Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/367/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213239056 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1213239056.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: VÍTKOVICE, a.s., so sídlom Ruská 2887/101, Ostrava - Vítkovice, Česká republika, IČO: 451 93 070, zastúpený Vašiv & Partners s.r.o., so sídlom Vrátna 28, Košice, IČO: 47 238 836, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 313 20 155, o zaplatenie 10 533,92, eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 10.2.2016, č.k. 18C/325/2013-127, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 10 533,92 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku konanie zastavil. O trovách konania si vyhradil právo rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia vo veci. 2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 95 ods. 1,2,3, § 96 ods. 1, § 103, § 109 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti(ďalej len „Exekučný poriadok“), a vecne tým, že žalovaný porušil ust. § 95 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku a v deň doručenia príkazu na začatie exekúcie nezablokoval účet povinného (C. K.). Vzhľadom k uvedenému bola exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu v banke na základe exekučného príkazu zo dňa 2.7.2013 neúspešná, nakoľko povinný dňa 5.6.2012 previedol zostatok na účte na iný účet, t.j. na účte v banke sa nenachádzali finančné prostriedky, z ktorých by bolo možné nárok oprávneného (žalobcu) uspokojiť. Vychádzal z toho, že z § 95 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku bol žalovaný povinný po doručení príkazu na začatie exekúcie dňa 5.6.2012 zablokovať účet povinného. Tvrdenie žalovaného, že denne preberá množstvo príkazov na začatie exekúcie a nemôže teda blokácie zriaďovať v deň, keď mu je príkaz doručený, posúdil ako irelevantné. Mal za to, že oprávnený mal nárok na peňažné prostriedky, ktoré sa na účte povinného nachádzali v deň doručenia príkazu na začatie exekúcie, nie v deň, kedy reálne banka blokáciu účtu vykoná. Ak žalovaný po doručení príkazu na začatie exekúcie umožnil povinnému s účtom nakladať, bolo dôvodným, aby si oprávnený peňažné prostriedky, o ktoré vzhľadom na nečinnosť banky prišiel, nárokovať priamo od banky (žalobcu). Skutočnosť, že žalovaný ako banka neprispôsobil svoj vnútorný systém tak, aby stihol spracovať poštu od súdnych exekútorov a nezabránil povinnému disponovať s jeho účtom po doručení príkazu na začatie exekúcie, nemôže byť na škodu žalobcu a zároveň to nie je zavinenie súdneho exekútora, ktorý v rovnaký deň ako vydal príkaz na začatie exekúcie, vydal aj upovedomenie o začatí exekúcie pre povinného. Vzhľadom k uvedenému posúdil žalobný nárok žalobcu ako dôvodný a žalobe v plnom rozsahu vyhovel. 3. Nakoľko žalobca po začatí konania vo veci samej, zobral žalobu v časti príslušenstva, t.j. úrokov z omeškania vo výške 9,50% ročne za každý aj začatý deň omeškania od 5.7.2013 až do zaplatenia späť a žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil, súd prvej inštancie v súlade s ust. § 96 ods. 1, 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), konanie v tejto časti zastavil. 4. O trovách konania súd rozhodol súd prvej inštancie v súlade s ust. § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 5. Proti rozsudku v prisudzujúcej časti podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný dôvodiac, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Mal za to, že zo znenia ust. § 95 ods. 1 Exekučného poriadku nevyplýva povinnosť banky zablokovať účet povinného v deň doručenia príkazu na začatie exekúcie, tak ako to uviedol súd prvej inštancie, ale až dňom nasledujúcim po doručení príkazu súdneho exekútora. Podporne poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II č.k. 19Cb/111/01-316, kde súd prvej inštancie v obdobnej veci vyslovil názor, že banka je povinná zablokovať účet povinného najneskôr nasledujúcim dňom po doručení príkazu exekútora, pričom uvedené rozhodnutie bolo potvrdené odvolacím súdom. Vzhľadom k uvedenému žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil alebo zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 6. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 20.7.2016 sa k odvolaniu žalovaného vyjadril žalobca a žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania. V podaní poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5 Cdo/218/2011, z ktorého možno logickým a systematickým postupom vyvodiť, že základným legislatívnym cieľom ukotvenia práva oprávneného, resp. jemu zodpovedajúcej povinnosti banky zablokovať účty povinného na základe príkazu na začatie exekúcie, je predbežne, rýchlo a účinne zabezpečiť sumy na účtoch povinného v takej výške, aby následný výkon exekúcie na podklade exekučného príkazu bol čo najefektívnejší. V uvedenom rozhodnutí Najvyšší súd Slovenskej republiky okrem iného konštatoval, že prikázaním pohľadávky z účtu v banke vzniká oprávnenému k peňažným prostriedkom na účte povinného tzv. úkojné právo až do výšky vymáhanej pohľadávky a jej príslušenstva. Z titulu tzv. úkojného práva peňažný ústav zodpovedá oprávnenému za to, že pri realizácii výkonu rozhodnutia dodržal povinnosti, ktoré mu ukladajú ust. § 95 ods. 1, § 96 ods. 3, § 97, § 98, § 99 Exekučného poriadku. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukázal na tú skutočnosť, že exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu v banke sa uskutoční jej odpísaním z účtu do výšky prisúdenej pohľadávky s príslušenstvom, a to finančné prostriedky, ktoré boli na účte v dobe, kedy banke bol doručený príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ako i na finančné prostriedky, ktoré došli na účet po nariadení exekúcie, najneskôr však do dňa, kedy banke vznikla povinnosť vyplatiť pohľadávku z účtu povinného, t.j. keď jej bol doručený príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Poukázal na to, že odvolací súd sa pri rozhodovaní o odvolaní proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava II č.k. 19Cb/111/01-316 nezaoberal otázkou doručovania príkazu na začatie exekúcie, preto je právna argumentácie žalovaného v podanom odvolaní právne bezvýznamná. 7. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 9. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a § 378 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je podané dôvodne. Predmetom odvolacieho prieskumu bol prisudzujúci výrok napadnutého rozhodnutia, nakoľko výrok týkajúci sa zastavenia konania nebol odvolaním napadnutý. 10. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p). 11. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatnených nárokov, a jeho výsledky aj náležite v súlade s v čase rozhodovania účinným ust. § 132 O.s.p. zhodnotil. Na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver, a svoje rozhodnutie aj veľmi podrobne a náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.6.2016 odôvodil. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Podrobne sa zaoberal tvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané, a ktoré nie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bol koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné, a jeho argumenty podporujú príslušný záver o nedôvodnosti nároku žalobcu. Rozhodnutie je tiež presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne, a aj spravodlivé. S odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti napadnutej odvolaním sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje, a vyjadruje sa len k odvolacím námietkam žalovaného. 12. Podľa § 94 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu v banke sa vykoná jej odpísaním z účtu do výšky prisúdenej pohľadávky a jej príslušenstva. 13. Podľa § 94 ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovenia o prikázaní pohľadávky z účtu v banke možno použiť aj vtedy, ak ide o vklad na vkladovom účte. 14. Podľa § 95 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor poverený vykonaním exekúcie a)prikáže banke, ktorá vedie účet povinného, aby po doručení príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke (ďalej len „príkaz na začatie exekúcie“) zablokovala sumu vo výške pohľadávky a jej príslušenstva z účtu povinného s výnimkou plnenia za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie bezhotovostným prevodom na účet určený exekútorom, b)upovedomí o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke oprávneného a povinného a zakáže povinnému, aby po tom, keď sa mu doručí upovedomenie o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, nakladal s prostriedkami na účte až do výšky vykonateľnej pohľadávky a jej príslušenstva s výnimkou nakladania s prostriedkami na účte len za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie. 15. Podľa § 95 ods. 2 Exekučného poriadku, exekútor doručí príkaz na začatie exekúcie banke do vlastných rúk. V príkaze označí účet, na ktorý môže povinný plniť pohľadávku oprávneného, jej príslušenstvo a trovy exekúcie. 16. Podľa § 103 Exekučného poriadku, ak banka nepostupuje tak, ako jej to ukladajú ustanovenia § 95 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20120101.html>, 96 ods. 3 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20120101.html>, § 97, 98 a 99 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20120101.html>, môže sa oprávnený na súde domáhať, aby mu banka zaplatila sumu, na ktorú by mal právo, keby banka postupovala správne, a to aj vtedy, keď už na účte povinného nie je dostatok prostriedkov. 17. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca na základe vykonateľného exekučného titulu - Notárskej zápisnice č.k. N7/2012, Nz 6/2012 zo dňa 6.1.2012 v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom Q.. W. V., vymáhal pohľadávku vo výške 743 628 eur s prísl. a trovami exekúcie voči povinnému - C. K., bytom N. XXXX/XX, A.. Dňa 31.5.2012 súdny exekútor Q.. W. V. vydal Príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ktorým prikázal žalovanému zablokovať na účte povinného sumu vymáhanej pohľadávky spolu s príslušenstvom. Príkaz na začatie exekúcie bol žalovanému doručený dňa 5.6.2012. Dňa 31.5.2012 vydal súdny exekútor Upovedomenie o začatí exekúcie a upovedomil povinného o začatí exekučného konania, v ktorom okrem iného zakázal povinnému odo dňa doručenia tohto upovedomenia nakladať so svojim majetkom. Povinný Upovedomenie o začatí exekúcie prevzal dňa 5.6.2012 a o 17:01:29 hod. zrealizoval z účtu vedeného u žalovaného prevod peňažných prostriedkov v sume 12 100 eur. Predmetom posúdenia bolo, či žalovaný porušil povinnosti vyplývajúce z § 95 ods. 1 písm. a) ako aj § 96 ods. 3 Exekučného poriadku, keďže v deň doručenia príkazu na začatie exekúcie umožnil povinnému (C. K.) disponovať s jeho peňažnými prostriedkami na účte. 18. V danej veci sa žalobca podanou žalobou domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 10 533,92 eur, na ktorú by mal nárok keby žalovaný postupoval správne podľa ust. § 95, §96 ods. 3 Exekučného poriadku. Teda ide o podlžnícku žalobu, ktorej právnym dôvodom je ustanovenie § 109 Exekučného poriadku. Pojem podlžnícka žaloba je teoretický pojem a podmienky prípustnosti takejto žaloby upravuje Exekučný poriadok v ustanoveniach §§ 82-86, 103 a 109, ktoré sú jej právnym dôvodom a skutkovo sú identifikované nevyplatením prikázanej pohľadávky po jej splatnosti. Oprávnený získava procesnú aktívnu legitimáciu na podanie žaloby proti dlžníkovi povinného v deň nasledujúci po tom, čo bol dlžníkovi doručený exekučný príkaz na vyplatenie splatnej pohľadávky a k vyplateniu nedošlo alebo v deň nasledujúci po jej splatnosti, ak nastala neskôr (až po doručení exekučného príkazu) a ak k jej vyplateniu oprávnenému nedošlo. Na základe účinného exekučného príkazu vzniká dlžníkovi povinného povinnosť vyplatiť pohľadávku, ktorá je predmetom exekúcie oprávnenému. Ak k vyplateniu bezodkladne nedošlo, prechádza na oprávneného aktívna legitimácia na vymáhanie pohľadávky, ktorú má povinný voči svojmu dlžníkovi. Aktívna legitimácia pritom prechádza na oprávneného v rozsahu pohľadávky vrátane jej príslušenstva. Základným predpokladom pre to, aby mohla byť podaná poddlžnícka žaloba, je teda doručenie príkazu na začatie exekúcie banke povinného do vlastných rúk, čo v prejednávanej veci nebolo sporným. Súdny exekútor v príkaze na začatie exekúcie prikázal žalovanej (banke) zablokovať na účtoch povinného sumu vymáhanej pohľadávky a trov exekúcie. Exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke vydal súdny exekútor dňa 2.7.2013 a bol žalovanému doručený do vlastných rúk dňa 4.7.2013, čím vznikla žalovanému povinnosť vyplatiť pohľadávku s jej príslušenstvo oprávnenému. Vzhľadom k uvedenému tak odvolací súd konštatuje, že v danom prípade boli splnené podmienky pre podanie poddlžníckej žaloby v zmysle ust. § 103 Exekučného poriadku. 19. Odvolateľ v podanom odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie v časti účinkov doručenia príkazu na začatie exekúcie banke a z toho vyplývajúcej povinnosti banky blokovať účet (účty) povinného. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Odvolací súd poukazuje na znenie ust. § 95 písm. a) Exekučného poriadku, ktoré ukladá banke zablokovať účet povinného „po doručení príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke“. V danom prípade sa jedná o lehotu objektívnu, ktorej plynutie sa počíta už v deň doručenia príkazu na začatie exekúcie banke, nie „odo dňa jeho doručenia banke“, tak ako v podanom odvolaní argumentoval odvolateľ. Správnosť uvedeného výkladu analogicky vyplýva aj z ust. § 95 ods. 3 Exekučného poriadku, v ktorom je uvedené:„ povinný stráca dňom, keď sa banke doručil príkaz na začatie exekúcie“, právo na vyplatenie prostriedkov na účte. Z právneho hľadiska tak doručením príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v príslušnej banke totiž dochádza súčasne k dvom následkom, ide o takzvanému arestatóriu a inhibitóriu. Arestatórium predstavuje príkaz príslušnej banke na vykonanie blokácie účtu vo výške sumy podliehajúcej exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu v banke a jej príslušenstva a zároveň zákaz príslušnej banke vyplatiť zablokovanú sumu povinnému a inhibitórium - zákazu povinnému nakladania s majetkom podliehajúcim exekúcii. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že ďalším významným právnym následkom doručenia príkazu na začatie exekúcie je, že pohľadávka oprávneného získava tzv. poradenie, pričom pre poradie pohľadávok je rovnako rozhodujúcim deň, kedy sa banke doručil príkaz na začatie exekúcie. Odvolací súd tak konštatuje, že súd prvej inštancie správne ustálil, keď uviedol, že povinnosťou žalovaného bolo zablokovať účet povinného dňom 5.6.2012, t.zn. v deň doručenia príkazu na začatie exekúcie. 20. Na uvedené nemá vplyv ani argumentácia odvolateľa, v ktorej poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave v inej právnej veci (pri rozhodovaní o odvolaní proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava II č.k. 19Cb/111/01-316), nakoľko predmetom odvolacieho prieskumu boli iné právne otázky, ako namietal odvolateľ v tomto konaní a z uvádzaného rozhodnutia nevyplývajú právne závery podporujúce správnosť argumentácie odvolateľa v tomto konaní. 21. Vzhľadom k uvedenému sa odvolací súd vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku vo veci samej stotožnil so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (vrátane výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie), ktorým v tejto časti podanej žalobe vyhovel a rozhodnutie v tejto časti ako vecne správne podľa § 387 ods. 2 C.s.p. potvrdil. 22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a nárok na ich plnú náhradu priznal úspešnému žalobcovi proti neúspešnému žalovanému s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).