Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/44/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213235341 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1213235341.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej, v právnej veci žalobcov: 1/ W. R., I.. XX. XX. XXXX, Z.: T. X/XXX, B. X, Č. L., 2/ R. Š., I.. XX. XX. XXXX, Z. T. X/XXX, B. X, Č. L., obaja v zast.: Mgr. Toni Khuri, advokát so sídlom: Pribišova 31, Bratislava, proti žalovaným: 1/ W.. Ľ. Š., I.. XX. XX. XXXX, Z. N. X, Z., 2/ Z. Š., I.. XX. XX. XXXX, Z. N. X, Z., obaja v zast.: JUDr. Andrea Cúgová, advokátska kancelária so sídlom: Svätoplukova 28, Bratislava, o určenie neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č. k.: 19C/283/2013-115 zo dňa 08. 03. 2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovaným 1/ a 2/ sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom návrh zamietol. Žalobcom v 1/ a 2/ rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť trovy konania a to trovy právneho zastúpenia žalovanej v 1. rade v sume 220,42 € a žalovanému v 2. rade v sume 352,01 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 42a ods. 1, 2, § 42b ods. 1, § 120 ods. 1, § 153 ods. 1, O. s. p., §100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že návrhom podaným na tunajší súd dňa 29. 10. 2013, sa domáhali navrhovatelia v 1. a 2. rade vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že "Kúpna zmluva, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území B. Z., a to pozemok registra "C" parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 169 m2, pozemok registra "C" parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 231 m2 a rodinný dom súpisné č. XXXX stojaci na parc. č. XXXX/X, ktoré sú evidované v katastri nehnuteľností na Správe katastra Bratislava na liste vlastníctva č. XXXX, ktorá bola uzatvorená medzi odporcom v 1. rade, ako predávajúcim a odporcom 2. rade ako kupujúcim, je absolútne neplatný právny úkon. 3. Návrh odôvodnili tým, že navrhovateľ v 1. rade Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 15. 01. 2010 nadobudol od navrhovateľa v 2. rade pohľadávku v sume 56.429,66 €, ktorú mal navrhovateľ v 2. rade voči odporkyni v 1. rade W.. Ľ. Š. na základe Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 09. 09. 2008, ktorú sa mu zaviazala splatiť 5 splátkach, počnúc prvou splátkou splatnou 30. 11. 2008 a poslednou splátkou k 30. 11. 2010. Tiež uviedol, že odporkyňa v 1. rade kúpnou zmluvou previedla nehnuteľnosti zapísané v LV č. XXXX na odporcu v 2. rade. Konanie odporkyne v 1. rade vyhodnotil ako konanie, ktorým ako dlžníčka chce znemožniť alebo podstatne sťažiť veriteľom možnosť dosiahnuť uspokojenie ich pohľadávok tým, že sa zbavuje majetku. Poukázal na to, že tento právny úkon odporkyne v 1. rade je absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s účelom zákona, alebo pre obchádzanie zákona s úmyslom poškodiť veriteľa. 4. Pred otvorením pojednávania na pojednávaní nariadenom na deň 05. 11. 2015 právny zástupca navrhovateľov v 1. a 2. rade navrhovateľov uviedol, že netrvá na určení neplatnosti právneho úkonu, ale žiadal súd, aby pripustil zmenu žaloby tak, že petit žaloby bude znieť: 4.1. "Súd určuje, že právny úkon, ktorým je Kúpna zmluva, ktorej vklad bol povolený pod č. O.- XXXXX/XX zo dňa 28. 10. 2010 a predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území B. Z., a to pozemok parc. registra C č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 169 m2, pozemok registra C parc. č. XXXX/X záhrady o výmere 231 m2 a rodinný dom súp. č. XXXX stojaci na parcele č. XXXX/X vedené Okresným úradom Bratislava odborom katastrálnym na LV č. XXXX uzavretá medzi odporcom v 1. rade ako predávajúcim a odporcom v 2. rade ako kupujúcim je právne neúčinný proti navrhovateľom v 1. a 2. rade." 5. Svoj návrh o určenie neúčinnosti právneho úkonu odôvodnil tým, že hoci ide o plnenie z tej istej zmluvy o postúpení pohľadávky a kúpnej zmluvy, žiada o vydanie rozhodnutia na základe iných skutkových okolností, ktoré budú predmetom dokazovania. 6. Súd uznesením č. k. 19C/283/2013-86, zo dňa 05. 11. 2015 zmenu návrhu pripustil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 11. 2015. V danom prípade ešte nebolo začaté konanie o návrhu na určenie neplatnosti Kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod O.-XXXXX/XX zo dňa 28. 10. 2010, ani nebolo vykonané žiadne dokazovanie o pôvodnom návrhu navrhovateľov v 1. a 2. rade o určení neplatnosti kúpnej zmluvy, ani súd predbežne neriešil otázku platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky za účelom ustálenia aktívnej legitimácie na strane navrhovateľov v 1. resp. 2. rade. Výsledky doterajšieho konania však spravidla nemôžu byť základom pre konanie o zmenenom návrhu iba vtedy, ak už súd vo veci vykonal nejaké dokazovanie. Odmietnutie zmeny návrhu teda neprichádzať do úvahy vtedy, ak dôjde k zmene skôr, ako súd vo veci nariadil pojednávanie a na tomto vykonal nejaký dôkaz a vtedy, ak by išlo o veci, ktoré sa inak nehodia na spojenie. 7. K hmotnoprávnym účinkom návrhu na zmenu návrhu dochádza už jeho podaním, t. j. dňom 05. 11. 2015 jeho prednesom na pojednávaní (nie až rozhodnutím o tomto návrhu). Súd s poukazom na prednes právneho zástupcu navrhovateľa, že predmetom konania nemá byť určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ale odporovateľnosť právneho úkonu, pričom podklady pre konanie o zmenenom návrhu navrhovateľov právny zástupca po právoplatnosti uznesenia o pripustení zmeny návrhu doplní, súd v súlade s vyššie citovanými zákonným ustanovením zmenu návrhu pripustil. 8. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k názoru, že návrhu nie je možné vyhovieť. 9. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania súd návrh v celom rozsahu zamietol. V prejednávanej veci podali odporcovia v 1. a 2. rade námietku premlčania práv uplatnených navrhovateľkou z neúčinnosti právneho úkonu. 10. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Pokiaľ dlžník pred súdom namietne premlčania práva, nemôže byť veriteľovi premlčané právo priznané. Pod preklúziou rozumieme neuplatnenie práva v stanovenej dobe, v dôsledku čoho zaniká subjektívne právo vyplývajúce z občianskoprávneho vzťahu. Uplynutie prekluzívnej doby má teda bezprostredný vplyv na samotnú existenciu subjektívneho práva a tým aj na občianskoprávny vzťah. Ak sa právo neuplatní v stanovenej dobe, zaniká a nezostáva ani naturálna obligácia. 11. Podľa názoru súdu si navrhovatelia podľa § 42a, ods. 2 Občianskeho zákonníka mohli svoje právo uplatniť po prvýkrát dňa 29. 10. 2010, nakoľko vklad Kúpnej zmluvy bol povolený pod O.-XXXXX dňa 28. 10. 2010, t. j. dňom nasledujúcim po dni, kedy bol vklad kúpnej zmluvy povolený. Trojročná premlčacia lehota stanovená v § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka uplynula dňa 28. 10. 2013. Keďže návrh na začatie konania bol doručený súdu až dňa 05. 11. 2015, je námietka premlčania, ktorú vzniesli odporcovia opodstatnená, právo na určenie neúčinnosti Kúpnej zmluvy navrhovateľovi v 1. a 2. rade už zaniklo. Z tohto dôvodu súd nároky navrhovateľov posúdil ako premlčané a preto návrh v celkom rozsahu zamietol. Z tohto dôvodu už preto súd nevykonával ďalšie dokazovanie ohľadom vecného preskúmavania návrhu navrhovateľov. 12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa zásady úspechu, pričom úspešným odporcom súd voči neúspešným navrhovateľom priznal právo na náhradu trov konania. 13. Proti predmetnému rozsudku podali odvolanie žalobcovia, ktorí žiadajú odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodnili podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. Žalobcovia namietajú, že občania môžu svoje návrhy meniť vo veci samej a tým ich prispôsobovať prípadným zmenám, ktoré nastali až po začatí konania. Žalobcovia ďalej poukazujú na to, že základnou podmienkou prípustnosti zmeny návrhu, ktorá vychádza zo zásady procesnej ekonómie a je vyjadrená v zákonnej požiadavke, aby výsledky doterajšieho konania dávali možnosť rozhodovať i o zmenenom návrhu. Žalobcovia majú za to, že využili svoje právo na upresnenie petitu žalobného návrhu a to v úplnom súlade s podaným návrhom a jeho právnym odôvodnením a preto nedošlo k podaniu nového návrhu podanom po lehote. Teda námietka premlčania neobstojí. 14. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný 2, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalovanému 2/ priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný 2/ uvádza, že v prípade absolútnej neplatnosti právneho úkonu a neúčinnosti právneho úkonu ide o dva rozdielne inštitúty, ktoré vyžadujú splnenie odlišných náležitostí a spôsobujú odlišné následky. Žalovaný ďalej poukazuje na to, že od podania pôvodného návrhu, po začatí konania až do zmeny, ktorou sa právny zástupca žalobcov 1 a 2 domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu, nedošlo k žiadnej zmene skutkového stavu, ktorá by mala za následok zmenu právnej kvalifikácie alebo právneho dôvodu z určenia absolútnej neplatnosti právneho úkonu na určenie neúčinnosti právneho úkonu voči žalobcovi 1 a žalobcovi 2. Žalobcovia mali teda možnosť už v čase podania pôvodného návrhu žalovať neúčinnosť právneho úkonu. 15. K vyjadreniu žalovaného 2/ sa žalobcovia nevyjadrili. 16. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1. 7. 2016 (ďalej len „C. s. p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 17. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C. s. p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C. s. p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1/a 2/ nie je opodstatnené. 18. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.). 19. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C. s. p. 20. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. 21. Podľa § 95 ods. 1 O. s. p. navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene. 22. Podľa § 139 C. s. p. žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu. 23. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že žalobcovia 1/ a 2/ na pojednávaní dňa 05. 11. 2015 žiadali zmeniť žalobu tak, že: "Súd určuje, že právny úkon, ktorým je Kúpna zmluva, ktorej vklad bol povolený pod č. O.-XXXXX/XX zo dňa 28. 10. 2010 a predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území B. Z., a to pozemok parc. registra C č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 169 m2, pozemok registra C parc. č. XXXX/X záhrady o výmere 231 m2 a rodinný dom súp. č. XXXX stojaci na parcele č. XXXX/X vedené Okresným úradom Bratislava odborom katastrálnym na LV č. XXXX uzavretá medzi odporcom v 1. rade ako predávajúcim a odporcom v 2. rade ako kupujúcim je právne neúčinný proti navrhovateľom v 1. a 2. rade." V nadväznosti na uvedené odvolací súd konštatuje, že zmena žaloby je chápaná, ako podanie vo veci samej. Zmenou žaloby, sa žalobcovia domáhali v zmysle § 42a Občianskeho zákonníka určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia si zmenou žaloby uplatnili nový právny nárok, než aký bol nimi uplatnený v pôvodnej žalobe, premlčacia lehota pre ich nový nárok (určenie neplatnosti právneho úkonu) stále plynula. Je preto potrebné konštatovať, že novou žalobou nebola zachovaná lehota na podanie návrhu odporovateľnosti právneho úkonu v trojročnej lehote v súlade s ust. § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka. 24. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil. 25. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie úspešným žalovaným 1/a 2/ náhradu trov konania priznáva v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C. s. p.). 26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C. s. p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).