmienky konania v zmysle § 103 O.s.p., musí postupovať podľa čl. 4 bodu 4, posledná veta nariadenia a návrh ako taký zamietnuť rozsudkom. Ako už bolo vyššie uvedené, súd z predloženého rozhodnutia OS BA II, č.k. 39Er 1702/2011-9 zo dňa 30.8.2011 zistil, že nároky zo zmenky, ktorú predložil navrhovateľ v tomto konaní, si ešte pred jej indosovaním uplatnil prvý majiteľ- POHOTOVOSŤ, s.r.o. voči odporkyni a to na Stálom rozhodcovskom súde, zriadenom Slovenskou rozhodcovskou, a.s.. Rozhodcovský súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť POHOTOVOSŤ s.r.o. nároky zo zmenky a to rozsudkom sp. zn. SR 03048/11 zo dňa 11.5.52011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.5.2011 a vykonateľnosť 2.6.2011. Súd v tejto súvislosti poukazuje na znenie § 35 zákona č., 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Preto podľa názoru súdu je daná prekážka právoplatne rozsúdenej veci a súd nemôže návrhu v tomto konaní vyhovieť. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3CoZm/42/2013 zo dňa 17.12.2014, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 1CbZm 113/2013-48 zo dňa 9.9.2013. Uvedené súdne rozhodnutie sa týka skutkovo aj právne totožnej veci, kedy aj krajský súd, odkazujúc na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, v podstate uvádza, že hoci v exekučnom konaní súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, nebolo to pre nezáväznosť exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku), ale pre jeho vecnú nesprávnosť. Vecná nesprávnosť rozhodcovského rozsudku však nemá žiaden vplyv na jeho účinnosť a záväznosť, čo znamená, že mu ani neodníma účinky právoplatného súdneho rozhodnutia, vytvárajúceho prekážku rei iudicatae. Hoci v zmysle právnej teórie súd v tomto konaní nie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, vysloveným v inom konaní, okrem skutočnosti, že sa súd s týmto názorom stotožňuje, poukazuje aj na potrebu dodržania princípu právnej istoty a práva na spravodlivé súdne konanie. Súčasťou princípu právnej istoty ako princípu materiálneho právneho štátu (čl. 1 ods. 1 ústavy) je totiž aj požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. m. m. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99), t.j. aby sa porovnateľné, resp. obdobné situácie posudzovali po právnej stránke rovnakým spôsobom. Táto požiadavka korešponduje aj s judikatúrou ESĽP. Súd vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že v časti uplatneného nároku na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 948,87 Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 948,87 Eur od 23.11.2010 ako aj v časti o zaplatenie 6% ročného úroku zo sumy 948,87 Eur od 7.1.2011 do zaplatenia, existencia právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku bráni súdu návrhu vyhovieť. Keďže v tejto časti je návrh podľa článku 4 bod 4 Nariadenia neprípustný, súd ho zamietol. 11. Vychádzajúc z právneho charakteru inštitútu zmenky a tiež zo skutočnosti, že súčasťou rozhodcovského rozsudku nebolo zaviazanie odporkyne na zaplatenie zmenkovej odmeny vo výške 3,16 Eur, v tejto časti návrhu vyhovel. V zmysle § 48 zmenkového zákona môže majiteľ (v tomto prípade navrhovateľ ako nástupca prvého majiteľa zmenky) postihom žiadať aj zmenkovú odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške. Vychádzajúc preto z výšky zmenkovej sumy, súd tento uplatnený nárok navrhovateľovi priznal vo výške 3,16 Eur. 12. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa článku 16 Nariadenia, v zmysle ktorého trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Navrhovateľ mal v konaní úspech len v pomerne nepatrnej časti a preto mu vznikla povinnosť nahradiť trovy konania odporkyni. Tej však v konaní žiadne trovy nevznikli, resp. si ich náhradu ani neuplatnila, preto jej súd ich náhradu nepriznal. 13. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie v časti zamietnutej súdom prvej inštancie a vo výroku o náhrade trov konania podal odvolanie žalobca, ktorý žiada odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. Svoje odvolanie žalobca právne odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. b/, a/, f/, § 221 ods. 1 O.s.p. Žalobca tvrdí, že mu súd neumožnil vyjadriť k vykonanému dokazovaniu, súd rozšíril rozsah vykonaných dôkazov a dokazovanie vykonal nezákonným spôsobom. Žalobca namieta, že predložil súdu ako dôkaz svojich nárokov platnú zmenku. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného žiadnych námietok nebolo a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Žalobca namieta, že súd prvej inštancie nie je legitimizovaný na to, aby sám vznášal námietky voči zmenke za žalovaného. Žalobca v súvislosti s prekážkou už rozhodnutej veci poukazuje na uznesenia NS SR sp. zn. 6MCdo/9/2012 zo dňa 16.01.2013, sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 3Cdo/146/2011 z 13.10.2011. Z uvedených rozhodnutí podľa názoru žalobcu vyplýva, že súdy sú povinné prihliadať na neplatnú rozhodcovskú doložku a vyvodiť záver, že rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky je nulitným právnym aktom majúcim účinky paktu. Žalobca ďalej poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV ÚS 78/2011 z 17.03.2011, uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE/308/2011 z 31.05.2012. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že rozhodcovský rozsudok, ktorý bol ako exekučný titul uplatnený v exekučnom konaní proti povinnému, je nulitným právnym aktom. Podľa názoru odvolateľa konštatovanie súdu prvej inštancie, že zmenka bola indosovaná až po uplynutí lehoty na protest a preto má indosament len účinky obyčajného postúpenia je neopodstatnený. Odvolateľ namieta, že z predloženého originálu zmenky vyplýva, že indosament neobsahuje dátum, teda ide o nedatovaný indosament. Je preto nevyhnutné aplikovať zákonnú prezumpciu, že indosament bol vykonaný pred uplynutím lehoty na protest. 14. K odvolaniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila. 15. Pred rozhodnutím odvolacieho súdu o podanom odvolaní žalobcu, doručil súdu prvej inštancie žalobca späťvzatie žaloby v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne, čím si žalobca uplatňuje v tomto konaní len zmenkový úrok vo výške 0,06% denne v zmysle ust. § 144, § 369 C.s.p. a žiada, aby odvolací súd predmetné konanie v tejto časti zastavil. 16. Žalovaná s čiastočným späťvzatím žaloby žalobcu nevyslovila nesúhlas. 17. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť. 18. Podľa § 370 ods. 1 C. s. p. ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. 19. Nakoľko žalobca vzal žalobu späť v časti úroku vo výške 0,19%, v čase po rozhodnutí súdu prvej inštancie, avšak predtým ako sa rozsudok súdu prvej inštancie stal právoplatným, odvolací súd po prejednaní veci bez pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 C.s.p. postupoval v zmysle § 370 ods. 1 C. s. p., pripustil späťvzatie žaloby v uvedenej časti a konanie v tejto časti zastavil. 20. O trovách konania v časti vzatej žalobcom späť rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p. Nakoľko žalobca čiastočným späťvzatím procesne zavinil zastavenie konania. Avšak vzhľadom k tomu, že ani súd prvej inštancie žalovanej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej žiadne nevznikli, nepriznal žalovanej v späťvzatej časti žaloby trovy konania ani odvolací súd. 21. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 22. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v napadnutej časti rozsudku nie je opodstatnené. 24. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C.s.p.). 25. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. 26. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s názorom súdu prvej inštancie. 30. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie úspešnému žalovanému náhradu trov konania priznáva v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( § 262 ods. 2 C.s.p.). 31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).