Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/87/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213229323 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1213229323.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci žalobcu: Skrealestate, s.r.o., so sídlom Sabinovská 14, Bratislava, IČO: 35 913 274, zastúpený: Mgr Lenka Matláková, advokátka, so sídlom Oravská 15/A, Senec, proti žalovanej: H. D., R.. XX.XX.XXXX, D. I. XX/A, D., o určenie, že žalovanej zaniklo právo na zabezpečenie bytovej náhrady, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 29. septembra 2015 č.k. 9C 254/2013-85 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že právo na zabezpečenie náhradného bytu, priznané žalovanej rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 21C 125/2011-46 zo dňa 07.12.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.01.2012, zaniklo a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 99,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 272,55 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Rozhodol tak právne vec posúdiac podľa § 155 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného a účinného do 31.03.1983 (ďalej len „OZ“), § 187 ods. 1 OZ platného a účinného do 31.12.1991, § 52 zákona č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi (platného a účinného do 01.01.1992), § 53 uvedeného zákona, § 868 OZ, § 712 ods. 1, 2 OZ, § 712c ods. 1, 3 OZ, § 5 ods. 1, 4 zákona č. 182/1993 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a bytovými náhradami v platnom znení, ako aj so zreteľom na ust. § 160 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“) a § 43 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, keď na základe vykonaného dokazovania zistil, že podľa čiastočného výpisu z Katastra nehnuteľností, okres: Bratislava II, obec: Bratislava - m. č. W., k. ú. W., výpisu z LV č. XXXX vedeného Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu je žalobca výlučným vlastníkom trojizbového bytu č. XX nachádzajúceho sa v bytovom dome I. Č.. XX/A, so súpisným č. XX v Bratislave na X. poschodí, evidovaný v katastri nehnuteľností vedenom Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, okres Bratislava II, obec Bratislava - m. č. W., k. ú. W.. 3. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 21C 125/2011 mal preukázané, že rozsudkom tohto súdu zo dňa 07.12.2011 č.k. 21C 125/2011-46, právoplatným dňa 31.01.2012, bola žalovanej uložená povinnosť vypratať trojizbový byt č. XX nachádzajúci sa v Bratislave, I. XX/A, X. poschodie, v bytovom dome so súpisným č. XX v Bratislave, I. XX/A, evidovaný v katastri nehnuteľností vedenom Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, okres Bratislava II, obec Bratislava - m. č. W., k. ú. W., zapísaný na LV č. XXXX, a to do 15 dní po tom, čo jej bude žalobcom poskytnutý náhradný byt. Z listinných dôkazov Vyhlásenie o poskytnutí bytovej náhrady zo dňa 18.06.2013 a kópia poštovej doručenky zistil, že žalobca dňa 25.06.2013 doručil žalovanej Vyhlásenie o poskytnutí bytovej náhrady zo dňa 18.06.2013, na základe ktorého sa vlastníčka bytu č. XX nachádzajúceho sa na X.. posch. C. XX v Bratislave, zapísaného na LV č. XXXX, okres Bratislava III, obec Bratislava - m. č. R. K., k. ú. R. K., súp. č. XXXX K.. Q. Q., bytom Ľ. XX, Bratislava, zaviazala uzavrieť najneskôr do 30 dní od doručenia vyhlásenia nájomnú zmluvu so žalovanou, s náležitosťami uvedenými vo vyhlásení. Ponúknutý byt bol dvojizbový, o výmere 40,47 m2, po práve ukončenej rozsiahlej rekonštrukcii, vo veľmi dobrom technickom stave a novým zariadením a vybavením. Nájomné bolo navrhnuté vo výške 450 eur mesačne, doba nájmu bola navrhnutá ako nájom na dobu neurčitú. Podľa čiastočného výpisu z Katastra nehnuteľností, okres Bratislava III, obec Bratislava - m. č. R. K., k. ú. R. K., z výpisu z LV č. XXXX vedeného Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu K.. Q. Q. je výlučným vlastníkom bytu č. XX nachádzajúceho sa na X.. N. C. XX v Bratislave. 4. Súd prvej inštancie vychádzal i zo zistenia, že listom adresovaným žalobcovi zo dňa 03.07.2013 označeným ako Odmietnutie ponúknutej bytovej náhrady žalovaná žalobcom ponúkaný byt nepovažuje za náhradný byt v zmysle rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 07.12.2011, nakoľko tento veľkosťou obytnej plochy, vybavením, umiestnením a výškou nájomného nie je primeraný bytu, ktorý sa má vypratať, s prihliadnutím na jej životné a pracovné potreby a preto nájomnú zmluvu neuzavrie. 5. Zo Zmluvy zn. 465/75 o užívaní podnikového bytu zo dňa 19.05.1975 mal za preukázané, že táto bola uzavretá medzi n. p. Vodné zdroje PR Bratislava ako organizáciou a X.. K. D. ako pracovníkom. V zmysle zmluvy organizácia pridelila pracovníkovi trojizbový byt na X.. poschodí na I. B.. XX v Bratislave a pracovník sa zaviazal na úhradu za užívanie bytu a poplatkov za dodávku tepla, teplej vody, odvoz smetia, ako aj ďalších poplatkov spojených s užívaním bytu, s tým, že bude u organizácie pracovať nepretržite po dobu najmenej 10 rokov a po uplynutí tejto doby môže organizácia žiadať vyprázdnenie a uvoľnenie bytu, len ak a) poskytne pracovníkovi primeraný náhradný byt, b) napr. pri smrti pracovníka alebo rozluky manželstva byt bude užívať jeho manželka ako vdova alebo ako rozvedená a organizácia môže žiadať vyprázdnenie bytu len proti poskytnutiu primeraného náhradného bytu. 6. Z Kolaudačného rozhodnutia zo dňa 11.01.2007 zistil, že Mestská časť Bratislava - W. ako príslušný stavebný úrad podľa ust. § 117 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. povolil užívanie stavby „ Administratívno - prevádzkovej budovy, Rekonštrukcie bytových jednotiek“ nachádzajúcej sa v Bratislave, I. XX/A, pričom zmena účelu využitia spočívala v zmene využitia ubytovacích priestorov na služobné byty. 7. Súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 80 písm. c) OSP vyhodnotil, že určovacia žaloba o určenie zániku práva na bytovú náhradu je jediným prostriedkom, ktorým môže žalobca pri výkone súdneho rozhodnutia o vypratanie bytu po poskytnutí bytovej náhrady preukázať, že vzájomná povinnosť, resp. podmienka vypratania bytu žalovanou bola splnená a že právo žalovanej na zabezpečenie bytovej náhrady zaniklo, čím mal naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení za daný. 8. Vyjadril názor, že pri zániku nájmu bytu právna úprava vychádza zo zásady, že nájomca nesmie zostať bez zákonom garantovanej možnosti bývania ani v prípade, keď jeho nájom k bytu zanikol z niektorého v zákone uvedeného dôvodu a má povinnosť z bytu sa vysťahovať. Primerane tomu zákon takému nájomcovi za predpokladu, že jeho bytová potreba naďalej trvá, zabezpečuje právo na bytovú náhradu vo forme práva na náhradný byt alebo náhradné ubytovanie alebo prístrešie. Uviedol, že nájomca stráca nárok na zabezpečenie priznanej bytovej náhrady, ak bezdôvodne neuzavrie nájomnú zmluvu o bytovej náhrade, ktorú je povinná zabezpečiť osoba, v prospech ktorej sa nájom bytu zrušil. Dôvodil, že ak je bytová náhrada zabezpečená, nájomca, ktorý má byt vypratať, je povinný zo zákona uzavrieť nájomnú zmluvu k bytovej náhrade v zákonnej lehote 30 dní, počítanej od doručenia písomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady, s tým, že pokiaľ nájomca bezdôvodne takúto nájomnú zmluvu neuzavrie, jeho nárok na bytovú náhradu zanikne priamo zo zákona a vypratanie bytu už nie je podmienené bytovou náhradou. Mal za to, že skutočnosť, či nájomnú zmluvu o bytovej náhrade nájomca neuzavrel bezdôvodne, posudzuje súd práve v konaní so žalovaným predmetom sporu, skúmajúc oprávnenosť prípadného odmietnutia bytovej náhrady. 9. Uzavrel, že žalobca ako zabezpečovateľ bytovej náhrady - náhradného bytu v zmysle rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 21C 125/2011-46 zo dňa 07.12.2011 splnil svoju povinnosť zabezpečiť žalovanej náhradný byt, keď doručil žalovanej dňa 25.06.2013 Vyhlásene o poskytnutí bytovej náhrady zo dňa 18.06.2013, na základe ktorého sa vlastníčka bytu nachádzajúceho sa v Bratislave na C. B.. Č.. XX, X.. poschodie, zapísaného na LV č. XXXX okres Bratislava III, obec Bratislava - m. č. R. K., k. ú. R. K., súp. č. XXXX, K.. Q. Q., bytom Ľ. XX, Bratislava, zaviazala uzavrieť najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia Vyhlásenia nájomnú zmluvu so žalovanou s náležitosťami uvedenými vo vyhlásení, pričom poskytnutý byt bol dvojizbový o výmere 40,47 m2, po práve ukončenej rozsiahlej rekonštrukcii, vo veľmi dobrom technickom stave s novým zariadením a vybavením. Žalovaná by bola po rekonštrukcii jeho prvou užívateľkou, nájomné bolo navrhnuté vo výške 450 eur mesačne, t. j. vo výške zodpovedajúcej obvyklej cene nájmu obdobných bytov v danej lokalite. Doba nájmu bola navrhnutá ako nájom na dobu neurčitú. 10. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaná prevzala Vyhlásenie o zabezpečení bytovej náhrady a návrh nájomnej zmluvy dňa 25.06.2013 a jej reakciu listom zo dňa 03.07.2013 vyhodnotil za odmietnutie bezdôvodné, keď podľa jeho názoru žalovaná neuviedla žiadnu relevantnú skutočnosť, na ktorú by mohol v konaní prihliadať. Uviedol, že pri poskytnutí náhradného bytu alebo náhradného ubytovania zákon umožňuje poskytnúť náhradný byt horšej kvality a menšej obytnej plochy ako je byt vypratávaný, pri splnení podmienky pre ľudsky dôstojné bývanie nájomcu. Mal za to, že v danom prípade ponúknutý dvojizbový byt č. XX, nachádzajúci sa na X.. N., C. XX v Bratislave o výmere 40,47 m2 spĺňa zákonom stanovené podmienky náhradného bytu z hľadiska kvality, výmery podlahovej plochy, polohy. Zodpovedá teda náhradnému bytu v zmysle súdneho rozhodnutia. Vzhľadom na bezdôvodné uzavretie nájomnej zmluvy zo strany žalovanej vyhodnotil, že jej právo na zabezpečenie náhradného bytu zaniklo. 11. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa § 142 ods. 1 OSP a v konaní úspešnému žalovanému priznal náhradu trov právneho zastúpenia. 12. Proti tomuto rozsudku podala riadne a včas odvolanie žalovaná a žiadala ho zmeniť a žalobu zamietnuť. Podľa jej názoru došlo v konaní k postupu súdu, ktorým jej odňal možnosť pred súdom, nakoľko dňa 29.09.2015 sa na pojednávanie dostavila jej dcéra, ktorá jej neprítomnosť ospravedlnila zo zdravotných dôvodov s predložením lekárskej správy z Univerzitnej nemocnice v Bratislave. Pre svoje ospravedlnenie urobila maximum a skutočnosť, že dcéra nemala pri sebe občiansky preukaz, označila za irelevantnú. Ponúknutý dvojizbový byt považovala za neprimeraný bytu vypratávanému najmä s ohľadom na výšku nájomného, a to s prihliadnutím na jej životné a pracovné potreby, keď v takom prípade podľa jej názoru nemôže ísť o jeho bezdôvodné odmietnutie z jej strany. Podľa jej názoru vo výroku rozsudku Okresného súdu Bratislava II v konaní so sp. zn. 21C 125/2011 nemohlo byť expresis verbis uvedené, že jej má byť poskytnutý primeraný náhradný byt, keďže takúto kategóriu bytovej náhrady Občianska zákonník nepozná. 13. Žalobca vo vyjadrení proti odvolaniu žalovanej realizovanom prostredníctvom svojej právnej zástupkyne písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 29.01.2016 žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na zápisnicu zo súdneho pojednávania konaného dňa 29.09.2015, podľa ktorej sa dostavila osoba bez občianskeho preukazu a bez splnomocnenia od žalovanej, ktorá ospravedlnila neprítomnosť žalovanej s doložením lekárskej správy. Mal za to, že podľa súdnej praxe je odročenie pojednávania výnimočným procesným úkonom, a na takýto postup v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky v zmysle § 119 ods. OSP. Okrem toho dané pojednávanie bolo vytýčené len za účelom vyhlásenia rozsudku vo veci po vyhlásení uznesenia o skončenia dokazovania. Dôvod na odročenie pojednávania teda nebol daný. Do pozornosti dal prebiehajúce súdne konanie pred súdom prvej inštancie so sp. zn. 11C 193/2011, ktorého predmetom je zaplatenie bezdôvodného obohatenia žalovanej za užívanie bytu. Vyjadril názor, že ponúknutý náhradný dvojizbový byt spĺňa podmienku zabezpečenia ľudsky dôstojného bývania pre žalovanú a z uvedeného dôvodu jeho odmietnutie žalovanou považoval za bezdôvodné. 14. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového priadku (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 15. Podľa § 470 ods. 2 CSP, veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP a § 381 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, keď súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom z hľadiska skutočností potrebných pre posúdenie uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na vec aplikoval zodpovedajúce práve normy, ktoré aj správne vyložil. Svoje skutkové a právne závery v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP), z ktorého dôvodu sa odvolací súd s jeho právnymi závermi stotožňuje a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). Odôvodnenie napadnutého rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce, preto si nežiada ani doplniť dôvody na zdôraznenie jeho správnosti, nakoľko by došlo len k opakovaniu vecných a právnych záverov súdu prvej inštancie. V odvolaní uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o dôvodnosti uplatneného nároku. 17. Podľa § 712 ods. 2 OZ náhradným bytom je byt, ktorý svojou veľkosťou a vybavením zabezpečuje ľudsky dôstojné bývanie nájomcu a členov jeho rodiny. 18. Následné ustanovenie § 712a OZ rozlišuje prípady, v ktorých je povinnosťou prenajímateľa zabezpečiť pre nájomcu primeraný náhradný byt, t. j. náhradný byt, ktorý je svojou veľkosťou obytnej plochy, vybavením, umiestnením a výškou nájomného primeraný bytu, ktorý má vypratať, a to s prihliadnutím na jeho životné a pracovné potreby. V ostatných taxatívne nevymedzených prípadoch sa náhradným bytom rozumie byt v súlade so znením ust. § 712 ods. 2 OZ, teda byt zabezpečujúci svojou veľkosťou a vybavením ľudsky dôstojné bývanie nájomcu. Primeranosť z hľadiska veľkosti obytnej plochy, vybavenia, umiestnenia a výšky nájomného potrebná nie je, keď zákonným kritériom je len primeranosť ľudsky dôstojnému bývaniu. Uvedené kritérium je potom aj rozhodujúcim kritériom pre posúdenie dôvodnosti odmietnutia uzavretia nájomnej zmluvy k poskytovanému náhradnému bytu, ktorý v zmysle právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 07.12.2011 č. k. 21C 125/2011-46 mal byť náhradným (nie primeraným). Vychádzajúc z Vyhlásenia zo dňa 18.06.2013 o zabezpečení náhradného dvojizbového bytu č. XX nachádzajúceho sa na C. B. Č.. XX v Bratislave možno uzavrieť, že žalobca uniesol dôkazné bremeno o svojom tvrdení, že žalovanej zabezpečil náhradný byt v zmysle vyššie uvedeného rozsudku, teda byt, ktorý svojou veľkosťou a vybavením zabezpečuje žalovanej ľudsky dôstojné bývanie, keď naopak žalovaná neuniesla svoje dôkazné bremeno o svojom tvrdení, že jeho odmietnutie z jej strany bolo dôvodné. 19. Z obsahu preskúmavaného spisového materiálu bolo nepochybne zistené, že žalobca doručil žalovanej Vyhlásenie o zabezpečení bytovej náhrady dňa 25.06.2013, žalovaná v lehote 30 dní od jeho doručenia nájomnú zmluvu k poskytnutému náhradnému bytu neuzavrela. 20. V zmysle vyššie uvedeného vzhľadom na bezdôvodné odmietnutie uzavretia nájomnej zmluvy žalovanou k poskytnutému náhradnému bytu spĺňajúcemu kritéria podľa § 712 ods. 2 OZ a jej neuzavretie v lehote 30 dní od doručenia písomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady ako zákonnej lehoty danej v ust. § 712c ods. 3 OZ, odvolací súd zhodne s vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že žalovanej v zmysle ust. § 712c ods. 3 OZ nárok na bytovú náhradu zanikol. 21. Pokiaľ ide o odvolací argument žalovanej o nezákonnom procesnom postupe súdu prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 29.09.2015, odvolací súd vyhodnotil tento za neopodstatnený, keď z obsahu zápisnice súdu prvej inštancie zistil, že na pojednávanie, ktorého účelom bolo vyhlásenie rozsudku po vydaní uznesenia o skončení dokazovania, sa nedostavila žalovaná, ktorá svoju neprítomnosť neospravedlnila, keďže osoba žiadajúca o jej ospravedlnenie nebola žalovanou splnomocnená a nepreukázala sa navyše ani preukazom svojej totožnosti. 22. Podľa § 119 ods. 2 OSP platného a účinného v čase konania relevantného pojednávania účastník, ktorý navrhoval odročenie pojednávania, musel súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahoval najmä: a/ dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b/ deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, c/ ak je to možné, uvedenie elektronickej, telefaxu alebo telefónu, na ktorý súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil. 23. Podľa § 119 ods. 3 OSP ak bol dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musel obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považovalo vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. 24. Zo zreteľom na obsah zápisnice z pojednávania súdu prvej inštancie konaného dňa 29.09.215 a so zreteľom na dikciu citovaných právnych ustanovení odvolací súd vyhodnotil, že zo strany žalovanej nedošlo k relevantnému a právne účinnému ospravedlneniu a k návrhu na odročenie daného pojednávania, keď navyše i pre prípad riadneho návrhu o odročenie pojednávania je súd oprávnený opodstatnenosť tohto návrhu na odročenie pojednávania posudzovať z hľadiska splnenia zákonom požadovaných kritérií, ktoré v danom prípade splnené neboli. V danej veci teda vytýkaným procesným postupom súdu prvej inštancie k odňatiu procesných práv vo vzťahu k žalovanej nedošlo. 25. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd vyhodnotil všetky odvolacie námietky žalovanej za nedôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP vzhľadom na plný úspech žalobcu v odvolacom konaní, keď o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP). 27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).