Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/48/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213242764 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1213242764.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcu: V. F., N.. XX. XX. XXXX, A. K. L.. Č.. XX, A., zastúpený: Advokátska kancelária AK Hrabovská s.r.o., Jakubovo námestie č. 9, Bratislava, IČO: 47 251 476, proti žalovanej: V.. C. F., N.. XX. XX. XXXX, A. Š. L.. Č.. XX, A., o zaplatenie istiny 795,12 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 02. decembra 2015, č. k. 11C/42/2014 - 134, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 640,76 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy od 01. 06. 2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo výroku, ktorým konanie v časti zaplatenia sumy 76,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 76,30 eur od 01. 04. 2013 do zaplatenia zastavil a v zostávajúcej časti návrh zamietol, p o t v r d z u j e . Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania m e n í tak, že žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania za zaplatený súdny poplatok v sume 29,06 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 291,65 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. o d ô v o d n e n i e : Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 640,76 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy od 01. 06. 2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 29,06 eur a trov právneho zastúpenia v sume 255,28 eur na účet právneho zástupcu žalobcu: P. K. AK S.Á. B..T..Y.., M. M. Č., P..B.., Č.. Ú.. XXXXXXXXXX/XXXX, J.: B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, v časti zaplatenia sumy 76,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 76,30 eur od 01. 04. 2013 do zaplatenia konanie zastavil a v zostávajúcej časti návrh zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 685 ods. 1, § 686 ods. 1, § 696 ods. 1, 2 a vecne dôvodnosťou nároku žalobcu na vrátenie kaucie na zabezpečenie úhrady nedoplatkov na nájomnom a energiách. Uviedol, že medzi stranami nebolo sporným, že dňa 21. 12. 2011 uzavreli nájomnú zmluvu na dobu určitú od 01. 01. 2012 do 31. 12. 2012, ktorej platnosť bola ich dohodou predĺžená do 31. 03. 2013 ani skutočnosť, že žalobca titulom zálohových platieb zaplatil žalovanej podľa nájomnej zmluvy za obdobie trvania nájomného vzťahu celkom 1.500 eur (15 mesiacov x 100 eur), avšak sporným sa stalo posúdenie skutočnej výšky vzniknutého nedoplatku, alebo preplatku zo vzájomného vyúčtovania za služby spojené s užívaním bytu počas doby nájmu a posúdenie vecného rozsahu, v akom bol žalobca povinný hradiť žalovanej zálohové platby za tieto služby počas doby nájmu. Poukázal na dohodu strán, že výška nájomného činí 550 eur mesačne, ako aj na dohodu, že zálohové platby za energie a služby ako vodné a stočné, dodávka studenej a teplej vody, poplatky za odvoz smetí a poplatky za elektrickú energiu a plyn, budú hradené vo výške 100 eur mesačne, pričom záloha je preddavok na platby za užívanie energií a služieb, ktoré budú v zmysle ustanovenia bodu 3.2. článku III. zmluvy vyúčtované podľa skutočnej spotreby a stavu meračov a na základe dodávateľských faktúr a vyúčtovaní od správcu domu, a započíta sa v plnej výške na úhradu energií s tým, že podľa článku III. bod 3.2. sa nájomca zaviazal uhradiť nedoplatok, ktorý prevyšuje sumu poskytnutých záloh za energie. Uviedol, že k povinnému obsahu nájomnej zmluvy, bez ohľadu na formu jej uzavretia, patrí okrem iného aj výška nájomného a výška úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich vypočítania, pričom pri plneniach spojených s užívaním bytu ide o taký druh služieb, pri ktorom je výške úhrady závislá od skutočností, ktoré sa menia, preto v nájomnej zmluvy sú určené iba preddavky na úhrady týchto služieb. Uviedol, že ust. § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka obsahuje splnomocňujúce ustanovenie, podľa ktorého osobitný právny predpis upraví spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia a prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ktoré však zákonodarca s výnimkou vydania cenového výmeru upravujúceho spôsob výpočtu nájomného v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje cenová regulácia nevyužil a ostatné otázky osobitne neupravil s tým, že ostatné otázky uvedené v tomto ustanovení, nie sú osobitným právnym predpisom upravené, z dôvodu ktorého je pri aplikácii v konkrétnej veci potrebné vychádzať zo zmluvných dojednaní, a rozsah plnení spojených s užívaním bytu je potrebné dohodnúť v nájomnej zmluve spolu s otázkou výšky plnenia za tieto úhrady, eventuálne výšky záloh a spôsobu vyúčtovania a preto, ak sa v prejednávanej veci strany v zmluve výslovne dohodli, že v mesačnej zálohovej platbe vo výške 100 eur budú hradené iba zálohové platby za služby a energie ako vodné a stočné, dodávka studenej a teplej vody, poplatky za odvoz smetí, poplatky za elektrickú energiu a plyn, potom je nájomca povinný podieľať sa iba na úhrade týchto plnení a prenajímateľ sa nemôže dovolávať úhrady plnení, ktoré neboli predmetom dohody, hoci ich poskytovanie je inak s užívaním bytu spojené. Poukázal na skutočnosť, že rozpor medzi stranami nie je možné v danom prípade odstrániť ani výkladom ich vôle podľa ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko obsah právneho úkonu možno interpretovať podľa vôle toho, kto ho urobil, len za predpokladu, že tvrdená vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom urobeným v písomnej forme a výkladom nie je možné už urobený prejav vôle doplňovať, meniť, či dokonca nahrádzať (Rč 25Cdo 1116/2001). Uviedol, že ak je obsah právneho úkonu zaznamenaný písomne, určitosť prejavu vôle (neurčitý prejav vôle je síce zrozumiteľný, avšak neistý je jeho obsah - konajúcemu sa nepodarilo obsah vôle jednoznačným spôsobom vyjadriť) je daný obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný; nestačí, že účastníkom zmluvy je jasné, čo je predmetom zmluvy, ak to nie je poznateľné z textu listiny, nakoľko určitosť písomného prejavu vôle je objektívna kategória a takýto prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu ani u tretích osôb (Rč 33Cdo 512/2000) z čoho vyplýva, že nie je možné výkladom dopĺňať písomné znenie zmluvy, obsah ktorej je nepochybný. Poukázal na skutočnosť, že žalovaná si bola vedomá toho, že položka „teplo na kúrenie“ nie je zahrnutá v plneniach, ktoré mali byť hradené žalobcom, čo bolo preukázané aj výpoveďou svedkyne Fabiánovej, nakoľko túto položku žalovaná nevedela vyčísliť ako aj položka „dodávka tepla“, ktorá podľa svedkyne Demeterovej v zmluve nebola z dôvodu, že žalovaná mala problém túto platbu vyšpecifikovať, a že budú platiť iba tie položky, ktoré sú v zmluve presne vymenované. Uviedol, že pokiaľ chcela žalovaná, aby položka „dodávka tepla“ bola hradená nájomcami zálohovo a vzájomne vyúčtovateľná, nemohla jej v tom brániť skutočnosť, že nevedela stanoviť jej výšku, nakoľko pri plneniach spojených s užívaním bytu ide o taký druh služieb, pri ktorom je výška úhrady závislá od skutočností, ktoré sa menia, preto sú v nájomnej zmluve platby za služby spojené s nájmom bytu určené iba ako preddavok a nezohľadňuje skutočnú, ale iba predpokladanú výšku spotreby a v konečnom dôsledku by preto bolo rozhodujúce až vzájomné vyúčtovanie, tak ako pri ostatných položkách. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že tvrdenie žalovanej o zvýšení zálohových platieb počas trvania nájomného vzťahu je právne irelevantné, pretože táto skutočnosť nemá žiaden vplyv na povinnosť nájomcu platiť úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu v zmluvne dohodnutej výške a bezpochyby sa prejaví až pri vzájomnom vyúčtovaní na základe dodávateľských faktúr alebo vyúčtovaní správcu bytového domu s tým, že aj poukaz žalovanej na zákon č. 116/1990 Zb. je bez právneho významu, keďže upravuje právne vzťahy týkajúce sa nájmu a podnájmu nebytových priestorov, resp. bytov, pri ktorých bol udelený súhlas na ich užívanie na nebytové účely, je bez právneho významu, pričom neobsahuje žiaden výpočet plnení, na ktoré opakovane poukazovala. Nestotožnil sa ani s tvrdením žalovanej, že teplo na ohrev vody a teplo na kúrenie sú položky, ktoré sa nedajú oddeliť, pretože náklady na teplo na vykurovanie a teplo na prípravu teplej vody sa rozpočítavajú samostatne v závislosti od hodnôt nameraných určeným meradlom na odbernom mieste bytového domu a následne sa rozpočítajú podľa stanovených pravidiel pre jednotlivé byty, či už spôsobom upraveným v zákone č. 657/2004 Z. z. a vyhláške č. 358/2009 Z. z., alebo dohodou vlastníkov bytov v bytovom dome, ak to zákon umožňuje. Poukázal na správny argument žalobcu, že právny vzťah medzi správcom bytového domu a vlastníkom bytu podľa zákona č. 182/1993 Z. z., na základe ktorého je vlastník bytu povinný mesačne vopred uhrádzať na účet bytového domu nielen úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu, ale aj preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv, je samostatným právnym vzťahom, nezávislým od právneho vzťahu založeného nájomnou zmluvou uzavretou medzi vlastníkom bytu a nájomcom. Uviedol, že vlastník bytu nie je oprávnený domáhať sa od nájomcu úhrady všetkých platieb, ktoré je povinný platiť správcovi bytového domu podľa mesačného zálohového predpisu (predovšetkým platby do fondu prevádzky údržby a opráv, odmenu správcovi bytového domu podľa zmluvy o výkone správy, platby za poistenie a pod.) a rozsah plnení spojených s užívaním bytu je potrebné dohodnúť v nájomnej zmluve, preto je výlučne vecou vzájomnej dohody jej účastníkov, či ako podklad pre stanovenie výšky a rozsahu plnení využijú zálohový predpis vystavený vlastníkovi bytu správcom a aj v záujme predchádzania budúcich sporov si na základe tohto v nájomnej zmluve presne určia platby, ktoré je nájomca povinný hradiť. Poukázal na skutočnosť, že ak bolo v nájomnej zmluve dohodnuté, že nájomca platí aj poplatky za elektrickú energiu, potom žalovanej prináleží okrem náhrady spotrebovanej elektrickej energie v byte podľa vyúčtovacej faktúry jej dodávateľa aj náhrada vyúčtovaných nákladov za osvetlenie spoločných priestorov správcom bytového domu, keďže s užívaním a nájmom bytu je spojené aj užívanie a nájom spoločných častí domu, spoločných zariadení a to v rozsahu práv a povinností prenajímateľa (čl. I bod 1.4. veta druhá nájomnej zmluvy, § 688 Občianskeho zákonníka). Uviedol, že pri výpočte dlžnej sumy vychádzal z článku III. bod 3.1. nájomnej zmluvy, podľa ktorého pravidelná mesačná splátka na nájomné a záloha na služby poskytované spolu s užívaním predmetu nájmu boli dohodnuté na sumu 650 eur mesačne, z čoho nájomné predstavuje sumu 550 eur mesačne a zálohové platby v sume 100 eur mesačne (vodné a stočné, dodávka studenej vody, dodávka teplej vody, poplatky za odvoz a likvidáciu smetí, poplatky za elektrickú energiu, poplatky za plyn), vyúčtovania nákladov správcu bytového domu na služby spojené s užívaním priestoru za rok 2012 (od 01. 01. 2015 do 31. 12. 2012) celkovo v sume 795,56 eur (vodné a stočné - studená voda v sume 147,74 eur, vodné a stočné - teplá voda v sume 75,98 eur, teplo na ohrev vody v sume 380,91 eur, odvoz a likvidácia odpadu v sume 163,08 eur, elektrická energia - spoločné priestory v sume 27,85 eur) a vyúčtovania nákladov za rok 2013 (od 01. 01. 2013 do 31. 12. 2013) za vodné a stočné - studená voda v sume 126,40, vodné a stočné - teplá voda v sume 73,94 eur, teplo na ohrev vody v sume 370,01 eur, odvoz a likvidácia odpadu v sume 86,13 eur (48 osobomesiacov), elektrická energia - spoločné priestory v sume 15,42 eur (48 osobomesiacov). Poukázal na skutočnosť, že medzi stranami nebol osobitne dohodnutý spôsob rozúčtovania nákladov za rok 2013 (nájomný vzťah trval do 31. 03. 2013), preto výšku ročných nákladov pomerne rozdelil tak, že žalobca bol povinný ich uhradiť v 1 (3 mesiace nájmu), resp. podľa osobomesiacov (OLO a osvetlenie spoločných priestorov), čo pri 4 osobách predstavuje na 3 mesiace 12 osobomesiacov z celkového počtu 24 osobomesiacov podľa vyúčtovania, teda vodné a stočné - studená voda v sume 31,60 eur, vodné a stočné - teplá voda v sume 18,50 eur, teplo na ohrev vody v sume 92,50 eur, odvoz a likvidácia odpadu v sume 43,07 eur (12 osobomesiacov), elektrická energia - spoločné priestory v sume 7,70 eur (12 osobomesiacov), spolu v sume 193,37 eur. Uviedol, že podľa vyúčtovacej faktúry dodávateľa plynu za obdobie od 01. 09. 2011 do 18. 04. 2012 bola fakturovaná suma 23,71 eur, t. j. pomerná časť (za obdobie 3 mesiacov, z ďalšieho obdobia započítal celých 12 mesiacov) v sume 10,16 eur a za obdobie od 19. 04. 2012 do 18. 04. 2013 (12 mesiacov) fakturovaná suma 56,30 eur, podľa vyúčtovacej faktúry dodávateľa elektrickej energie bola za obdobie od 13. 10. 2013 do 03. 10. 2012, t. j. 12 mesiacov fakturovaná suma 382,59 eur, pomerná časť za obdobie 9 mesiacov predstavuje sumu 286,94 eur a za obdobie od 04. 10. 2012 do 01. 10. 2013, t. j. 12 mesiacov, suma 333,83 eur, pomerná časť za 6 mesiacov bola v sume 166,91 eur z čoho vyplýva, že dlžná suma na službách a energiách, ktoré bol žalobca povinný zaplatiť žalovanej predstavuje sumu 1.509,24 eur (795,56 eur + 193,37 eur + 10,16 eur + 56,30 eur + 286,94 eur + 166,91 eur), avšak tým, že celkovo zaplatil na zálohových platbách sumu 1.500 eur (15 x 100 eur), je jeho nedoplatok na službách a energiách za celé obdobie nájmu od 01. 01. 2012 do 31. 03. 2013 v sume 9,24 eur. Poukázal na skutočnosť, že žalobca zaplatil žalovanej kauciu v sume 650 eur, a preto odpočítaním nedoplatku v sume 9,24 eur mal nárok na vrátenie sumy 640,76 eur, z dôvodu ktorého žalobu v zostávajúcej časti ako nedôvodnú zamietol. Priznanie príslušenstva k judikovanej istine odôvodnil právne ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a vecne omeškaním žalovanej s plnením peňažného dlhu od 01. 06. 2014, keď vychádzal z toho, že žalovaná bola povinná vrátiť žalobcovi zaplatenú kauciu v deň ukončenia nájomného vzťahu, ak bude mať ako nájomca vyrovnané všetky platby vyplývajúce zo zmluvy (čl. III. bod 3.6) s tým, že k ukončeniu nájomného vzťahu došlo k 31. 03. 2013, pričom žalovaná mala objektívnu možnosť zistiť výšku vzájomného vyrovnania až potom, ako jej bolo doručené ročné vyúčtovanie úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu za rok 2013 najneskôr do 31. 05. nasledujúceho roka (§ 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z.), nakoľko správca bytového domu bol povinný doručiť ročné vyúčtovanie úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu za rok 2013 najneskôr do 31. 05. nasledujúceho roka (§ 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z.), z dôvodu ktorého žalobu na zaplatenie úrokov z omeškania v zostávajúcej časti zamietol. Výrok, ktorým konanie v časti zaplatenia sumy 76,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zastavil odôvodnil právne ust. § 96 ods. 1 O. s. p. a vecne čiastočným späťvzatím žaloby po začatí pojednávania vo veci samej a súhlasom žalovanej s čiastočným späťvzatím. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 2 O. s. p. a vecne pomerným úspechom žalobcu, keď pri zisťovaní celkovej miery úspechu vychádzal pri výpočte náhrady trov konania z celej výšky uplatneného nároku v pôvodnej sume 795,12 eur a z priznanej sumy 640,76 eur, pričom percentuálna úspešnosť žalobcu v konaní predstavuje 80,59 % (640,76 x 100 : 795,12) a úspech žalovanej tak predstavuje 19,41 % (100 % - 80,59 %), ktorý bolo potrebné odpočítať od úspechu žalobcu, čím konečný úspech žalobcu bol vo výške 61,18 %. Uviedol, že trovy konania žalobcu pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku v sume 47,50 eur (z čoho 61,18 % predstavuje sumu 29,06 eur) a z trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby vyčíslených podľa § 13a ods. 1 písm. a), c), d) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., za prípravu a prevzatie zastúpenia dňa 16. 07. 2013 (41,50 eur + režijný paušál 7,81 eur), podanie žaloby zo dňa 19. 12. 2013 (41,50 eur + režijný paušál 7,81 eur), účasť na pojednávaní dňa 12. 06. 2014 (41,50 eur + režijný paušál 8,04 eur), účasť na pojednávaní dňa 03. 03. 2014 (41,50 eur + režijný paušál 8,39 eur), účasť na pojednávaní dňa 28. 10. 2015 (41,50 eur + režijný paušál 8,39 eur), písomné podanie vo veci samej zo dňa 05. 11. 2015 (41,50 eur + režijný paušál 8,39 eur), účasť na pojednávaní dňa 02. 12. 2015 (41,50 eur + režijný paušál 8,39 eur), spolu v sume 417,26 eur vrátane 20 % DPH, z čoho 61,18 % predstavuje sumu 255,28 eur, keď žalobcovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby písomné vyjadrenie zo dňa 28. 05. 2014, nakoľko v spise založené nie je. 2. Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania, podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že je nesprávny, nakoľko mu nepriznal náhradu za úkon právnej služby - písomné vyjadrenie zo dňa 28. 05. 2014, napriek tomu, že dané vyjadrenie doručil do podateľne dňa 28. 05. 2014 o 14:48 hod., o čom predložil k odvolaniu fotokópiu tohto podania a navrhol napadnutý výrok zmeniť a priznať mu náhradu trov právneho zastúpenia v sume 291,65 eur (61,18 % zo sumy 476,71 eur) a náhradu trov odvolacieho konania v sume 60,10 eur (41,50 eur + režijný paušál 8,58 eur + DPH). 3. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.), keďže neúplne zistil skutkový stav veci (§ 205 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.) a navrhla napadnutý rozsudok zmeniť, žalobu zamietnuť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania, alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedla, že účastníkmi konania na strane žalobcov z hľadiska aktívnej legitimácie mali byť obaja manželia, keďže je nepochybné, že medzi účastníkmi zmluvy bola uzavretá zmluva o spoločnom nájme bytu. Namietla, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku vymedzenia rozsahu úhrad spojených so spoločným nájmom bytu, keď považoval za plnenia spojené s nájmom a užívaním bytu len tie, ktoré sú uvedené v zmluve o jeho nájme, avšak z gramatického výkladu zmluvy vyplýva, že tieto plnenia boli medzi účastníkmi zmluvy o spoločnom nájme bytu (vlastníčka bytu ako prenajímateľ a manželia Demeterovci ako nájomcovia na strane druhej) dojednané a v samotnej zmluve uvedené nie taxatívne, ale len príkladmo použitím slova „ako“, čoho dôkazom je aj dojednanie obsiahnuté v čl. II. bod 3.2. nájomnej zmluvy. Uviedla, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, keď vychádzal predovšetkým z výpovede manželky žalobcu, ktorej výpoveď vzhľadom na príbuzenský pomer nemožno považovať za dostatočne vierohodnú a vôbec neprihliadol na výpoveď svedkyne, ktorá text zmluvy vypracovala a vypovedala jednoznačne v jej prospech ohľadne dojednaných plnení, najmä nákladov na teplo. Nesúhlasila s názorom, že jej vôľa a údajné tvrdenia vyjadrovali súhlas s tým, že v nájomnom mali byť zohľadnené aj náklady na teplo, nakoľko tomu nezodpovedá nielen zmluva, ale ani zákonné ustanovenia, pretože ak je dohodnuté nájomné ako jedna z kategórií samostatne a druhá kategória, teda plnenia spojené s nájmom (užívaním) bytu, tak nemožno považovať za pravdivé tvrdenie, že vo výške nájomného počítala aj s výškou úhrady za teplo na kúrenie, ako aj ďalšími nákladmi na plnenia spojené s užívaním bytu. Uviedla, že žalobca spolu s manželkou boli povinní spoločne a nerozdielne platiť všetky plnenia spojené s nájmom bytu tak, ako to ustanovuje Občiansky zákonník, preto boli povinní zaplatiť jej celý nedoplatok v zmysle vyúčtovania za roky 2012 a 2013 a ona im preto nebola povinná vrátiť kauciu dohodnutú práve pre prípad existencie nedoplatkov na strane nájomcu. Poukázala na ust. § 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, a uviedla, že konanie žalobcu a jeho tvrdenia súvisiace s uplatneným nárokom sú v rozpore s dobrými mravmi, pretože prenajímateľ sa nikdy nemá ani nemôže mať dôvod dohodnúť pri nájme bytu na úhradách, ktoré sú v jeho neprospech. Uviedla, že z čl. III. bod 3.1. nájomnej zmluvy (najmä posledná veta) jednoznačne vyplýva povinnosť nájomcu zaplatiť náklady energií v zmysle vyúčtovania správcu bytového domu, ako aj na základe dodávateľských faktúr, preto nebolo jej vôľou, ani z obsahu zmluvy nevyplýva, že sa žalobca ako nájomca zaviazal len na úhradu určitých energií, keďže by došlo na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu, ak by za tieto energie považoval len tie, ktoré sú iba príkladmo uvedené, pričom žalobcovi bolo zrejmé, že musí znášať všetky energie, teda plnenia spojené s užívaním bytu. Poukázala na skutočnosť, že podľa platnej právnej úpravy sa prenajímateľ má primárne s nájomcom dohodnúť v akej forme a akým spôsobom bude nájomca uhrádzať prenajímateľovi nájomné, keď je potrebné rozlišovať dva druhy úhrad, a to nájomné (úhrada za samostatné užívanie prenajatého bytu) a náklady za plnenia poskytované s užívaním bytu (dodávka tepla, dodávka teplej úžitkovej vody, dodávka pitnej vody, odvedenie vody - kanalizácia, osvetlenie spoločných priestorov domu, prevádzka výťahu, čistenie žúmp a septikov a iné) s tým, že ak sú náklady za plnenia poskytované s užívaním bytu zahrnuté v sume nájomného, prípadné nedoplatky alebo preplatky znáša prenajímateľ, bez povinnosti tieto náklady nájomcovi vyúčtovať, alebo ak náklady za plnenia poskytované s užívaním bytu nie sú do nájmu zahrnuté, potom je nájomca povinný prenajímateľovi uhrádzať zálohu na úhradu týchto nákladov a všetky prípadné preplatky alebo nedoplatky znáša nájomca a prenajímateľ je povinný mu všetky úhrady riadne vyúčtovať. Uviedla, že podstatnou náležitosťou nájomnej zmluvy je výška nájomného a pokiaľ v nej nie je zahrnutá aj úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu, tak aj suma úhrady za tieto služby, pričom väčšinou je úhrada za služby spojené s užívaním bytu určená zálohovými platbami a v záverečnom vyúčtovaní sa určí nedoplatok, ktorý uhradí nájomca, alebo preplatok, ktorý bude nájomcovi vrátený. Poukázala na ustálený výklad v judikatúre o tom, že výška nájomného (spôsob jeho výpočtu) a výška úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu (spôsob jej výpočtu) predstavujú samostatné obsahové náležitosti zmluvy o nájme bytu, a že tomu musí zodpovedať aj ich vyjadrenie v tejto zmluve, pričom výšku nájomného nie je potrebné v zmluve uviesť konkrétnou sumou, postačí určenie spôsobu jej výpočtu. Uviedla, že ak má byť platba za služby určená dojednaním spôsobu jej výpočtu, musí ísť o také dojednanie, ktoré obsahuje údaje, na základe ktorých je možné vykonať výpočet výšky tejto úhrady, t. j. ku konkrétnej peňažnej sume, ktorú je nájomca povinný platiť na úhradu služieb, možno bez ďalšieho dospieť na základe údajov dohodnutých v zmluve, a ak spôsob výpočtu nájomného nie je dostatočne určitý, išlo by o neplatné dojednanie (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Poukázala na skutočnosť, že spôsob výpočtu nájomného a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu a právne následky s nezaplatením nájomného upravujú ust. § 696 až § 699 Občianskeho zákonníka, pričom za plnenia spojené s užívaním bytu možno všeobecne považovať také plnenie, ktoré je obvykle poskytované pri užívaní bytu a ktoré umožňuje užívať byt na účely bývania, napr. aj dodávku elektrickej energie do bytu, avšak za predpokladu, že byt je vybavený primeraným zariadením, ktoré k nemu patrí a umožňuje bezpečný odber elektriny nájomcom. Uviedla, že v danom prípade žalobcovi ako nájomcovi vyúčtovala plnenia spojené s nájmom a užívaním bytu správne, teda aj všetky energie, za ktoré mal nedoplatok, a preto nárok na vrátenie kaucie nemal. 4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok vo veci samej potvrdiť a zmeniť ho vo výroku o náhrade trov konania. Poukázal na skutočnosť, že na vymáhanie peňažných pohľadávok z nájomnej zmluvy titulom nevrátenej kaucie a preplatku za služby poskytované spolu s užívaním bytu bol oprávnený výlučne sám, nakoľko na vymáhanie pohľadávky zo zmluvy, ktorú uzavrel s treťou osobou iba jeden z manželov počas trvania manželstva, je oprávnený iba tento manžel, bez zreteľa na to, či táto pohľadávka patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 26. 01. 2012, sp. zn. 23Cdo 218/2010), pričom ak vznikne záväzkový právny vzťah, môže sa dotýkať právnej sféry len tých, ktorí sú jeho účastníkmi a na tomto závere nič nemôže zmeniť ani ust. § 145 os. 2 Občianskeho zákonníka (uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 08. 12. 2009, sp. zn. 21Cdo 5238/2007). Nestotožnil sa s tvrdením žalovanej, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku vymedzenia úhrad zálohových platieb za energie a služieb spojených s užívaním predmetu nájmu, nakoľko slovo „ako“ uvedené v čl. III. bod 3.1. neuvádza výpočet príkladov, pretože v tom prípade by za ním muselo nasledovať slovo „napríklad“, alebo na konci vety byť uvedený výraz „atď.“, „a podobne“, „a iné“, prípadne iný výraz podobného významu. Uviedol, že z gramatického hľadiska možno slovu „ako“ uvedenému v citovanom ustanovení zmluvy priradiť význam vysvetľujúcej doložky, za ktorou nasleduje špecifikácia jednotlivých plnení spojených s užívaním bytu, na ktorých úhrade sa strany nájomnej zmluvy dohodli, pričom žalovaná uviedla, že náklady na služby, ktoré nie sú upravené priamo v nájomnej zmluvy, bude hradiť z ním plateného nájomného vo výške 550 eur mesačne, keď medzi tieto iné položky patrilo aj teplo na kúrenie, preto obsah nájomnej zmluvy je v časti výpočtu energií a služieb, za ktoré sa zaviazal platiť zálohové platby, nepochybný. Poukázal na výpoveď žalovanej ako aj svedkyne Ing. Fabiánovej, z ktorých bolo zrejmé, že žalovaná si bola vedomá toho, že položka teplo za kúrenie nie je zahrnutá v plneniach, ktoré mal hradiť, pretože ju nevedela vyčísliť, čo potvrdila aj svedkyňa F., a ak chcela, aby táto položka bola hradená nájomcom zálohovo, tak jej v tom nemohla brániť skutočnosť, že nevedela stanoviť jej výšku, nakoľko mohla vychádzať aj z ročného vyúčtovania od správcu bytového domu za obdobie predchádzajúce nájomnej zmluve, kde ja táto položka samostatne definovaná. Uviedol, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní zohľadnil aj výpoveď svedkyne J.. H., a napriek tomu, že si s odstupom takmer troch rokov pamätala obsah nájomnej zmluvy a dohodu zmluvných strán ohľadne dojednaných plnení, nepamätala si už na skutočnosť, či sa pre uzatvorením nájomnej zmluvy dopytoval na položku „teplo na kúrenie“, ktorá bola pre neho podstatná aj z toho dôvodu, že jeho deti mali zníženú imunitu a nemohli bývať v nevykurovanom byte, a nakoľko pri výpovedi zjavne používala rovnaké vetné konštrukcie ako žalovaná, jej výpoveď možno považovať za tendenčnú. Poukázal na skutočnosť, že nakoľko ho žalovaná pred uzatvorením nájomnej zmluvy informovala, že náklady na služby, ktoré nie sú uvedené priamo v nájomnej zmluve, bude hradiť z nájomného vo výške 550 eur, nemal k obsahu nájomnej zmluvy výhrady, v dobrej viere ju podpísal, a preto mu nemožno pripísať na vrub, že v zmysle nájomnej zmluvy platil zálohové platby za energie a služby len vo výške 100 eur mesačne napriek tomu, že tieto platby nepokrývali náklady na všetky služby spojené s užívaním bytu, ktoré bola žalovaná ako vlastníčka bytu povinná platiť správcovi bytového domu a dodávateľom ostatných energií a služieb. Žalobca vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že vlastník bytu nie je oprávnený žiadať od nájomcu úhradu všetkých platieb, ktoré je povinný platiť správcovi bytového domu podľa mesačného zálohového predpisu, nakoľko rozsah plnení spojených s užívaním bytu je potrebné dohodnúť v nájomnej zmluve, preto je výlučne vecou vzájomnej dohody zmluvných strán, či si presne určia energie a služby, za ktoré bude nájomca uhrádzať platby alebo sa dohodnú, že nájomca bude uhrádzať platby za všetky energie a služby v zmysle vyúčtovania správu bytového domu ako aj v zmysle dodávateľských faktúr. Poukázal na skutočnosť, že za služby spojené s užívaním bytu špecifikované v nájomnej zmluve počas jej trvania riadne mesačne platil zálohové platby a v prípade vzniku nedoplatku tento uhradil, a keďže on aj žalovaná uzavreli zmluvu na základe slobodnej a vážnej vôle, a nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok, uviedol, že nerozumie tvrdeniu žalovanej, že konal v rozpore s dobrými mravmi a bezdôvodne sa obohatil na jej úkor. Uviedol, že si svoje povinnosti vyplývajúce z nájomnej zmluvy riadne plnil, avšak žalovaná niekoľkokrát zmluvu porušila, pretože k 30. 06. 2012 ani ku dňu skončenia nájomného vzťahu neuskutočnila vyúčtovanie energií a služieb v súlade s čl. III. bod 3.2. a nevrátila mu kauciu v deň ukončenia nájomného vzťahu s tým, že ak sa domnievala, že mala voči nemu nárok na úhradu nedoplatku za energie a služby spojené s užívaním bytu, mala postupovať podľa čl. III. bod 3.5. nájomnej zmluvy, v zmysle ktorého je prenajímateľ oprávnený použiť kauciu len vtedy, ak nájomca svoj záväzok nesplnil najneskôr do 7 dní odo dňa doručenia výzvy na úhradu dlžnej sumy na nájomnom a energiách, a nie použiť kauciu bez akejkoľvek výzvy na úhradu ňou tvrdeného nedoplatku bez toho, aby sa k mohol k takému konaniu a oznámeniu z jej strany vyjadriť. 5. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k jej odvolaniu uviedla, že na dôvodoch podaného odvolania týkajúcich sa aktívnej legitimácie žalobcu, jednostranne vyhodnotených dôkazov súdom prvej inštancie ako aj nesprávneho posúdenia rozsahu úhrad spojených so spoločným nájmom bytu zotrváva a poukázala na ust. § 10 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z., podľa ktorého za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru sa považuje najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadov, čistenie žúmp, užívanie výťahov, upratovanie, dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody od vodárenských spoločností a odvádzanie odpadových vôd, keď rešpektujúc zásadu iura novit curia uviedla, že sa právnymi názormi žalobcu zaoberať nebude, nakoľko ich obsah je predmetom posúdenia súdom, avšak na strane druhej žiadne jeho tvrdenia nevyvrátili ňou uvádzané skutkové tvrdenia. 6. Žalobca k vyjadreniu žalovanej uviedol, že sa k jej duplicitným tvrdeniam už vyjadril a na tejto argumentácii v celom rozsahu zotrval s tým, že žalovanou citované ust. § 10 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z. stanovuje jej povinnosť ako vlastníčky bytu uhrádzať na účet bytového domu v banke úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu ako aj uvádza demonštratívny výpočet plnení spojených s užívaním bytu, ktoré je ako vlastníčka bytu povinná uhrádzať, teda upravuje práva a povinnosti v právnom vzťahu medzi vlastníkom bytu a správcom bytového domu, ktorý je však odlišný od právneho vzťahu založeného nájomnou zmluvou zo dňa 21. 12. 2011 medzi ním a žalovanou, z dôvodu ktorého nie je zrejmé, akú súvislosť má citovaného ustanovenie s týmto konaním. Poukázal na skutočnosť, že v procese uzatvárania nájomnej zmluvy sa so žalovanou výslovne dohodli, ktoré položky budú kryté zo zálohovej platby za služby spojené s užívaním predmetu nájmu, pričom žalovaná uviedla, že náklady na služby, ktoré nie sú uvedené priamo v nájomnej zmluve, bude hradiť z nájomného plateného vo výške 550 eur mesačne. Uviedol, že nedoplatok z vyúčtovania správcu predstavoval nedoplatok žalovanej ako vlastníčky bytu, ktorý má z titulu vlastníckeho práva k bytu povinnosť aj so všetkými ostatnými službami spojenými s jeho užívaním zaplatiť a pokiaľ chcela, aby hradil všetky položky, ako ich mala uvedené v zálohovom predpise, mala ich presne špecifikovať v nájomnej zmluve, ako aj konštatoval súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. 7. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu, ktoré jej bolo doručené dňa 02. 02. 2016, nevyjadrila. 8. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 ods. 1 a § 380 ods. l C. s. p. (zák. č. 160/2015 Z. z. účinný od 01. 07. 2016, Civilný sporový poriadok), túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem a rozsudok verejne vyhlásil dňa 30. novembra 2017 podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom. 9. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 10. Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 11. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 C. s. p.). 12. K tvrdeniu žalovanej v podanom odvolaní, že rozhodnutie súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne. 13. Nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania (§ 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pričom nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu (§ 686 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka). Keďže ustanovenia o nájme bytu (§ 685 až § 716 Občianskeho zákonníka) majú vo vzťahu k všeobecnej právnej úprave nájmu (§ 663 až § 684 Občianskeho zákonníka) postavenie osobitnej právnej úpravy, neplatí pri nájme bytu, že nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania (§ 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka). 14. Podľa § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis. 15. Podľa § 696 ods. 2 Občianskeho zákonníka, úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak. 16. Zákonodarca v rámci úpravy nájomnej zmluvy v siedmej hlave ôsmej časti Občianskeho zákonníka osobitne upravil nájom bytu (ako štvrtý oddiel Osobitné ustanovenia o nájme bytu), pričom v ustanovení § 696 ods. 1 uviedol, že spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis. Výnos Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky z 22. decembra 2003 č. V-1/2003 o regulácii cien nájmu bytov a ani predošlé, resp. následné opatrenia, ktorými sa regulovala, resp. reguluje cena nájmu bytov, opatrenie Ministerstva financií SR č. 01/R/2008 o regulácii cien nájmu bytov v znení opatrenia č. 02/R/2008 (oznámenie MF SR č. 158/2008 Z. z. a č. 372/2008 Z. z.)., a ani zákon č. 18/1996 Z. z. o cenách, nepredstavujú osobitný právny predpis, ktorý predpokladá ustanovenie § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako predpis upravujúci, okrem iného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu. 17. V posudzovanej veci uzavrel žalobca ako nájomca so žalovanou ako prenajímateľkou dňa 21. 12. 2011 nájomnú zmluvu na dobu určitú (od 01. 01. 2012 do 31. 12. 2012), ktorej predmetom bol C. A. Č.. X, N. B. na X. W. A.S. F. na R. L.. Č.. X M. A., B. Č. XXXX, B. na W.. Č.. XXXX/X, D. na R. M. Č.. XXXX M. B. K. A., pre Y. A. J., Y. A. - V.. Č.. T., K. Ú. N.. 18. Zmluvné strany sa v článku III. bod 3.1. nájomnej zmluvy dohodli, že nájomca bude prenajímateľovi platiť nájomné v pravidelných mesačných splátkach, keď nájomné za užívanie bytu bolo stanovené na 550 eur mesačne a zálohové platby za energie ako vodné a stočné, dodávka studenej a teplej vody, poplatky za odvoz smetí a poplatky za elektrickú energiu a plyn (ďalej len „energie“) vo výške 100 eur. Záloha je preddavok na platby za užívanie energií a služieb, ktoré budú v zmysle bodu 3.2. tohto článku zmluvy vyúčtované podľa skutočnej spotreby a stavu meračov a na základe dodávateľských faktúr a vyúčtovaní od správcu domu, pričom zálohové platby sa započítajú v plnej výške na úhradu energií. Podľa bodu 3.2. tohto článku zmluvy sa zmluvné strany dohodli na vyúčtovaní energií a služieb za prvý polrok do 30. júna 2012 podľa skutočnej spotreby na príslušných meračoch a na základe dodávateľských faktúr a vyúčtovania od správcu domu, a v prípade zisteného nedoplatku sa nájomca zaviazal uhradiť nedoplatok, ktorý prevyšuje sumu poskytnutých záloh za energie. 19. Konštantná civilná judikatúra vychádza z názoru, že záver o obsahu a teda najmä o (ne)určitosti alebo (ne)zrozumiteľnosti právneho úkonu musí predchádzať jeho výklad za použitia interpretačných pravidiel podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Jazykové vyjadrenie právneho úkonu možno síce vykladať z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov, z hľadiska vzájomnej nadväznosti použitých pojmov, i z hľadiska zaradenia pojmov v štruktúre celého právneho úkonu, avšak interpretácia obsahu právneho úkonu súdom podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemôže nahrádzať alebo meniť prejavenú vôľu. Použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje vždy iba k tomu, aby obsah právneho úkonu, ktorý účastník urobil, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase, kedy bol úkon robený. Ak prejavená vôľa chýba, nemožno ju interpretáciou nahradiť. Ak ide o právny úkon v písomnej forme spravidla určitosť obsahu prejavu vôle vyplýva z textu listiny, na ktorej je prejav vôle zaznamenaný. Určitosť písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou, a preto obsah právneho úkonu je zrejmý každému (i tretím osobám). 20. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalovanej v podanom odvolaní, že náklady na teplo boli v zmysle nájomnej zmluvy uzavretej dňa 21. 12. 2011 obsiahnuté v dojednaní o platení mesačných zálohových platieb v sume 100 eur za služby energie a služby podľa článku III. bod 3.1. zmluvy, a preto bol žalobca povinný uhradiť žalovanej vyúčtovaný nedoplatok nákladov za teplo, pretože zmluvné strany si v súlade s ust. § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka dohodli výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu, a keďže si konkrétne v čl. III. bod 3.1. zmluvy taxatívnym výpočtom upravili, že platby za energie ako vodné a stočné, dodávka studenej a teplej vody, poplatky za odvoz smetí a poplatky za elektrickú energiu a plyn spolu v sume 100 eur sú zálohovými platbami za služby poskytované spolu s užívaním predmetu nájmu, potom ostatné náklady za služby spojené s užívaním bytu dohodou zmluvných strán upravené neboli a žalobcovi nevznikla právna povinnosť v zmysle čl. III. bod 3.2. zaplatiť nedoplatok nákladov na teplo vyúčtovaných žalovanej správcom bytového domu. 21. Je nutné zdôrazniť, že nájom bytu ako obligačný právny vzťah, pojmovo predpokladá vytvorenie priestoru pre uplatnenie autonómie vôle a zmluvnej voľnosti strán, ktorému zodpovedá a korešponduje požiadavka rešpektovania prejavenej slobodnej vôle zmluvných strán výslovne z textu listiny o právnom úkone vyplývajúcej, ako aj všeobecne uznávaný princíp záväzkového práva pacta sunt servanda, a preto konanie v medziach dohodnutých práv a povinností nemôže byť ani v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka. 22. Súd prvej inštancie preto dospel k správnemu právnemu záveru, že žalovaná nemala v zmysle čl. III. bod 3.5. zmluvy právo použiť kauciu v sume 650 eur zloženú žalobcom za účelom úhrady nedoplatku aj za vyúčtované náklady za teplo, z dôvodu ktorého po ustálení nedoplatku na službách a energiách za dobu nájmu od 01. 01. 2012 do 31. 03. 2013 v sume 9,24 eur rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť mu zníženú sumu kaucie 640,76 eur napadnutým rozsudkom vecne správne. 23. K argumentácii žalovanej, že účastníkom konania mala byť na strane žalobcu aj jeho manželka, nakoľko uzavretím nájomnej zmluvy vznikol spoločný nájom bytu manželmi odvolací súd uvádza, že vznik spoločného nájmu bytu manželmi podľa ust. § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nevyvoláva nevyhnutne právne účinky predpokladané ust. § 145 ods. 2, t. j., že z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne, pretože nárok vyplývajúci zo zmluvy o nájme na vrátenie kaucie, je potrebné považovať za bežnú vec v zmysle ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda takú, ktorá je pri hospodárení s určitou vecou bežná a obvyklá, pravidelne sa opakuje a ktorá sa nevymyká z rámca obvyklého hospodárenia s vecou (napríklad nákupy spotrebných predmetov do domácnosti, potravín, ošatenia, predaj ovocia zo spoločnej záhrady, objednávka nutných opráv domu, objednávka paliva, vyberanie a platenie nájomného, príjem rôznych zásielok, plnenie rôznych pravidelných platobných povinností a pod.). 24. Odvolací súd sa zo všetkých uvedených dôvodov v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, spĺňajúcim všetky požiadavky ust. § 220 ods. 2 C. s. p., v ktorom sa správne a presvedčivo argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením veci, a preto prvoinštančný súd rozsudok vo výroku, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 640,76 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy od 01. 06. 2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo výroku, ktorým konanie v časti zaplatenia sumy 76,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 76,30 eur od 01. 04. 2013 do zaplatenia zastavil a v zostávajúcej časti návrh zamietol, ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. 25. Súd prvej inštancie sa však dopustil pochybenia vo výroku, ktorým rozhodol o náhrade trov konania žalobcu, keď mu nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby písomné podanie právneho zástupcu zo dňa 28. 05. 2014, z dôvodu ktorého odvolací súd rozsudok vo výroku o náhrade trov konania podľa § 388 C. s. p. zmenil tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie, spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku v sume 29,06 eur a trovách právneho zastúpenia vyčíslených v zmysle ust. 13a ods. 1 písm. a), c), d) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. za úkony právnej služby príprava a prevzatie zastúpenia dňa 16. 07. 2013 (41,50 eur + režijný paušál 7,81 eur), podanie žaloby zo dňa 19. 12. 2013 (41,50 eur + režijný paušál 7,81 eur), písomné podanie vo veci samej zo dňa 28. 05. 2014 (41,50 eur + režijný paušál 8,04 eur), účasť na pojednávaní dňa 12. 06. 2014 (41,50 eur + režijný paušál 8,04 eur), účasť na pojednávaní dňa 03. 03. 2014 (41,50 eur + režijný paušál 8,39 eur), účasť na pojednávaní dňa 28. 10. 2015 (41,50 eur + režijný paušál 8,39 eur), písomné podanie vo veci samej zo dňa 05. 11. 2015 (41,50 eur + režijný paušál 8,39 eur), účasť na pojednávaní dňa 02. 12. 2015 (41,50 eur + režijný paušál 8,39 eur), spolu v sume 476,71 eur vrátane 20 % DPH, z čoho 61,18 % (konečný úspech žalobcu) predstavuje sumu 291,65 eur. 26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 2 C. s. p. tak, že žalobcovi úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).