Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/194/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214201631 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1214201631.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: Mestská časť Bratislava - Nové Mesto, Bratislava, Junácka 1, IČO : 00 603 317, proti žalovanému: Snežienka, s.r.o., Bratislava, Ul. Svornosti 43, IČO : 46 366 890, zastúpený JUDr. Denisou Hostačnou, advokátkou, Bratislava, Dunajská 4, o zaplatenie 28.530,18 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 31. 3. 2017 č.k. 50C/168/2015 - 231, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobca m á právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1/ Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zo dňa 23. 11. 2016 č.k. 50C/168/2015 - 220. V odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že rozsudkom pre zmeškanie zo dňa 23.11.2016 č. k. 50C/168/2015 - 220 rozhodol o žalobe žalobcu tak, žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 22.319,87 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 9.510,06 Eur od 01.04.2012 do zaplatenia, vo výške 9,75 % ročne zo sumy 9.510,06 Eur od 01.04.2013 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 3.296,75 Eur od 01.04.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd konanie o zaplatenie sumy 6.210,31 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 01.04.2014 do zaplatenia zastavuje a žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 %. Predmetný rozsudok bol žalovanému doručený prostredníctvom právneho zástupcu dňa 21.12.2016. 2/ Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 04.01.2017 a na výzvu súdu doplneným dňa 08.03.2017, žalovaný navrhol, aby súd prvej inštancie rozsudok pre zmeškanie zrušil, z dôvodu, že konateľ žalovaného vypovedal plnomocenstvo pôvodnému právnemu zástupcovi žalovaného, AK ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o., dňa 21.11.2016. Dňa 23.11.2016 udelil žalovaný nové plnomocenstvo na zastupovanie právnej zástupkyni JUDr. Denise Hostačnej, advokátke. Spoločne s vypovedaním plnomocenstva a oznámením o prevzatí zastupovania bola súdu prvej inštancie dňa 23.11.2016 o 8:45 hod. doručená aj vzájomná žaloba žalovaného a žiadosť o odročenie pojednávania vytýčeného na 23.11.2016 o 10:00 hod. Žalovaný vo svojom podaní zo dňa 23.11.2016 vyslovene trval na osobnej účasti svojej právnej zástupkyne na pojednávaní, ktorá sa vzhľadom na dátum udelenia plnej moci nemohla na pojednávanie riadne pripraviť. Žalovaný tvrdil, že vyvinul dostatočnú aktivitu v prejednávanej veci a dostatočne včas upovedomil súd o svojej neprítomnosti a neprítomnosti svojho právneho zástupcu. 3/ Súd prvej inštancie poukazoval v rozhodnutí na to, že pôvodným právnym zástupcom žalovaného v konaní bola AK ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o.; dňa 24.08.2016 predvolal strany na pojednávanie vytýčené na deň 23.11.2016 o 10:00 hod. Predmetné predvolanie bolo právnemu zástupcovi žalovaného riadne doručené dňa 30.08.2016. Pojednávanie vo veci začalo dňa 23.11.2016 o 10:00 hod., pričom po vyvolaní veci prvoinštančný súd zistil, že žalovaný ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili. Vzhľadom na návrh žalobcu súd prvej inštancie rozhodol na tomto pojednávaní vo veci rozsudkom pre zmeškanie. Na predmetnom pojednávaní mal súd prvej inštancie k dispozícii písomné podanie žalovaného, ktoré doručil súdu prvej inštancie v daný deň, t.j. 23. 11. 2016 o 08:45 hod. a ktorým žiadal o odročenie tohto termínu pojednávania, tiež o ospravedlnenie neúčasti a ktorým zároveň oznámil prevzatie právneho zastúpenia novým právnym zástupcom JUDr. Denisou Hostačnou, advokátkou. K písomnému podaniu žalovaný pripojil podanie označené ako vzájomná žaloba. 4/ Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žiadosti žalovaného o zrušenie rozsudku pre zmeškanie nemožno vyhovieť. Žalovaný bol riadne, včas a s dostatočným časovým predstihom predvolaný na pojednávanie na deň 23.11.2016. Predvolanie bolo právnemu zástupcovi žalovaného doručené dňa 30.08.2016, t.j. s cca trojmesačným predstihom. Žalovaný vypovedal plnú moc pôvodnému právnemu zástupcovi AK ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o. dňa 21.11.2016 a svojho nového právneho zástupcu advokátku JUDr. Denisu Hostačnú splnomocnil na zastupovanie v konaní až dňa 23.11.2016, teda v deň, kedy sa predmetné pojednávanie konalo. V ten istý deň žalovaný doručil súdu o 08:45 hod. ospravedlnenie z neúčasti, spolu so žiadosťou o odročenie pojednávania. Súd prvej inštancie mal za to, že nemožno pasivitou žalovaného, resp. jeho právnych zástupcov zaťažovať žalobcu, ktorý sa riadne a včas na toto pojednávanie dostavil a navrhol vo veci rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Nakoľko boli splnené podmienky, ktoré platná právna úprava (CSP) pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného na pojednávaní vyžaduje, súd prvej inštancie žalobe vyhovel a vo zvyšnej časti konanie zastavil. Poukazoval na to, že rozsudkom pre zmeškanie možno rozhodnúť, ak sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci má súd doručenie predvolania riadne vykázané a žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami. Vážnosť okolností, ktorými žalovaný ospravedlňuje svoju neprítomnosť, posudzuje súd. Ide o okolnosti takej intenzity a závažnosti, ktoré znemožňujú žalovanému účasť na pojednávaní z objektívnych dôvodov ako napríklad choroba, úraz, úmrtie v rodine atď. Vážnymi dôvodmi podľa názoru prvoinštančného súdu nie je trojmesačná pasivita a následne v deň pojednávania snaha žalovaného o zvrátenie sporu. V takomto prípade by došlo k popretiu účelu rozsudku pre zmeškanie, nakoľko takýto rozsudok predstavuje následok procesnej pasivity strany v sporovom konaní. Takéto dôvody, resp. takúto absenciu strany na pojednávaní nemožno považovať za vážnu okolnosť, pre ktorú sa strana nedostavila na pojednávanie; žalovaný bol na toto pojednávanie predvolaný dňa 30.08.2016, teda s takmer 3 mesačným časovým predstihom, avšak ospravedlnenie z neúčasti so žiadosťou o odročenie pojednávania a ďalšími prílohami doručil súdu prvej inštancie až v deň pojednávania, resp. hodinu pred ním. Súd prvej inštancie poukazoval aj na zásadu "vigilantibus iura scripta sunt", teda právo patrí bdelým. T.j. tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou; žalovaný v zmysle tejto zásady nekonal, neuplatnil svoje práva včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že v danom prípade podmienky v zmysle § 277 ods. 2 CSP na zrušenie rozsudku splnené nie sú a návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol ( § 274 ods. 1, § 277 ods. 1, § 277 ods. 2 CSP ). 5/ Uvedené uznesenie napadol žalovaný včas podaným odvolaním, v celom rozsahu, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie, že jej nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP a že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené podľa § 365 ods. 1 písm. g/ CSP. Žalovaný zopakoval, že pôvodnému právnemu zástupcovi, AK ECKER - KÁN * PARTNERS, s.r.o. dňa 21. 11. 2016 vypovedal plnomocenstvo a dňa 23. 11. 2016, po predchádzajúcich rokovaniach, udelil nové splnomocnenie na zastupovanie v danej právnej veci advokátke JUDr. Denise Hostačnej. Spoločne s vypovedaním plnomocenstva a oznámením prevzatia zastupovania, bola súdu prvej inštancie dňa 23. 11. 2016 o 8.45 hod. doručená aj vzájomná žaloba žalovaného ku konaniu sp. zn. 50C/168/2015 a žiadosť o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 23. 11. 2016 o 10.00 hod. Žalovaný poukazoval na znenie ust. § 183 ods. 1, ods. 2 CSP. Vyjadril presvedčenie, že vyvinul dostatočnú aktivitu v prejednávanej veci tým, že pred posledným pojednávaním podal vzájomnú žalobu voči žalobcovi, ktorá vyplynula z nesplnenia žalobcových povinností z nájomnej zmluvy, na ktorú sa žalobca odvoláva. Rovnako trval na tom, že dôvody neprítomnosti žalovaného a jeho právnej zástupkyne po zmene právneho zástupcu a nedostatočný čas na prípravu na pojednávanie pre nového právneho zástupcu, obzvlášť, ak žalovaný na prítomnosti svojho nového právneho zástupcu na pojednávaní trval. Žalovaný ďalej vo svojom odvolaní poukazoval na ust. § 153 ods. 3 CSP a v súvislosti s tým, na skutočnosť, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí ale ani v rozsudku pre zmeškanie žiadnym spôsobom nevysporiadal so vzájomnou žalobou ako prostriedkom procesnej obrany. Súd prvej inštancie bol povinný vyjadriť sa k vzájomnej žalobe z pohľadu prípustnosti, resp. či k nej prihliadne alebo nie a svoje rozhodnutie uviesť v odôvodnení rozhodnutia; súd prvej inštancie však v označených rozhodnutiach neuviedol, akým spôsobom sa so vzájomnou žalobou vysporiadal, hoci tak urobiť mal. 6/ Na odvolanie žalovaného sa písomne vyjadril žalobca tak, že vo vyjadrení v stručnosti popísal priebeh súdneho konania v danej právnej veci, pričom zdôraznil, že hoci ešte dňa 26. 1. 2016 právny zástupca žalovaného JUDr. Vladimír Kán požiadal o odročenie pojednávania vytýčeného na nasledujúci deň, 27. 1. 2016, z dôvodu, že právne zastúpenie žalovaného prevzal len dňa 26. 1. 2016, z ktorého dôvodu nemal možnosť riadne a včas sa pripraviť na pojednávanie. Žalobca žalovaného prostredníctvom právneho zástupcu opakovane kontaktoval za účelom mimosúdnej pokonávky, avšak bezúspešne, nakoľko právny zástupca žalovaného bol pasívny a na výzvy žalobcu nereagoval. Následne súd opätovne vytýčil termín pojednávania na deň 25. 5. 2016, na ktorom sa právny zástupca žalovaného vyjadril, že s klientom musí prekonzultovať zmenu žalobného petitu; dodal, že žalovaný žalovanú sumu nepopiera, chce však vzniesť kompenzačnú námietku. Pojednávanie bolo odročené na neurčito, stranám sporu bola súdom poskytnutá lehota na vzájomné rokovanie, s tým, že súdu boli povinní oznámiť svoje stanoviská, prípadne či chcú uzavrieť zmier, resp. či žalovaný vznesie kompenzačnú námietku, z akého dôvodu a v akom rozsahu. Žalovaný však znovu zostal pasívny, žalobcu nijako nekontaktoval. Súd stanovil ďalší termín pojednávania na deň 23. 11. 2016, pričom súčasťou predvolania na toto pojednávanie bolo aj poučenie zo strany súdu o procesných právach a povinnostiach strán sporu, t.j. predvolanie obsahovalo o.i. aj informáciu o prostriedkoch procesného útoku, procesnej obrany, koncentrácii konania a rozsudku pre zmeškanie. Na pojednávaní dňa 23. 11. 2016 sa za žalovaného nezúčastnil nik; žalobca na pojednávaní navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Odvolací dôvod, podľa ktorého bolo žalovanému postupom súdu znemožnené uskutočňovať patriace mu procesné práva, označil žalobca za absurdný. Žalovaný nedostavením sa na pojednávanie vytýčené na termín 23. 11. 2016 nerešpektoval súdom uložené mu povinnosti ( dostaviť sa na pojednávanie, ktorého termín bol vytýčený tri mesiace vopred ), preto zodpovedá za vzniknuté dôsledky. V deň konania pojednávania doručil právny zástupca žalovaného do podateľne súdu podanie označené ako vzájomná žaloba; pokiaľ by bol právny zástupca žalovaného zotrval na súde do času konania vytýčeného pojednávania ( t.j. do 10.00 hod. ), žalobca by nebol s návrhom na vydanie kontumačného rozsudku úspešný. Žalobca vo vyjadrení dodal, že žalovaný nikdy nemal záujem predmet sporu riešiť a po celú dobu konal len obštrukcie, napr. opakované zmeny právneho zástupcu v deň konania pojednávania, resp. deň pred ním. Žalovaný zodpovednosť za svoj postup teraz účelovo prenáša na súd, keď tvrdí, že mu tento znemožnil výkon jeho práv, hoci záleží len od samotných strán sporu, či využijú právo účasti na pojednávaní, ako využijú prostriedky pasívnej obrany či útoku. Žalobca označil za nedôvodný aj ďalší žalovaným označený odvolací dôvod, podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP. Tento odvolací dôvod by pripadal do úvahy na procesné pochybenie súdu, ktoré by nebolo subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že by procesné pochybenie súdu mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Mohlo by ísť o pochybenie pri vykonaní dokazovania ( vypočutie svedka ), porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami alebo posúdenie predbežnej otázky. Keďže žalovaný ako aj jeho právny zástupca sa pojednávaní nezúčastňovali ( až na jednu výnimku ) a povinnosti uložené súdom ( rokovanie so žalobcom o prípadnom zmieri ) ignorovali, považuje žalobca aj tento odvolací dôvod za účelový. Podľa žalobcu neobstojí ani odvolací dôvod, podľa ktorého súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP; keďže súd vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie ( skrátený typ rozhodnutia ), súd toto rozhodnutie odôvodnil podľa § 275 CSP, ktorú skutočnosť súd v napadnutom uznesení aj uviedol. Neopodstatnený je aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g/ CSP, totiž že skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Žalobca poukazoval na to, že žalovaný po tom, ako sa dňa 23. 11. 2016 dostavil o 8.45 hod. do podateľne súdu, nebol ochotný zúčastniť sa na pojednávaní v daný deň o 10.00 hod. Žalobca zároveň vyslovil pochybnosti o uplatnení aspoň nejakých prostriedkov procesnej obrany voči podanej žalobe, obzvlášť po tom, ako súd na predchádzajúcom pojednávaní, ktorého sa právny zástupca žalovaného zúčastnil, vyslovil svoj predbežný názor. Jediným procesným úkonom žalovaného bolo podanie odporu proti platobnému rozkazu; žalovanému bol poskytnutý viac ako dostatočne dlhý časový priestor na ukončenie sporu zmierom. Žalovaný však nemá žiadny záujem dostáť svojmu záväzku z nájomnej zmluvy, t.j. uhradiť dlžné nájomné za žalované obdobie. Všetky úkony žalovaného, najmä neustále zmeny v osobe jeho právneho zástupcu, smerovali len k jednému cieľu, a to nezaplateniu žalovanej istiny a jej príslušenstva. Žalobca navrhoval napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť. 7/ Na vyjadrenie žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný ( replika na č.l. 249 spisu ); poukazoval v ňom na ust. § 183 ods. 1, ods. 2, § 153 ods. 3 CSP. Zdôraznil, že žalovaný spolu s vypovedaním plnomocenstva a oznámením prevzatia zastupovania súdu dňa 23. 11. 2016 o 8.45 hod. doručil aj vzájomnú žalobu žalovaného ku konaniu sp. zn. 50C/168/2015 a žiadosť o odročenie pojednávania vytýčeného na 23. 11. 2016 o 10.00 hod. Zmena právneho zastúpenia a nedostatočný čas na prípravu pojednávania pre nového právneho zástupcu žalovaného, obzvlášť, ak žalovaný na prítomnosti svojho nového právneho zástupcu na pojednávaní trval, boli dostatočné dôvody na odročenie pojednávania. Prvoinštančný súd bol povinný sa v zmysle ust. § 153 ods. 3 CSP vyjadriť sa k vzájomnej žalobe či k nej prihliadol alebo nie a svoje rozhodnutie uviesť aj v dôvodoch rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa však v napadnutom rozhodnutí so vzájomnou žalobou ako prostriedkom procesnej obrany nijako nevysporiadal. 8/ Odvolací súd vec preskúmal a prejednal v zmysle § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 9/ Podľa § 274 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. 10/ Podľa § 277 ods. 2 CSP, ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. 11/ Súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nevyhovel. Dospel k správnemu právnemu záveru o tom, že v danom prípade boli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného : žalovaný sa na pojednávanie konané dňa 23. 11. 2016 nedostavil, hoci bol naň predvolaný riadne a včas, keďže predvolanie bolo žalovanému doručené ešte dňa 30. 8. 2016 ( doručenka pripojená na č.l. 187 spisu ) a žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní konanom dňa 23. 11. 2016 neospravedlnil s dostatočným predstihom a ani okolnosťami, ktoré by bolo možné označiť za vážne. Skutočnosť, že došlo k zmene právneho zástupcu žalovaného tesne pred konaním termínu pojednávania dňa 23. 11. 2016, ani podľa názoru odvolacieho súdu nepredstavuje ospravedlniteľný dôvod neúčasti žalovaného na pojednávaní, na ktorom súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom pre zmeškanie. 12/ Predovšetkým z obsahu spisového materiálu nevyplýva, že by zmena právneho zástupcu žalovaného bola spôsobená nejakými náhlymi, neočakávanými okolnosťami, pre ktoré vtedajší právny zástupca nemohol žalovaného v konaní ďalej zastupovať a musel si zvoliť iného zástupcu. Naopak, zo spisu vyplýva, že sa pre zmenu právneho zástupcu rozhodol žalovaný bez nejakého významného dôvodu. Nemožno nechať bez povšimnutia fakt, že žalovaný tak v konaní neurobil prvýkrát; k zmene svojho právneho zástupcu za identických okolností ( tesne pred konaním termínu pojednávania, čo zároveň použil ako argument pre jeho odročenie, z dôvodu, že sa jeho nový právny zástupca nestihol na pojednávanie pripraviť ) pristúpil už 27. 1. 2016 ( porovnaj oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia a žiadosť o odročenie pojednávania na č.l. 163, 164 spisu ). Za týchto okolností bolo vecou žalovaného, že sa pre zmenu právneho zastúpenia rozhodol v tak krátkej lehote pred konaním pojednávania ( keď samotná zmena právneho zástupcu je nepochybne právom žalovaného, proti ktorému nemožno nič namietať ), s rizikom, že nový právny zástupca nebude mať dosť času na prípravu na pojednávanie. Pokiaľ totiž zmenu právneho zástupcu nevyvolali okolnosti objektívnej povahy ( napr. náhle ochorenie právneho zástupcu, vážne rodinné dôvody ) a takéto v konaní zistené ( a ani len tvrdené ) neboli, môže podľa názoru odvolacieho súdu takáto zmena byť nevýhodou výlučne žalovaného, nie žalobcu. Žalovaný mal vzhľadom na blízkosť termínu pojednávania zvážiť dôsledky zmeny právneho zastúpenia za takýchto podmienok a jej následky by nemal znášať žalobca napr. v podobe predlžovania súdneho sporu. Ako už bolo uvedené v texte vyššie, zo strany žalovaného nešlo v tomto konaní o prvý prípad takejto zmeny právneho zastúpenia, t.j. nevhodne, tesne pred termínom pojednávania ( navyše bez zistenia existencie akýchkoľvek dôvodov, ktoré žalovaného k rozhodnutiu o zmene zástupcu viedli ), čo vedie odvolací súd k záveru o cielenom, čisto účelovom konaní žalovaného, ktoré smerovalo k oddialeniu súdneho rozhodnutia vo veci. Nemožno opomenúť fakt, že žalovaný o termíne pojednávania dňa 23. 11. 2016 vedel prostredníctvom svojho ( vtedajšieho ) právneho zástupcu už od 30. 8. 2016, t.j. keď mal v úmysle zmeniť právne zastúpenie, mohol tak urobiť s dostatočným časovým predstihom na to, aby nijako neohrozil termín pojednávania a zároveň poskytol svojmu vlastnému právnemu zástupcovi dosť času na prípravu na pojednávanie. Akceptovať konanie žalovaného v súvislosti s účelovou zmenou právneho zástupcu tesne pred pojednávaním by zároveň znamenalo znevýhodniť druhú stranu v konaní, žalobcu, hoci žalobca prípadný nedostatok času právneho zástupcu žalovaného na prípravu na pojednávanie nijako nezapríčinil. 13/ Keďže dôvodom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa § 277 ods. 2 CSP je, že žalovaný zmeškal pojednávanie vo veci z ospravedlniteľného dôvodu, bolo úlohou súdu prvej inštancie zistiť, či dôvod zmeškania termínu pojednávania v danej veci dňa 23. 11. 2016 žalovaným bol ospravedlniteľný. Súd prvej inštancie správne zistil, že zmena právneho zástupcu žalovaného, vzhľadom na zistené okolnosti ( žalovaný k nej pristúpil na základe vlastného slobodného rozhodnutia, tesne pred jeho konaním, bez uvedenia nejakého závažného dôvodu ) takýmto ospravedlniteľným dôvodom nie je. Neboli teda splnené zákonné podmienky pre zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného na základe ust. § 277 ods. 2 CSP. 14/ Odvolací súd pre úplnosť poznamenáva, že dôvodom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa § 277 ods. 2 CSP je ( výlučne ) existencia ospravedlniteľného dôvodu zmeškania pojednávania; iný dôvod cit. ustanovenie neobsahuje. Pokiaľ teda žalovaný v odvolaní argumentuje tým, že sa súd prvej inštancie v napadnutom uznesení nijako nevysporiadal s jeho písomným podaním, obsahujúcim vzájomnú žalobu, uvádza odvolací súd nasledovné : Uvedené podanie žalovaného nebolo vzájomnou žalobou, ale predstavovalo kompenzačnú námietku, ako prostriedok procesnej obrany žalovaného, nakoľko bolo vo výške rovnajúcej sa nároku, ktorý uplatnil v konaní žalobca, ako to výslovne zdôraznil žalovaný. Zároveň nutno uviesť, že žalovaný písomnom podaní, ktorým si uplatňoval tento prostriedok procesnej obrany, kompenzačnú námietku nijako nešpecifikoval, t.j. nekonkretizoval, ako jeho tvrdená vzájomná pohľadávka v sume 28.530,18 € vznikla - podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 25. 5. 2016 má predstavovať škodu spôsobenú žalovanému, napr. ušlý zisk ( č.l. 184 spisu ). Okrem rozhodnutí stavebného úradu v stavebnom konaní však žalovaný nepredložil žiadne doklady, z ktorých by bolo možné zistiť vznik škody, či ustáliť jej výšku. Učiniť príslušné tvrdenia a tieto preukázať dôkazmi je pritom povinnosťou strany v spore ( tu žalovaného ); tieto závery či dedukcie nemôže v prípade pasivity strany namiesto nej činiť súd. Žalovaný tak ničím nepreukázal existenciu a opodstatnenosť jeho tvrdenej vzájomnej pohľadávky, ktorú žiadal započítať; neučinil žiadne tvrdenia o podmienkach a čase vzniku tvrdenej vzájomnej pohľadávky, t.j. nebolo možné posúdiť, či vôbec nejaká pohľadávka žalovaného voči žalobcovi vznikla, ak áno, či je platná, či nie je premlčaná, t.j. či je vôbec spôsobilá na započítanie. Vzhľadom na chýbajúce akékoľvek bližšie tvrdenia žalovaného o údajnej vzájomnej pohľadávke vo výške 28.530,18 € tak v konaní nebola spochybnená dôvodnosť nároku, ktorý v konaní uplatňoval žalobca. 15/ Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil ( § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ). 16/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 17/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 CSP ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta CSP ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 CSP ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 CSP ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 CSP ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 CSP ).