Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/95/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213229034 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1213229034.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci žalobcu: X. D., I. XXX, Q. Z. X., zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Antalom, Hlavná 13, Trnava, proti žalovanej: ČSOB Poisťovňa, a.s., Vajnorská 100/B, Bratislava, o zaplatenie 13.154,21 eura s prísl., na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 14C/250/2013-216, zo dňa 29.9.2014, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým medzitýmnym rozsudkom súd prvej inštancie určil, že nárok žalobcu uplatnený žalobou zo dňa 14.3.2013 je daný s tým, že o výške uplatneného nároku a náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 15.3.2013 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť za žalobcu na účet poistníka (Československá obchodná banka, a.s. ďalej len „ČSOB, a.s.“) poistné plnenie 13.154,21 eura s prísl. na tom skutkovom základe, že dňa 11.4.2007 uzavrel s ČSOB, a.s., pobočkou zahraničnej banky, zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. J súčasťou ktorej bola i poistná zmluva č. XXXXXXXXX, ktorú podpísala i žalovaná. Poistnou zmluvou si žalobca poistil pre prípad poistnej udalosti (smrti, plnej invalidity alebo práceneschopnosti) splatenie zostatku bankou poskytnutého úveru. Spotrebiteľský úver vo výške 16.596,96 eura žalobca riadne a včas splácal podľa dohodnutého mesačného splátkového kalendára, a to až do októbra 2009, kedy došlo k poistnej udalosti (náhlej cievnej mozgovej príhode), následkom ktorej bol hospitalizovaný a následne uznaný plne invalidným s poklesom vykonávať zárobkovú činnosť o 75 % oproti zdravej fyzickej osobe. Zostatok nesplatenej istiny k 25.10.2009 (t.j. ku dňu, kedy bol Sociálnou poisťovňou uznaný za plne invalidného) predstavoval 10.946,70 eura. Okamžite po tom, ako bol po hospitalizácii schopný, listom z 13.10.2009 oznámil poistnú udalosť žalovanej a vyzval ju, aby v zmysle poistnej zmluvy poukázala plnenie oprávnenému, t.j. peňažnému ústavu ČSOB, a.s. Žalobca žalovanej zaslal všetky požadované doklady nutné k likvidácii poistnej udalosti. Žalovaná mu oznámila, že nie je ochotná poistné plnenie banke poskytnúť, a to z dôvodu, že vraj v čase uzatvárania úverovej a poistnej zmluvy trpel hypertenziou I, ktorá bola príčinou náhlej mozgovej cievnej príhody. Listom zo 16.1.2011 požiadal poistníka (ČSOB, a.s.), aby mu predložil fotokópie dokladov, ktorými písomne požiadal žalovaného o poistné plnenie a o zaslanie stanoviska poisťovateľa, z akého dôvodu odmietol previesť poistné plnenie aj napriek tomu, že došlo k poistnej udalosti. Na tento list odpoveď nedostal. Nakoľko ČSOB, a.s., ktorá žalobcovi poskytla spotrebiteľský úver si uplatňovala nárok na zaplatenie nesplateného zostatku úveru 13.154,21 eura s prísl., a žalovaná odmietla toto plnenie poskytnúť, žalobca bol nútený domáhať sa ochrany svojich práv súdnou cestou. V doplnenej právnej a skutkovej argumentácii žalobca ďalej uviedol, že v čase, keď poistnú zmluvu podpisoval, trpel hypertenziou I, čo je mierne zvýšený krvný tlak v hodnotách 140 až 159 systolického tlaku a 90 až 99 diastolického tlaku. Podľa oficiálnych štatistík má takto zvýšený krvný tlak približne polovica celej populácie SR (52 % u mužov a 40 % u žien). Samotná zamestnankyňa žalovanej, ktorá so žalobcom úverovú a poistnú zmluvu uzatvárala, reagovala na informáciu o tom, že má zvýšený krvný tlak a berie lieky na jeho zníženie tak, že keby zvýšený krvný tlak mal tvoriť prekážku pri uzavretí poistného plnenia, tak by v podstate nemohli nikoho poistiť. Pre odmietnutie poskytnutia poistného plnenia žalovanou neboli splnené ani dve zo zákonných podmienok uvedených v § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých je poistiteľ oprávnený odmietnuť plnenie z poistnej zmluvy, ak sa po poistnej udalosti dozvie, že príčinou bola skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé odpovede nemohol zistiť pri dojednávaní poistenia, a ktorá bola pre uzavretie poistnej zmluvy podstatná. Vyhlásenie žalobcu v čl. 7 bod 11 zmluvy v spojení so Všeobecnými zmluvnými podmienkami sa malo považovať za bezvadné, keďže žalobca pri jeho podpísaní vychádzal z toho, že hypertenzia I nie je v zmysle čl. 3 bod 6 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie (ďalej len „VPPŽP“) skutočnosťou predstavujúcou rozpor s jeho vyhlásením. Zo sumy 13.154,21 eura predstavuje poistné plnenie čiastku 10.946,70 eura a zvyšná časť 2.207,51 eura, predstavuje jeho nárok na náhradu škody, ktorú mu žalovaná spôsobila tým, že porušuje svoju povinnosť vyplývajúcu z poistnej zmluvy, a to povinnosť poskytnúť poistné plnenie riadne a včas. 3. Súd prvej inštancie skonštatoval, že o uplatnenom práve, t.j. o veci samej súd rozhoduje spravidla formou rozsudku, keď rozsudkom by sa malo v zásade vždy rozhodnúť o celej prejednávanej veci, avšak ak je to účelné, môže rozhodnúť rozsudkom najskôr len o základe prejednávanej veci (tzv. medzitýmny rozsudok). Medzitýmny rozsudok predstavuje rozsudok o základe uplatneného nároku. Základ uplatneného nároku definuje iba teória a judikatúra. Základom predmetu konania budú všetky okolnosti determinujúce výšku predmetu konania, teda všetky tie skutkové a právne otázky, od ktorých posúdenia závisí výška uplatneného nároku. Za základ prejednávanej veci, o ktorom môže súd rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom, treba spravidla považovať všetky sporné otázky vyplývajúce z uplatňovaného nároku, ktoré musí posúdiť, ak má súd o veci rozhodnúť, s výnimkou výšky nároku (RV/1968). Mal za preukázané, že medzi žalobcom a ČSOB, a.s. vznikol právny vzťah na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. J. uzavretej dňa 11.4.2007. Súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo aj poistenie úveru uzavreté medzi žalovanou ako poisťovateľom, ČSOB, a.s. ako poistníkom a žalobcom ako poisteným, pričom žalovaná ako poisťovateľ bola v prípade vzniku poistnej udalosti počas doby poistenia povinná poskytnúť poistné plnenie vo výške zostatku úveru ku dňu vzniku poistnej udalosti. Poistnou udalosťou sa rozumela smrť poisteného alebo invalidita poisteného následkom choroby alebo úrazu. Ozrejmil, že poistná zmluva o poistení dlžníkov zo spotrebiteľských úverov pre fyzické osoby bola uzavretá medzi ČSOB, a.s. a žalovanou, pričom táto zmluva bola uzavretá v prospech tretích osôb podľa § 794 Občianskeho zákonníka. Na takto uzavretú poistnú zmluvu sa primerane použijú ustanovenia § 50 Občianskeho zákonníka. Osoba, v prospech ktorej je zmluva uzavretá, sa stáva subjektom tejto zmluvy okamihom, kedy so zmluvou prejaví súhlas. Žalobca prejavil súhlas s poistnou zmluvou 11.4.2007, a to podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súčasťou ktorej bolo aj poistenie úveru, t.j. od tohto dňa sa žalobca stal oprávnenou osobou z poistnej zmluvy. Z pohľadu právnej kvalifikácie súd prvej inštancie dôvodil, že išlo o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže poisťovateľ a poistník konali pri uzavretí poistnej zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Na druhej strane žalobca pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere a prejavení súhlasu so zmluvou o poistení úveru nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Mal za to, že účelom úpravy spotrebiteľského práva je dosiahnuť vyrovnanie faktického nerovného postavenia spotrebiteľa s profesionálnym dodávateľom vzhľadom na okolnosti, pri ktorých dochádza k uzatváraniu zmlúv s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa, jeho lepšiu znalosť práva a jednoduchšiu dostupnosť právnych služieb; právna úprava tak poskytuje spotrebiteľovi ako slabšej strane záväzkových vzťahov zvýšenú mieru ochrany s tým, že tieto zásady sa prejavujú v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. 4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že súčasťou poistnej zmluvy boli aj poistné podmienky pre poistenie úverov poskytovaných ČSOB, a.s. v zmysle ktorých, bola žalovaná povinná poskytnúť poistné plnenie vo výške zostatku úveru ku dňu vzniku poistnej udalosti - invalidity žalobcu v dôsledku choroby. Žalobca preukázal vznik invalidity v dôsledku choroby predložením Lekárskej správy vypracovanej posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne z 1.2.2010 (ďalej len ako „Lekárska správa SP“) a rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX zo 4.5.2010. Z uvedených listinných dôkazov mu vyplynulo, že pokles schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť od 25.10.2009 je viac ako 70 %, resp. 75 %. Z lekárskej správy SP mu ďalej vyplynulo, že žalobca trpí chorobami: arteriálna hypertenzia III (I10), stav po ischemickej ACMP hemisférne vľavo (I63), poruchy nervových koreňov a spletí, vertebrogénny algický CB, LS syndróm a uzavrel, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím bola hypertenzia III s orgánovými zmenami. Podotkol, že žalovaná odmietla poskytnúť žalobcovi poistné plnenie z dôvodu, že invalidita vznikla v dôsledku hypertenzie s orgánovými zmenami a žalobca sa na hypertenziu liečil od roku 2001; dôvodil však tým, že ako uviedla samotná žalovaná a ako vyplýva z lekárskej správy SP, invalidita bola spôsobená chorobou - hypertenziou (I10) s orgánovými zmenami, pričom ďalšou chorobou žalobcu, ktorej existencia vyplýva z lekárskej správy, bola diagnóza I63 (mozgový infarkt - podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb). Na základe týchto skutočností mal za preukázané, že hypertenzia nebola jediným dôvodom vzniku invalidity žalobcu. Z vykonaného dokazovania nemal za preukázané, že by pokles zárobkových možností žalobcu o viac ako 70 % bol spôsobený výlučne v dôsledku choroby - hypertenzie (kód I10 Medzinárodnej klasifikácie chorôb). Z týchto dôvodov vyslovil názor, že neobstojí tvrdenie žalovanej, podľa ktorej žalovaná nemohla poskytnúť poistné plnenie z dôvodu, že žalobca sa od roku 2001 liečil na hypertenziu. Súd prvej inštancie v odôvodnení tiež poukázal na čl. 3 bod 2 VPPŽP, z ktorých vyplýva, že žalovaná je povinná poskytnúť poistné plnenie v prípade, kedy invalidita žalobcu vznikla v dôsledku konkrétnej choroby, pričom táto konkrétna choroba, ktorá mala za následok vznik invalidity, musela u žalobcu vzniknúť najskôr v deň začiatku poistenia. Nestotožnil sa s tvrdením žalovanej, že uvedené ustanovenie neuvádza stupeň choroby a z tohto dôvodu môže odmietnuť poskytnúť poistné plnenie a v tejto súvislosti ozrejmil, že v medicíne sa všeobecne rozoznávajú tri štádia hypertenzie: 1. štádium, kedy má pacient iba zvýšený krvný tlak bez orgánových zmien, 2. štádium, kedy k zvýšenému krvnému tlaku pristupujú zmeny na orgánoch (srdce, obličky, mozog, tepny) a 3. štádium, kedy sa k zvýšenému krvnému tlaku pridružujú ťažké orgánové zmeny sprevádzané zlyhávaním týchto orgánov (srdcové zlyhanie, srdcový infarkt, mozgová mŕtvica, porušená funkcia obličiek, postihnutie tepien dolných končatín a ďalšie). Z uvedeného mu logicky vyplynulo, že hypertenzia I, resp. hypertenzia II nie sú spôsobilé u pacienta vyvolať také následky, ktoré by viedli k mozgovému infarktu a mali tak za následok pokles schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. V kontexte uvedeného uviedol, že cit. ustanovenie poistných podmienok pripúšťa vzhľadom na svoje všeobecné znenie príliš extenzívny výklad, je nejednoznačné a spôsobilé zavádzať potenciálnych spotrebiteľov, ktorí uzatvárajú s ČSOB, a.s. zmluvy o spotrebiteľských úveroch a zároveň prejavujú súhlas s poistením úveru. 5. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že v čl. 3 bod 6 VPPŽP sú vymenované choroby (cievna mozgová príhoda, diabetes mellitus, ischemická choroba dolných končatín, ischemická choroba srdca alebo zhubný novotvar), pričom pokiaľ poistený trpí niektorou z týchto chorôb ku dňu vzniku poistenia alebo mu bola diagnostikovaná 5 rokov pred začiatkom poistenia, žalovaná by bola povinná poskytnúť poistné plnenie len vtedy, pokiaľ invalidita poisteného nastala v dôsledku úrazu. Mal za to, že ide o nejednoznačné ustanovenie spôsobilé zavádzať spotrebiteľov; pokiaľ by sa čl. 3 bod 2 mal vzťahovať na akúkoľvek chorobu, ktorou poistený trpí pred vznikom poistenia alebo ku dňu vzniku poistenia, nebola by potrebná osobitná úprava v čl. 3 bod 6 vzťahujúca sa len na vymedzené druhy chorôb. Z cit. čl. 3 bod 6 rovnako nemal za jednoznačné, či sa žalovaná zbavuje povinnosti poskytnúť poistné plnenie len vtedy, pokiaľ u poisteného vznikne invalidita výlučne v dôsledku niektorej z taxatívne uvedených chorôb alebo v dôsledku akejkoľvek choroby, ktorá by mohla spôsobiť u poisteného invaliditu. S ohľadom na uvedené vyvodil záver, že uvedené ustanovenie je spôsobilé u spotrebiteľov vyvolať dojem, že žalovanej nevznikne povinnosť poskytnúť poistné plnenie výlučne len v prípade, že invalidita nastane v dôsledku niektorej z taxatívne vymedzených chorôb a poistený trpí touto chorobou ku dňu vzniku poistenia. Táto skutočnosť mu napokon vyplynula aj z listu žalobcu z 26.2.2010 adresovaného žalovanej, ktorým ju žiadal o vyplatenie poistného plnenia, nakoľko sa domnieval, že hypertenzia sa nenachádza medzi chorobami vymenovanými v čl. 3 bod 6 a mal za to, že splnil všetky podmienky pre poskytnutie poistného plnenia. 6. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v prípade nejednoznačnosti významu ustanovení spotrebiteľských zmlúv musí súd pristúpiť k aplikácii § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka; pokiaľ dôjde pri výklade obsahu spotrebiteľskej zmluvy k pochybnostiam, vzhľadom na jeho nejednoznačné alebo nejasné vyjadrenie, považoval za potrebné výklad vždy uskutočniť v prospech spotrebiteľa. Zmyslom uvedeného zákonného ustanovenia je, aby sa nejasné, nejednoznačné alebo dvojzmyselné ustanovenie vykladalo v neprospech tej zmluvnej strany, ktorá dotyčné ustanovenie zmluvy naformulovala vo svojich zmluvných podmienkach, t.j. na úkor dodávateľa (in dubio contra proferentem). Poznamenal, že účastníci zmluvného vzťahu sú pri úprave zmluvných vzťahov povinní odstrániť všetko, čo by mohlo viesť ku vzniku rozporov. Zvýšené nároky sa v tomto smere pri spotrebiteľských zmluvách kladú na dodávateľa, ktorý ako profesionál znalý práva má zmluvné ustanovenia naformulovať tak, aby zodpovedali ustanoveniam upravujúcim daný zmluvný typ, boli v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a aby boli presné a jednoznačné. Nesplnenie tohto očakávania má za následok, že výklad zmluvy sa vykoná v neprospech toho, kto sa mal vyjadriť jasnejšie (interpretatio est contra eum facienda, qui clarius loqui debuisset). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie považoval čl. 3 VPPŽP - Poistné plnenie pre prípad invalidity následkom choroby alebo úrazu za nejednoznačné, pripúšťajúce rôzny výklad, z čoho vyvodil, že jeho výklad sa musí uskutočniť v prospech spotrebiteľa, t.j. žalobcu. Žalobca preukázal, že po vzniku poistenia bol Sociálnou poisťovňou uznaný invalidným v dôsledku choroby, ktorá nastala až po vzniku poistenia, t.j. nastala poistná udalosť a túto skutočnosť žalobca žalovanej riadne oznámil. 7. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná suma 13.154,21 eura pozostáva zo sumy 10.946,70 eura ako zostatku úveru ku dňu vzniku poistnej udalosti, t.j. poistného plnenia a zo sumy 2.207,51 eura ako nároku na náhradu škody, ktorá žalobcovi vznikla porušením povinnosti žalovanej z poistnej zmluvy poskytnúť poistné plnenie riadne a včas. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody mal za potrebné posudzovať v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zhrnul, že základnými predpokladmi vzniku občianskoprávnej zodpovednosti sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie s tým, že pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých uvedených predpokladov. Z vykonaného dokazovania mu vyplynulo, že žalobca splnil všetky podmienky pre poskytnutie poistného plnenia, pričom odmietnutím vyplatenia poistného plnenia zo strany žalovanej došlo k porušeniu jej právnej povinnosti, ktorá jej vznikla z poistnej zmluvy. Pretože žalovaná neposkytla poistné plnenie vo výške zostatku úveru ku dňu vzniku poistnej udalosti (10.946,70 eura), žalobca túto sumu riadne neuhradil ČSOB, a.s., ktorá vyhlásila úver za predčasne splatný k 15.8.2010. ČSOB, a.s. sa pritom žalobou podanou na Okresnom súde Trnava domáha voči žalobcovi (v postavení žalovaného) zaplatenia 13.154,21 eura titulom neplnenia povinností vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 11.4.2007. S ohľadom na uvedené vyvodil, že žalobcovi vznikla škoda minimálne v rozsahu, o ktorý sa navýšila suma nesplatenej časti úveru ku dňu vzniku poistnej udalosti, k čomu by nedošlo, keby žalovaná riadne splnila svoje povinnosti vyplývajúce jej z poistnej zmluvy. Z listov žalovanej adresovaných žalobcovi, rovnako z vyjadrení zástupkyne žalovanej v priebehu konania je preukázaná vedomosť aj úmysel neposkytnúť?žalobcovi poistné plnenie, čím došlo k zavinenému porušeniu zmluvných povinností. Na uvedenom základe súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca splnil všetky predpoklady pre poskytnutie poistného plnenia zo strany žalovanej s tým, že porušením zmluvnej povinnosti žalovanej boli splnené aj všetky predpoklady pre vznik zodpovednosti za následnú škodu spôsobenú žalobcovi a v zmysle § 52 ods. 1, § 54 ods. 1, ods. 2, § 788 ods. 1, ods. 3, § 793 ods. 1, ods. 2, § 794 ods. 1, ods. 2, § 50 ods. 1, ods. 2, § 795 ods. 1, § 797 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 802 ods. 2, § 420 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 442 ods. 1, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za použitia § 152 ods. 2 O.s.p. rozhodol o základe prejednávanej veci tak, že nárok žalobcu je daný. 8. Záverom súd prvej inštancie v odôvodnení ešte konštatoval, že žalobca navyše pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere informoval pracovníčku ČSOB, a.s. Ing. K. G. o tom, že sa lieči na hypertenziu I, ktorá skutočnosť mala byť uvedená v príslušnom dotazníku. Svedkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že pri skúmaní zdravotného stavu klienta pre prípad uzavretia zmlúv o spotrebiteľských úveroch sa vypĺňa zdravotný dotazník, ktorý obsahuje niekoľko otázok, na ktoré klient odpovie, odpovede pracovník vyznačí a dotazník je potom súčasťou dokumentov k danému zmluvnému vzťahu. Nepamätala si, či bola reč o tlaku, vo všeobecnosti je však takáto otázka súčasťou dotazníka, takže mala byť súčasťou aj ich stretnutia. Z výpovede svedkyne súdu prvej inštancie jednoznačne vyplynulo, že pri uzatváraní zmluvy došlo k vyplneniu dotazníka o zdravotnom stave žalobcu a uzavrel, že tvrdenie žalovanej, že o existencii tohto dotazníka nemá žiadnu vedomosť, nemá podklad v skutkovom stave, lebo dotazník sa stal súčasťou dokumentácie k zmluvnému vzťahu. Pretože však žalobca dotazník nemal k dispozícii, nemohol ho objektívne v konaní predložiť na preukázanie svojich tvrdení; súd prvej inštancie mal za nepochybné, že žalobca neposkytol nepravdivé alebo neúplné údaje pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorého súčasťou bolo aj poistenie úveru a uzavrel, že žalovanej nevzniklo právo odmietnuť poskytnutie poistného plnenia ani podľa § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 9. Proti rozsudku podala žalovaná odvolanie a žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a určiť, že nárok žalobcu nie je daný, alternatívne zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Nesúhlasila s názorom súdu prvej inštancie, ktorý dôvodil najmä tým, že hypertenzia nebola jediným dôvodom vzniku invalidity žalobcu, že nebolo preukázané, že by pokles zárobkových možností žalobcu o viac ako 70 % bol spôsobený výlučne v dôsledku choroby - hypertenzie (kód I10 Medzinárodnej kvalifikácie chorôb). Upriamila pozornosť odvolacieho súdu na to, že v doloženej Lekárskej správe SP - II. časť Posudok, je jasne stanovené, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím je hypertenzia III s orgánovými zmenami - kap. IX, oddiel A, položka 10, písm. c) s tým, že v Lekárskej správe SP - I. časť Zápisnica sa v rámci osobnej anamnézy ďalej uvádza, cit. „Od roku 2001 liečený pre hypertenziu, už vtedy hypertonické zmeny aj na očnom pozadí.“ Poukázala na znenie čl. 1 bod 2 VPPŽP, osobitná časť - poistenie pre prípad smrti alebo invalidity následkom choroby alebo úrazu, v nadväznosti na ktoré je ďalej v čl. 3 bod 3 stanovené, že poistený preukáže poisťovateľovi invaliditu príslušným rozhodnutím Sociálnej poisťovne a lekárskou správou posudkového lekára Sociálnej poisťovne. Uviedla, že podľa vyššie cit. ustanovení poistných podmienok je teda dohodnuté, že pre účely poistenia invaliditu stanovuje posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ktorý tak robí na základe odborných lekárskych nálezov a diagnóz v zmysle platného zákona, pričom zákon presne stanovuje okruh diagnóz, ktoré spôsobujú zníženie schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a jednotlivé diagnózy sú ohodnotené percentom poklesu schopnosti vykonávať túto činnosť. Na základe uvedeného sa pri šetrení poistnej udalosti invalidity žalobcu a rozhodnutí o plnení z dohodnutého poistenia pre prípad nahlásenej poistnej udalosti invalidity žalobcu opierala a mohla oprieť výlučne o rozhodnutie Sociálnej poisťovne - Lekársky posudok, v zmysle ktorého diagnóza, pre ktorú bola klientovi priznaná invalidita, bola hypertenzia III s orgánovými zmenami v rozmedzí 75 % z rozmedzia 75 % - 90 %. Ostatné diagnózy uvedené v Lekárskej správe SP v časti „Choroba“, t.j. stav po ischemickej akútnej ACMP hemisferálne vľavo, poruchy nervových koreňov a spletí, vertebrogénny algický CB, LS syndróm, neboli dôvodom priznania invalidity žalobcu, dokonca ani zvýšenia percenta miery funkčného postihnutia vykonávať pracovnú/zárobkovú činnosť. Mala za zrejmé, že CMP - t.j. stav po ischemickej akútnej ACPM hemisferálne vľavo, nebola dôvodom vzniku invalidity žalobcu resp. nebola tak závažného charakteru, aby predstavovala rozhodujúce zdravotné postihnutie, na základe ktorého by žalobca bol uznaný invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 %. Žalobca bol Sociálnou poisťovňou uznaný invalidným s vyššie uvedenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť výlučne len z dôvodu hypertenzie III. Argumentovala tým, že nakoľko z Lekárskej správy SP - II. časť Posudok je ako rozhodujúce, t.j. jediné zdravotné postihnutie uvedená hypertenzia III s orgánovými zmenami, jej rozhodnutie neposkytnúť žalobcovi poistné plnenie za invaliditu žalobcu bolo v súlade s vyššie citovanými poistnými podmienkami platných pre uzavreté poistenie, ktorých prevzatie žalobca potvrdil svojím podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. R002404533. 10. Ďalej oponovala tým, že v prípade ochorenia hypertenzie sa jedná o jednu diagnózu rozdelenú do troch štádií, ide o progresívne ochorenie, pri ktorom sa hypertenzia I postupne zhoršuje/progreduje na stupeň II alebo III, pokiaľ nie je dodržaná správna životospráva, kde rizikovými faktormi sú stres, fajčenie, nemožnosť relaxácie a pod. Možnosť vylúčiť súvislosť medzi jednotlivými štádiami tej istej diagnózy z uvedených dôvodov preto nie je možné, a preto zamlčanie čo i len prvého štádia tohto ochorenia považovala za dôvod, pre ktorý žalovaná ako poisťovateľ odmieta uzavretie daného poistenia. V tejto súvislosti poukázala na skutočnosť, že bolo jednoznačne preukázané, že žalobca v čase podpisu zmluvy o úvere už trpel hypertenziou II, t.j. druhým štádiom hypertenzie, čo vzhľadom na vyššie uvedený progresívny charakter ochorenia je pre uzavretie poistenia pre prípad invalidity podľa VPPŽP, osobitná časť - poistenie pre prípad smrti alebo invalidity následkom choroby alebo úrazu nezanedbateľnou skutočnosťou a ktorá vyvracia tvrdenia žalobcu o tom, že pri uzavretí poistenia nebol chorý a trpel len mierne zvýšeným krvným tlakom. Na základe vyššie uvedeného mala za to, že jej rozhodnutie o neposkytnutí poistného plnenia žalobcovi z dôvodu, že jeho invalidita vznikla následkom choroby existujúcej už v čase pred uzavretím poistenia, vychádzalo z dohodnutých poistných podmienok uzavretého poistenia, t.j. vychádzalo z podmienky, že poisťovateľ poskytuje poistné plnenie pre prípad invalidity výlučne na podklade Lekárskej správy SP, ktorá ako rozhodujúce zdravotné postihnutie (ochorenie) žalobcu stanovila hypertenziu III s orgánovými zmenami, teda ochorenie, ktorým žalobca trpel (v druhom štádiu) už v čase pred uzavretím poistenia. Nemohla sa preto stotožniť so závermi súdu prvej inštancie, že nárok žalobcu na poistné plnenie z uzavretého poistenia bol v danom prípade daný bez ohľadu na Lekársku správu SP už len na základe preukázania skutočnosti, že choroba - hypertenzia (kód I10 Medzinárodnej kvalifikácie chorôb) nebola jediným resp. výlučným dôvodom vzniku invalidity žalobcu s poklesom jeho zárobkovým možností o viac ako 70 %. Mala naopak za to, že vychádzajúc z Lekárskej správy SP, tvrdenie žalobcu, s ktorým sa súd stotožnil o tom, že príčinou vzniku invalidity bola cievna mozgová príhoda, a nie hypertenzia, nemá oporu v predložených dôkazoch. Záverom uviedla, že nakoľko vyššie uvedené skutočnosti tvoria podstatu odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie v danej veci, v odvolaní sa vyjadruje iba k tejto časti a k ostatným častiam odôvodnenia rozsudku sa nevyjadruje. 11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že žalovaná v odvolaní vytýka súdu prvej inštancie, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam; žalovaná nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie o tom, že jeho invalidita nebola spôsobená výlučne hypertenziou stupňa III s orgánovými zmenami, ale i ďalšou chorobou, ktorou bol mozgový infarkt, lebo nevyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania poukazujúc na Posudok SP, v zmysle ktorého diagnóza, pre ktorú mu bola priznaná invalidita, bola hypertenzia III s orgánovými zmenami v rozmedzí 75 % z rozmedzia 75 - 90 %. Ostatné diagnózy uvedené v lekárskom posudku sociálnej poisťovne vraj neboli dôvodom priznania jeho invalidity, pričom žalovaná musela z uvedeného posudku vychádzať. Mal za to, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku jasne a logicky vysvetlil na základe akých skutočností k svoju záveru dospel; žalobe vyhovel na základe troch samostatných dôvodov, z ktorých by bol každý sám o sebe postačujúci. Súd prvej inštancie nárok považoval za daný z troch dôvodov: 1. nebolo dostatočne preukázané, že jeho invalidita bola spôsobená výlučne chorobou, na ktorú trpel v čase uzatvárania poistnej zmluvy, pričom žalovaná polemizuje iba s týmto dôvodom vo svojom odvolaní, 2. ustanovenia VPPŽP umožňujú príliš extenzívny výklad, ktorý ho ako spotrebiteľa poškodzuje a obsahujú nejednoznačné ustanovenia, ktoré spotrebiteľa zavádzajú. Z uvedeného dôvodu je preto potrebné tieto ustanovenia vykladať v jeho prospech, 3. z vykonaného dokazovania vyplýva, že pri uzatváraní poistnej zmluvy informoval žalovanú prostredníctvom pracovníčky ČSOB, a.s. o tom, že sa lieči na hypertenziu a táto skutočnosť mala byť uvedená v príslušnom zdravotnom dotazníku. Žalovaná pritom v odvolaní polemizovala len s prvým uvádzaným dôvodom, keď podstatou podaného odvolania je len jej tvrdenie o nesprávnosti záveru súdu prvej inštancie o tom, že hypertenzia nebola jediným dôvodom vzniku invalidity. Ostatné dôvody žalovaná vo svojom odvolaní zrejme účelovo opomínala. Pokiaľ ide o samotný dôvod invalidity, žalobca mal za nesporné, že v čase uzatvárania predmetnej zmluvy netrpel hypertenziou III. Rozširujúci výklad poistných podmienok zo strany žalovanej, v zmysle ktorého už samotná skutočnosť, že sa pred uzatvorením poistnej zmluvy liečil na hypertenziu nižšieho stupňa odôvodňuje odmietnutie vyplatiť mu poistné plnenie, nepovažoval za správny a v rozpore s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Konanie žalovanej, ktorá mu odmieta poskytnúť poistné plnenie, argumentujúc nejednoznačným výkladom všeobecných poistných podmienok, zhodnotil ako konanie, ktorým hrubo porušuje jeho práva ako spotrebiteľa, od ktorého poberala „s ľahkým srdcom“ poistné, ale v okamihu, keď došlo k poistnej udalosti a žalovaná má v zmysle poistnej zmluvy vyplatiť poistné plnenie, hľadá všemožné argumenty na to, aby nemusela plniť. 12. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 26.1.2017 (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 3 C.s.p.). 13. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 14. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie opodstatnenosti základu žaloby. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 C.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom a vyvodil z nich aj správny právny záver o tom, že základ žalobcom uplatňovaného nároku je daný, ktorý vyslovil medzitýmnym rozsudkom s tým, že o výške uplatneného nároku a náhrade trov konania rozhodne po jeho právoplatnosti. 15. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav veci spočívajúci v tom, že žalobca a ČSOB, a.s. 11.4.2007 uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. J predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov formou spotrebiteľského úveru, s tým, že súčasťou úveru bolo aj poistenie pre prípad poistnej udalosti - plnej invalidity dlžníka v súlade s poistnou zmluvou o poistení dlžníkov zo spotrebiteľských úverov pre fyzické osoby uzavretou medzi ČSOB, a.s. a žalovanou 30.5.2003, kedy poistníkom bola ČSOB, a.s., žalovaná bola poisťovateľom a žalobca bol poisteným. Žalobca listami z 13.10.2009 a 4.11.2009 oznámil žalovanej vznik poistnej udalosti na základe skutočnosti, že sa stal invalidný dňom 1.1.2009 a následne sa jeho zdravotný stav zhoršil z dôvodu cievnych príhod; 10.2.2010 zaslal žalovanej Lekársku správu SP z 1.2.2010, z ktorej vyplýva, žalobca bol od roku 2001 liečený pre hypertenziu, už vtedy s hypertonickými zmenami aj na očnom pozadí; žalobca k 1.2.2010 trpel chorobou: arteriálna hypertenzia III, stav po ischemickej ACMP hemisférne vľavo, poruchy nervových koreňov a spletí, vertebrogénny algický CB, LS syndróm. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená na 75 %, pričom rozhodujúcim zdravotným postihnutím bola hypertenzia III s orgánovými zmenami - kap. IX, oddiel A, položka 10, písm. c) 75 % z rozmedzia 75 - 90 %. Ustálil, že aj napriek rozhodnutiu Sociálnej poisťovne zo 4.5.2010 o poklese schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť od 25.10.2009 viac ako 70 % a jeho poisteniu pre prípad poistnej udalosti (plnej invalidity) na splatenie zostatku bankou poskytnutého úveru, žalovaná žalobcovi listom (17.2.2010) s ohľadom na VPPŽP - Osobitná časť - poistenie pre prípad smrti alebo invalidity následkom choroby alebo úrazu, oznámila, že keďže podľa Lekárskej správy SP dôvodom vzniku invalidity bola „arteriálna hypertenzia“, na ktorú sa žalobca liečil už od roku 2001, t.j. pred začiatkom poistenia, žalovaná nemohla pristúpiť k výplate poistného plnenia, nakoľko by išlo o náhradu nad rámec podmienok dojednaných v poistnej zmluve, lebo poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie za invaliditu následkom choroby iba vtedy, ak choroba vznikla najskôr v deň začiatku poistenia. 16. Na potvrdenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku pri viazanosti odvolacími dôvodmi žalovanej odvolací súd uvádza, že nepopiera východiskovú argumentáciu žalovanej, že v zmysle Lekárskej správy SP - II. časť Posudok je ako rozhodujúce zdravotné postihnutie uvedená hypertenzia III s orgánovými zmenami - kap. IX, oddiel A, položka 10, písm. c) 75 % z rozmedzia 75 - 90 % a nie aj iné diagnózy, t.j. stav po ischemickej akútnej ACMP hemisferálne vľavo, poruchy nervových koreňov a spletí, vertebrogénny algický CB, LS syndróm, ako nesprávne konštatoval súd prvej inštancie; a zhodne so žalovanou dodáva, že tieto ochorenia neboli dôvodom priznania invalidity žalobcu. Napriek tomu však odvolací súd nesúhlasí s názorom žalovanej, že jej rozhodnutie neposkytnúť žalobcovi poistné plnenie za invaliditu žalobcu bolo v súlade s VPPŽP platných pre uzatvorené životné poistenie a poukazuje na spôsob, akým súd prvej inštancie objasnil spotrebiteľský charakter predmetnej poistnej zmluvy, s tým, že právna úprava poskytuje spotrebiteľovi ako slabšej strane záväzkových vzťahov zvýšenú mieru ochrany; súd prvej inštancie správne konštatoval, že v prípade nejednoznačnosti významu ustanovení spotrebiteľských zmlúv sa má aplikovať § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka a má sa uprednostniť výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Odvolací súd sa v plnej miere stotožnil s názorom, že žalovaná ako dodávateľ má zmluvné podmienky naformulovať tak, aby boli presné a jednoznačné, aby zodpovedali ustanoveniam upravujúcim daný zmluvný typ a aby boli v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Nesplnenie tohto očakávania má v zmysle zásady „in dubio contra proferentem“ za následok, že výklad zmluvy sa vykoná v neprospech toho, kto sa mal vyjadriť jasnejšie. Z hľadiska systematickej interpretácie do úvahy prichádzajúcich VPPŽP a legitímnych očakávaní žalobcu ako spotrebiteľa poisteného zo zmluvy o poistení úveru, odvolací súd vedno so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že ustanovenie čl. 3 VPPŽP je nejednoznačné, pripúšťajúce rôzny výklad. 17. V zmysle § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa, na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené (§ 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Všeobecná právna úprava poistenia ako právneho pomeru, založeného poistnou zmluvou, ktorou sa zaväzuje poistiteľ poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a poistenec platiť poistné (§ 788 a nasl. Občianskeho zákonníka) i osobitná úprava poistenia osôb (§ 816 a nasl. Občianskeho zákonníka) predpokladá, že podrobnejšia úprava práv a povinností účastníkov tohto pomeru bude v konkrétnom prípade obsiahnutá v poistných podmienkach, ktoré tvoria súčasť poistnej zmluvy. Poistné podmienky by mali obsahovať čo najpresnejší a najzrozumiteľnejší popis práv a povinností zmluvných strán, náležitosti uvedené v § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t.j. vymedzenie udalosti, z ktorej vznikne povinnosť poistiteľa plniť (poistná udalosť), kedy pri poistnej udalosti táto povinnosť nevznikne, rozsah a splatnosť poistného plnenia, určenie povinnosti platiť poistné a jeho výšku poistného, poistné obdobie, dobu platnosti poistnej zmluvy (poistná doba) atď. 18. Odvolací súd pre náležité objasnenie právnej stránky veci zdôrazňuje, že zvolený výkladový princíp „contra proferentem“ obsiahnutý v § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý súd prvej inštancie aplikoval na čl. 3 VPPŽP - Poistné plnenie pre prípad invalidity následkom choroby alebo úrazu, sa vplyvom európskych smerníc stal základom pre každú spotrebiteľskú zmluvu. Účelom tohto princípu je motivovať zmluvnú stranu, ktorá navrhuje určitý, nie celkom jednoznačný pojem v zmluve použiť, formulovať jej znenie tak explicitne, jasne a zrozumiteľne, ako je možné a vziať pritom do úvahy situácie, ktoré môžu nastať. Navrhovateľ znenia zmluvy by tak mal byť motivovaný k čo najväčšej obozretnosti a poskytnúť čo možno najviac detailov o jednotlivých povinnostiach zmluvných strán. Ďalším dôvodom pre aplikáciu tohto princípu je, že pri formulovaní obsahu zmluvy by nikto nemal mať úžitok z vlastného pochybenia navrhnúť obsah zmluvy čo najjasnejšie a najzrozumiteľnejšie, a to pre obe zmluvné strany. Keď teda čl. 3 bod 6 VPPŽP vymenovával jednotlivé choroby - cievna mozgová príhoda, diabetes mellitus, ischemická choroba dolných končatín, ischemická choroba srdca alebo zhubný novotvar - ktorou poistený nesmel trpieť ku dňu vzniku poistenia alebo mu nemala byť diagnostikovaná 5 rokov pred začiatkom poistenia, žalobca mohol pri uzatváraní poistnej zmluvy legitímne očakávať, že žalovaná mu poskytne poistné plnenie pre prípad jeho invalidity a to nielen následkom úrazu ale aj následkom akejkoľvek choroby, lebo žalobca žiadnou z týchto vymenovaných chorôb v deň začiatku poistenia netrpel, ani mu nebola diagnostikovaná. Ako správne poznamenal aj súd prvej inštancie, uvedené ustanovenie je spôsobilé u spotrebiteľov vyvolať dojem, že žalovanej nevznikne povinnosť poskytnúť poistné plnenie výlučne len v prípade, že invalidita nastane v dôsledku niektorej z týchto taxatívne vymenovaných chorôb. Nejednoznačnosť významu čl. 3 bod 6 vo väzbe na čl. 3 bod 2 VPPŽP spočíva v tom, že pokiaľ by sa čl. 3 bod 2 mal vzťahovať na akúkoľvek chorobu, ktorou poistený trpí ku dňu vzniku poistenia, nebola by potrebná osobitná úprava v čl. 3 bod 6 vzťahujúca sa len na vymedzené druhy chorôb; aj táto konkrétna, na prvý pohľad nie úplne jasná formulácia obsahu zmluvy, mohla mylne prinútiť žalobcu ako druhú zmluvnú stranu uzavrieť so žalovanou poistnú zmluvu, ktorú by za iných okolností odmietol. 19. Žalovaná je z vyššie uvedených hľadísk zodpovedná nielen za nekorektnosť predmetných ustanovení čl. 3 VPPŽP, ktoré do zmluvy vniesla, ale jej zodpovednosť spočíva aj v tom, že dostatočne nevzala do úvahy situácie, ktoré môžu nastať ich interpretáciou na rôzne vzniknutý skutkový stav; týka sa to najmä čl. 3 bod 2 VPPŽP, v ktorom je uvedené, že žalovaná je povinná poskytnúť poistné plnenie za invaliditu následkom choroby iba vtedy, ak táto choroba vznikla najskôr v deň začiatku poistenia. Žalovaná však v prípade ochorenia žalobcu na hypertenziu, ktorá je v SR štatisticky rozšíreným ochorením, nerozlíšila v poistných podmienkach všeobecne akceptované medzinárodné medicínske odporúčania, ktoré podľa závažnosti klasifikujú zvýšený artériový krvný tlak, t.j. hypertenziu na tri stupne (štádiá): I - miernu, II - stredne ťažkú a III - ťažkú. Takéto klasifikačné kritérium zaraďuje hypertonikov do rôznych rizikových skupín, ktoré sa od seba odlišujú a v súvislosti so životným poistením pre prípad smrti alebo invalidity následkom choroby majú nepochybne svoj význam. Keďže pri hypertenzii ako civilizačnej choroby s existujúcimi rôznymi stupňami (štádiami) vyvstáva pochybnosť o naplnení (význame) podmienky uvádzanej v čl. 3 bod 2 VPPŽP v prípade rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobcu - hypertenzia III s orgánovými zmenami, ako dôvodu vzniku jeho invalidity, musí mať prednosť výklad priaznivejší pre žalobcu ako spotrebiteľa, a nie naopak. Odvolací súd na tomto mieste uzatvára, že ústavne konformným výkladom čl. 3 bod 2 VPPŽP je potrebné odmietnuť taký zovšeobecňujúci a extenzívny výklad, ktorý na účely poistného plnenia pre prípad invalidity následkom choroby (čl. 3 bod 1 VPPŽP) stotožňuje hypertenziu III s orgánovými zmenami s hypertenziou II ako choroby, ktorá sa u žalobcu vyskytovala v čase uzatvorenia poistenia; z uvedeného dôvodu neobstojí ani názor žalovanej, že v prípade ochorenia hypertenzie sa jedná o jednu diagnózu rozdelenú do troch štádií, pri ktorej nemožno vylúčiť súvislosť medzi jednotlivými štádiami. Je nesporné, že v čase uzatvárania poistnej zmluvy (11.4.2007), ktorou si žalobca poistil pre prípad plnej invalidity splatenie zostatku bankou poskytnutého úveru, žalobca netrpel ochorením hypertenziou III s orgánovými zmenami 75 % z rozmedzia 75 - 90 %. Z uvedeného vyplýva povinnosť odvolacieho súdu vyložiť v prospech žalobcu skutkové okolnosti významné pre uplatnenie jeho práva a teda, že ochorenie na hypertenziu II, ktorým žalobca trpel v čase uzatvorenia životného poistenia, nie je totožné so zdravotným postihnutím (ochorením) žalobcu hypertenzia III s orgánovými zmenami 75 % z rozmedzia 75 - 90 % stanoveným Lekárskou správou SP. Na tomto základe bola žalovaná v zmysle čl. 3 bod 1 VPPŽP povinná poskytnúť poistné plnenie vo forme jednorazovej sumy, odmietnutím ktorého súčasne porušila právnu povinnosť z poistnej zmluvy, čím boli splnené predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú žalobcovi. V konaní o nároku na náhradu škody základ veci zahŕňa posúdenie všetkých podmienok zodpovednosti uvedených v § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka okrem výšky škody; súd prvej inštancie vydal medzitýmny rozsudok, lebo mal preukázané, že žalovaná porušila právnu povinnosť vyplývajúcu z poistnej zmluvy, že vznikla škoda (majetková ujma) a že medzi porušením povinnosti a vznikom konkrétnej majetkovej ujmy je vzťah príčiny a následku (príčinná súvislosť). Žalovaná podaným odvolaním napadla základ nároku na náhradu škody iba čo do správnosti záverov súdu prvej inštancie o porušení povinnosti poskytnúť žalobcovi poistné plnenie a splnenie ostatných predpokladov na priznanie náhrady škody nenamietala. 20. Skutočnosti uvádzané žalovanou v odvolaní neboli ďalej spôsobilé zmeniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie; na uvedenom základe odvolací súd medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol, že nárok žalobcu uplatnený žalobou zo dňa 14.3.2013 je daný ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).