Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/226/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213228098 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1213228098.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného: JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava proti žalovanému: E. N., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XX, F., o zaplatenie 2 092,86 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 1.10.2014, č.k. 8C/246/2013-35, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Odvolací súd pripúšťa čiastočné späťvzatie žaloby, rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 1.10.2014, č. k. 8C/246/2013-35 v zamietajúcej časti týkajúcej sa istiny vo výške 1 296,84 eur, zmluvnej pokuty vo výške 0,065% denne a úroku z omeškania vo výške 4,025% ročne zo sumy 49,83 eur od 15.2.2011 do 14.10.2012, zo sumy 49,83 eur od 15.3.2011 do 14.10.2012, zo sumy 49,83 eur od 15.4.2011 do 14.10.2012, zo sumy 49,83 eur od 15.5.2011 do 14.10.2012, zo sumy 1 893,54 eur od 10.6.2011 do 14.10.2012 z r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e. Vo zvyšnej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu 2 092,86 eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,065% denne a úrokom z omeškania vo výške 4,025% ročne zo sumy 49,83 eur od 15.2.2011 do 14.10.2012, zo sumy 49,83 eur od 15.3.2011 do 14.10.2012, zo sumy 49,83 eur od 15.4.2011 do 14.10.2012, zo sumy 49,83 eur od 15.5.2011 do 14.10.2012, zo sumy 1 893,54 eur od 10.6.2011 do 14.10.2012 titulom úhrad vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ktorú uzatvoril so žalovaným. Zároveň žalovanému nepriznal náhradu trov konania. 2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) a § 52 ods. 1, § 43a ods. 1, 2, § 43c ods. 1, 2, § 44 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2 a § 101 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že medzi stranami sporu nedošlo k vzniku právneho vzťahu zo zmluvy o revolvingovom úvere, z toho dôvodu žalovaný nebol viazaný zmluvnými podmienkami a nevznikla mu povinnosť vrátiť celkovú sumu úveru uvedenú v písomnom vyhotovení zmluvy. Následne skúmal, či žalobcovi nevzniklo právo domáhať sa vrátenia poskytnutého plnenia titulom bezdôvodného obohatenia, v spore však nepreukázal skutočné poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému; z toho dôvodu vyhodnotil žalobu ako nedôvodnú. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a plne úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže mu v spore žiadne trovy nevznikli. 3. Proti rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým a právnym záverom, žiadajúc napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie; zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania. V odvolaní poukázal na to, že k žalobe bola pripojená tzv. karta klienta predstavujúca výpis z jeho interného systému, pričom z nej vyplýva, že žalovanému bola vyplatená čiastka 796,02 eur (uvedené vyplýva aj z prehľadu operácií o vyplatených a prijatých platbách, ktorý dôkaz súd prvej inštancie nevyhodnotil). Podľa jeho názoru je výpis z informačného systému evidujúceho údaje o vyplatení peňažných prostriedkov listinným dôkazom preukazujúcim skutočnosti, o ktorých súd prvej inštancie tvrdí, že neboli osvedčené. Vo vzťahu k samotnému uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere uviedol, že je potrebné rozlišovať dve základné skupiny ustanovení, ktoré sú uvedené na lícnej a rubovej strane listiny označenej ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru. Poukázal na skupinu ustanovení, ktoré vymedzujú a definujú spôsob a podmienky, za ktorých dochádza k uzavretiu zmluvy, pričom tieto sa vzťahujú výlučne na predzmluvnú fázu vzťahu dlžníka a veriteľa. Ide predovšetkým o ustanovenia obsiahnuté v čl. 1. odsek 1.2, v čl. 2. odsek 2.1, 2.2, a v čl. 3. odsek 3.3, ktoré predstavujú vymedzenie spôsobu a podmienok, za ktorých môže dôjsť k uskutočneniu návrhu na uzavretie zmluvy zo strany dlžníka, opis spôsobu a podmienok, za ktorých dochádza k uzavretiu zmluvy. Tvrdil, že žiaden z údajov uvedených dlžníkom v bode 5. žiadosti (na lícnej strane) nie je sám o sebe návrhom na uzavretie zmluvy bez toho, aby obsah tohto návrhu netvorili aj niektoré ustanovenia zahrnuté na rubovej strane žiadosti. Práve z týchto ustanovení podľa jeho názoru vyplýva, že obsah návrhu je zo strany žiadateľa o úver predložený s tým, že niektoré údaje sa môžu zmeniť do tej miery, kedy táto skutočnosť nie je považovaná za zmenu návrhu. Uviedol, že v odseku 1.2 a 2.1 žiadosti sám dlžník vyjadruje, že jeho návrh môže byť zmenený po posúdení jeho schopnosti splácať požadovaný úver. Poukázal na zmluvnú slobodu účastníkov zmluvy, ktorí sa môžu dohodnúť nielen na obsahu zmluvy, ale aj na mechanizme jej vzniku s odkazom na rozsudok NS ČR sp.zn. 3Cdo/1396/96 a 33Cdo/714/2001. Závery prvoinštančného súdu o tom, že nedošlo k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere, považoval za nesprávny a neopodstatnený. 4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 5. Žalobca v písomnom podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 12.8.2016 oznámil, že berie žalobu na uplatnenie pohľadávky čiastočne späť, a to v rozsahu istiny vo výške 1 296,84 eur a zmluvnej pokuty vo výške 0,065% denne a úroku z omeškania vo výške 4,025% ročne 49,83 eur od 15.2.2011 do 14.10.2012, zo sumy 49,83 eur od 15.3.2011 do 14.10.2012, zo sumy 49,83 eur od 15.4.2011 do 14.10.2012, zo sumy 49,83 eur od 15.5.2011 do 14.10.2012, zo sumy 1 893,54 eur od 10.6.2011 do 14.10.2012. 6. Podľa § 370 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. 7. Podľa § 370 ods. 2 C.s.p. súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. 8. Podľa § 370 ods. 3 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. 9. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobca prevzal rozsudok súdu prvej inštancie dňa 11.11.2014 a žalovaný dňa 10.11.2014 (prostredníctvom procesného opatrovníka ustanoveného súdom prvej inštancie). Odvolanie podal žalobca dňa 26.11.2014 na pošte. Žalobca doručil čiastočné späťvzatie žaloby súdu prvej inštancie dňa 12.8.2016. Uvedené znamená, že žaloba bola žalobcom čiastočne vzatá späť, keď už súd prvej inštancie vo veci rozhodol, ale jeho rozhodnutie nebolo právoplatné. 10. Pretože žalobca vzal žalobu čiastočne späť v čase po rozhodnutí súdu prvej inštancie, avšak predtým ako sa rozsudok súdu prvej inštancie stal právoplatným, pričom žalovaný sa nevyjadril k výzve odvolacieho súdu ohľadom súhlasu so späťvzatím žaloby (a teda nevzniesol žiadne vážne dôvody, pre ktoré nesúhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby), odvolací súd po prejednaní veci bez pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. postupoval v zmysle § 370 C. s. p., pripustil čiastočné späťvzatie žaloby, v tejto časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil. 11. Odvolací súd preskúmal vec (vo zvyšnej časti nároku po čiastočnom späťvzatí) v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatnenej žaloby na zaplatenie pohľadávky zo zmluvy o revolvingovom úvere, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). 12. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.) s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým zamietol žalobu a v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam. 13. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné. 14. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia 2 092,86 eur s spolu s príslušenstvom a trovami konania na tom základe, že uzatvoril dňa 28.12.2010 so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 930 eur, a tento sa zaviazal ho splatiť v 42 mesačných splátkach vo výške 49,83 eur, svoju povinnosť si však nesplnil, z ktorého dôvodu žalobca pristúpil k okamžitej splatnosti úveru. Z predloženej žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere sú v bode 5. uvedené údaje o požadovanom úvere a v bode 6. údaje o schválenom revolvingovom úvere, ktoré sú následne prečiarknuté a zmenené na iné údaje. K žalobe pripojil žalobca zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere, oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere a kartu klienta. Zmluva bola podpísaná žalobcom dňa 22.12.2010 a žalovaným dňa 28.12.2010. 15. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalobcu rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.). 16. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 17. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 18. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. 19. Podľa § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a. 20. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. 21. Podľa § 43a ods. 2 Občianskeho zákonníka návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo aspoň súčasne s návrhom. 22. Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. 23. Podľa § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím. 24. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. 25. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy. 26. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval v konaní správne, ak sa v prvom rade zaoberal otázkou vzniku právneho vzťahu medzi sporovými stranami. V tejto súvislosti odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že mechanizmus uzatvárania zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ust. § 43a až 44, pričom ide o kogentné ustanovenia, od ktorých sa zmluvné strany nemôžu odchýliť (okrem prípadov, kedy je mechanizmus uzatvárania zmluvy upravený odlišne priamo zákonom). Žalobca nemôže argumentovať inými dojednaniami ohľadom uzatvorenia zmluvy o úvere, ktoré si mal dohodnúť so žalovaným. Odvolací súd napriek judikatúre NS ČR ohľadom zmluvnej voľnosti, na ktorú poukázal žalobca vo svojom odvolaní (a ktorou nie je odvolací súd viazaný) dospel k záveru, že zmluvné strany si nemôžu dojednať spôsob a podmienky uzatvorenia zmluvy v tak dôležitej otázke, akou je prijatie návrhu na uzatvorenie zmluvy s výhradou (obmedzením alebo zmenami), a to odlišným spôsobom ako je upravený v Občianskom zákonníku. Okrem toho z predložených dokladov nie je úplne nepochybné, že zmluvné dojednania boli riadne prijaté a podpísané žalovaným tak, aby ich bolo možné považovať za platne uzavretú súčasť zmluvy. Odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že zo zmluvných dojednaní zároveň vyplýva, že veriteľ je povinný odoslať dlžníkovi okrem Oznámenia o schválení úveru aj Zmluvu o úvere (čl. 2, odsek 2.2 zmluvných dojednaní). Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca v spore predložil Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX(bez podpisu dlžníka). Uvedené však podľa názoru odvolacieho súdu nemožno považovať za preukázanie uzatvorenej zmluvy o revolvingovom úvere. V danom prípade bolo potrebné, aby žalobca pre svoj úspech v spore preukázal Zmluvu o úvere (so zapracovanými výhradami k návrhu na uzavretie zmluvy), podpísanú dlžníkom, čím by preukázal platné uzatvorenie zmluvy. Pokiaľ ide o preukázanie poskytnutia peňažných prostriedkov, v súdnom spise sa nachádza iba tzv. Karta klienta, predložená žalobcom, ktorá však nepreukazuje skutočné vyplatenie peňažných prostriedkov, pričom prehľad operácií o vyplatených a prijatých platbách, na ktoré odkazuje žalobca v odvolaní, sa v súdnom spise vôbec nenachádza. Žalobca teda nepreukázal poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému, to znamená, že nepreukázal ani predpoklady na vydanie bezdôvodného obohatenia, z toho dôvodu súd prvej inštancie postupoval správne aj pri vyhodnotení tejto otázky. Účastníci konania (strany sporu) boli povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a to podľa § 120 ods. 1 O.s.p., ktorému v súčasnosti zodpovedá (v pozmenenej podobe) § 149 a § 153ods. 1 C.s.p. Bolo teda povinnosťou žalobcu (pre úspech v spore) preukázať uplatnený nárok (dôkazné bremeno) s poukazom na to, že súd prvej inštancie mu vytvoril zákonný priestor na doplnenie dôkazov, a to nariadením pojednávania, na ktoré sa žalobca nedostavil a svoju neúčasť na ňom neospravedlnil. 27. So zreteľom na uvedené možno uzavrieť, že súd prvej inštancie svoje závery založil na správnom skutkovom a právnom posúdení veci a argumentácii žalobcu, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, nemožno priznať úspech. 28. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo zvyšnej zamietajúcej časti podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil. 29. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a ich plnú náhradu priznal úspešnému žalovanému s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).