KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava24. 10. 2017plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/87/2016 z 24. 10. 2017

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. októbra 2017, sp. zn. 4Co/87/2016, ECLI:SK:KSBA:2017:1213229323.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/87/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213229323
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1213229323.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov Mgr.
Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci žalobcu: Skrealestate, s.r.o.,
so sídlom Sabinovská 14, Bratislava, IČO: 35 913 274, zastúpený: Mgr Lenka Matláková, advokátka,
so sídlom Oravská 15/A, Senec, proti žalovanej: H. D., R.. XX.XX.XXXX, D. I. XX/A, D., o určenie,
že žalovanej zaniklo právo na zabezpečenie bytovej náhrady, na odvolanie žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava II zo dňa 29. septembra 2015 č.k. 9C 254/2013-85 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že právo na zabezpečenie náhradného bytu,
priznané žalovanej rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 21C 125/2011-46 zo dňa 07.12.2011,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.01.2012, zaniklo a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
náhradu trov konania vo výške 99,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 272,55 eur,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak právne vec posúdiac podľa § 155 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného a účinného
do 31.03.1983 (ďalej len „OZ“), § 187 ods. 1 OZ platného a účinného do 31.12.1991, § 52 zákona č.
41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi (platného a účinného do 01.01.1992), § 53 uvedeného zákona, § 868
OZ, § 712 ods. 1, 2 OZ, § 712c ods. 1, 3 OZ, § 5 ods. 1, 4 zákona č. 182/1993 Zb. o úprave niektorých
pomerov súvisiacich s nájmom bytov a bytovými náhradami v platnom znení, ako aj so zreteľom na ust.
§ 160 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“) a §
43 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, keď na základe vykonaného dokazovania zistil, že podľa čiastočného
výpisu z Katastra nehnuteľností, okres: Bratislava II, obec: Bratislava - m. č. W., k. ú. W., výpisu z LV
č. XXXX vedeného Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu je žalobca výlučným vlastníkom
trojizbového bytu č. XX nachádzajúceho sa v bytovom dome I. Č.. XX/A, so súpisným č. XX v Bratislave
na X. poschodí, evidovaný v katastri nehnuteľností vedenom Správou katastra pre Hlavné mesto SR
Bratislavu, okres Bratislava II, obec Bratislava - m. č. W., k. ú. W..

3. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 21C 125/2011 mal preukázané, že
rozsudkom tohto súdu zo dňa 07.12.2011 č.k. 21C 125/2011-46, právoplatným dňa 31.01.2012, bola
žalovanej uložená povinnosť vypratať trojizbový byt č. XX nachádzajúci sa v Bratislave, I. XX/A, X.
poschodie, v bytovom dome so súpisným č. XX v Bratislave, I. XX/A, evidovaný v katastri nehnuteľností
vedenom Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, okres Bratislava II, obec Bratislava - m. č.
W., k. ú. W., zapísaný na LV č. XXXX, a to do 15 dní po tom, čo jej bude žalobcom poskytnutý náhradný



byt. Z listinných dôkazov Vyhlásenie o poskytnutí bytovej náhrady zo dňa 18.06.2013 a kópia poštovej
doručenky zistil, že žalobca dňa 25.06.2013 doručil žalovanej Vyhlásenie o poskytnutí bytovej náhrady
zo dňa 18.06.2013, na základe ktorého sa vlastníčka bytu č. XX nachádzajúceho sa na X.. posch. C. XX v
Bratislave, zapísaného na LV č. XXXX, okres Bratislava III, obec Bratislava - m. č. R. K., k. ú. R. K., súp. č.
XXXX K.. Q. Q., bytom Ľ. XX, Bratislava, zaviazala uzavrieť najneskôr do 30 dní od doručenia vyhlásenia
nájomnú zmluvu so žalovanou, s náležitosťami uvedenými vo vyhlásení. Ponúknutý byt bol dvojizbový,
o výmere 40,47 m2, po práve ukončenej rozsiahlej rekonštrukcii, vo veľmi dobrom technickom stave
a novým zariadením a vybavením. Nájomné bolo navrhnuté vo výške 450 eur mesačne, doba nájmu
bola navrhnutá ako nájom na dobu neurčitú. Podľa čiastočného výpisu z Katastra nehnuteľností, okres
Bratislava III, obec Bratislava - m. č. R. K., k. ú. R. K., z výpisu z LV č. XXXX vedeného Správou katastra
pre Hlavné mesto SR Bratislavu K.. Q. Q. je výlučným vlastníkom bytu č. XX nachádzajúceho sa na X..
N. C. XX v Bratislave.

4. Súd prvej inštancie vychádzal i zo zistenia, že listom adresovaným žalobcovi zo dňa 03.07.2013
označeným ako Odmietnutie ponúknutej bytovej náhrady žalovaná žalobcom ponúkaný byt nepovažuje
za náhradný byt v zmysle rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 07.12.2011, nakoľko tento
veľkosťou obytnej plochy, vybavením, umiestnením a výškou nájomného nie je primeraný bytu, ktorý sa
má vypratať, s prihliadnutím na jej životné a pracovné potreby a preto nájomnú zmluvu neuzavrie.

5. Zo Zmluvy zn. 465/75 o užívaní podnikového bytu zo dňa 19.05.1975 mal za preukázané, že táto
bola uzavretá medzi n. p. Vodné zdroje PR Bratislava ako organizáciou a X.. K. D. ako pracovníkom. V
zmysle zmluvy organizácia pridelila pracovníkovi trojizbový byt na X.. poschodí na I. B.. XX v Bratislave
a pracovník sa zaviazal na úhradu za užívanie bytu a poplatkov za dodávku tepla, teplej vody, odvoz
smetia, ako aj ďalších poplatkov spojených s užívaním bytu, s tým, že bude u organizácie pracovať
nepretržite po dobu najmenej 10 rokov a po uplynutí tejto doby môže organizácia žiadať vyprázdnenie
a uvoľnenie bytu, len ak a) poskytne pracovníkovi primeraný náhradný byt, b) napr. pri smrti pracovníka
alebo rozluky manželstva byt bude užívať jeho manželka ako vdova alebo ako rozvedená a organizácia
môže žiadať vyprázdnenie bytu len proti poskytnutiu primeraného náhradného bytu.

6. Z Kolaudačného rozhodnutia zo dňa 11.01.2007 zistil, že Mestská časť Bratislava - W. ako príslušný
stavebný úrad podľa ust. § 117 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. povolil užívanie stavby „ Administratívno -
prevádzkovej budovy, Rekonštrukcie bytových jednotiek“ nachádzajúcej sa v Bratislave, I. XX/A, pričom
zmena účelu využitia spočívala v zmene využitia ubytovacích priestorov na služobné byty.

7. Súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 80 písm. c) OSP vyhodnotil, že určovacia žaloba o určenie
zániku práva na bytovú náhradu je jediným prostriedkom, ktorým môže žalobca pri výkone súdneho
rozhodnutia o vypratanie bytu po poskytnutí bytovej náhrady preukázať, že vzájomná povinnosť, resp.
podmienka vypratania bytu žalovanou bola splnená a že právo žalovanej na zabezpečenie bytovej
náhrady zaniklo, čím mal naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení za daný.

8. Vyjadril názor, že pri zániku nájmu bytu právna úprava vychádza zo zásady, že nájomca nesmie zostať
bez zákonom garantovanej možnosti bývania ani v prípade, keď jeho nájom k bytu zanikol z niektorého
v zákone uvedeného dôvodu a má povinnosť z bytu sa vysťahovať. Primerane tomu zákon takému
nájomcovi za predpokladu, že jeho bytová potreba naďalej trvá, zabezpečuje právo na bytovú náhradu
vo forme práva na náhradný byt alebo náhradné ubytovanie alebo prístrešie. Uviedol, že nájomca stráca
nárok na zabezpečenie priznanej bytovej náhrady, ak bezdôvodne neuzavrie nájomnú zmluvu o bytovej
náhrade, ktorú je povinná zabezpečiť osoba, v prospech ktorej sa nájom bytu zrušil. Dôvodil, že ak je
bytová náhrada zabezpečená, nájomca, ktorý má byt vypratať, je povinný zo zákona uzavrieť nájomnú
zmluvu k bytovej náhrade v zákonnej lehote 30 dní, počítanej od doručenia písomného vyhlásenia o
zabezpečení bytovej náhrady, s tým, že pokiaľ nájomca bezdôvodne takúto nájomnú zmluvu neuzavrie,
jeho nárok na bytovú náhradu zanikne priamo zo zákona a vypratanie bytu už nie je podmienené
bytovou náhradou. Mal za to, že skutočnosť, či nájomnú zmluvu o bytovej náhrade nájomca neuzavrel
bezdôvodne, posudzuje súd práve v konaní so žalovaným predmetom sporu, skúmajúc oprávnenosť
prípadného odmietnutia bytovej náhrady.

9. Uzavrel, že žalobca ako zabezpečovateľ bytovej náhrady - náhradného bytu v zmysle rozsudku
Okresného súdu Bratislava II č.k. 21C 125/2011-46 zo dňa 07.12.2011 splnil svoju povinnosť zabezpečiť
žalovanej náhradný byt, keď doručil žalovanej dňa 25.06.2013 Vyhlásene o poskytnutí bytovej náhrady



zo dňa 18.06.2013, na základe ktorého sa vlastníčka bytu nachádzajúceho sa v Bratislave na C. B.. Č..
XX, X.. poschodie, zapísaného na LV č. XXXX okres Bratislava III, obec Bratislava - m. č. R. K., k. ú.
R. K., súp. č. XXXX, K.. Q. Q., bytom Ľ. XX, Bratislava, zaviazala uzavrieť najneskôr do 30 dní odo dňa
doručenia Vyhlásenia nájomnú zmluvu so žalovanou s náležitosťami uvedenými vo vyhlásení, pričom
poskytnutý byt bol dvojizbový o výmere 40,47 m2, po práve ukončenej rozsiahlej rekonštrukcii, vo veľmi
dobrom technickom stave s novým zariadením a vybavením. Žalovaná by bola po rekonštrukcii jeho
prvou užívateľkou, nájomné bolo navrhnuté vo výške 450 eur mesačne, t. j. vo výške zodpovedajúcej
obvyklej cene nájmu obdobných bytov v danej lokalite. Doba nájmu bola navrhnutá ako nájom na dobu
neurčitú.

10. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaná prevzala Vyhlásenie o zabezpečení bytovej
náhrady a návrh nájomnej zmluvy dňa 25.06.2013 a jej reakciu listom zo dňa 03.07.2013 vyhodnotil
za odmietnutie bezdôvodné, keď podľa jeho názoru žalovaná neuviedla žiadnu relevantnú skutočnosť,
na ktorú by mohol v konaní prihliadať. Uviedol, že pri poskytnutí náhradného bytu alebo náhradného
ubytovania zákon umožňuje poskytnúť náhradný byt horšej kvality a menšej obytnej plochy ako je byt
vypratávaný, pri splnení podmienky pre ľudsky dôstojné bývanie nájomcu. Mal za to, že v danom prípade
ponúknutý dvojizbový byt č. XX, nachádzajúci sa na X.. N., C. XX v Bratislave o výmere 40,47 m2 spĺňa
zákonom stanovené podmienky náhradného bytu z hľadiska kvality, výmery podlahovej plochy, polohy.
Zodpovedá teda náhradnému bytu v zmysle súdneho rozhodnutia. Vzhľadom na bezdôvodné uzavretie
nájomnej zmluvy zo strany žalovanej vyhodnotil, že jej právo na zabezpečenie náhradného bytu zaniklo.

11. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa § 142
ods. 1 OSP a v konaní úspešnému žalovanému priznal náhradu trov právneho zastúpenia.

12. Proti tomuto rozsudku podala riadne a včas odvolanie žalovaná a žiadala ho zmeniť a žalobu
zamietnuť. Podľa jej názoru došlo v konaní k postupu súdu, ktorým jej odňal možnosť pred súdom,
nakoľko dňa 29.09.2015 sa na pojednávanie dostavila jej dcéra, ktorá jej neprítomnosť ospravedlnila zo
zdravotných dôvodov s predložením lekárskej správy z Univerzitnej nemocnice v Bratislave. Pre svoje
ospravedlnenie urobila maximum a skutočnosť, že dcéra nemala pri sebe občiansky preukaz, označila
za irelevantnú. Ponúknutý dvojizbový byt považovala za neprimeraný bytu vypratávanému najmä s
ohľadom na výšku nájomného, a to s prihliadnutím na jej životné a pracovné potreby, keď v takom prípade
podľa jej názoru nemôže ísť o jeho bezdôvodné odmietnutie z jej strany. Podľa jej názoru vo výroku
rozsudku Okresného súdu Bratislava II v konaní so sp. zn. 21C 125/2011 nemohlo byť expresis verbis
uvedené, že jej má byť poskytnutý primeraný náhradný byt, keďže takúto kategóriu bytovej náhrady
Občianska zákonník nepozná.

13. Žalobca vo vyjadrení proti odvolaniu žalovanej realizovanom prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 29.01.2016 žiadal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na zápisnicu zo súdneho
pojednávania konaného dňa 29.09.2015, podľa ktorej sa dostavila osoba bez občianskeho preukazu
a bez splnomocnenia od žalovanej, ktorá ospravedlnila neprítomnosť žalovanej s doložením lekárskej
správy. Mal za to, že podľa súdnej praxe je odročenie pojednávania výnimočným procesným úkonom,
a na takýto postup v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky v zmysle § 119 ods. OSP.
Okrem toho dané pojednávanie bolo vytýčené len za účelom vyhlásenia rozsudku vo veci po vyhlásení
uznesenia o skončenia dokazovania. Dôvod na odročenie pojednávania teda nebol daný. Do pozornosti
dal prebiehajúce súdne konanie pred súdom prvej inštancie so sp. zn. 11C 193/2011, ktorého predmetom
je zaplatenie bezdôvodného obohatenia žalovanej za užívanie bytu. Vyjadril názor, že ponúknutý
náhradný dvojizbový byt spĺňa podmienku zabezpečenia ľudsky dôstojného bývania pre žalovanú a z
uvedeného dôvodu jeho odmietnutie žalovanou považoval za bezdôvodné.

14. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového priadku (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

15. Podľa § 470 ods. 2 CSP, veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 379 CSP, § 380 ods.
1 CSP a § 381 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219



ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, keď súd
prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom z hľadiska
skutočností potrebných pre posúdenie uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne
zhodnotil a na vec aplikoval zodpovedajúce práve normy, ktoré aj správne vyložil. Svoje skutkové a
právne závery v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP), z ktorého dôvodu
sa odvolací súd s jeho právnymi závermi stotožňuje a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods.
2 CSP). Odôvodnenie napadnutého rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce, preto si nežiada ani doplniť
dôvody na zdôraznenie jeho správnosti, nakoľko by došlo len k opakovaniu vecných a právnych záverov
súdu prvej inštancie. V odvolaní uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým
rozsudkom vyslovený právny záver o dôvodnosti uplatneného nároku.

17. Podľa § 712 ods. 2 OZ náhradným bytom je byt, ktorý svojou veľkosťou a vybavením zabezpečuje
ľudsky dôstojné bývanie nájomcu a členov jeho rodiny.

18. Následné ustanovenie § 712a OZ rozlišuje prípady, v ktorých je povinnosťou prenajímateľa
zabezpečiť pre nájomcu primeraný náhradný byt, t. j. náhradný byt, ktorý je svojou veľkosťou obytnej
plochy, vybavením, umiestnením a výškou nájomného primeraný bytu, ktorý má vypratať, a to s
prihliadnutím na jeho životné a pracovné potreby. V ostatných taxatívne nevymedzených prípadoch sa
náhradným bytom rozumie byt v súlade so znením ust. § 712 ods. 2 OZ, teda byt zabezpečujúci svojou
veľkosťou a vybavením ľudsky dôstojné bývanie nájomcu. Primeranosť z hľadiska veľkosti obytnej
plochy, vybavenia, umiestnenia a výšky nájomného potrebná nie je, keď zákonným kritériom je len
primeranosť ľudsky dôstojnému bývaniu. Uvedené kritérium je potom aj rozhodujúcim kritériom pre
posúdenie dôvodnosti odmietnutia uzavretia nájomnej zmluvy k poskytovanému náhradnému bytu, ktorý
v zmysle právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 07.12.2011
č. k. 21C 125/2011-46 mal byť náhradným (nie primeraným). Vychádzajúc z Vyhlásenia zo dňa
18.06.2013 o zabezpečení náhradného dvojizbového bytu č. XX nachádzajúceho sa na C. B. Č.. XX
v Bratislave možno uzavrieť, že žalobca uniesol dôkazné bremeno o svojom tvrdení, že žalovanej
zabezpečil náhradný byt v zmysle vyššie uvedeného rozsudku, teda byt, ktorý svojou veľkosťou a
vybavením zabezpečuje žalovanej ľudsky dôstojné bývanie, keď naopak žalovaná neuniesla svoje
dôkazné bremeno o svojom tvrdení, že jeho odmietnutie z jej strany bolo dôvodné.

19. Z obsahu preskúmavaného spisového materiálu bolo nepochybne zistené, že žalobca doručil
žalovanej Vyhlásenie o zabezpečení bytovej náhrady dňa 25.06.2013, žalovaná v lehote 30 dní od jeho
doručenia nájomnú zmluvu k poskytnutému náhradnému bytu neuzavrela.

20. V zmysle vyššie uvedeného vzhľadom na bezdôvodné odmietnutie uzavretia nájomnej zmluvy
žalovanou k poskytnutému náhradnému bytu spĺňajúcemu kritéria podľa § 712 ods. 2 OZ a jej
neuzavretie v lehote 30 dní od doručenia písomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady ako
zákonnej lehoty danej v ust. § 712c ods. 3 OZ, odvolací súd zhodne s vysloveným právnym názorom
súdu prvej inštancie dospel k záveru, že žalovanej v zmysle ust. § 712c ods. 3 OZ nárok na bytovú
náhradu zanikol.

21. Pokiaľ ide o odvolací argument žalovanej o nezákonnom procesnom postupe súdu prvej inštancie na
pojednávaní konanom dňa 29.09.2015, odvolací súd vyhodnotil tento za neopodstatnený, keď z obsahu
zápisnice súdu prvej inštancie zistil, že na pojednávanie, ktorého účelom bolo vyhlásenie rozsudku
po vydaní uznesenia o skončení dokazovania, sa nedostavila žalovaná, ktorá svoju neprítomnosť
neospravedlnila, keďže osoba žiadajúca o jej ospravedlnenie nebola žalovanou splnomocnená a
nepreukázala sa navyše ani preukazom svojej totožnosti.

22. Podľa § 119 ods. 2 OSP platného a účinného v čase konania relevantného pojednávania účastník,
ktorý navrhoval odročenie pojednávania, musel súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez
zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s
prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahoval
najmä:
a/ dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania,
b/ deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel,
c/ ak je to možné, uvedenie elektronickej, telefaxu alebo telefónu, na ktorý súd bezodkladne oznámi,
ako návrh posúdil.



23. Podľa § 119 ods. 3 OSP ak bol dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo
zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musel obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že
zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie
sa považovalo vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez
ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.

24. Zo zreteľom na obsah zápisnice z pojednávania súdu prvej inštancie konaného dňa 29.09.215
a so zreteľom na dikciu citovaných právnych ustanovení odvolací súd vyhodnotil, že zo strany
žalovanej nedošlo k relevantnému a právne účinnému ospravedlneniu a k návrhu na odročenie daného
pojednávania, keď navyše i pre prípad riadneho návrhu o odročenie pojednávania je súd oprávnený
opodstatnenosť tohto návrhu na odročenie pojednávania posudzovať z hľadiska splnenia zákonom
požadovaných kritérií, ktoré v danom prípade splnené neboli. V danej veci teda vytýkaným procesným
postupom súdu prvej inštancie k odňatiu procesných práv vo vzťahu k žalovanej nedošlo.

25. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd vyhodnotil všetky odvolacie námietky žalovanej za
nedôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP v
spojení s § 378 ods. 1 CSP vzhľadom na plný úspech žalobcu v odvolacom konaní, keď o ich výške
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1213229323)

  1. 29. 9. 2015Rozsudok Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 9C/254/2013 z 29. 9. 2015potvrdené
  2. 24. 10. 2017Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/87/2016 z 24. 10. 2017 (toto rozhodnutie)