Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/45/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214207535 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1214207535.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: L.. O. H. - STAV A-Z, s miestom podnikania Stolárska 7020/15, Bratislava, IČO: 11 917 113, zast. JUDr. Pavlom Polakovičom, bytom Cajlanská č. 82, Pezinok, proti žalovanému: Skanska SK a.s., Krajná 29, Bratislava, IČO: 31 611 788, o zaplatenie 8.938,06 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/54/2014-236 zo dňa 10.11.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 42Cb/54/2014-236 zo dňa 10.11.2015 p o t v r d z u j e . Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovanému priznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 25.3.2014 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 8.938,06 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania. 2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť STAV A-Z s.r.o. so sídlom Elektrárenská č. 1, Bratislava uzatvorila so žalovaným Zmluvu o dielo č. 0000/06/1124/011 SUB/BSP8900/06/43 spolu s dodatkami (ďalej len „Zmluva“), predmetom ktorej bola stavba projektu Sliačská - Lopenická - Krahulčia ul. - Zásobovanie pitnou vodou a odkanalizovanie. Odmena medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá vo výške 7.842,609,- Sk, pričom si účastníci Zmluvy dohodli zádržné do uplynutia záručnej doby vo výške 5% zo zmluvnej odmeny, ktoré predstavovalo sumu vo výške 329.520,- Sk. Ukončenie prác bolo dohodnuté do 31.5.2007 so záručnou dobou 60 mesiacov. Dňa 31.5.2012 uplynula záručná doba a zádržná suma sa stala splatnou. Spoločnosť STAV A-Z s.r.o. dielo riadne vykonala a odovzdala s čím mu žalovaný uhradil zmluvnú časť odmeny za dielo. Následne žalobca uzatvoril so spoločnosťou STAV A-Z s.r.o. dňa 2.8.2010 Zmluvu o postúpení práv a povinností v zmysle ktorej malo prísť k plneniu sumy vo výške 10.938,06 eur v prospech žalobcu. Túto skutočnosť spoločnosť STAV A-Z s.r.o. oznámila žalovanému, ktorý listom zo dňa 14.9.2011 oznámil spoločnosti STAV A-Z s.r.o., že s predmetným postúpením pohľadávky nesúhlasí. Žalovaný súčasne listom zo dňa 16.2.2011 doručenom spoločnosti V - STAV TM s.r.o. reklamoval prepad vozovky a žiadal vykonať opravu. Žalobca po dohode so žalovaným a za jeho súhlasu odstránil vady diela vykonané spoločnosťou STAV A-Z s.r.o., pričom žalovaný za predmetnú opravu uhradil spoločnosti V - STAV TM s.r.o. sumu vo výške 2.000,- eur. V súvislosti s nesúhlasom žalovaného s postúpením pohľadávky poukázal žalobca na skutočnosť, že zhotoviteľ (spoločnosť STAV A-Z s.r.o.) sa nemohol vzdať svojich práv skôr ako mu vznikli, a teda predmetné postúpenie žalovanej pohľadávky nemožno považovať za neplatné. V zmysle vyššie uvedeného si žalobca v predmetnom konaní uplatňuje voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy vo výške 8.938,06 eur spolu s príslušenstvom. 3. Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 10.10.2014, v ktorom uviedol, že v dôsledku postúpenia pohľadávky zo strany spoločnosti STAV A-Z s.r.o. ako postupcu na žalobcu je zmluva o postúpení pohľadávky absolútne neplatná, a to z dôvodu rozporu s existujúcou dohodou. V zmysle prílohy č. 1 k Zmluve, čl. XVII ods. 17.3 zhotoviteľ nesmie pohľadávku na cenu diela postúpiť alebo založiť bez predchádzajúceho písomného súhlasu objednávateľa. Žalovaný ako objednávateľ podľa Zmluvy nedal spoločnosti STAV A-Z s.r.o. žiaden písomný súhlas na postúpenie pohľadávky. Žalovaný súčasne poukázal, že argumentáciu zo strany žalobcu považuje za zmätočnú, nakoľko pri určení výšky svojho nároku vôbec nerozlišuje medzi svojím postavením konateľa a spoločníka v spoločnosti V - STAV TM s.r.o. Žalobca a spoločnosť V - STAV TM s.r.o. v čl. III ods. 1 Dohody o urovnaní uzatvorenej so žalovaným výslovne potvrdili, že cena prác týkajúcich sa opravy drobných vád na diele je 2.000,- eur a túto sumu má žalovaný uhradiť na účet spoločnosti V - STAV TM s.r.o., ako aj že práce na odstránení vád na diele vykonala spoločnosť V - STAV TM s.r.o. Z dohody o urovnaní teda vôbec nevyplýva, že práce na odstránení drobných vád diela vykonal žalobca, alebo že suma vo výške 2.000,- eur mala byť uhradená žalobcovi. Bez ohľadu na skutočnosť, že žalovaný spochybňuje nárok žalobcu ako celok, žalovaný súčasne poukazuje aj na nesprávny postup žalobcu ktorý svoju údajnú pohľadávku znižuje o plnenie ktoré obdržal od žalovaného úplne iný subjekt. 4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom splnomocneného zástupcu žalobcu, prednesom povereného zástupcu žalovaného, výpoveďou žalobcu, výsluchom svedka L.. U. M., obsahom listinných dôkazov založených v spise. 5. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 536 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 563 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 39 Občianskeho zákonníka, § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako aj na čl. XVII ods. 17.3 Všeobecných obchodných podmienok a na základe vykonaného dokazovania, zhodnotením dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. 6. Súd pri posudzovaní nároku žalobcu primárne ako prejudiciálnu otázku riešil otázku platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťou STAV A-Z s.r.o. a žalobcom dňa 2.8.2010. Predmetom tejto zmluvy bola pohľadávka spoločnosti STAV A-Z s.r.o. ktorá vznikla z právneho vzťahu medzi spoločnosťou STAV A-Z s.r.o. a žalovaným, a to zo Zmluvy o dielo, predmetom ktorej bola dodávka prác na stavbe Sliačska - Lopenícka - Krahulčia ul. - zásobovanie pitnou vodou a odkanalizovanie. Zmluvné strany sa v Zmluve o dielo dohodli v čl. VI. ods. 6.4 na zádržnom vo výške 5% zo zmluvnej ceny diela, a to až do uplynutia záručnej doby za dielo ktorá bola dohodnutá na 60 mesiacov odo dňa prevzatia diela. Zmluvné strany sa súčasne v čl. XVII. ods. 17.3 Všeobecných obchodných podmienok pre subdodávateľov skupiny Skanska v ČR a SR (ďalej len „VOP“), ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť predmetnej Zmluvy o dielo dohodli, že „Zhotoviteľ nie je oprávnený bez predchádzajúceho písomného súhlasu objednávateľa postúpiť akúkoľvek pohľadávku vzniknutú na základe ustanovení tejto zmluvy voči objednávateľovi tretej osobe“. Žalobca si v predmetom konaní napriek vyššie citovanému zmluvnému ustanoveniu uplatňuje voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy vo výške 8.938,06 eur dôvodiac najmä neplatnosťou predmetného zmluvného ustanovenia. 7. Súd v nadväznosti na vyššie uvedené dospel k záveru, že Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 2.8.2010 uzatvorená medzi spoločnosťou STAV A-Z s.r.o. a žalobcom je absolútne neplatným právnym úkonom, a to v nadväznosti na ustanovenie § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom. V zmysle uvedeného ustanovenia je možnosť, aby si zmluvné strany dohodou vopred vylúčili prípadné postúpenie pohľadávky inému subjektu. Pri posúdení platnosti, resp. neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok súd vychádzal zo Zmluvy o dielo, a to konkrétne z čl. XVII. ods. 17.3 VOP kde zmluvné strany možnosť postúpenia pohľadávky zhotoviteľa (spoločnosti STAV A-Z s.r.o.) na tretiu osobu bez predchádzajúceho písomného súhlasu objednávateľa (žalovaného) vylúčili. Predmetné zmluvné ustanovenie teda súd, na rozdiel od tvrdení žalobcu nepovažoval za neplatné, práve naopak, ustanovenie § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka takúto možnosť zmluvného dojednania výslovne umožňuje a takto sformulovaný prejav vôle je nepochybne v súlade so zákonom. Z uvedeného je teda zrejmé, že Zmluva o postúpení práv a povinností ktorú uzatvoril žalobca so spoločnosťou STAV A-Z s.r.o. je uzatvorená v rozpore s ustanovením § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka a je absolútne neplatným právnym úkonom podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že absolútna neplatnosť právneho úkonu vzniká priamo zo zákona (ex lege), nie je túto neplatnosť možné podľa platného právneho stavu spätne nijakým spôsobom zhojiť. 8. V nadväznosti na vyššie uvedené právne a skutkové závery súdu má neplatnosť Zmluvy o postúpení práv a povinností za následok nedostatok aktívnej hmotnoprávnej legitimácie žalobcu v konaní. Aktívna hmotnoprávna legitimácia žalobcu by bola len za predpokladu, že sa skutočne stal vlastníkom žalovanej pohľadávky, čo sa však v danom prípade nestalo. Len platná zmluva o postúpení pohľadávok totiž môže mať za následok zmenu v osobe veriteľa, kedy nový veriteľ (postupník) nadobúda nielen postupovanú pohľadávku, ale spolu s ňou tiež aktívnu vecnú legitimáciu k jej uplatneniu a úplnému výkonu. Uvedený záver nemožno nijakým spôsobom spochybniť ani žalobcovou argumentáciou v priebehu konania, kde poukazoval na to, že rozhodujúcim atribútom pri uzatváraní zmluvy je v zmysle ustanovenia § 266 Obchodného zákonníka úmysel zmluvných strán, pričom pri uzatváraní Zmluvy o dielo so žalovaným, ktorú žalobca podpisoval ako konateľ spoločnosti STAV A-Z s.r.o. nesúhlasil s ustanovením, ktoré obmedzuje možnosť postúpenia pohľadávky na tretiu osobu. Súd k predmetnému tvrdeniu uvádza, že Zmluva o dielo je dvojstranným právnym úkonom pričom podpis účastníkov na tejto zmluve reflektuje ich vôľu uzatvoriť zmluvu, a teda je zrejmé, že pokiaľ by v prípade spoločnosti STAV A-Z s.r.o. (žalobcu ako konateľa spoločnosti STAV A-Z s.r.o.) táto vôľa absentovala, predmetnú zmluvu by vrátene VOP ako jej neoddeliteľnej časti nepodpísal. Akékoľvek iné ústne dohody nad rámec písomne uzatvorenej zmluvy s pánom M., ktorý v predmetnej právnej veci vypovedal ako svedok a ktorý bol v danom čase v pracovnom pomere u žalovaného kde zabezpečoval výrobno-technické záležitosti k Zmluve o dielo nie sú danom prípade nijakým spôsobom právne významné. Sám svedok na pojednávaní uviedol, že si na rokovania ohľadom pripomienkovania Zmluvy o dielo nepamätá a naviac rokovanie ohľadom zmluvných podmienok nepatrilo ani do jeho kompetencii. Súd so zreteľom na uvedené nemal dôvod považovať ustanovenie čl. XVII. ods. 17.3 VOP v žiadnom ohľade za sporné, prípadne vzbudzujúce pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, nakoľko žalobca ako konateľ spoločnosti STAV A-Z s.r.o. o predmetnom ustanovení vedel a VOP nepodpísal v omyle. Súd sa súčasne v tomto smere stotožnil aj s argumentáciou žalovaného, ktorý k vyššie uvedeným tvrdeniam žalobcu uviedol, že ustanovenie § 266 v ods. 1 až 4 upravuje výkladové pravidlá, podľa ktorých sa postupuje až pri výklade sporného ustanovenia v obchodnej zmluve, ktoré každý z účastníkov právneho vzťahu interpretuje odlišne, pričom čl. XVII. ods. 17.3 VOP sporným nie je a obsahuje výslovnú dohodu zakazujúcu postúpenie pohľadávky bez predchádzajúceho písomného súhlasu žalovaného. 9. V závere súd súčasne považoval za potrebné vyjadriť sa k tvrdeniam žalobcu, ktorý počas konania argumentoval aj tým, že žalovaný súhlasil s postúpením práv a povinností v zmysle už vyššie spomínanej Zmluvy o postúpení práv a povinností. Podľa tvrdení žalobcu táto skutočnosť vyplýva z konania žalovaného, ktorý žiadal žalobcu aby odstránil vady na diele, ktoré žalovaný reklamoval listom zo dňa 16.2.2011 adresovanom spoločnosti V - STAV TM s.r.o., ktorý však nebol účastníkom Zmluvy o dielo, pričom žalobca sa v spojení s týmto listom dohodol so žalovaným, že vady odstráni žalobca a cenu práce uhradí žalovaný spoločnosti V - STAV TM s.r.o. čím žalobca postúpil svoje práva spojené s touto úhradou na spoločnosť V - STAV TM s.r.o. V zmysle uvedeného si následne žalobca ponížil zádržné o 2.000,- eur. Súd predmetné tvrdenia žalobcu posúdil ako nedôvodné a nepreukázané. Pokiaľ ide o reklamáciu diela žalovaným, z listinného dokladu (č.l. 42 a č.l. 140) vyplýva, že žalovaný reklamoval vady diela voči spoločnosti V - STAV MT s.r.o. a spoločnosti STAV A-Z s.r.o. Žalobca (ako živnostník) teda v priebehu konania nijakým spôsobom nepreukázal, že bol zo strany žalovaného vyzvaný na odstránenie vád diela v zmysle Zmluvy o dielo. V tomto kontexte je však podstatná Dohoda o urovnaní, ktorú uzatvoril žalovaný, spoločnosť V-STAV TM s.r.o. a žalobca, v zmysle ktorej všetci účastníci súhlasne potvrdili, že práce na odstránení vád vo výške 2.000,- eur vykonala spoločnosť V-STAV TM s.r.o., pričom všetky sporné nároky ohľadom odstránenia vád na diele vo výške 2.000,- eur sa okamihom odpísania tejto sumy v prospech účtu spoločnosti V - STAV TM s.r.o. považujú za uspokojené. 10. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení mal súd za preukázané, že nárok žalobcu nie je dôvodný, a to z dôvodu absencie aktívnej hmotnoprávnej legitimácie žalobcu, nakoľko nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky, z dôvodu absolútnej neplatnosti Zmluvy o postúpení práv a povinností uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou STAV A-Z s.r.o. dňa 2.8.2010, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. 12. Proti uvedenému rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolal žalobca, ktorý v odvolaní uviedol, že s poukazom na rozhodnutie NS SR č.k. 4Obo 119/07 súd je povinný skúmať okolnosti zákazu postúpenia pohľadávky, pretože toto je právo veriteľa a nemožno jemu v čase, kedy sa uzatvára zmluvný vzťah zakazovať, aby mal právo na úhradu zvyšnej ceny za dielo. Účastníci sporu uzatvorili zmluvný vzťah, podľa ktorého bol povinný žalobca vykonať dielo a žalovaný bol povinný uhradiť cenu za dielo. V zmluve si okrem iného dohodli, že časť ceny vo výške 5% bude zadržaná pre prípad vykonania odstránenia vád diela. Žalovaný na pojednávaní uvádzal, že on pri uzatváraní zmluvy nesúhlasil s podmienkou, podľa ktorej nebude mať nárok na úhradu ceny diela z dôvodu postúpenia pohľadávky, k čomu bol uistený vypočutým svedkom, že toto bude vyriešené k jeho spokojnosti. Ako je uvedené i v rozsudku konateľ dodávateľa diela L.. H., potom čo mu bolo oznámené žalovaným, že nebude plniť na základe zmluvy o postúpení práv a povinností bol oslovený, aby odstránil vady diela. Teda žalovaný v tom čase dobre vedel, že pôvodná spoločnosť, ktorá vykonávala dielo zanikla splynutím s inou spoločnosťou a napriek tomu vyžadoval, aby vady diela odstránil žalobca ako osoba, na ktorú boli postúpené práva a povinnosti zo zmluvy. Žalobca v spojení s požiadavkou na odstránenie vád mal za to, že žalovaný uznal postúpenie práv a povinností z pôvodnej zmluvy. Po vykonaní odstránenia vád vykonali o tomto i zápis, podľa ktorého sa ponížila úhrada 5% zádržného. Teda na jednej strane súd považoval dohodu na nemožnosť postúpenia práv a povinností za platnú a v tom istom prípade pri inej dohode neuznal, že prišlo k zrušeniu dohody o možnosti postúpenia práv a povinností. Žalobca poukazuje na ust. § 574 ods. 2 OZ, podľa ktorého dohoda, ktorou sa niekto vzdá práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná. Tu žalobca poukázal, že i keď vo všeobecných podmienkach je uvedená klauzula o nemožnosti postúpenia práv a povinností, on mal len dve možnosti, buď zmluvu podpíše tak, ako bola, alebo práce vykonania diela nedostane, naviac bol uistený, že sa v budúcnosti dohodnú a kúpna cena mu bude vyplatená. Uvádza, že bol tlačený, aby na rozdiel od svojej vôle nesúhlasu s uvedenou podmienkou takúto zmluvu podpísal. Uzatvorená zmluva podľa jeho názoru, pokiaľ ide o dohodu nemožnosti postúpenia práv a povinností je v rozpore s ust. § 39 a § 574 ods. 2 OZ, aj v rozpore s pravidlami poctivého obchodného styku a s dobrými mravmi. Súd jeho argumentáciu, že žalovaný takouto cestou nebude musieť nikomu zaplatiť časť kúpnej ceny, pretože táto pohľadávka postúpením práv pre pôvodného vykonávateľa diela zanikla sa v rozsudku nezaoberal. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že postupujúci sa nedomáha platenia a ani nemôže, pretože mal zaniknúť formou splynutia s inou spoločnosťou, a ktorá by mala byť vymazaná z obchodného registra. Z tohto dôvodu navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že návrhu bude vyhovené. 13. K odvolaniu žalobcu sa písomne dňa 25.1.2016 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žalovaný od začiatku konania na prvoinštančnom súde namietal, že v dôsledku postúpenia pohľadávky zo strany spoločnosti STAV A-Z s.r.o. ako postupcu na žalobcu v rozpore s existujúcou dohodou so žalovaným, je zmluva o postúpení pohľadávky absolútne neplatným právnym úkonom. Žalobca nedisponuje žiadnou pohľadávkou voči žalovanému a nemá ani aktívnu legitimáciu na podanie návrhu. Poukázal v tejto súvislosti na čl. XVII ods. 17.3 Všeobecných zmluvných podmienok zmluvy o dielo, podľa ktorého zhotoviteľ nesmie pohľadávku na cenu diela postúpiť alebo založiť bez predchádzajúceho písomného súhlasu objednávateľa. Žalovaný ako objednávateľ podľa zmluvy o dielo nedal žiaden písomný súhlas na postúpenie pohľadávky a namieta neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky a postúpenia. Uvedenú neplatnosť je súd povinný skúmať z úradnej povinnosti, keďže sa jedná o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. 14. K jednotlivým odvolacím námietkam žalovaný uvádza, že žalobca nepravdivo uvádza, že strany sporu uzatvorili zmluvný vzťah, podľa ktorého bol povinný žalobca vykonať dielo podľa zmluvy a žalovaný bol povinný uhradiť cenu za dielo. Zmluvu o dielo preukázateľne uzatvoril žalovaný a obchodná spoločnosť STAV A-Z s.r.o., IČO: 31 351 085. Žalobca v odvolaní tiež nepravdivo uviedol, že žalovaný na pojednávaní uvádzal, že on pri uzatváraní zmluvy nesúhlasil s podmienkou, podľa ktorej nebude mať nárok na úhradu ceny diela z dôvodu postúpenia pohľadávky. Citovaný výrok žalobcu je ničím nepodložené tvrdenie, ktoré nebolo v konaní pred súdom prvej inštancie žalovaným vyslovené, nie je zachytené v zápisnici, súčasne nedáva ani význam, nakoľko žalovaný podľa zmluvy o dielo vystupoval ako objednávateľ a je preto bezpredmetné tvrdiť, že žalovaný mal pri uzatváraní zmluvy údajne nesúhlasiť s podmienkou, podľa ktorej on sám nebude mať nárok na úhradu ceny diela. Rozhodnutie NS SR č.k. 4Obo 119/07 síce žalobca na pojednávaní predložil, avšak ide o rozhodnutie, ktoré nesúvisí s predmetom konania. Uvedené konanie rieši incidenčný spor vyvolaný konkurznom a otázku platnosti ustanovení o zmluvnej pokute. Žalobca v odvolaní tiež nepravdivo uvádza, že žalovaný v tom čase vedel, že pôvodná spoločnosť, ktorá vykonávala dielo zanikla splynutím s inou spoločnosťou a napriek tomu vyžadoval, aby vady diela odstránil žalobca ako osoba, na ktorú boli postúpené práva a povinnosti zo zmluvy. Jedná sa len o ničím nepodložený hodnotiaci úsudok žalobcu. V konaní pred súdom bolo totiž preukázané, že žalovaný žalobcu ako živnostníka, na ktorého bola pohľadávka údajne postúpená, na odstránenie vád diela vôbec nevyzval. Žalovaný totiž preukázateľne adresoval listami zo dňa 16.2.2011 písomnú výzvu na odstránenie vád diela obchodnej spoločnosti STAV A-Z s.r.o., IČO: 31 351 085 a obchodnej spoločnosti V - STAV TM s. r. o., IČO: 44 075 987. V konaní pred súdom bolo naopak preukázané, že vady diela odstránila spoločnosť V - STAV TM s. r. o., ktorá dostala za odstránenie vád diela i riadne zaplatené. Dôkazom je dohoda o urovnaní, ktorú podpísal žalovaný, spoločnosť V - STAV TM s. r. o. ako i samotný žalobca ako živnostník. Existencia dohody o urovnaní nie je medzi stranami sporu sporná a je súčasťou súdneho spisu. S tvrdením žalobcu, že bol tlačený pri uzatváraní zmluvy o dielo podpísať túto s klauzulou o obmedzení postúpenia pohľadávok voči žalovanému, žalovaný uvádza, že žalobca uzatváral zmluvu o dielo ako konateľ obchodnej spoločnosti STAV A-Z s.r.o., ktorá podniká za účelom dosiahnutia zisku na vlastné riziko a nebezpečenstvo. Aj samotný žalobca ako živnostník fyzická osoba je podnikateľ. Žalobca ako konateľ uzatvoril so žalovaným viacero zmlúv o dielo (súčasť spisu na súde), či už ako konateľ spoločnosti STAV A-Z s.r.o. alebo ako konateľ spoločnosti V - STAV TM s. r. o., ktoré obsahovali zákaz postúpenia pohľadávky bez predchádzajúceho písomného súhlasu žalovaného. Žalobca ako konateľ obchodných spoločností bol s obsahom zmlúv a všeobecných obchodných podmienok riadne oboznámený a slobodne a vážne ich podpísal s vedomím, že sa jedná o podmienky, ktoré žalovaný používa voči poddodávateľom vo všeobecnosti a bez akceptácie, ktorých nie je možná spolupráca so žalovaným. Ide o jasné a zreteľné vymedzenie pravidiel, za ktorých bude prebiehať zmluvný vzťah dvoch obchodných partnerov. Žalobca ako konateľ spoločnosti STAV A-Z s.r.o. zmluvu o dielo vrátane všeobecných obchodných podmienok podpísal napriek tomu, že si bol zákazu postúpenia pohľadávok bez predchádzajúceho písomného súhlasu žalovaného vedomý. Preto nie je možné ani tvrdiť, že mohol byť uvedený do omylu. Sám žalobca potvrdil na pojednávaní dňa 24.2.2015, že zmluvu o dielo vrátane všeobecných obchodných podmienok podpísal s vedomím, že s tým nie je možné robiť nič, nakoľko sa jedná o podmienky, ktoré má žalovaný pre svojich subdodávateľov. Žalovaný nesúhlasí s argumentáciou žalobcu, podľa ktorého dohoda o obmedzení postúpenia pohľadávok je v rozpore s ust. § 39 a § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. s pravidlami poctivého obchodného styku alebo dobrými mravmi. Je potrebné zdôrazniť, že dohoda strán uzatvorená podľa ust. § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda zákaz obmedzenia a postúpenia pohľadávky je zákonom výslovne akceptovaná a nejedná sa o žiadny protiprávny alebo zásadu poctivého obchodného styku porušujúci právny úkon. Žalovaný používa zákaz postúpenia pohľadávky bez jeho predchádzajúceho písomného súhlasu práve ako ochranu pred tým, aby musel plniť dvakrát, na čo ho upozornil samotný žalobca vo svojom liste zo dňa 28.10.2010 (súčasť súdneho spisu). Tvrdenie žalobcu, že pri uzatváraní zmluvy si týmto postojom žalovaný vynucuje podpísať klauzulu, podľa ktorej v budúcnosti nebude musieť uhradiť časť ceny je minimálne nemorálnou, je len ničím nepodložený hodnotiaci úsudok žalobcu. V konaní pred súdom totiž nebolo vôbec preukázané, že by si žalovaný pri uzatváraní zmluvy, čokoľvek vynucoval. Naopak svedecká výpoveď L.. M., ktorého výsluch navrhol samotný žalobca, vyvrátila tvrdenia žalobcu o priebehu uzatvárania zmluvy o dielo. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že z jednaní o uzavretí zmluvy a z praxe, ktorú si strany vo vzájomnom obchodnom styku zaviedli ako aj z ich správania po uzavretí zmluvy o dielo vyplýva, že tieto jednotlivé zmluvy obsahovali zákaz postúpenia pohľadávok bez predchádzajúceho písomného súhlasu za žalovaného a žalobca si bol vedomý existencie zákazu postúpenia pohľadávok v zmluve o dielo, ale i v zmluvách s poddodávateľmi žalovaného vo všeobecnosti. K úvahe žalobcu, podľa ktorého žalovaný takouto cestou nebude musieť nikomu zaplatiť časť kúpnej ceny, pretože táto pohľadávka postúpením práv pre pôvodného vykonávateľa diela zanikla, žalovaný uvádza, že nakoľko k žiadnemu postúpeniu pohľadávky pre rozpor so zákonom nedošlo, je bezpredmetné riešiť komu žalovaný bude musieť zaplatiť zádržné ako časť ceny diela. Dielo podľa zmluvy o dielo vykonala spoločnosť STAV A-Z s.r.o., ktorá sa zlúčila so spoločnosťou X - MOTORS, s.r.o., Bratislava a preto uvedená spoločnosť je zo zákona právnym nástupcom spoločnosti STAV A-Z s.r.o. Uvedená spoločnosť je stále zapísaná v obchodnom registri, teda existuje a je v konkurze. Je výhradne vecou správcu konkurznej podstaty ako uspokojuje veriteľov. Ak žalobca opakovane argumentuje dobrými mravmi a zásadou poctivého obchodného styku, je namieste položiť si otázku prečo ako konateľ spoločnosti STAV A-Z s.r.o. podpísal zmluvu o zlúčení so spoločnosťou, ktorá má momentálne ako jediného spoločníka a konateľa p. A. H.-O., ktorá je v konkurze, a ktorá je právnym nástupcom celkovo 11-tich zaniknutých obchodných spoločností. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne, riadne odôvodnené a preto ho navrhuje ako vecne správne potvrdiť. 15. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalobcu bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodol odvolací súd dňa 16.11.2017, teda po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorých sa počnúc účinnosťou CSP ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP. 16. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke. 17. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 18. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. 19. Odvolací súd uvádza, že žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa dostatočným spôsobom nevysporiadal súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí. Žalobca svoju obranu v konaní založil na tvrdení, že sám žalovaný na pojednávaní uviedol, že on pri uzatváraní zmluvy nesúhlasil s podmienkou, podľa ktorej nebude mať nárok na úhradu ceny diela z dôvodu postúpenia pohľadávky, k čomu bol uistený vypočutým svedkom, že toto bude vyriešené k jeho spokojnosti. K tejto odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že citovaný výrok žalobcu je ničím nepodložené tvrdenie, ktoré nebolo v konaní pred súdom prvej inštancie žalovaným vyslovené, keď uvedené nie je zachytené v zápisnici z pojednávania a protokolácia nebola zo strany žalobcu namietaná v tejto súvislosti. Uvedené tvrdenie vychádza výslovne z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu (čl. 232), naopak vypočutý svedok L.. U. M. výslovne uviedol na otázku žalobcu, že si nepamätá, že by žalobca pripomienkoval znenie zmluvy. 20. Ďalším odvolacím dôvodom bola skutočnosť, že žalobca uviedol, že žalovaný v rozhodnom čase dobre vedel, že pôvodná spoločnosť, ktorá vykonávala dielo zanikla splynutím s inou spoločnosťou a napriek tomu vyžadovala, aby vady diela odstránil žalobca ako osoba, na ktorú boli postúpené práva a povinnosti zo zmluvy. K tejto odvolacej námietke odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za dostatočné, keď vyhodnotil túto námietku žalobcu za nedôvodnú a ničím preukázanú. Pokiaľ ide o reklamáciu diela žalovaným z listinného dokladu (čl. 42 a čl. 140) vyplýva, že žalovaný reklamoval vady diela voči spoločnosti V - STAV TM s. r. o. a spoločnosti STAV A-Z s.r.o. Žalobca ako v postavení živnostníka v priebehu prvoinštančného konania a ani v rámci odvolacieho konania nijakým spôsobom nepreukázal, že bol zo strany žalovaného vyzvaný na odstránenie vád diela v zmysle zmluvy o dielo. V tejto súvislosti súd prvej inštancie správne poukázal na uzatvorenú dohodu o urovnaní, ktorú uzatvoril žalovaný, spoločnosť V - STAV TM s. r. o. a žalobca, v zmysle ktorej účastníci súhlasne potvrdili, že práce na odstránení vád vo výške 2.000,- eur vykonala spoločnosť V - STAV TM s. r. o. 21. Odvolací súd nesúhlasí s argumentáciou žalobcu, podľa ktorého dohoda o obmedzení postúpenia pohľadávok je v rozpore s ust. § 39 a § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako aj v rozpore s pravidlami poctivého obchodného styku podľa § 265 Obchodného zákonníka a v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka. V súvislosti so zákazom postúpenia pohľadávky bez predchádzajúceho písomného súhlasu žalovaného obsiahnuté v odseku 17.3 VOP ako prílohy ZoD je potrebné zdôrazniť, že dohoda strán uzatvorená podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zákaz, obmedzenie postúpenia pohľadávky) je zákonom výslovne akceptovaná a nejedná sa o žiadny protiprávny úkon alebo zásadu poctivého obchodného styku porušujúci právny úkon. V zmysle uvedeného ustanovenia je možnosť, aby si zmluvné strany dohodou vopred vylúčili prípadné postúpenie pohľadávky inému subjektu. Súd prvej inštancie takéto dojednanie správne vyhodnotil ako platne uzatvorené a v konaní pred súdom prvej inštancie nebolo ničím preukázané, že zo strany žalovaného došlo k vynucovaniu si uzatvorenia takýchto zmluvných podmienok vrátane klauzuly o nemožnosti postúpenia pohľadávky, bez predchádzajúceho písomného súhlasu žalovaného. Za irelevantnú vyhodnotil odvolací súd i poslednú odvolaciu námietku žalobcu, a to že žalovaný takouto cestou nebude musieť nikomu zaplatiť časť kúpnej ceny, pretože táto pohľadávka postúpení práv pre pôvodného vykonávateľa diela zanikla. Aj napriek irelevantnosti predmetnej námietky odvolací súd uvádza, že dielo podľa zmluvy o dielo vykonala spoločnosť STAV A- Z s.r.o., ktorá sa zlúčila so spoločnosťou X - MOTORS s.r.o., Bratislava, ktorá je zo zákona právnym nástupcom spoločnosti STAV A-Z s.r.o. Uvedená spoločnosť si svoj prípadný nárok voči žalovanému môže uplatniť a z pohľadu odvolacieho súdu je úplne irelevantné, aby súd skúmal, či sa pôvodný majiteľ pohľadávky domáha jej úhrady. 22. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i konanie, ktoré k jeho vydaniu predchádzalo a konštatuje, že skutkové a právne závery súdu prvej inštancie sú správne a dôvody žalobcu uvádzané v podanom odvolaní neboli spôsobilé túto správnosť spochybniť alebo vyvrátiť. 23. Odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu za vecne správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 25. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).