Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/110/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213230762 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1213230762.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci žalobkýň: 1/ F. O., Z.. X. X. XXXX, B. V. B., F. Č.. X, 2/ J. Z., Z.. XX. X. XXXX, B. V. B., Č. Č.. X, obe zast. Mgr. Michalom Šalingom, advokátom v Bratislave, Konventná č. 9, proti žalovanému: G. J., Z.. XX. XX. XXXX, B. V. B., L. Č.. XX, zast. JUDr. Antonom Trusinom, advokátom v Bratislave, Hálkova č. 1, o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy o prevode vlastníctva bytu a zmluvy o zriadení vecného bremena, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 24. septembra 2014, č. k. 15C/264/2013-169, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobkyniam 1/ a 2/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1/ Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že právny úkon odstúpenia od Zmluvy o prevode vlastníctva bytu a Zmluvy o zriadení vecného bremena, uzavretej dňa 15. 7. 2013 medzi žalovaným ako predávajúcim a oprávneným z vecného bremena a žalobkyňami 1/ a 2/ ako kupujúcimi a povinnými z vecného bremena, ktorej predmetom je prevod vlastníctva bytu č. XX, X. poschodie bytového domu súp. č. XXXX na R.. L. Č.. XX, B. ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a príslušenstve v podiele XXXX/XXXXXX a spoluvlastníckeho rozdielu na pozemkoch parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvoria o výmere 193 m2, parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvoria o výmere 193 m2 v podiele XXXX/XXXXXX, zapísané Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom v Bratislave na LV č. XXXX, katastrálne územie X. B. na žalobkyňu 1/ v podiele 1 a na žalobkyňu 2/ v podiele 1, ako aj zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti v prospech oprávneného z vecného bremena - žalovaného, urobený žalovaným voči žalobníčkam listom zo dňa 31. 7. 2013, je neplatný, súčasne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyniam 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne náhradu iných trov konania 99,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia 687,22 € na účet advokáta žalobkýň, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2/ Vychádzal zo zistenia, že dňa 15. 07. 2013 uzatvorili žalobkyne ako kupujúce a žalovaný ako predávajúci Zmluvu o prevode vlastníctva bytu a zmluvu o zriadení vecného bremena (ďalej len " zmluva"), predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k bytu č. XX, X. poschodie bytového domu súp. č. XXXX na R.. L. Č.. XX, B. ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, zariadeniach domu, príslušenstve a pozemkoch (ďalej len " nehnuteľnosť "), ako aj zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti v prospech oprávneného z vecného bremena - žalovaného. Dňa 01. 08. 2013 bolo žalobkyniam doručené odstúpenie žalovaného ako predávajúceho od zmluvy, pričom ako dôvody odstúpenia uvádza vyvíjanie hrubého nátlaku a vyhrážanie sa zo strany žalobkýň ako kupujúcich a nemožnosť oboznámenia sa so znením zmluvy. Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu rozhodla dňa 15. 08. 2013 vo veci návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti podľa zmluvy uzatvorenej medzi stranami č. V.-XXXXX/ XX tak, že konanie o návrhu prerušila z dôvodu odstúpenia žalovaného ako predávajúceho od zmluvy. 3/ Súd prvej inštancie po zhodnotení vykonaného dokazovania poukázal na to, že jednostranne odstúpiť od zmluvy je vzhľadom k uplatňujúcej sa zásade v záväzkovom práve pacta sunt servanda (zmluvy sa zásadne musia dodržiavať), možné len za splnenia zákonných podmienok uvedených v ust. § 48 OZ, teda len za podmienok, že je to: a) v zákone (Občianskom zákonníku, či v inom zákone) pre konkrétny prípad stanovené, b) účastníkmi zmluvy dohodnuté. Odstúpiť však možno podľa zhodného názoru teórie i súdne praxe iba od zmluvy, ktorá bola uzavretá platne. Preto je treba odstúpenie od zmluvy ako jednostranný právny úkon dôsledne odlišovať od neplatnej zmluvy (či už absolútne alebo relatívne). Odstúpenie je podľa svojej povahy namieste tam, kde právny úkon, konkrétna zmluva, nevykazuje z hľadiska náležitostí kladených objektívnym občianskym právom na jej základné prvky ako právneho úkonu, t. j. na vôľu a jej prejav, žiadne vady (zmluva je platná). 4/ V prejednávanej veci si strany v zmluve nedohodli odstúpenie od zmluvy, preto odstúpiť od tejto zmluvy mohol jej účastník iba za podmienky, že to bolo v zákone (Občianskom zákonníku, či v inom zákone) pre tento konkrétny prípad stanovené. Žalovaný v odstúpení od zmluvy (na záver s citáciou ust. § 49 OZ) ako dôvody uvádza, že zmluvu uzavrel v tiesni, keď žalobkyne aj s manželom žalobkyne 1/ nepretržite niekoľko hodín v dome u žalobkyne 1/ vyvíjali na neho hrubý nátlak a vyhrážali sa mu okrem iného aj tým, že mu byt vezme exekútor. Vzhľadom na jeho nepriaznivý zdravotný stav, najmä na problémy so srdcom, po niekoľkých hodinách nátlaku podľahol a zo strachu súhlasil s podpisom zmluvy. Pred podpisom zmluvy sa aj v dôsledku hrubého správania žalobkýň voči nemu cítil fyzicky aj psychicky tak zle, že nebol schopný celý text zmluvy riadne prečítať a porozumieť mu. V tejto súvislosti v odstúpení od zmluvy pripomenul, že mu žalobkyne text zmluvy odmietli ukázať, ukázali mu len poslednú stranu, na ktorej sú len podpisy, dátum a posledný odsek záverečných ustanovení. Vo vyjadrení k žalobe a aj pred súdom však žalovaný v rámci obrany v spore tvrdil, že zmluva je absolútne neplatná podľa § 49a OZ z dôvodu, že nikdy nemal v úmysle ešte za svojho života previesť vlastnícke právo k bytu na žalobkyne, ale chcel a chce svoj majetok počas života vlastniť a disponovať s ním podľa svojho uváženia. Domnieval sa, že podpisuje dokumenty, ktorých obsahom je možno súhlas so zriadením záložného práva v prospech banky na zabezpečenie hypotekárneho úveru pre žalobkyňu 1/, ktorá sa tak pokúša riešiť svoju vážnu finančnú situáciu. 5/ V konaní o žalobe o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy o prevode vlastníctva bytu a zmluvy o zriadení vecného bremena mali žalobkyne povinnosť tvrdenia v tom, či je odstúpenie od zmluvy opodstatnené. Na túto ich povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno preukázať splnenie zákonných podmienok pre jednostranné odstúpenie od zmluvy stanovené pre tento prípad v zákone, existenciu a uvedenie konkrétnych dôvodov v odstúpení od zmluvy, resp. existenciu konkrétnych zákonných dôvodov, pre ktoré je zmluva absolútne neplatná. Ani v konaní s takýmto predmetom žalovaný nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti vôbec netýkali; pokiaľ sa chcel v konaní úspešne brániť, musel nielen tvrdiť, že konal spôsobom, ktorý vylučuje vznik práva žalobkýň, ale na svoje tvrdenia musel tiež označiť dôkazy, ktoré tieto tvrdenia preukazujú. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany sporového konania na oboch procesných stranách v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu. 6/ Súd prvej inštancie dospel k názoru, že žalovaný sa v jednostrannom právnom úkone odstúpenia od zmluvy síce zrozumiteľne odvolal na ust. § 49 OZ, avšak obsah tohto právneho úkonu je nejasný v neurčitom vyjadrení, v čom konkrétnom spočívala tieseň a nápadne nevýhodné podmienky žalovaného pri uzavretí zmluvy, keď tieseň a existencia nápadne nevýhodných podmienok ako dva samostatne posudzované predpoklady musia byť pri aplikácii § 49 OZ naplnené súčasne. Z tohto dôvodu mal súd za to, že jednostranný právny úkon žalovaného - odstúpenie od zmluvy - je absolútne neplatný podľa § 37 ods. 1 OZ pre jeho neurčitosť, ako aj z dôvodu, že platne odstúpiť od zmluvy možno iba od zmluvy platne uzavretej, ktorej platnosť žalovaný tak v odstúpení od zmluvy ako aj vo vyjadrení k žalobe a vo svojej výpovedi účastníka konania v konaní pred súdom namietal (§ 39 OZ ). 7/ Podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaný tak v jednostrannom právnom úkone odstúpenia od zmluvy ako aj v rámci obrany v spore uvádzal tvrdenia, ktoré z hľadiska náležitostí kladených objektívnym právom na základné prvky právneho úkonu, ako je nedostatok slobody vôle pre fyzické donútenie alebo psychické donútenie spočívajúce v bezprávnej vyhrážke, spôsobujú absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 OZ, resp. relatívnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 49a OZ pre konanie v omyle. Pokiaľ by malo ísť o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa § 49a OZ, ide o relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ktorý právny úkon sa považuje za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá (§ 40a OZ). Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu je právnym úkonom, ktorý musí vyjadrovať ako skutočnosť, že ide o uplatnenie relatívnej neplatnosti, tak vadu právneho úkonu, ktorá v danej veci jeho relatívnu neplatnosť spôsobila. V danom prípade žalovaný v konaní nepreukázal, že sa voči žalobkyniam riadne a účinne dovolal relatívnej neplatnosti zmluvy a nepreukázal ani nenavrhol žiadny dôkaz, okrem svojho tvrdenia, že kúpnu zmluvu uzatváral v omyle, ktorý vyvolali žalobkyne, domnievajúc sa, že uzatvára zmluvu s iným obsahom (súhlas so zriadením záložného práva v prospech banky na zabezpečenie hypotekárneho úveru pre žalobkyňu 1/). V tomto smere súd poukázal na to, že žalovaný mal vedomosť, že podpisuje kúpnu zmluvu minimálne z poslednej strany tejto zmluvy, ktorú mu podľa jeho tvrdenia v odstúpení od tejto zmluvy žalobkyne pred jej podpisom ukázali, a na ktorej je jasne a zrozumiteľne uvedené, že zmluvu podpisuje ako predávajúci a oprávnený z vecného bremena. Rovnako žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno, okrem svojho tvrdenia, že kúpnu zmluvu neuzavrel slobodne, keď mal konať pod nedovoleným nátlakom žalobkýň ako druhých účastníčok tejto zmluvy formou ústnych vyhrážok, že bez ich pomoci skončí ako bezdomovec. Tvrdenie žalovaného, že ho žalobkyne k podpisu zmluvy donútili vydieraním tak, že manžel žalobkyne 1/ položil pred podpisom predložených papierov na stôl pištoľ, keď boli v obývacej izbe samy, je nielenže žalovaným nepreukázané, ale je aj nevierohodné, keďže tak závažné tvrdenie uviedol žalovaný až na pojednávaní, pričom ho neuviedol ani v odstúpení od zmluvy, ani vo vyjadrení k žalobe, ktoré podania predchádzali výpovedi žalovaného ako účastníka konania pred súdom. 8/ Žalobkyne preukázali naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) O. s. p. na určení neplatnosti právneho úkonu žalovaného o odstúpení od predmetnej zmluvy z dôvodu, že bez daného výroku súdu by nevzniklo vlastnícke právo žalobkýň k predmetu zmluvy, teda ich vlastnícke právo je neisté, ktoré právo vznikne až vkladom zmluvy do katastra nehnuteľností na základe rozhodnutia príslušného katastrálneho úradu, ktoré katastrálne konanie je prerušené až do právoplatného skončenia tohto sporu. 9/ Z uvedených dôvodov súd žalobe žalobkýň vyhovel, keď mal po vykonanom dokazovaní za nesporne preukázané, že Zmluva o prevode vlastníctva bytu a Zmluva o zriadení vecného bremena bola uzavretá jej účastníkmi dňa 15. 7. 2013 platne, odstúpenie žalovaného od tejto zmluvy je absolútne neplatný právny úkon podľa § 37 OZ pre jeho neurčitosť, resp. žalovaný nepreukázal existenciu dôvodov pre odstúpenie od tejto zmluvy podľa § 49 OZ, čo má za následok neplatnosť tohto jednostranného právneho úkonu podľa § 39 OZ. 10/ O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1, § 149 ods. 1, § 151 ods. 1, 8 O. s. p. 11/ Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. V prvom rade namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení na strane žalobkýň, keď samotná kúpna zmluva je absolútne neplatná, ale i v prípade, že by táto bola platná, táto nie je vkladu schopnou listinou z dôvodu, že manžel žalobkyne 1/ kúpnu zmluvu nepodpísal, nebol jej účastníkom, pričom nadobudnutie nehnuteľnosti nie je bežný právny úkon a môže byť vykonaný len so súhlasom druhého manžela. V ďalšom poukázal na zmätočnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď neplatnosť právneho úkonu nemôže byť daná nepreukázaním skutočností, na ktoré sa právny úkon odvoláva, ale len jeho neurčitosťou, čo v danom prípade absentuje. Žalovaný v odstúpení od zmluvy jednoznačne vymedzil dôvody, pre ktoré od zmluvy odstúpil, pričom si uvedomuje, že jeho tvrdenia sa ťažko preukazujú, vzhľadom na okruh svedkov, pravdivosť tvrdení žalovaného sa však dá verifikovať aj prostredníctvom viacerých nepriamych dôkazov. Súd prvej inštancie sa nedostatočne venoval aj vyhodnoteniu viacerých dôkazov - list žalobkyne 2/, z ktorého vyplýva, že táto sa nemôže pozerať na to ako žalovaného údajne zneužíva jeho priateľka, ktorá ho chce pripraviť o strechu nad hlavou, z ktorého je tiež zrejmé, že žalovaný nemal v úmysle byt previesť. Ďalej z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaný spísal závet, ktorým predmetný byt odkázal svojim dcéram - žalobkyniam, nemal preto žiadny dôvod byt prevádzať dcéram za nízku kúpnu cenu 5.000,- euro, navyše, keď byt bol prenajatý a žalovaný mal z neho mesačný výnos. Pokiaľ by žalovaný zmluvu podpísal bez nátlaku, nie je zrejmé, prečo všetky exempláre zmluvy ostali v rukách žalobkýň. Navyše aj výpovede žalobkýň a manžela žalobkyne 1/ si odporujú. Žalobkyne nevedeli preukázať, odkiaľ mali hotovosť na úhradu kúpnej ceny, keď navyše žalobkyňa 1/ písomne žalovaného žiadala, aby od nej nevymáhal jeho pohľadávku voči nej vo výške 15.000,- euro, keďže nemá žiadne finančné prostriedky. Za tohto stavu považoval žalovaný za neudržateľné, aby súd, napriek nepriamym dôkazom svedčiacim v prospech žalovaného, konštatoval, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Odvolateľ preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol, prípadne napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 12/ Žalobkyne v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázali na skutočnosť, že žalovaný musel mať vedomosť o tom, že podpisuje kúpnu a nie záložnú zmluvu, minimálne z označenia účastníkov právneho úkonu, účastníkom zmluvy nebola žiadna banka alebo tretia osoba ako veriteľ. Tvrdenie žalovaného, že manžel žalobkyne 1/ mu pri podpise zakrýval označenie účastníkov zmluvy u notára, čo si príslušný pracovník notára osvedčujúci vykonanie podpisu nevšimol, považovali za nereálne, ak by k tomuto skutočne došlo, žalovaný by nebol v dôkaznej núdzi ale jednoducho by toto tvrdenie preukázal svedeckou výpoveďou pracovníka notára. To, že takéhoto svedka neoznačil, len usvedčuje žalovaného z nedôveryhodnosti jeho popisu priebehu uzavierania zmluvy. Pokiaľ žalovaný namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu na strane žalobkýň, absenciu súhlasu manžela žalobkyne nemožno hodnotiť ako dôvod neplatnosti právneho úkonu, nakoľko v súlade s ustanovením § 40a Občianskeho zákonníka sa takýto právny úkon považuje za platný, pokiaľ sa ten, kto bol takýmto úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Z konania manžela žalobkyne 1/ pri uzavretí zmluvy ako aj z jeho svedeckej výpovede je zrejmé, že s uzavretím zmluvy súhlasil, neplatnosti právneho úkonu sa nedovolal. Z odvolania žalovaného nie je zrejmé, v čom spočíva údajná zmätočnosť rozsudku, za zmätočné považovali žalobkyne tvrdenia žalovaného. Čo sa týka namietaného nedostatočného vyhodnotenia dôkazov, poukázali na to, že tak ako žalobkyňa 1/ zaplatila žalovanému sumu 15.000,- eur vkladom na jeho účet, mohla uhradiť v hotovosti peňažné prostriedky titulom časti kúpnej ceny, čo nakoniec žalovaný potvrdil aj podpisom zmluvy. Súd dostatočne a správne vyhodnotil všetky predložené dôkazy, žalovaný nepreukázal, že by zmluvu uzavrel v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, žalobkyne preto navrhli potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodu jeho vecnej správnosti. 13/ Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 14/ Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 15/ Dňom 1.7.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, kde sa v zmysle § 470 ods. 1 tohto zákona uplatňuje zásade jeho okamžitej aplikability, podľa ktorej tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 16/ Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu a z dôvodov ním vymedzených (379, 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. 17/ Podľa § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016 (ďalej O. s. p.) súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. 18/ Podľa § 120 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. 19/ Podľa § 120 ods. 3 O. s. p. ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. 20/ Podľa § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. 21/ Pravdivé zistenie rozhodujúcich skutočností sa dosahuje rozvíjaním kontradiktórneho sporu, v ktorom má rozhodujúcu úlohu slobodná iniciatíva strán. Subjektívna aktivita každej zo sporných strán je korigovaná opačnou aktivitou druhej procesnej strany. Každá zo strán má záujem na tom, aby jej skutkové prednesy boli prehľadné, jednoznačné a obsahovali racionálne informácie. 22/ Komunikačná štruktúra civilného procesu vychádza z určitých pevných procesných rolí strán, ktoré sú v podstate dané jednoduchým rozlišovaním procesného útoku a obrany. Subjektívny prístup strán k uplatňovaniu ich záujmu v konaní, sloboda a voľnosť ich skutkových prednesov a dôkazných návrhov v kontradiktórnom spore, ovládanom zásadou prejednacou, slúži predovšetkým ku zhromažďovaniu dostatočného materiálu k objektívnemu a nestrannému posúdeniu skutkového stavu súdom. 23/ Zásada prejednacia predovšetkým charakterizuje a vymedzuje spôsob obstarávania informácií v civilnom sporovom súdnom konaní. Strany nesú zodpovednosť za dostatočné zhromažďovanie skutkového materiálu potrebného k posúdeniu a rozhodnutiu sporu. Na základe povinnosti tvrdenia, bremena tvrdenia a dôkazného bremena majú vniesť do konania potrebné informácie o rozhodujúcich skutočnostiach. 24/ Dôkazné bremeno ohľadne rozhodujúcich skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide pritom o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. 25/ Dokazovanie skutočností významných pre súdne rozhodnutie sa vykonáva dôkaznými prostriedkami. Dôkaznými prostriedkami sú všetky prostriedky, ktorými možno zistiť skutkový stav veci. Občiansky súdny poriadok jednotlivé dôkazné prostriedky vypočítaval len exemplifikatívne. Do dôkazných prostriedkov zahrňuje výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov a právnických osôb, listiny, obhliadku a výsluch účastníkov (§ 125 Občianskeho súdneho poriadku). Pri týchto dôkazných prostriedkoch zároveň ustanovuje aj spôsob ich vykonávania. V prípade vykonávania dokazovania pomocou iných dôkazných prostriedkov spôsob ich vykonávania určuje súd podľa konkrétneho dôkazného prostriedku. 26/ Zákon pripúšťa skutočnosti alebo dôkazy v odvolacom konaní, v ktorom sa napáda rozhodnutie vynesené v sporovom prvostupňovom konaní, iba v obmedzenom rozsahu. Účastník zásadne nemôže uplatniť v odvolacom konaní tie dôkazy a skutočnosti, ktoré mohol uplatniť, ale neurobil tak v základnom konaní pred súdom prvého stupňa. Tieto dôkazy a skutočnosti nemôže vziať do úvahy ani odvolací súd. Tento prístup je základom neúplného apelačného systému, ktorý nahradil v sporovom konaní predošlý úplný apelačný systém, v ktorom sa bez obmedzenia pripúšťali tzv. nóva. 27/ V sporovom konaní sa považuje súd prvého stupňa (teraz prvej inštancie) za súd, ktorý zisťuje skutkový stav. Tento súd vedie účastníkov k tomu, aby sa pred ním vykonali všetky navrhnuté dôkazy potrebné na preukázanie sporných, právne závažných a významných skutkových tvrdení. V konečnom dôsledku súd prvého stupňa upozorňuje účastníkov podľa § 120 ods. 4 O. s. p. (teraz § 154, § 167 ods. 4 CSP), čo má dôsledky pre uplatnenie zásad neúplného apelačného systému. 28/ Žalovaný svoje tvrdenia ohľadom tiesne pri uzatváraní zmluvy pri súčasnej existencii nápadne nevýhodných podmienok, v rámci prvoinštančného konania (nakoniec ale ani s podaným odvolaním) nijakým spôsobom nepreukázal, tieto skutočnosti len opakovane tvrdil. Pokiaľ žalovaný namietal, že pravdivosť jeho tvrdení potvrdzuje viacero ním označených nepriamych dôkazov, je potrebné poukázať na to, že priame dôkazy priamo potvrdzujú alebo vyvracajú dokazovanú skutočnosť, nepriame dôkazy potvrdzujú alebo vyvracajú skutočnosť pomocou inej skutočnosti, ktorá s dokazovanou súvisí len nepriamo, pričom nepriamy dôkaz má dôkaznú silu len v spojení s inými dôkazmi, sústava nepriamych dôkazov musí byť uzavretá, to znamená, že dôkazy musia vo svojom súhrne viesť k jedinému záveru a musia vylučovať iný záver. V posudzovanej veci z vykonaného dokazovania nevyplynula existencia hrubého nátlaku zo strany žalobkýň voči žalovanému, v dôsledku ktorého tento uzavrel pre neho nevýhodný právny úkon. Pri dôkaze výpoveďou svedka musí súd vyhodnotiť vierohodnosť výpovede s prihliadnutím k tomu, aký má svedok vzťah k účastníkom konania a k prejednávanej veci a aká je jeho rozumová a duševná úroveň, k okolnostiam, ktoré sprevádzali jeho vnímanie skutočností, o ktorých vypovedá, vzhľadom k spôsobu reprodukcie týchto skutočností a k správaniu sa pri výsluchu (presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede, ochota odpovedať na otázky a pod.) a k poznatkom získaným na základe hodnotenia iných dôkazov (do akej miery je dôkaz výpoveďou svedka súladný s inými dôkazmi, či im odporuje, poprípade či sa vzájomne dopĺňajú); celkové posúdenie z uvedených hľadísk potom poskytuje záver o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených (preukazovaných) skutočností. Žalobkyne a svedok v súdenej veci vypovedali zhodne, že pred podpisom a pri podpise zmluvy v dome žalobkyne 1/ nikto na žalovaného nevyvíjal žiaden nátlak, a už vôbec nie svedok strelnou zbraňou, ktorú ani nevlastní a nie je držiteľom zbrojného preukazu. Tvrdenia žalovaného o existencii hrubého nátlaku pri uzavieraní právneho úkonu však nevyplývajú ani z nepriamych dôkazov, na ktoré poukazoval žalovaný v odvolaní. Samotná možná existencia nevýhodných podmienok zmluvy ešte nepreukazuje, že právny úkon bol urobený v tiesni, len kedy by boli splnené podmienky pre platné odstúpenie od zmluvy v zmysle § 49 Občianskeho zákonníka. 29/ Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý po dokazovaní vykonanom v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie veci dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, stotožniac sa i s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 CSP). 30/ V konaní úspešným žalobkyniam odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP. 31/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).