Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/159/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213242380 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1213242380.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobcu: G. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. G. XX, D. R., zastúpeného JUDr. Gabrielou Bírošovou, advokátkou, so sídlom Moyzesova 939/46, Žilina, proti žalovanému: C.. C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, R., v konaní o zaplatenie 7.000,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 13.10.2014, č.k. 18C/345/2013-56, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 13.10.2014, č.k. 18c/345/2013-56 v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 7 000 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne, zo žalovanej sumy za obdobie od 29.7.2013 do zaplatenia a sumu 420 eur titulom náhrady trov konania a trovy právneho zastúpenia, k rukám právnej zástupkyne žalobcu vo výške 1 772,03 eur. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobca sa žalobou zo dňa 23.8.2013 domáhal, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu s príslušenstvom, vrátane trov konania, keď na základe zmluvy o prevzatí peňazí z 12.7.2012, ktorá bola uzavretá medzi stranami sporu, žalobca požičal žalovanému 7 000 eur, ktorú sumu sa žalovaný zaviazal vrátiť do 15.8.2012. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 657 a § 559 ods. 2 OZ, v spojení s ust. § 517 ods. 1 a 2 OZ v spojení s Nariadením vlády č. 87/1995 Z.z.. 2. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 12.7.2012 zmluvu o prevzatí peňazí, ktorú žalobca zaslal na účet žalovaného s tým, že žalovaný predmetnú zmluvu podpísal a peniaze žalobca zaslal priamo na účet žalovaného. Túto skutočnosť žalovaný nerozporoval. Pokiaľ žalobca na svoju obranu uviedol, že peniaze ďalej poskytol N. T. na nákup medu, súd prvej inštancie konštatoval, že otázka ako žalovaný ďalej nakladal s peniazmi, ktoré mu žalobca poskytol, je v konaní irelevantná, pretože zo zmluvy o pôžičke vyplýva, že účastníkmi právneho vzťahu boli iba strany sporu. Ďalšie nakladanie s peňažnými prostriedkami žalovaného a ani ďalšie právne vzťahy, do ktorých žalovaný vstupoval, neboli pre súd prvej inštancie relevantné. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy zo strany žalovaného a to výsluch svedka N. T., pretože právny vzťah medzi ním a žalovaným nebol v predmetnom spore podstatný a terajší žalovaný v prípadnom ďalšom súdnom spore môže vystupovať ako aktívne legitimovaný účastník proti N. T.. Súd prvej inštancie žalobcovi priznal i úrok z omeškania, keď žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 15.7.2013, ktorá bola žalovanému doručená 18.7.2013 na úhradu dlžnej sumy v lehote do 10 dní od doručenia výzvy. Žalovaný pohľadávku žalobcovi neuhradil, dňom 29.7.2013 sa dostal do omeškania. Vo zvyšnej časti príslušenstva, úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo žalovanej sumy, od 16.8.2012 súd žalobu žalobcu zamietol. O trovách prvostupňového konania rozhodol podľa § 142 ods. 1, v spojení s ust. § 149 ods. 1 OSP a žalobcovi priznal trovy právneho zastúpenia celkom vo výške 1 2058,13 eur, cestovné náhrady spolu vo výške 256,62 eur a náhradu za stratu času spolu vo výške 257,28 eur, celkom trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 1 772,03 eur, vrátane cestovného a náhrady za straty času. Ďalšími trovami konania bol zaplatený súdny poplatok vo výške 420 eur. 3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako nedôvodný, nezákonný a predčasne vydaný v celom rozsahu zrušil a aby vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Mal zato, že súd prvej inštancie rozhodol predčasne a nerozhodol správne, keď konanie má inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie totiž nedostatočne preveril a neobjasnil tvrdenia žalobcu a žalovaného, že finančné prostriedky neboli pre žalovaného, ale pre tretiu osobu a žalobca ich odporcovi odovzdával s vedomím, že tieto finančné prostriedky sú práve pre tretiu osobu N. T.. Nevykonal dokazovanie ani výsluchom ďalšieho svedka Ing. M. L., ktorý bol zároveň prítomný pri všetkých rokovaniach, týkajúcich sa požičiavania finančných prostriedkov. Svedka Ing. M. L. navrhol vypočuť žalobca, pričom tento svedok by mohol potvrdiť, alebo vyvrátiť tvrdenia žalovaného a objasniť rozhodujúce skutočnosti, že žalobca finančné prostriedky požičal pre tretiu osobu N. T.. Žalobca tieto finančné prostriedky odovzdával s vedomím, že sú to finančné prostriedky pre tretiu osobu, že mu budú vrátené aj s úrokmi až po ich vrátení touto označenou treťou osobou. Teda obaja označení svedkovia mohli prispieť k objasneniu skutočnosti dôležitých pre posúdenie a rozhodnutie vo veci. Navyše svedok N.K. T. sa už nenachádza vo výkone trestu odňatia slobody, preto je ho možné bez prekážky predvolať a vypočuť. 4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne. Mal zato, že neexistuje žiaden relevantný dôvod pre doplnenie dokazovania a preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil a žalovaného zaviazal k náhrade trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní. Uviedol, že tvrdenie žalovaného ohľadom požičania peňažných prostriedkov pre potreby tretej, ním označenej osoby nemá žiaden vplyv na právne posúdenie prejednávaného prípadu, pretože žalovaný ako dlžník v zmysle uzavretej zmluvy o prevzatí peňazí potvrdil prevzatie finančnej pôžičky na ním určený bankový účet a zároveň sa ako dlžník zaviazal požičanú sumu vrátiť žalobcovi ako veriteľovi. Zmluvný vzťah bol uzavretý výlučne medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Spôsob ďalšieho nakladania žalovaného s peniazmi je pre účely tohto konania právne irelevantný. Z uzavretej zmluvy vznikla povinnosť vrátiť požičané finančné prostriedky výlučne žalovanému a to bez ohľadu na to, či takto získané peňažné prostriedky následne požičal akejkoľvek tretej osobe. Žalovaný si nesplnil svoju povinnosť riadne a včas a nevrátil predmet pôžičky v dohodnutom čase a preto žalobca bol nútený požiadať súd o ochranu svojich práv. Výsluch svedka žalobca považoval za neopodstatnené, pretože jeho výsluch by neviedol k žiadnym zisteniam, ktoré by mali vplyv na zmenu právneho posúdenia prípadu. Pokiaľ súd prvej inštancie nevykonal výsluch žalobcom navrhnutého svedka Ing. M. L., žalobca uviedol, že na vykonanie označeného dôkazu v konaní ďalej netrval, najmä s poukazom na existenciu listinných dôkazov, ale aj vzhľadom k tomu, že žalovaný nespochybnil prevzatie peňazí, pri ktorom bol pôvodne navrhovaný svedok osobne prítomný. Ak žalovaný žalobcom poskytnuté finančné prostriedky po ich obdržaní skutočne požičal tretej osobe, je z tohto titulu oprávnený uplatňovať si svoj regresný nárok voči takejto osobe, avšak až potom, ako si splní svoju zákonnú povinnosť vrátiť predmet pôžičky svojmu veriteľovi. 5. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016, (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Krajský súd preto prejednal odvolanie žalobcu ako súd odvolací podľa § 34 CSP, v napadnutom rozsahu podľa § 380 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP. Dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania riadne zistil skutkový stav veci (ust. § 215 ods. 1 CSP), vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil v súlade ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a poukazuje naň podľa § 387 ods. 1 CSP. 6. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP, predtým § 157 ods. 2 OSP - procesný právny predpis platný do 30.6.2016). 7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadnuc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady, majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi, týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobe žalobcu vyhovel. 9. Podľa § 657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. 10. Zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie veci určené podľa druhu, t.j. veci zastupiteľné, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého (toho istého) druhu. Pre platnosť zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje osobitná forma. Možno ju uzavrieť i ústne, resp. konkludentným prejavom. V danej veci žalobca ako veriteľ poskytol dlžníkovi - žalovanému finančné prostriedky, na základe písomnej zmluvy, v ktorej sa dlžník - žalovaný svojim podpisom na tejto zmluve potvrdil prevzatie finančnej pôžičky vo výške 7 000 eur a zároveň sa žalovaný zaviazal požičanú sumu osobne vrátiť do rúk alebo prevodom na účet veriteľa do 15.8.2012. Na základe vykonaného dokazovania, výsluchu strán sporu v konaní pred súdom prevej inštancie nebolo sporné, že práve žalovaný oslovil žalobcu o požičanie finančných prostriedkov. V konaní z výsluchu strán sporu nebolo sporné, že zmluvu podpísal tak žalobca, ako aj žalovaný s tým, že peniaze žalobca zaslal na účet žalovaného. 11. Správny je záver súdu prvej inštancie, že účastníkmi konania zo zmluvy o pôžičke boli strany sporu, t.j. žalobca aj žalovaný, pričom skutočnosť ako ďalej žalovaný naložil s finančnými prostriedkami, neboli pre danú vec relevantné. 12. K odvolacím námietkam žalovaného o nesprávnych skutkových záveroch súdu prvej inštancie, odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), sa má vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo, všetky dôkazy si v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku, upraveného v § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby v odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 13. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, správne aplikoval právny predpis a svoje rozhodnutie jasne a stručne najmä presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané žalovaným v odvolaní v súvislosti s nevykonaním výsluchu svedka N. T., ktorého žalovaný navrhol vypočuť v konaní ako svedka a Ing. M. L., ktorého navrhol vypočuť žalobca, nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia jasne vysvetlil prečo nevykonal dokazovanie výsluchom navrhnutých svedkov. Zdôraznil, že zo zmluvy o pôžičke vyplýva, že účastníkmi tohto právneho vzťahu boli len žalobca a žalovaný. Z písomne uzavretej zmluvy jednoznačne vyplýva povinnosť výlučne žalovanému vrátiť finančné prostriedky žalobcovi bez ohľadu na to, pre koho, resp. v prospech koho si osobne žalovaný požičal od žalobcu tieto finančné prostriedky. Správne súd prvej inštancie uzavrel, že v prípade ak žalovaný poskytol peňažné prostriedky po ich obdržaní inej osobe, môže práve žalovaný z tohto titulu uplatňovať svoj regresný nárok voči takejto osobe. Pokiaľ sa týka preto výsluchu navrhnutého svedka N. T., resp. svedka B.. M. L., ktorého navrhol v konaní vypočuť žalobca a na ktorého výsluchu žalobca ďalej netrval, keďže žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil prevzatie peňazí, odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie má zato, že takýto dôkaz nebol pre rozhodnutie vo veci relevantný. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, to znamená, aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. 14. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a to tak, že žalobcovi, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 CSP). 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).