Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/34/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213229890 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1213229890.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s., Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 865 265, správca konkurznej podstaty úpadcu BTG HOLDING s. r. o., Ľubochnianska 9, 831 04 Bratislava, IČO: 35 759 089 proti žalovanému: APEX A s.r.o., Bajkalská 13, 821 02 Bratislava, IČO: 35 978 660, zast. Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s. r. o., Bajkalská 13, 821 02 Bratislava, o zaplatenie 7.200,- eur s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/181/2013-157 zo dňa 15.10.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/181/2013-157 zo dňa 15.10.2015 p o t v r d z u j e . Žalovanému s a p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/181/2013-157 zo dňa 15.10.2015, ktorý bol napadnutý odvolaním žalobcu, súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu zo dňa 20.9.2013, ktorou sa tento domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 7.200,- eur s príslušenstvom titulom odstúpenia od zmluvy o dielo pre jej podstatné porušenie žalovaným, pričom žalovanému priznal náhradu trov konania v sume 1848,32 eur, ktoré zaviazal zaplatiť žalobcovi k rukám právneho zástupcu žalovaného do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Súd prvej inštancie posúdil účastníkmi konania uvádzané tvrdenia, pričom mal v predmetnej právnej veci za preukázané, nakoľko tieto skutočnosti neboli sporné ani medzi účastníkmi konania, že medzi nimi došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo č. 01/2012 (ďalej už len „zmluva o dielo“) kde bol žalobca v postavení objednávateľa a žalovaný bol v postavení zhotoviteľa pričom žalobca sa zaviazal dielo prevziať a zaplatiť cenu za dielo v zmysle v zmluve dohodnutých platobných podmienok. Dielo samotné pozostávalo z niekoľkých častí, kde relevantná pre predmet sporu je časť diela „vyhotovenie architektonickej štúdie k investičnej akcii Prístavba horského hotela v I.“ (čl. 2.2 písm. a)) pričom tieto mali byť fakturované vo vzťahu k predmetu sporu (čl. 4.3 písm. a)) za I. výkonovú fázu, t.j. pri uzatvorení zmluvy v sume 6.000,- eur + DPH, ktoré aj žalobca na základe faktúry č. 20121127 uhradil žalovanému a za II. výkonovú fázu pri odovzdaní architektonickej štúdie v sume 6.000,- eur + DPH, kde žalovaným vystavenú faktúru č. 20130046 žalobca neuhradil. Ďalej v zmluve bolo vzhľadom pre predmet sporu dôležité ustanovenie o záväzku zhotoviteľa vychádzať pri vyhotovení diela z východiskových podkladov objednávateľa, pokynov objednávateľa a zápisov a dohôd oprávnených pracovníkov zmluvných strán a vyjadrení a rozhodnutí dotknutých orgánov štátnej správy, územnej samosprávy a iných dohodnutých subjektov. Lehota pre vypracovanie diela ktorého časť je predmetom sporu bola v zmluve dohodnutá na 4 týždne (čl. 3.1 písm. a)) od podpisu zmluvy pričom k prevzatiu diela resp. jeho časti vždy malo dôjsť na základe zápisnice o odovzdaní a prevzatí diela okrem prípadu ak sa objednávateľ na prevzatie diela neodôvodnene nedostaví alebo sa nedostaví ani na náhradný termín alebo odmietne podpísať zápisnicu, kde pre tieto prípady sa stanovila v zmluve fikcia odovzdania diela bez závad ku dňu, ktorý je v písomnej výzve na prevzatie diela uvedený ako deň odovzdávacieho konania. Pre predmet sporu dôležité ďalej bolo dojednanie v zmluve kde zhotoviteľ bol oprávnený meniť termín odovzdania diela (čl. 3.3) keď objednávateľ neposkytne súčinnosť zhotoviteľovi včas, hoci je na to v zmysle zmluvy alebo zákona povinný alebo okrem iného aj v prípade ak je zhotoviteľ v omeškaní s platením ceny diela. V zmluve o dielo (čl. 5.1 a 5.2) bol dohodnutý záväzok objednávateľa, že do 5 dní od podpisu zmluvy odovzdá zhotoviteľovi východiskové podklady pod sankciou dohodnutou v zmluve o dielo tak, že pokiaľ nedôjde k odovzdaniu východiskových podkladov zhotoviteľom, nie je objednávateľ v omeškaní s plnením predmetu zmluvy pričom rovnaká sankcia je dohodnutá aj pre prípad nezaplatenia niektorej platby za dielo v zmysle zmluvy. Pre predmet sporu je ďalej dôležité vyhlásenie zhotoviteľa, že je osobou oprávnenou na vykonanie diela, resp. že bude dielo vykonávať prostredníctvom oprávnených tretích osôb pričom objednávateľ má právo na základe žiadosti si túto skutočnosť overiť (čl. 6.6.). 3. Ďalej v zistení skutkového stavu súd prvej inštancie uvádza, že najneskorší termín plnenia povinnosti odovzdania podkladov pre realizáciu časti diela architektonická štúdia bol zo strany žalobcu deň 19.9.2012, t.j. 5 deň po podpise zmluvy o dielo. V e-maile z dňa 20.2.2013 žiadal žalovaný žalobcu „opätovne“ o poskytnutie podkladov: podrobný geologický prieskum, statické posúdenie jestvujúceho objektu, zameranie skutkového stavu autorizovaným geodetom, zameranie vnútorných priestorov suterénu a prízemia - časti ktorých sa napojenie novej časti budovy týka, polohové a výškové rozmiestnenie všetkých inžinierskych sietí na danom pozemku a odsúhlasenie bodov napojenia. Žalobca na mail zo dňa 20.2.2013 reagoval, že má statika a geológa, ktorí mu pripravili cenovú ponuku na vypracovanie geologického posudku na prístavbu RS Vadičov, kde geológ spracuje posudok o ktorý sa budú vedieť oprieť pri dimenzovaní a návrhu statiky pristavanej časti budovy. Súd prvej inštancie z uvedeného vyvodil záver, že ešte 20.2.2013 nemal žalobca k dispozícii relevantný geologický posudok a statický posudok a teda žalobca nemal v tento dátum k dispozícii všetky východiskové podklady. Súd prvej inštancie ďalej ustálil, že architektonická štúdia bola vypracovaná žalovaným a e-mailom doručená žalobcovi už dňa 12.10.2012 s uvedením, že presná pozícia sa určí podľa presného zamerania a statiky, pričom následne z dôvodu nekonania žalobcu došlo k naplneniu fikcie odovzdania časti diela „architektonická štúdia bez závad“ spôsobom uvedeným v zmluve o dielo dňa 22.3.2013. Následnú komunikáciu zo strany žalobcu vyhodnotil súd prvej inštancie ako nový návrh ohľadne časti diela „architektonická štúdia“, kde nedošlo k dohode medzi účastníkmi konania. 4. Vo vzťahu k odstúpeniu od zmluvy žalobcom pre podstatné porušenie zmluvných povinností žalovaným a síce neodovzdaním architektonickej štúdie v zmysle zmluvy o dielo včas súd prvej inštancie ustálil, že odstúpenie od zmluvy o dielo zo strany žalobcu bolo neplatné, a to z dôvodu omeškania žalobcu spočívajúceho v nesplnení si povinnosti dodať žalovanému východiskové podklady. 5. Vo vzťahu k námietke žalobcu ohľadne absolútnej neplatnosti zmluvy o dielo z dôvodu, že bol uvedený žalovaným do omylu ohľadne jeho oprávnenia na vykonanie diela v zmysle živnostenského zákona súd prvej inštancie dospel k záveru, že táto námietka bola nepodstatná nakoľko má žalovaný zapísaný predmet podnikania v obchodnom registri na činnosť vypracovanie dokumentácie a projektu jednoduchých stavieb, drobných stavieb a zmien týchto stavieb. Vo vzťahu k výpovediam svedkov súd prvej inštancie ustálil, že výpoveď svedka p. O. nepreukázala odovzdanie východiskových podkladov pre realizáciu diela žalovanému a výpoveď p. T.. G. vyplynulo, že sa jednalo o dokumentáciu pre neskoršiu fázu diela nie pre architektonickú štúdiu. 6. Preto súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania a v rozsudku súdu prvej inštancie cit. zák. ustanovení žalobu žalobcu z dôvodu, že žalobca nepreukázal v konaní, že žalovaný porušil zmluvu o dielo podstatným spôsobom, že bol tento so splnením svojho záväzku v omeškaní, teda že odstúpenie od zmluvy bolo dôvodné, zamietol a žalovanému priznal v konaní náhradu trov. 7. Žalobca podal voči rozsudku súdu prvej inštancie včas odvolanie a ako odvolacie dôvody uvádza dôvod, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Svoje odvolanie odôvodňuje vo vzťahu k platnosti odstúpenia zmluvy o dielo skutočnosťou, že v momente keď žalovaný žiadal e-mailom dňa 20.2.2013 o doplnenie geologického posudku bol už v omeškaní s plnením časti diela architektonická štúdia, kde k omeškaniu došlo márnym uplynutím dňa 23.11.2012. Žalobca tvrdí, že je jasne preukázané, že až 20.2.2013 prvý krát žiadal žalovaný o podrobný geologický posudok. Žalobca ďalej citujúc predmetný e-mail uvádza, že z neho vyplýva aj skutočnosť omeškania žalovaného s II. fázou časti diela a síce podkladov pre územné rozhodnutie, kde táto mala byť hotová 6 týždňov po odovzdaní už omeškanej prvej fázy. Žalobca ďalej uvádza, že pokiaľ žalovaný uviedol na svoju obranu ustanovenie zmluvy o dielo o poskytnutí východiskovej dokumentácie žalobcom do 5 dní od podpisu zmluvy (čl. 5.1 a 5.2.) mal podľa neho žalovaný podľa zmluvy o dielo do 7 dní od nesplnenia si uvedenej povinnosti vyzvať žalobcu na spolupôsobenie. Žalobca uvádza vo svojom odvolaní fakt, že v Horskom hotely Hájnice sa nachádzala kompletná projektová dokumentácia aj s geologickým prieskumom, kde táto bola žalovanému aj odovzdaná, avšak nie je o tom preberací protokol a táto bola 5 rokov stará, teda mohla a mala slúžiť ako kompletná východisková dokumentácia pre realizáciu diela podľa zmluvy o dielo. Nakoľko žalovaný požiadal o spolupôsobenie žalobcu k odovzdaniu geologického prieskumu až vyššie citovaným e-mailom, žalobca je toho názoru, že to dokazuje, že geologický prieskum potreboval až k II. fáze realizácie diela. Naviac je žalobca toho názoru, že reálne bol geologický prieskum potrebný až k III. fáze realizácie diela, teda k projekčným prácam - stavebnému povoleniu. Z toho vyvodzuje, že aj keby teoreticky porušili povinnosť odovzdať do 5 dní od podpisu zmluvy o dielo východiskovú dokumentáciu, uvedené nemohlo spôsobiť omeškanie žalovaného s vyhotovením I. a II. fázy diela. Z uvedených dôvodov žalobca považuje záver súdu o neplatnosti odstúpenia od zmluvy o dielo z dôvodu podstatného porušenia zmluvy zo strany žalovaného za nesprávny. Vo vzťahu k absolútnej neplatnosti zmluvy o dielo z dôvodu omylu a z dôvodu že zmluva obchádza zákon žalobca v odvolaní tvrdil, že nakoľko k momentu podpisu zmluvy o dielo žalovaný vyhlásil, že má potrebné oprávnenia na realizáciu diela hoci preukázateľne nemal potrebné oprávnenie zapísané v živnostenskom registri pretože nie je osobou v zmysle zákona č. 138/1992 Zb. autorizovaným architektom alebo autorizovaným stavebným inžinierom vyvolal právny úkon, ktorý obchádza citovaný zákon a je v rozpore s § 39 OZ. Žalovaný ďalej uvedené tvrdenie rozvádza citovaním § 139b Stavebného zákona čo do definície drobnej stavby, ktorých projektovanie žalovaný má zapísané v živnostenskom registri pričom dospel k záveru, že v zmysle zmluvy o dielo nešlo o projektovanie takejto drobnej stavby. Z uvedeného žalobca usudzuje, že žalovaný svojím podnikaním obchádza citovaný zákon a stavia sa do pozície, že má príslušné oprávnenia aj keď ich preukázateľne nemá (odpoveď z príslušných stavovských komôr založená v spise). Z uvedeného vyplýva žalobcovi, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vnesené námietky žalobcu ohľadne neplatnosti zmluvy o dielo z týchto dôvodov. Žalobca sa odvolaním domáhal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a priznal mu žalovanú sumu a trovy konania pred súdom prvej inštancie ako aj v odvolacom konaní. 8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním, v ktorom uviedol a to vo vzťahu k platnosti odstúpenia od zmluvy o dielo zo strany žalobcu skutočnosti, že nakoľko mu žalobca v zmysle zmluvy neodovzdal do 5 dní od jej podpisu východiskovú dokumentáciu, sám sa dostal do omeškania s plnením zo zmluvy o dielo, kde v zmysle zmluvy (čl. 5.1) výzva zhotoviteľa na toto nebola potrebná. V zmluve o dielo je vyššie uvedené jasne dohodnuté a rovnako to platí aj pre prípad omeškania s akoukoľvek platbou podľa zmluvy o dielo (čl. 5.4). Dodal, že hoci sa žalobca výslovne zameral len na geologický posudok, z konania jasne vyplýva, že nedodal ani inú východiskovú dokumentáciu ako bolo v zmluve o dielo dohodnuté a na preukázanie čoho bol aj súdom prvej inštancie dňa 21.5.2015 na pojednávaní vyzvaný, kde uvedenú povinnosť dodnes žalobca nesplnil a teda vo vzťahu k spolupôsobeniu (čl. 5.1) v zmysle zmluvy o dielo neuniesol dôkazné bremeno. 9. Vo vzťahu k architektonickej štúdii ako I. fáze diela žalovaný uvádza, že túto odovzdal riadne v zmysle dohodnutej fikcie odovzdania (čl. 3.2) a to k dátumu preberacieho konania ako je tento uvedený na výzve žalovaného z dňa 13.3.2013. Na spresnenie uvádza, že e-mailom poslal žalobcovi hotovú architektonickú štúdiu už dňa 12.10.2012 pričom následne až do naplnenia fikcie odovzdania nedostal od žalobcu žiadny pokyn na dopracovanie štúdie. Následne na základe ústnej komunikácie mal žalovaný pripraviť návrh na ukončenie zmluvy o dielo kde tento bol aj e-mailom 19.6.2013 doručený žalobcovi. Na tento návrh reagoval žalobca e-mailom dňa 25.6.2013, kde podmienky v tomto e-maile boli pre žalovaného neakceptovateľné a zároveň v tejto rekcii žalobcu bol prvý krát ním podaný pokyn na dopracovanie architektonickej štúdie. Tento pokyn považuje žalovaný za účelový, aby sa žalobca vyhol plateniu faktúry doručenej mu spolu s výzvou na prevzatie architektonickej štúdie. Právny zástupca žalobcu vo svojom e-maile zo dňa 18.2.2014 uvádza, že architektonická štúdia bola žalobcovi riadne odovzdaná. Žalovaný sa taktiež odvoláva na výpoveď svedka T.. G. na pojednávaní dňa 21.5.2015, kde tento uviedol, že pracoval už na ďalšej fáze diela, kde toto predpokladá úspešné skončenie fázy diela I. teda architektonickej štúdie. Naviac, žalovaný zdôraznil, že po odovzdaní architektonickej štúdie vystavil v zmysle zmluvy faktúru č. 20130046, ktorú riadne doručil žalobcovi a tento ju zaradil do účtovníctva dňa 18.3.2013 čo dokazuje pečiatka na zadnej strane faktúry avšak tento faktúru nezaplatil ale dňa 10.7.2013 ju vrátil s tým, že nebola odovzdaná architektonická štúdia a teda sa jedná o neoprávnenú faktúru. Vo vzťahu k neplatnosti zmluvy o dielo a k uvedeniu žalobcu do omylu žalovaný uviedol, že zmluva je platná a neuviedol žalobcu do omylu, nakoľko v zmysle zmluvy (čl. 6.6) bol okrem iného oprávnený vykonať dielo prostredníctvom tretích osôb na to oprávnených a žalobca mal možnosť požiadať o nahliadnutie do dokumentov, ktoré uvedené dokazujú. Naviac v zmysle § 3 ods. 1 ObchZ platí, že platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie. To, že mal žalovaný zabezpečených dodávateľov s potrebnými oprávneniami na realizáciu diela vyplýva z konania a síce pre dopravnú projektovú dokumentáciu to bol svedok T.. G. a pre autorizačné overenie celej dokumentácie to bol T.. L., kde prikladá k svojmu vyjadreniu ako listinný dôkaz jeho čestné vyhlásenie zo dňa 20.5.2015. S prihliadnutím na uvedené tvrdenia, žiadal žalovaný odvolací súd aby potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a priznal mu náhradu trov v odvolacom konaní. 10. Žalobca vo svojej reakcii na vyjadrenie žalovaného k odvolaniu zopakoval svoj právny názor ohľadne neplatnosti zmluvy z dôvodu svojho uvedenia do omylu zo strany žalovaného a obchádzania zákona 138/1992 Zb. žalovaným ohľadne spôsobilosti žalovaného realizovať predmet zmluvy dielo. Odvolal sa naviac aj na § 49a OZ. Naviac, keďže v r. 2010 odkúpil od tretej osoby, spoločnosti Alam, s.r.o. IČO: 35 839 465, Nezábudková č. 40, Bratislava nehnuteľnosť, kde teraz sídli, a to aj s projektom, ktorý bol podpísaný žalovaným a podľa neho prestaval uvedenú nehnuteľnosť, nemal žiadnu dôvodnú pochybnosť, že by žalovaný na realizáciu diela nemal potrebné oprávnenie. Poukazuje na fakt, že zo strany žalovaného ide teda o sústavné porušovanie zákona pri výkone jeho podnikateľskej činnosti. Žalovaný požadoval, aby odvolací súd neprihliadol na čestné vyhlásenie T.. L. pripojené k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu a datované dňom 20.5.2015, pretože toto nepredložil žalovaný na pojednávaniach dňa 21.5.2015 ani dňa 15.10.2015, kde bolo súdom prvej inštancie dokazovanie skončené. Žalobca je toho názoru, že v zmysle § 39 OZ a § 49a OZ bol uvedený žalovaným do omylu ohľadne jeho oprávnenia vykonať dielo, pričom tento sa nemôže zbaviť svojej zodpovednosti čestným vyhlásením subdodávateľa a teda zmluva o dielo je ex tunc neplatná. 11. Vyjadrenie žalobcu z 19.1.2016 bolo následne doručené 27.9.2016 žalovanému, ktorý sa k nemu na výzvu súdu nevyjadril. 12. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalobcu bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd dňa 7.12.2017, teda už za účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorého sa počnúc účinnosťou CSP, ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP, sa počnúc dátumom 1.7.2016, vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP. 13. Odvolací súd skúmal, či odvolanie žalobcu spĺňa podmienky prípustnosti odvolania podľa § 355 ods. 1 CSP a podľa § 356 CSP a dospel k záveru, že odvolanie proti napadnutému rozsudku je prípustné. Odvolací súd ďalej preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov odvolania, rozsahu odvolania a vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 379 CSP a § 380 CSP), nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre posudzovanie napadnutého rozsudku v inom rozsahu, alebo z hľadiska iných odvolacích dôvodov, ako tých ktoré žalobca v odvolaní uviedol. 14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP, a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje. 15. Uznesením Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 16.8.2017, č.k. 6R/2/2017-300, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.8.2017, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka BTG HOLDING s.r.o., so sídlom Ľubochnianska 9, 831 04 Bratislava. Správca konkurznej podstaty úpadcu bol výzvou zo dňa 26.10.2017 odvolacím súdom vyzvaný, či trvá na podanom odvolaní z dôvodu, že predmetné konanie v dôsledku vyhlásenia konkurzu bolo zo zákona prerušené, resp. aby oznámil súdu v stanovenej lehote, či podáva návrh na pokračovanie v prerušenom konaní v zmysle § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení. Podaním doručením odvolaciemu súdu dňa 16.11.2017 správca konkurznej podstaty úpadcu (žalobcu) navrhol pokračovanie v uvedenom odvolacom konaní. 16. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva: K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, kde pri tomto odvolacom dôvode sa jedná o situáciu kedy súd prvej inštancie nesprávnym postupom pri hodnotení dôkazov vezme do úvahy aj okolnosti, ktoré z týchto nevyplývajú resp. neprihliadne na skutočnosti, ktoré z dôkazov vyplývajú. Uvedeného dôvodu sa žalobca v odvolaní dovoláva vo vzťahu otázke platnosti resp. neplatnosti odstúpeniu od zmluvy žalobcom a k postupu súdu pri zisťovaní omeškania žalovaného s plnením diela podľa zmluvy resp. zisťovania či bola alebo nebola poskytnutá zmluvou požadovaná súčinnosť žalobcom vo vzťahu k odovzdaniu východiskovej dokumentácie k vyhotoveniu diela v 5 dňovej lehote v zmysle zmluvy o dielo a či došlo alebo nedošlo k platnému odovzdaniu I. fázy diela - architektonickej štúdie žalovaným žalobcovi a následne potom k omeškaniu žalobcu so splatením fakturovanej sumy na základe faktúry vystavenej v zmysle zmluvy žalovaným po odovzdaní tejto fázy diela. Uvedené je v predmetnom spore dôležité ustáliť s ohľadom na to, ktorý účastník konania sa dostal do omeškania s plnením zmluvy skôr, čo potom zakladá logický sled nárokov v zmysle zmluvy o dielo resp. zákona. Odvolací súd uvádza, že pokiaľ k odovzdaniu východiskovej dokumentácie nebol vyhotovený preberací protokol, ani z konania pred súdom prvej inštancie, ani z výsluchov svedkov toto nevyplynulo a ani po výzve súdu prvej inštancie žalobca túto skutočnosť jednoznačne nepreukázal, tak potom žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k skutočnosti, že nebol už 5 dní po podpise zmluvy v omeškaní s jej plnením vo vzťahu k odovzdaniu východiskovej dokumentácie žalovanému. Odvolací súd konštatuje, že strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu, pričom ďalej strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Pokiaľ žalobca síce označil skutkové tvrdenia a dôkazy, ale tieto nepreukázal, má sa za to, že vo veci sám neuniesol dôkazné bremeno. Odvolací súd k tomu dodáva, že žalobca žiadne relevantné návrhy na vykonanie dokazovania pred súdom prvej inštancie nenavrhol. 17. Odvolací súd zaujal stanovisko, že súd prvej inštancie správne ustálil skutkový stav v tejto pre spor principiálnej otázke a následne aj všetky jeho ďalšie úvahy a postup je správny. 18. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP teda, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, kde pri tomto odvolacom dôvode by malo ísť o hmotnoprávnu vadu rozhodnutia predstavujúcu mylné použitie právnej normy na zistený skutkový stav, kde tohto dôvodu sa žalobca dovoláva vo vzťahu k absolútnej neplatnosti zmluvy uzatvorenej medzi sporovými stranami, pričom túto absolútnu neplatnosť vidí žalobca vo svetle ustanovení § 39 OZ spolu s ustanovením §49a OZ a to v obchádzaní zákona č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov tým, že hoci má zapísaný len predmet podnikania realizácia a projektovanie drobných stavieb, v skutočnosti realizuje stavby, ktoré v zmysle legálnej definície podľa stavebného zákona nie sú drobnými stavbami, je odvolací súd toho názoru, že je nepochybné že v prípade zmluvy o dielo ide o vzťah medzi podnikateľmi a teda na platnosť zmluvy ako takej v prípade ak by vykonával žalovaný dielo sám a nemal by na to platné oprávnenie by sa aplikovalo ustanovenie § 3 ods. 1 ObchZ, čo by zmluvu samo o sebe nezneplatňovalo ale mohlo by to mať ďalšie následky na žalovaného v podobe zodpovednosti z obchodných deliktov, resp. podľa osobitných zákonov upravujúcich podnikanie v danej oblasti a v zmysle živnostenského zákona. Avšak je nutné zdôrazniť, že žalovaný mohol v zmysle zmluvy riešiť dodávku diela subdodávateľsky prostredníctvom osoby, ktorá by bola držiteľom takéhoto oprávnenia. Pokiaľ vo svojich vyjadreniach žalobca argumentuje, že sa z rôznych dôvodov z obchodných prípadov z minulosti domnieval, že žalovaný má potrebné oprávnenia k realizácii diela a preto nepokladal za potrebné si uvedené overiť, hoci zmluva mu na to dávala priestor (čl. 6.6), tak to nedokazuje skutočnosť, že žalovaný nemal zazmluvnených alebo dohodnutých subdodávateľov. Odvolací súd je toho názoru, že ani v tomto prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tvrdených skutočnostiach, prípadne keby aj toto dôkazné bremeno uniesol, nemalo by to vplyv na platnosť zmluvy o dielo samotnej. 19. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie, bolo vzhľadom na uvedené potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť ako vecne správny. 20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný na 100% a žalobca neúspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania, bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku vo veci samej a to v súlade s § 262 ods. 2 CSP. 21. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).