Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/36/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213244013 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1213244013.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Michaela Králová, členovia senátu JUDr. Darina Kriváňová a JUDr. Ivana Jahnová v právnej veci žalobcu: SPOKOJNÉ BÝVANIE, s.r.o., so sídlom Toplianska 5, Bratislava, IČO: 35 815 329, zastúpený Mgr. Evou Bognárovou, advokátkou, Krížna 17, Bratislava, proti žalovaným: X. A. U., narodený X.XX.XXXX, bytom D. X, C., X. Z. U., narodená XX.X.XXXX, bytom D. X, C., o zaplatenie 1.078,57 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 6.10.2015, č.k. 10C/192/2014-127, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II, z 6.10.2015, č.k. 10C/192/2014-127 p o t v r d z u j e . Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II rozsudkom č.k. 10C/192/2014-127 z 6.10.2015 uložil žalovaným 1 a 2 povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu 238,40 Eur s 5,5% úrokom z omeškania ročne od 1.7.2013 do zaplatenia, ako aj nahradiť mu trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku 23,20Eur a v trovách právneho zastúpenia 122,62 Eur rukám jeho právnej zástupkyne. Vo zvyšku žalovanej istiny s príslušenstvom konanie zastavil a rozhodol o čiastočnom vrátení súdnych poplatkov, ktoré strany sporu v konaní zaplatili. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 8a, § 10 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, § 559 odsek 2, § 517 odseky 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj OZ), § 96 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj OSP). Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalovaní 1 a 2 sú spoluvlastníkmi bytu č. X nachádzajúceho sa v bytovom dome v C. na D. ulici č. X. Správu toho bytového domu vykonáva na základe zmluvy o výkone správy žalobca. 3. Žalobca sa v konaní žalobou z 30.12.2013 domáhal od žalovaných 1 a 2 solidárneho zaplatenia 1 078,57 Eur s príslušenstvom titulom neuhradených nedoplatkov na nákladoch spojených s užívaním predmetného bytu za roky 2012 a 2013. Dňa 19.5.2014 vydal súd prvej inštancie platobný rozkaz č.k. 32Ro/6514/2013-43, ktorým žalovaným 1 a 2 nariadil splnenie predmetnej povinnosti. Platobný rozkaz bol zrušený z dôvodu riadne a včas podaného odporu žalovanou 2, ktorá rozporovala výšku žalovanej istiny. Vzhľadom na to, že počas súdneho konania žalovaní 1 a 2 k bytu predpísanými úhradami znižovali žalovaný dlh, vzal žalobca pred pojednávaním žalobu v časti zaplatenia istiny 840,17 Eur s príslušenstvom späť. Súd prvej inštancie v tejto časti konanie zastavil a vo zvyšku predmetu sporu ustálil plnú dôvodnosť nároku žalobcu. Vyčíslenie výšky priznanej istiny 238,40 Eur mal preukázanú vyúčtovaniami nákladov a aj sumárnou analýzou platieb žalovaných 1 a 2 za predmetný byt. Keďže žalovaní 1 a 2 sa s peňažným plnením dostali do omeškania priznal súd prvej inštancie žalobcovi aj nárok na úhradu úroku z omeškania. O trovách konania rozhodol podľa § 142 odsek 3 v spojení s § 149 odsek 1 OSP a v konaní úspešnému žalobcovi vo veci samej priznal plnú náhradu trov konania, ktoré mu vznikli zaplatením súdneho poplatku a právnym zastúpením. Pri ich vyčíslení vychádzal z výšky priznaného plnenia, so zohľadnením späťvzatia žaloby, čomu zodpovedá súdny poplatok 23,20 Eur (16,50 Eur súdny poplatok za predmet sporu + 6,70 Eur o ktoré súd prvej inštancie krátil súdny poplatok podliehajúci vráteniu z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby) a trovy právneho zastúpenia 122,62 Eur. 4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote, do výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené odvolanie žalovaná 2. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konania za účelom nového vykonania dokazovania k vyčísleniu dlhu. Uviedla, že vyčíslenie žalovaného dlhu je neprehľadné a rozporné. Poukázala na to, že žalobca v podaní z 2.3.2015, ktorým vzal žalobu čiastočne späť tvrdí, že za rok 2010 eviduje nedoplatok v sume 110,80 eur, za rok 2011 v sume 573,16 Eur, za rok 2012 v sume 227,46 Eur a za rok 2013 eviduje preplatok 138,98 Eur. Na pojednávaní dňa 6.10.2015 vzal žalobca žalobu opäť späť v ďalšej časti 534,04 Eur s príslušenstvom a predmetom konania zostala úhrada sumy 238,40 Eur. Takéto konanie žalobcu spôsobuje vo veci zmätok. Namietala aj neprehľadnosť samotných vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu a ich nesprávnu kalkuláciu. Nebola zohľadnená jej reklamácia vyúčtovania nákladov za rok 2011, ktorú žalobca vyriešil opravou vyúčtovania nedoplatku a znížením nedoplatku zo sumy 851,49 Eur na sumu 579,74 Eur. Vo vyúčtovaní nákladov za rok 2010 v kalkulácii spotreby SV a TUV bol použitý PS z roku 2009 a KS z roku 2010, pričom v roku 2009 bol použitý prepočet priemerom a nie osobami, ale pri vyúčtovaní za rok 2010 nebola kalkulácia za rok 2009 zohľadnená a tým je vo vyúčtovaní za rok 2010 duplicitná. Žalobca ju nikdy neurgoval k úhrade mesačných zálohových platieb a tieto riadne platila čo vyplýva aj zo samotných vyúčtovaní nákladov, kde sa na prvej strane nachádza rozpis mesačných úhrad. 5. K odvolaniu žalovanej 2 sa písomne vyjadril žalobca a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. K námietke žalovanej 1 k neprehľadnosti a chaosu vyčíslenia dlhu uviedol, že žaloba bola na súd podaná 30.12.2013 a žalobca si v ňom uplatnil dlh žalovaných 1 a 2 voči ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov bytového domu z vyúčtovania nákladov za rok 2012 a nedoplatok na predpísaných zálohových platbách za rok 2013. Ku dňu 30.5.2014 v súlade právnou úpravou zrealizoval vyúčtovanie nákladov za rok 2013. Následne súd nariadil pojednávania v predmetnej veci a kde konal bez prítomnosti žalovaných 1 a 2, ktorí sa pojednávaní nezúčastňovali a nepredložili ani návrhy na svoju obranu, k dokazovaniu a nemali vedomosť o vývoji a zmene výšky dlhu podľa aktuálneho stavu, vždy ku dňu pojednávania. K 30.5.2015 žalobca opäť urobil vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2014 a žalovaný dlh sa oproti pôvodne podanému návrhu na začatie konania znižoval v závislosti od výsledku ročných vyúčtovaní nákladov. Žalobca voči žalovaným 1 a 2 uplatňuje pohľadávku ako priamy zástupca vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu. Pohľadávka má finančný charakter a mesačne sa môže meniť, podľa finančnej disciplíny žalovaných 1 a 2, pretože žalovaní 1 a 2 majú v súlade právnou úpravou predpísané k úhrade zálohové platby. Tieto sú povinní uhrádzať jeden mesiac vopred, pred ich spotrebovaním. Raz ročne správca bytového domu vykonáva ich vyúčtovanie. Z týchto dôvodov sa preto pravidelne mení výška vykazovaného nedoplatku. Nedoplatok vznikol v roku 2012. V dôsledku vyúčtovaných preplatkov z vyúčtovaní v nasledujúcich rokoch 2013, 2014 bol znížený pôvodne žalovaný nedoplatok a žalobca bol povinný túto skutočnosť v prebiehajúcom súdnom spore zohľadniť a upravovať žalobný návrh. Počítanie nie je chaotické, odráža aktuálnosť stavu pohľadávky, ktorá sa pravidelne mesačne (pri opakovaných platbách) mení. Žalovaná 2 poukazuje na akceptovanú reklamáciu vyúčtovania za rok 2011, ktorú správca realizoval. Neuviedla však, že opodstatnená reklamácia vznikla preto, žalovaní 1 a 2 nedodali správcovi koncoročný stav vodomerov, z ktorého dôvodu im bola účtovaná priemerná spotreba vody. Pokiaľ žalovaná 2 poukazuje na nesprávnosť kalkulácie ohrevu spotreby TUV, žalobca namieta, že žalovaní 1 a 2 kalkuláciu ohrevu TUV nereklamovali. Žalovaná 2 v odôvodnení odvolania poukazuje na obdobie rokov 2009-2010, ktoré neboli predmetom súdneho konania. Jeho predmetom bol nedoplatok z vyúčtovania za rok 2012, 2011. Správca upozorňuje vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu na možnosť reklamácie vyúčtovania ročných nákladov v lehote do 30 dní od doručenia vyúčtovania. Žalovaná 2 však až na vyššie uvedené obdobie (r. 2011) a úspešnosť pri reklamácii, reklamáciu na vyúčtovanie nákladov za roky 2011-2014 nepodala, preto žalobca namieta potrebu ďalšieho dokazovania, a to aj z dôvodu, že žalovaná 2 v konaní nepredniesla žiaden návrh a nárok by bol aj tak premlčaný. Vyúčtovania za roky 2009-2011 boli v reklamačnom konaní vybavené a žalovaná 2 ďalšie námietky na vyúčtovanie nákladov nepredložila. K námietke žalovanej 2, že nebola žalobcom nikdy upomínaná na zaplatenie nedoplatkov zo zálohových platieb žalobca poukázal na upomienku č. XXXXXXXXXX z 19.10.2011, uložená na pošte 28.10.2011, na vyúčtovanie nákladov za rok 2011 uložené na pošte 1.6.2012, upomienku č. XXXXXXXXXX z 6.11.2012 uloženú na pošte 08.11.2012, upomienku č. XXXXXXXXXX z 10.9.2013 uloženú na pošte 27.9.2013, z čoho vyplýva, že žalovaní 1 a 2 si doručované poštové zásielky nepreberali. K zopakovaniu dokazovania vo vzťahu k vyúčtovaniu nákladov za roky 2009 až 2012, ktoré sú už zúčtované poukázal žalobca na premlčanie práva. 6. Dňom 1. júla 2016 bol Občiansky súdny poriadok zrušený a nahradil ho zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. To znamená, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 odsek 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok odvolania do 30.6.2016, pretože právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované. 7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. 8. Podľa § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/ > o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy, jej zmena alebo jej zánik sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Schválená zmluva o výkone správy alebo jej zmena, alebo jej zánik je záväzný pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak je podpísaný nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a správcom. Správca je povinný schválenú zmluvu alebo jej zmenu doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome. Na doručovanie sa vzťahuje osobitný predpis. Zmluva o výkone správy obsahuje najmä a) vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu, b) spôsob výkonu správy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku, c) zásady hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv vrátane rozsahu oprávnenia disponovať s nimi, d) zásady platenia úhrad za plnenia a hospodárenie s nimi, e) zásady určenia výšky platieb za správu, f) rozsah a obsah správy o činnosti správcu podľa odseku 2. 9. Podľa § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/ > správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. 10. Podľa § 8b ods. 2 písm. e/ zákona č. 182/1993 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1993/182/> pri správe domu je správca povinný sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky. 11. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1993/182/> vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu; ak je súčasťou bytu balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu sa zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25 % z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy. 12. Podľa § 10 odsek 6 veta prvá zákona č. 182/1993 Z.z. úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke. 13. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa voči žalovaným 1 a 2 domáha zaplatenia nedoplatkov na službách spojených s užívaním bytu č. X nachádzajúceho sa v bytovom dome na D. ulici č. X v C.. Tento byt je vo vlastníctve žalovaných 1 a 2. 14. Žalovaná 2 namietala zmätočnosť vyčíslenia žalovanej istiny 1 078,57 Eur, ktorú žalobca v žalobe označil ako pohľadávku z úhrad nedoplatkov z vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu za roky 2011, 2012 a k bytu predpísaných zálohových platieb podľa stavu ku dňu podania žaloby (30.12.2013). Vlastníci bytov a nebytových priestorov sú povinní poukazovať mesačne vopred preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv, pričom výšku preddavkov si určujú vlastníci v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí a zariadení domu. Súčasne sú povinní mesačne vopred uhrádzať na účet v banke úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu. Tieto platby sú tzv. preddavkovými (zálohovými) platbami, pretože v čase ich splatnosti sú do bytov a bytového domu dodávané služby, ktorých skutočná cena k času dodania služby nie je ešte známa. Zálohové platby predstavujú predpokladané náklady za tieto služby. Zákon o vlastníctve bytov č. 182/1993 Zb. stanovuje v § 8a odsek 2 správcovi povinnosť najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka vyúčtovať použitie fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia. Preto v čase, keď je zrejmé v akej výške vznikla povinnosť na zaplatenie skutočnej ceny dodaných služieb, vzniká povinnosť vlastníkov bytu na úhradu tejto skutočnej ceny služieb a nie predpokladaných - zálohových platieb. Po skončení účtovného obdobia, po vyúčtovaní skutočných nákladov za poskytnuté služby a plnenia, zaplatenie preddavkov už nemožno požadovať, keďže tieto sa zúčtujú práve pri vyúčtovaní skutočných nákladov a len z takéhoto vyúčtovania vzniknutý rozdiel môže byť predmetom súdneho konania. Zo súdneho spisu vyplýva, že súdny spor v predmetnej veci začal 30.12.2013 a vo veci bolo rozhodnuté 6.10.2015. Skutkový základ predmetu sporu žalobca vymedzil úhradou nedoplatkov z vyúčtovaní za roky 2011, 2012 a z nedoplatkov zálohových platieb v roku 2013, ktoré vyčíslil ku dňu podania žaloby na súd jednou sumou. Výšku skutočných nákladov dodaných do bytu žalovaných v roku 2013 zúčtoval žalobca počas tohto konania a bolo jeho povinnosťou, ak mala byť jeho žaloba úspešná, túto skutočnosť premietnuť aj do stavu žalovanej istiny, čo žalobca aj podaním z 2.3.2015 urobil. Žalobca týmto podaním zrozumiteľne predniesol špecifikáciu žalovanej istiny vo vzťahu k uplatnenému obdobiu, keď s poukázaním na jednotlivé vyúčtovania uviedol, že v roku 2011 boli do bytu žalovaných 1 a 2 dodané služby spolu v cene 2 499,82 Eur, ktoré neboli v časti sumy 573,16 Eur uhradené zaplatenými predpísanými zálohovými platbami (zaplatili 1 926,66 Eur), v roku 2012 boli dodané služby v cene 2 212,02 Eur a zaplatenými predpísanými zálohovými platbami zostal neuhradený náklad 227,46 Eur (zaplatili 1 984,56 eur) a v roku 2013 boli dodané služby v cene 2 033,30 Eur, ktoré žalovaní 1 a 2 zaplatili v celom rozsahu predpísanými zálohovými platbami (uhradili 2 172,28 Eur). Je pravdou, že tvrdenie žalobcu o výške nedoplatkov podľa jeho podania z 2.3.2015 nekorešpondujú s tvrdeniami uvedenými v žalobe, avšak vyhodnotenie preukázania výšky dôvodnosti nároku žalobcu v zmysle námietok a procesnej obrany žalovaných 1 a 2 je vecou meritórneho rozhodnutia súdu. Žalovaným 1 a 2 boli všetky procesné podania žalobcu spolu s prílohami (vyúčtovania nákladov za roky 2010, 2011, 2012, 2013 a analýza predpísaných platieb) súdom prvej inštancie doručené (doručenky sú na strane 103 súdneho spisu) a v konaní nenavrhli žiaden dôkaz, ktorým by sa mala preukázať neoprávnená výška účtovaných nákladov. Pokiaľ žalovaná 2 poukazovala na reklamáciu vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2011, jej reklamácia bola žalobcom vyriešená vystavením opravného vyúčtovania z ktorého žalobca pri vyčíslení žalovanej istiny vychádzal. Reklamáciu iných vyúčtovaní v zmysle podmienok zmluvy o výkone správy (článok III bod 12 písmeno C), a teda námietku ich nesprávnosti žalovaná v 2. rade v konaní nepreukázala. Žalobca výšku žalovaného dlhu žalovaných 1 a 2 za uplatnené obdobie počas konania upravoval, a to s ohľadom na výšku platieb žalovaných 1 a 2 za užívanie bytu k času rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej. 15. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobcu v časti, ktorou sa domáhal proti žalovaným 1 a 2 zaplatenia 238,40 Eur, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré žalovaná 2 uviedla na svoju obranu v odpore proti platobnému rozkazu, ku ktorým však nenavrhla žiaden dôkaz. Súd prvej inštancie navrhnuté a vykonané dôkazy správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom a vec správne posúdil aj po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Správne dospel k záveru, že žalobca sa dôvodne v konaní domáhal proti žalovaným 1 a 2 zaplatenia sumy 238,40 Eur, ktorá je zostatkom nedoplatkov z vyúčtovaní nákladov za predmetný byt za roky 2011 a 2012, ktoré žalovaní 1 a 2 v tejto výške nezaplatili a v konaní nenavrhli žiaden dôkaz, ktorým by preukázali neoprávnenosť výšky účtovaných nákladov za roky 2011 a 2012. Taktiež nepreukázali, že by nedoplatok na nákladoch za byt za žalované obdobie zaplatili či vo forme mesačných zálohových platieb alebo preplatkami z iných vyúčtovaní. 16. V zmysle § 380 ods. 2 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> odvolací súd z úradnej povinnosti posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou, ktorá sa týka procesných podmienok. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach a o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci. Žalovaní 1 a 2 boli súdom prvej inštancie poučení (strana č. 60, 61, 62 spisu) okrem iných práv a povinností aj o tom, že účastník konania je povinný všetky dôkazy a skutočnosti predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada (§ 120 odsek 4 OSP). Táto právna úprava vychádza z princípu dôkazného bremena, teda zodpovednosti účastníka konania (strany sporu) za preukázanie tvrdených skutočností osvedčujúcich jeho právo respektíve povinnosť protistrany. Označenie dôkazov nie je iba povinnosťou strany súdneho sporu, ale aj jej právom. Uplatnenie tohto práva je však limitované časom. Žalovaná 2 do času vyhlásenia skončenia dokazovania nenavrhla žiaden dôkaz, ktorým by preukázala neoprávnenosť výšky účtovaných nákladov, pojednávaní sa napriek riadnemu predvolaniu nezúčastnila, a preto jej námietka na nariadenie nového pojednávania a dokazovania je nedôvodná. 17. Obsah odvolania žalovanej 2 nie je spôsobilý spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo vzťahu k uplatneným odvolacím dôvodom, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti ktorou vyhovel žalobe a súvisiaceho výroku o trovách konania ako vecne správny v zmysle § 387 odseky 1, 2 CSP potvrdil. 18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 odsek 1 v spojení s § 255 odsek 1 a § 262 odsek 1 CSP. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 odsek 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).