Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/31/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213230375 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1213230375.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Silvie Walterovej, v právnej veci žalobcu: J. Q., Z.. XX. XX. XXXX, B. V. Č.. XXXX, V., zastúpený advokátkou: Mgr. Ivica Šišoláková, Nová Doba č. 920/5, Galanta, proti žalovanej: L. E., Z.. XX. XX. XXXX, B. A. R.. Č.. X, B., zastúpená advokátkou: JUDr. Anna Líšková, Šafárikovo nám. č. 7, Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Generali Slovensko poisťovňa, a.s., IČO: 35 709 332, Lamačská cesta č. 3/A, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 16. októbra 2015, č. k. 16C/259/2013 - 69, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 10.000 eur titulom náhrady škody na zdraví a zároveň uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 836,79 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 420, § 444 Občianskeho zákonníka, § 101 ods. 2, § 120 ods. O. s. p. a vecne nedôvodnosťou žaloby, nakoľko zo skutkových tvrdení a predložených listinných dôkazov nebolo možné osvedčiť nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy titulom náhrady škody na zdraví spočívajúcej v bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia. Uviedol, že mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalovaná dňa 01. 01. 2008 zapríčinila dopravnú nehodu, pri ktorej žalobca utrpel zranenia, keď rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 16. júla 2013, č. k. 3T/80/2008 - 251 bola uznaná vinnou z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, pričom z vyjadrenia ošetrujúcej lekárky F.. M. A., od ktorej žiadal poskytnúť zdravotnú dokumentáciu zistil, že žalobca bol po autonehode hospitalizovaný na Klinike úrazovej chirurgie dňa 09. 01. 2008, kedy mu bola operovaná chrbtica, na kontrolu sa dostavil dňa 16. 01. 2008 s prepúšťacou správou a na ďalšiu kontrolu určenú na deň 30. 0. 2008 (bez uvedenia mesiaca, pozn. odvolacieho súdu) sa nedostavil. Poukázal na skutočnosť, že žalovaná zavinenie a spôsobenie škody nespochybnila, s nárokom žalobcu však nesúhlasila pre jeho neurčitosť a neprimeranosť, keďže žiadal o náhradu škody na zdraví vo výške 10.000 eur, pri ktorej sa odškodňuje bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, vychádzajúc z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotí v lekárskom posudku podľa vyhlášky č. 32/1965 Z. z. (správne Zb.) s tým, že k dopravnej nehode a k spôsobeniu poškodenia zdravia došlo dňa 01. 01. 2008 a lekársky posudok sa vydáva po ustálení zdravotného stavu poškodeného, a v prípade sťaženia spoločenského uplatnenia spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia zdravia, avšak žalobca lekársky posudok ohľadne ohodnotenia bolestného nepredložil. Uviedol, že podľa § 120 ods. 1 O. s. p. sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná, pričom výnimočne môže vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, keď medzi základné práva a povinnosti účastníkov občianskeho súdneho konania patrí tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých účastník odvodzuje svoje právo alebo povinnosť protistrany a označiť dôkazy, ktorými chce účastník konania preukázať pravdivosť ním tvrdených skutočností s tým, že nakoľko z listinných dôkazov a skutkových tvrdení, nemožno vyvodiť dôvodnosť nároku uplatneného žalobcom, jeho žalobu zamietol. Prejednanie a rozhodnutie veci v neprítomnosti žalobcu odôvodnil právne ust. § 101 ods. 2 O. s. p., a vecne tým, že sa na nariadené pojednávania nedostavil, keď mu doručoval predvolania na adresu, ktorú zistil v Registri obyvateľov SR, avšak na adrese T. R.. Č.. X, B. si predvolanie neprevzal v odbernej lehote a na adrese B. R.. Č.. X, B. bol žalobca neznámy, pričom jeho aktuálnu adresu sa nepodarilo zistiť ani cez jeho syna a podľa šetrenia pobytu žalobcu prostredníctvom príslušného Obvodného oddelenia Policajného zboru má žalobca od 19. 06. 2015 nahlásený trvalý pobyt na T. Š., V., avšak z tejto adresy sa zásielka vrátila s tým, že adresát je neznámy. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1, § 149 ods. 1 O. s. p. a vecne úspechom žalovanej v konaní, ktorej priznal plnú náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 836,79 eur za tri úkony právnej služby á 270,54 eur, pri hodnote sporu 10.000 eur (§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.), prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 20. 04. 2015 (§ 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky), účasť na pojednávaní dňa 17. 06. 2015 a dňa 16. 10. 2015 (§ 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky), režijný paušál 3 x 8,39 eur za rok 2015 (§ 16 ods. 3, § 1 ods. 3 vyhlášky). 2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu uvedeného v ust. § 205 ods. 2 písm. a) O. s. p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. a navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietol, že mu postupom súdu prvej inštancie bola odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko on a jeho právna zástupkyňa sa nezúčastnili pojednávaní, ktoré sa konali dňa 24. 04. 2015, 17. 06. 2015 a 16. 10. 2015 s tým, že jeho právna zástupkyňa neobdržala predvolanie na ani jedno z uvedených pojednávaní a nemohla tak adekvátne hájiť jeho záujmy, nakoľko sa nachádzal a aj nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a keďže sa súdne konanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti, ako strany sporu, ako aj jeho právnej zástupkyne, boli porušené jeho práva. 3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že navrhuje napadnutý rozsudok ako vecne a právne správny potvrdiť, nakoľko tvrdenia žalobcu uvedené v jeho odvolaní sú nepravdivé, pričom na preukázanie svojich tvrdení, že jemu, ako aj jeho právnej zástupkyni nebolo doručené ani jedno predvolanie na pojednávanie a že sa nachádzal vo väzbe, nepredložil žiadne dôkazy. Poukázala na skutočnosť, že nemá vedomosť o tom, že by bol žalobca v konaní zastúpený právnym zástupcom, keď prvoinštančný súd riadne vykonal šetrenie za účelom zistenia adresy žalobcu na doručovanie zásielok, avšak všetky pokusy boli neúspešné, ako aj prešetrenia jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, z dôvodu ktorého súd prvej inštancie mal právo na rozhodnutie v neprítomnosti žalobcu. 4. Vedľajší účastník na strane žalovanej sa k odvolaniu žalobcu, ktoré mu bolo doručené dňa 07. 01. 2016, nevyjadril. 5. Odvolací súd prejednal vec podľa § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 C. s. p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 6. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 7. V posudzovanej veci sa žalobca žalobou zo dňa 26. 09. 2013 domáha zaplatenia istiny 10.000 eur titulom náhrady škody na zdraví, ktorá mu bola spôsobená pri dopravnej nehode dňa 01. 01. 2008, ktorú zavinila žalovaná a pri ktorej utrpel zranenia. 8. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie nariadil vo veci pojednávanie na deň 24. 04. 2015, na ktoré riadne predvolal strany sporu a vedľajšieho účastníka na strane žalovanej, na ktoré sa žalobca a žalovaná neustanovili, keď žalobca mal doručenie predvolania spolu s poučením vykázané uložením na pošte a žalovaná požiadala o ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní a o jeho odročenie z dôvodu udelenia plnej moci právnej zástupkyni, ktorá pre krátkosť času nemala možnosť oboznámiť sa s vecou. Súd prvej inštancie na ďalšie pojednávanie konané dňa 17. 06. 2015 predvolal žalobcu a žalovanú a pojednával v neprítomnosti žalobcu podľa § 101 ods. 2 O. s. p. z dôvodu, že doručenie predvolania nemal vykázané, nakoľko na adrese uvedenej v Registri obyvateľov SR je podľa oznámenia pošty neznámy a na adrese T. R.. Č.. X podľa oznámenia polície má žalobca menovku na zvončeku a schránke, ale nikto po opakovaných pokusoch neotváral, keď zistil, že žalobca by sa mal zdržiavať na adrese B. R.. Č.. X, B.. Žalobca bol na ďalšie pojednávanie dňa 16. 10. 2015 predvolaný z adresy V. Č.. XXXX, V. T. B. R.. Č.. X, B., z ktorých sa zásielky vrátili súdu s tým, že adresát je neznámy a aj z adresy T. R.. Č.. X, B., z ktorej sa zásielka vrátila súdu s poznámkou, že bola neprevzatá v odbernej lehote, keď súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu podľa § 101 ods. 2 O. s. p. dôvodiac tým, že predvolanie má doručené uložením na pošte. 9. Podľa § 6 Občianskeho súdneho poriadku, účinný do 30. 06. 2016, v konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná a aby skutočnosti, ktoré sú medzi účastníkmi sporné, sa spoľahlivo zistili. Podľa § 18 veta prvá a tretia O. s. p., účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv. Podľa § 115 O. s. p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná. Podľa § 101 ods. 2 O. s. p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliada pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. 10. Z dikcie citovaných zákonných ustanovení vyplýva jednak zásada ústnosti súdneho konania, ktorá je ťažiskom súdneho konania a zároveň povinnosť súdu riadne predvolať na pojednávanie všetkých účastníkov konania. Ustanovenie, že účastníci majú v občianskom súdnom procese rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv, je realizáciou zásady rovnosti občanov, proklamované čl. 20 Ústavy SR, ktorá platí tak v hmotnoprávnych vzťahoch, ako i v procesnom postavení účastníkov. Táto zásada, pokiaľ ide o vyjadrenie k veci znamená, že súd nemôže spravidla (pokiaľ zákon neustanoví výnimky) vydať rozhodnutie, kým nevypočul účastníkov, resp. pokiaľ im neposkytol možnosť vyjadriť sa a zároveň znamená, že účastníci majú rovnaké procesné prostriedky a rovnaké možnosti ich použitia. Občiansky súdny poriadok upravujúci postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní ústavou zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak zákon neustanovuje inak, nariadiť na prejednanie veci samej pojednávanie a predvolať účastníkov konania (§ 115 ods. 1 O. s. p.), pričom vec môže prejednať v neprítomnosti riadne predvolaného účastníka iba vtedy, ak účastník nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 O. s. p.). Účastník konania môže v konaní vystupovať aj prostredníctvom zástupcu (§ 22 a nasl. O. s. p.) a preto má aj tento zástupca právo osobne sa zúčastniť občianskeho súdneho konania a o možnosti prejednať vec na pojednávaní v jeho neprítomnosti platí to isté, čo platí o samom účastníkovi konania s tým, že právny zástupca - advokát je viazaný pokynmi svojho klienta. 11. Z ustanovenia § 101 ods. 2 O. s. p. vyplýva, že súd môže uskutočniť pojednávanie v neprítomnosti účastníka konania iba vtedy, ak účastník konania bol na pojednávanie riadne predvolaný, nepožiadal o odročenie pojednávania alebo dôvod, pre ktorý požiadal o odročenie pojednávania, nebol dôležitý. Súd môže vo veci pojednávať a na pojednávaní vec rozhodnúť v neprítomnosti účastníka konania len za splnenia uvedených predpokladov. 12. V posudzovanej veci je nesporné, že žalobca už v žalobe uviedol, že sa v čase jej podania nachádza v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou, na adresu ktorú mu aj súd prvej inštancie doručoval uznesenie (zo dňa 03. októbra 2013, č. k. 16C/259/2013 - 5), ktorým ho vyzýval na odstránenie vád podania a vyjadrenie k žalovanej k jeho žalobe, avšak zároveň z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie opomenul konať s právnou zástupkyňou žalobcu, ktorú bez akýchkoľvek pochybností ešte dňa 07. 12. 2014 splnomocnil na zastupovanie v spore (viď č. l. 30 spisu). 13. Súd prvej inštancie, ktorý napriek tomu, že bol žalobca v konaní zastúpený splnomocnenou právnou zástupkyňou, jej nedoručil ani jedno predvolanie na ním nariadené pojednávania a nakoľko za tejto procesnej situácie rozhodol napadnutým rozsudkom, odňal žalobcovi možnosť pred súdom konať, keďže mu neumožnil realizovať jeho procesné práva a zároveň sa konania zúčastniť. 14. Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie svojim postupom znemožnil žalobcovi, ako strane sporu, uskutočňovať jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) (podľa Občianskeho súdneho poriadku, účinný do 30. 06. 2016, išlo o postup súdu vedúci k odňatiu možnosti konať pred súdom) tým, že jej nebolo umožnené zúčastniť sa konania a realizovať procesné práva, ktoré jej Civilný sporový poriadok priznáva za účelom ochrany jej práv a oprávnených záujmov, z dôvodu ktorého napadnutý rozsudok zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) v spojení s § 391 ods. 1 C. s. p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude povinnosťou súdu prvej inštancie kvalifikovaným spôsobom o žalobe rozhodnúť, riadne zistiť skutkový stav veci (§ 185 ods. 1 C. s. p.), vykonané dôkazy vyhodnotiť v súlade s ust. § 191 ods. 1 C. s. p., rozhodnúť v súlade s ust. § 215 ods. 1, 2 C. s. p., a zo zisteného skutkového stavu vyvodiť záver, ktorý je nutné správne a dostatočne odôvodniť v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z ust. § 220 ods. 2 C. s. p. 15. O náhrade trov konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 C. s. p.). 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).