KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava15. 11. 2017plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/85/2016 z 15. 11. 2017

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 15. novembra 2017, sp. zn. 1Cob/85/2016, ECLI:SK:KSBA:2017:1214208222.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/85/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214208222
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1214208222.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a členiek
senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: Retail Slovakia
s.r.o., Hurbanovo nám. č. 1 Bratislava, IČO: 35 684 976, zast. JUDr. Pavol Biksadský, konajúci v mene
spoločnosti Biksadský & Partners, s.r.o., Michalská 9, Bratislava, IČO: 36 858 552 proti žalovanému:
1/ GASTROTOB s. r. o., Dr. Vladimíra Clementisa 10 Bratislava, IČO: 46 762 302, 2/ W. G., nar.
XX.X.XXXX, R. XXXX/X Š., o zaplatenie istiny 31.384,- eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného
2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 24Cb/197/2014-161 zo dňa 4.11.2015 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 24Cb/197/2014-161 zo
dňa 4.11.2015 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému 2/ vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi
sumu 31.384,- eur istiny a 0,05% - ný denný úrok z omeškania
zo sumy 2.944,- eur od 6.10.2013 do zaplatenia,
zo sumy 720,- eur od 6.10.2013 do zaplatenia,
zo sumy 504,- eur od 16.10.2013 do zaplatenia,
zo sumy 3.600,- eur od 6.11.2013 do zaplatenia,
zo sumy 720,- eur od 6.11.2013 do zaplatenia,
zo sumy 504,- eur od 16.11.2013 do zaplatenia,
zo sumy 3.600,- eur od 6.12.2013 do zaplatenia,
zo sumy 720,- eur od 6.12.2013 do zaplatenia,
zo sumy 504,- eur od 16.12.2013 do zaplatenia,
zo sumy 4.800,- eur od 6.1.2014 do zaplatenia,
zo sumy 720,- eur od 6.1.2014 do zaplatenia,
zo sumy 504,- eur od 16.1.2014 do zaplatenia,
zo sumy 4.800,- eur od 6.2.2014 do zaplatenia,
zo sumy 720,- eur od 6.2.2014 do zaplatenia,
zo sumy 504,- eur od 16.2.2014 do zaplatenia,
zo sumy 4.800,- eur od 6.3.2014 do zaplatenia,
zo sumy 720,- eur od 6.3.2014 do zaplatenia,
a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, a to všetko do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.



2. Súčasne žalovanému v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu
trov konania. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou zo dňa
31.3.2014, podanou na súd dňa 1.4.2014, sa žalobca domáhal, aby súd určil povinnosť žalovaných v 1.
a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu 31.384,- eur spolu s príslušenstvom, t.j. úrokom
z omeškania vo výške 0,05% denne a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
vo výške 40,- eur z titulu Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 12.6.2013.

3. Súd vo veci vydal dňa 7.5.2014 platobný rozkaz pod č. k. 33Rob/310/2014-51, ktorým žalovaným
v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu 31.384,- eur spolu s
príslušenstvom a trovami konania.

4. Uznesením zo dňa 26.5.2014 pod č. k. 33Rob/310/2014-53 súd zrušil platobný rozkaz pod č. k.
33Rob/310/2014-51 zo dňa 7.5.2014, nakoľko ho nebolo možné doručiť žalovanému v 1. rade do
vlastných rúk.

5. Podaním zo dňa 2.6.2014, podaným na súde dňa 3.6.2014, žalovaní v 1. a 2. rade predložili súdu
podanie nadpísané ako „odpor proti platobnému rozkazu“, ktorým namietali predčasnosť podania návrhu
na vydanie platobného rozkazu, nakoľko žalobca sa so žalovaným v 1. rade dohodol na urovnaní
záväzku tak, že žalovaný v 1. rade je povinný vyplatiť žalobcovi dlžné nájomné vo výške 20.000,- eur
po vstupe investora do spoločnosti ako spoločníka, čo sa má zrealizovať začiatkom júna 2014. Ďalej
žalovaní v 1. a 2. rade v predmetnom písomnom podaní uviedli, že žalovaný v prenajatých priestoroch
prevádzkuje reštauráciu a nakoľko v zimných mesiacoch podnikatelia v tejto oblasti dosahujú nižšie
zisky, strany sa dohodli, že žalobca odpustí žalovanému časť dlhu a predĺži splatnosť pohľadávky a
v nájme budú naďalej pokračovať. Žalovaný súhlasil s touto dohodou, keďže začína hlavná sezóna a
žalovaný očakáva zvýšenie ziskov a v nájme chce zotrvať. Súčasne žalovaní v 1. a 2. rade v predmetnom
písomnom podaní uviedli, že to isté platí aj pre ručiteľský záväzok žalovaného v 2. rade, nakoľko
záväzok dlžníka ešte nie je splatný podľa dohody uvedenej v tomto odpore. Vzhľadom na skutočnosť, že
predmetné písomné podanie žalovaných v 1. a 2. rade nadpísané ako „Odpor proti platobnému rozkazu“
bolo na súd podané až po vydaní uznesenia súdu o zrušení platobného rozkazu pre jeho nedoručenie,
súd predmetné písomné podanie kvalifikoval nie ako odpor proti platobnému rozkazu, ale ako písomné
vyjadrenie žalovaných v 1. a 2. rade k žalobe.

6. Súd vykonal vo veci dokazovanie vypočutím právneho zástupcu žalobcu a žalovaného v 2. rade,
oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní ustálil
skutkový stav nasledovným spôsobom.

7. Žalobca ako prenajímateľ a žalovaný v 1. rade ako nájomca uzavreli dňa 12.6.2013 Zmluvu o nájme
nebytových priestorov (ďalej len „zmluva“) v súlade so zákonom č. 116/1990 Zb., v zmysle ktorej žalobca
prenajal žalovanému v 1. rade nebytové priestory nachádzajúce sa v objekte domu na Q. ulici č. XX
v U., so súp. č. XXX, postaveného na parcele č. XX, k. ú. Y. J., obec U.G. - J. Č. Y. J., okres U. Z.,
zapísaného na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom U., katastrálny odbor. Predmetné
nebytové priestory zahŕňali: suterén (1PP) o výmere 82,1 m2, prízemie (1NP) o výmere 156 m2 a 1.
poschodie (2NP) o výmere 156,3 m2.

8. Podľa článku IV. bodu 1 predmetnej zmluvy nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, t.j. od
1.7.2013 na dobu štyri roky, t.j. do 1.7.2014.

9. Podľa článku V. bodu 1 predmetnej zmluvy nájomné bolo určené vzájomnou dohodu zmluvných strán
vo výške 4.600,- eur mesačne + DPH. Pre evidenčné účely platí, že suma nájomného sa skladá z ceny
za nájom vo výške 4.000,- eur + DPH mesačne a odplaty za fixné služby spojené s nájmom vo výške
600,- eur mesačne + DPH.

10. Podľa článku V. bodu 2 predmetnej zmluvy nájomné bolo splatné vždy vopred, k 5. dňu každého
mesiaca, a to na základe faktúry prenajímateľa, t.j. žalobcu.

11. V zmysle článku V. bodu 5 predmetnej zmluvy sa zmluvné strany zároveň dohodli, že pre obdobie
prvého mesiaca nájmu (od 1.7.2013 do 31.7.2013) poskytne prenajímateľ nájomcovi zľavu 100% z
nájomného. Pre obdobie od druhého do šiesteho mesiaca nájmu (1.8.2013 do 31.12.2013) poskytne



prenajímateľ zľavu, na základe ktorej bude nájomné znížené na sumu 3.000,- eur + DPH mesačne a
600,- eur + DPH platba za fixné služby; následne sa v plnom rozsahu uplatní nájomné v zmysle čl. V
ods. 1 zmluvy.

12. Podľa článku VI. bodu 1 predmetnej zmluvy prenajímateľ poskytne nájomcovi za úhradu tieto
plnenia spojené s užívaním nebytových priestorov uvedených v čl. II. bod 1 zmluvy: a) vykurovanie
(dodávka plynu) - záloha vo výške 300,- eur + DPH mesačne, dodávka plynu do prenajatých priestorov
sa meria spoločným meradlom č. 9010207, b) dodávka vody a stočné - záloha 120,- eur mesačne.
Výšku úhrady za služby uvedené v bode 1 písm. a) tohto článku zmluvy a ich výpočet sú závislé na
skutočnej spotrebe a cene týchto služieb. Platba za služby uvedené v bode 1 písm. a) bude splatná a
fakturovaná prenajímateľom mesačne, vždy k 15. dňu za daný mesiac, na základe faktúry prenajímateľa.
Prenajímateľ je oprávnený výšku záloh za služby uvedené v bode 1 tohto článku zmluvy zvýšiť priamo
úmerne k zvýšeniu cien týchto služieb zo strany dodávateľských subjektov.

13. Podľa článku VII. bodu 2 predmetnej zmluvy za každý deň omeškania s úhradou peňažných plnení
v zmysle tejto zmluvy môže prenajímateľ požadovať úrok z omeškania vo výške 0,05% z dlžnej sumy.
Prenajímateľ je zároveň oprávnený požadovať náhradu preukázateľnej škody spôsobenú omeškaním.
Zároveň bude prenajímateľ oprávnený, v prípade omeškania s úhradou akéhokoľvek peňažného plnenia
v zmysle tejto zmluvy, presahujúceho obdobie jedného mesiaca, pristúpiť k vypnutiu elektrickej energie
a k odstaveniu vykurovania.

14. Článok X. bod 3 predmetnej zmluvy obsahuje ručiteľské vyhlásenie žalovaného v 2. rade, ktorým
pán W.Š. G., R. XXXX/X, Š., konateľ nájomcu týmto v súlade s § 303 a nasl. Obchodného zákonníka
vyhlasuje, že osobne uspokojí veriteľa - prenajímateľa v prípade, ak sa nájomca dostane do omeškania s
akýmkoľvek peňažným plnením v zmysle tejto nájomnej zmluvy. Prenajímateľ toto ručiteľské vyhlásenie
prijíma.

15. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný v 1. rade si naposledy splnil svoju povinnosť podľa zmluvy,
keď čiastočne zaplatil nájomné za mesiac október 2013 vo výške 656,- eur a to započítaním preplatku
žalovaného v 1. rade za nájomné za mesiac september 2013 a výšky nájomného za mesiac október
2013. Žalovaný v I. rade si od októbra 2013 neplnil povinnosti uhrádzať žalobcovi platby vyplývajúce zo
zmluvy a to ani po opakovaných výzvach, či už ústnych, telefonických a písomných. Vzhľadom na tieto
neúspešné výzvy, žalobca dňa 12.3.2014 odovzdal žalovanému v 1. rade ako i žalovanému v 2. rade
výzvu na zaplatenie - pokus o zmier zo dňa 7.3.2014, ktorým vyzval žalovaného v 1. rade na úhradu
dlžnej istiny v sume 31.384,- eur spolu s úrokmi z omeškania a paušálnou náhradou nákladov spojenou
s uplatnením pohľadávky a to v lehote 5 pracovných dní od doručenia. Konateľ žalovaného v 1. rade
potvrdil prevzatie uvedenej výzvy svojím podpisom na strane 3 predmetnej výzvy, avšak žalovaný v 1.
rade dlžnú sumu v určenej lehote a ani do dnešného dňa neuhradil. Ďalej žalobca uviedol, že nakoľko
žalovaný v 1. rade neuhradil splatný záväzok zo zmluvy o nájme, je žalobca oprávnený v súlade s
ustanovením § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka domáhať sa peňažného plnenia od žalovaného v 2.
rade z titulu ručiteľského vyhlásenia. Žalobcom uplatnený peňažný nárok pozostáva z istiny vo výške
31.384,- eur pozostávajúcej z nájomného v sume 2.944,- eur, poplatku za fixné služby v sume 720,- eur a
úhrady za plnenia spojené s nájmom v sume 504,- eur za mesiac október 2013 fakturovaného faktúrou č.
2013141, z nájomného v sume 3.600,- eur, poplatku za fixné služby v sume 720,- eur a úhrady za plnenia
spojené s nájmom v sume 504,- eur za mesiac november 2013 fakturovaného faktúrou č. 2013162, z
nájomného v sume 3.600,- eur, poplatku za fixné služby v sume 720,- eur a úhrady za plnenia spojené s
nájmom v sume 504,- eur za mesiac december 2013 fakturovaného faktúrou č. 2013170, z nájomného
v sume 4.800,- eur, poplatku za fixné služby v sume 720,- eur a úhrady za plnenia spojené s nájmom v
sume 504,- eur za mesiac január 2014 fakturovaného faktúrou č. 2014015, z nájomného v sume 4.800,-
eur, poplatku za fixné služby v sume 720,- eur a úhrady za plnenia spojené s nájmom v sume 504,- eur
za mesiac február 2014 fakturovaného faktúrou č. 2014036, z nájomného v sume 4.800,- eur, poplatku
za fixné služby v sume 720,- eur za mesiac marec 2014 fakturovaného faktúrou č. 2014053. Zároveň si
žalobca uplatnil s poukazom na ustanovenie čl. VII. bodu 2 zmluvy dohodnutý úrok z omeškania v sume
0,05% denne z dlžnej sumy nájomného, poplatku za fixné služby a úhrady za plnenia spojené s nájmom.

16. Žalovaný v 1. rade v podaní zo dňa 2.6.2014 podanom na súde dňa 3.6.2014 a nadpísanom ako
„odpor proti platobnému rozkazu“ namietal predčasnosť vydania platobného rozkazu. Uviedol, že sa so
žalobcom dohodol na urovnaní záväzku tak, že vyplatí žalobcovi dlžné nájomné vo výške 20.000,- eur



po vstupe nového investora do spoločnosti žalovaného v 1. rade ako spoločníka, čo sa malo zrealizovať
začiatkom júna 2014. Žalovaný v 1. rade poukázal na tú skutočnosť, že v prenajatých priestoroch
prevádzkuje reštauráciu a nakoľko v zimných mesiacoch podnikatelia v danej oblasti dosahujú nižšie
zisky, strany sa dohodli, že žalobca žalovanému v 1. rade odpustí časť dlhu a predĺži splatnosť
pohľadávky a v nájme budú naďalej pokračovať. Žalovaný v 1. rade s touto dohodu súhlasil, keďže
sa začínala sezóna a očakával zvýšenie ziskov. Súčasťou predmetného písomného podania bolo aj
vyjadrenie žalovaného v 2. rade, ktorý trval na vyššie uvedenom aj vo vzťahu k ručiteľskému záväzku,
ktorý, podľa jeho názoru, ešte nebol splatný podľa dohody uvedenej v danom odpore.

17. Na pojednávaní konanom dňa 3.2.2015 žalovaný v 2. rade uviedol, že nárok uplatnený žalobou
neuznáva s tým, že namieta skutočnosť, že by predmetnú zmluvu o nájme nebytových priestorov
podpisoval spolu s ručiteľským vyhlásením, nakoľko tvrdí, že v návrhu zmluvy, ktorý mu bol poslaný
mailom, znelo ustanovenie čl. X. bod 3 úplne inak a v tomto návrhu zmluvy sa žiadne ručiteľské
vyhlásenie nenachádzalo. Okrem toho žalovaný v 2. rade na pojednávaní namietal, že označenie
jeho osoby v čl. X. ods. 3 - ručiteľské vyhlásenie nie je uvedené dostatočným spôsobom, keďže tam
nebol uvedený jeho dátum narodenia. Na otázku súdu žalovaný v 2. rade uviedol, že zmluvu o nájme
nebytových priestorov si pred jej podpisom neprečítal, prečítal si len návrh zmluvy, ktorý mu bol doručený
mailom v slovenskom jazyku. Tiež uviedol, že si uvedomuje, že toto tvrdenie ho neospravedlňuje. Na
otázku súdu, akým spôsobom chce žalovaný v 2. rade preukazovať pravdivosť tvrdení uvádzaných na
pojednávaní uviedol, že nevie predložiť súdu originálnu verziu podpísanej zmluvy o nájme nebytových
priestorov, nakoľko všetky doklady sa nachádzajú u žalobcu s tým, že vie predložiť len doklady, ktoré
obdržal od žalobcu. Na ďalšiu otázku súdu uviedol, že v súvislosti s namietaným ustanovením čl. X. bod
3 zmluvy o nájme nebytových priestorov podával aj trestné oznámenie, v rámci ktorého predkladal tiež
len doklady, ktoré mu boli doručené mailom, zmluvu, ktorá bola predložená súdu žalobcom a zmluvu,
ktorú uzatváral žalobca v roku 2014 s iným nájomcom. Na otázku súdu, z akého dôvodu žalovaný v
2. rade skutočnosti prezentované na predmetnom pojednávaní neuviedol už v podaní nadpísanom ako
odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 2.6.2014, žalovaný v 2. rade uviedol, že nevie presne uviesť, z
akého dôvodu tieto skutočnosti neboli uvedené v predmetnom podaní.

18. Výzvou súdu zo dňa 17.12.2014 adresovanou Okresnému riaditeľstvu PZ v Bratislave, odboru
kriminálnej polície, požiadal súd o zaslanie oznámenia, v akom štádiu sa nachádza trestné oznámenie
vedené na základe trestného oznámenia oznamovateľa: W. G. (žalovaného v 2. rade) pod číslom: ČVS:
ORP-1934/4VYS-B2-2014 AŠ a zároveň v prípade jeho právoplatného skončenia požiadal o zaslanie
odpisu rozhodnutia s vyznačenou doložkou právoplatnosti.

19. Podaním zo dňa 10.2.2015 podaným na súde dňa 13.2.2015 oznámilo Okresné riaditeľstvo PZ v
Bratislave, že vec trestného oznámenia oznamovateľa W. G., nar. XX.X.XXXX týkajúceho sa podozrenia
zo spáchania zločinu marenie spravodlivosti podľa § 334 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorého
sa mal dopustiť neznámy páchateľ tým spôsobom, ako je uvedené v trestnom oznámení a to v
súvislosti s civilným konaním vedeným na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 24Cb/197/2014, bola
uznesením vyšetrovateľa PZ podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odmietnutá. Zároveň tento
útvar súdu predložil Uznesenie č. ČVS:ORP-1934/4-VYS-B2-2014 zo dňa 18.12.2014, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 5.1.2015, ktorým vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ Bratislava II, J.. G. Š.,
odmietol vec trestného oznámenia oznamovateľa W. G., nar. XX.X.XXXX v zmysle § 197 odsek 21
písm. d) Trestného poriadku majúc za to, konaním jednej zo strán v civilnom konaní, t.j. v konaní
sp.zn. 24Cb/197/2014 vedenom na tunajšom súde, neprišlo k naplneniu obligatórnych znakov skutkovej
podstaty zločinu marenie spravodlivosti podľa § 344 odsek 1 písm. a) Trestného zákona, ani iného
trestného činu vymedzeného v osobitnej časti Trestného zákona.

20. Dňa 17.3.2015 bolo súdu zo strany žalovaného v 2. rade doručené písomné vyjadrenie k žalobe ako
i listinné dôkazy. Žalovaný v 2. rade napádal čl. VII. bod 3 zmluvy týkajúci sa možnosti odstúpenia od
zmluvy. Ďalej uviedol, že nepadol ani najmenší náznak na ručiteľské vyhlásenie, nikdy nič nepodpisoval
vo svojom mene, ale iba v mene spoločnosti GASTROTOB s. r. o. a po zahlásení zdravotných problémov
rokovali s pánom U., teda od decembra 2013. Poukázal na to, že v podanej zmluve je zámerom
urobená zmena čl. X bodu 3, ktorý znie nasledovne: Nájomca berie na vedomie, že vybavenie kuchyne v
predmete nájmu je v oprávnenej držbe prenajímateľa, avšak nie je majetkom prenajímateľa a je možné,
že uvedené vybavenie bude musieť byť vydané tretej osobe. Uvedená skutočnosť nebude mať žiaden
vplyv na túto zmluvu, jej obsah a jej plnenie. Žalovaný v 2. rade uviedol, že uvedenú skutočnosť vie



dokumentovať dvomi zmluvami, prvá pre GASTROTOB s. r. o. a druhá pre záujemcu T.. Žalovaný v
2. rade sa po zahlásení problémov s krížami so svojím spoločníkom dohodol, že žalovaný v 2. rade
odchádza z firmy a druhý spoločník si bude hľadať vhodného partnera do obchodu a jeho, t.j. žalovaného
v 2. rade, vyplatia. Nový partner sa začal hľadať koncom decembra 2013. Uviedol, že pán U. mal
niekoľkokrát sedenie s pani M. a s majiteľmi, kde sa dohodli na ďalšej spolupráci a tiež na vyrovnaní
dlhu. Nikdy nebol spomínaný žalovaný v 2. rade. Všetky jednania boli s pánom U..

21. Súčasťou predmetného písomného vyjadrenia žalovaného v 2. rade bola aj elektronická komunikácia
medzi viacerými subjektmi, ktoré neboli jasne špecifikované a označené, týkajúca sa snahy žalovaného
v 2. rade získať úver, nakoľko mal záujem odísť zo spoločnosti žalovaného v 1. rade, t.j. GASTROTOB
s. r. o. Zároveň žalovaný v 2. rade predložil dve vyhotovenia zmluvy o nájme nebytových priestorov,
predmetom ktorých bol nájom nebytových priestorov v bytovom dome na Q. ulici č. XX v U., súp. č. XXX,
postaveného na parcele č. XX, k. ú. Y. J., obec U. - J. Č. U. - Y. J. vedenom na liste vlastníctva č. XXX. Z
obsahu žalovaným v 2. rade predložených zmlúv vyplýva, že sa jedná o návrhy zmlúv, ktoré neobsahujú
označenie druhej strany zmluvného vzťahu, t.j. nájomcu, nie sú opatrené dátumom ich podpisu a ani
samotnými podpismi zmluvných strán.

22. Na pojednávaní konanom dňa 4.11.2015 právny zástupca žalobcu predložil súdu k nahliadnutiu
originál zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 12.6.2013 spolu s prílohami, pričom súd
konštatoval, že predložený originál je totožný s fotokópiou zmluvy založenou v spise na č.l. 12 až
30 s tým, že originál zmluvy je tlačený obojstranne, pričom šifrovaná je každá lícová strana originálu
zmluvy s tým, že právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že šifry na lícových stranách patria
štatutárnemu zástupcovi žalobcu.

23. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 1 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 3 ods. 1 zákona č.
116/90 Zb., na ust. § 3 ods. 3 veta prvá zákona č. 116/1990 Zb., § 5 ods. 1, 2, 3 zákona č. 116/90 Zb.,
§ 7 zákona č. 116/90 Zb., § 365 ods. 1 OZ, § 369 ods. 1 OZ, § 369c ods. 1, 2 OZ, na § 2 Nariadenia
vlády SR č. 21/2013 Z.z. a ust. § 303 OZ, § 304 ods. 1, 2 OZ, § 305 OZ, § 306 ods. 1, 2, 3 OZ, § 307
ods. 1 OZ, § 308 OZ, § 309 OZ, § 310 OZ, § 311 ods. 1, 2 OZ.

24. Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že medzi žalobcom a
žalovaným v 1. rade bola uzatvorená platná písomná zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa
12.6.2013, ktorá je vo fotokópii súčasťou podanej žaloby a ktorá súhlasí s jej originálom predloženým
na nahliadnutie právnym zástupcom žalobcu na pojednávaní konanom dňa 4.11.2015 a predmetom
ktorej bol nájom nebytových priestorov v dome na Q. ulici č. XX v U.. Predmetnú zmluvu podpísal
žalovaný v 2. rade, ktorý bol v čase podpisu zmluvy, t.j. v období od 21.7.2012 do 11.11.2014, konateľom
žalovaného v 1. rade. Uvedeným bola daná pasívna legitimácia žalovaného v 1. rade, nakoľko bol
zmluvnou stranou predmetnej zmluvy. Pasívnu legitimáciu žalovaného v 2. rade žalobca odvíjal od
ručiteľského vyhlásenia uvedeného v čl. X. bodu 3 predmetnej zmluvy, v rámci ktorého žalovaný v 2.
rade vyhlásil, že ako konateľ nájomcu, t.j. spoločnosti žalovaného v 1. rade v tom čase, v súlade s §
303 a nasl. Obchodného zákonníka osobne uspokojí veriteľa - prenajímateľa, t.j. žalobcu v prípade, ak
sa nájomca, t.j. žalovaný v 1. rade, dostane do omeškania s akýmkoľvek peňažným plnením v zmysle
nájomnej zmluvy. Prenajímateľ toto ručiteľské vyhlásenie prijal.

25. V priebehu konania žalovaný v 2. rade namietal, že predmetnú zmluvu s ručiteľským vyhlásením
nepodpísal, a to s poukazom na návrh zmluvy, ktorý mu bol doručený elektronicky, v ktorom ustanovenie
čl. X. bodu 3 znelo úplne inak, resp. sa v ňom ručiteľské vyhlásenie nenachádzalo. Žalovaný v 2. rade
však súdu nevedel preukázať pravdivosť vyššie uvedených tvrdení a taktiež súdu nevedel predložiť
originál zmluvy o nájme nebytových priestorov s odôvodnením, že sa nachádza u žalobcu. Žalovaný v 2.
rade súdu predložil ako listinné dôkazy dva návrhy zmlúv o nájme nebytových priestorov na Q. ulici č. XX
v U., v ktorých bol za stranu prenajímateľa uvedený žalobca, avšak uvedené návrhy zmlúv neobsahovali
označenie strany nájomcu, neboli datované a ani podpísané. Takéto listiny preto nie sú relevantným
dôkazom, ktoré by preukazovali pravdivosť tvrdení žalovaného v 2. rade, že došlo k falšovaniu
zmluvy. V neposlednom rade súd poukazuje aj na výsledok veci trestného oznámenia oznamovateľa
žalovaného v 2. rade, W. G., vedeného na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Bratislave II pod č.:
ČVS:ORP-1934/4-VYS-B2-2014, ktorú vec trestného oznámenia vyšetrovateľ odmietol s odôvodnením,
že neprišlo konaním jednej zo strán civilného konania k naplneniu obligatórnych znakov skutkovej



podstaty zločinu marenie spravodlivosti podľa § 334 odsek 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona, ani
iného trestného činu vymedzeného v osobitnej časti Trestného zákona.

26. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o ním tvrdených skutočnostiach, že predmetnú zmluvu
a ručiteľské vyhlásenie nepodpísal a že mu bola na podpis predložená iná zmluva, resp. zmluva s
ručiteľským vyhlásením, ktoré ručiteľské vyhlásenie nebolo súčasťou elektronicky doručeného návrhu
nájomnej zmluvy.

27. Záverom súd poukazuje aj na obsah podania žalovaných v 1. a 2. rade zo dňa 2.6.2014, podaného
na súd dňa 3.6.2014, nadpísaného ako „odpor proti platobnému rozkazu“, v ktorom žalovaný v 2.
rade žiadnym spôsobom nespochybňoval platnosť uzatvorenej zmluvy o nájme nebytových priestorov a
taktiež nenamietal, že uvedenú zmluvu nepodpísal a ani nespochybňoval obsah ručiteľského vyhlásenia
čl. X. bodu 3 predmetnej zmluvy o nájme. Uvedené skutočnosti namietol až v priebehu konania, pričom
na otázku súdu, z akého dôvodu tieto skutočnosti neuviedol v podaní zo dňa 2.6.2013 nadpísanom
ako „odpor proti platobnému rozkazu“, nevedel uviesť z akého dôvodu v predmetnom podaní zo dňa
2.6.2014 nenamietol skutočnosti týkajúce sa platnosti samotnej zmluvy o nájme nebytových priestoroch,
ako i samotného ručiteľského vyhlásenia.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené súd vyhodnotil obranu žalovaného v 2. rade ako účelovú a skutkovo
i právne irelevantnú. Súd na základe vykonaného dokazovania ustálil, že nárok žalobcu uplatnený
žalobou je dôvodný z hľadiska existencie dôvodov na úhradu dlžného nájomného a s ním spojených
úhrad tak vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, ktorý bol zmluvnou stranou zmluvy, ako i vo vzťahu
k žalovanému v 2. rade, ktorého pasívna legitimácia vyplýva z ustanovenia čl. X bodu 3 zmluvy
predstavujúceho ručiteľské vyhlásenie vtedajšieho konateľa žalovaného v 1. rade a s poukazom na
ustanovenia § 303 a nasl. Obchodného zákonníka, v zmysle ktorých sa žalovaný v 2. rade stal ručiteľom
dlžníka, t.j. žalovaného v 1. rade, a žalobcovi vzniklo právo domáhať sa plnenia od ručiteľa, nakoľko
žalovaný v 1. rade na výzvu žalobcu na dobrovoľnú úhradu dlžnej sumy nereagoval.

29. Súd sa ďalej zaoberal výškou istiny pozostávajúcej z nájomného a z úhrad spojených s nájmom
uplatnenej žalobcom v žalobe. Súd v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaní v 1. a
2. rade žiadnym spôsobom v priebehu konania nerozporovali výšku nároku uplatneného žalobcom a
žalobca predložením relevantných listinných dôkazov preukázal opodstatnenosť žalovanej sumy.

30. Žalovaná istina 31.384,- eur pozostáva z neuhradeného nájomného, poplatku za fixné služby a
úhrady za plnenia spojené s nájmom za obdobie od októbra 2013 do marca 2014. Výška nájomného
bola určená zmluvou, a to ustanovením čl. V. bodu 1 v sume 4.800,- eur (4.000,- eur + 800,- eur DPH) a
odplaty za fixné služby spojené s nájmom v sume 720,- eur (600,- eur + 120,- eur DPH). Ustanovením
čl. VI. bodu 1 zmluvy bola stanovená úhrada za plnenia spojené s užívaním nebytových priestorov v
celkovej výške 504,- eur (420,- eur a 84,- eur DPH). V uvedených sumách mal žalovaný v 1. rade
uhrádzať nájomné za obdobie od januára 2014 do marca 2014, nakoľko v zmysle čl. V bodu 5 zmluvy
sa zmluvné strany dohodli, že v období od druhého do šiesteho mesiaca nájmu (t.j. od 1.8.2013 do
31.12.2013) poskytne prenajímateľ zľavu, na základe ktorej bolo nájomné znížené na sumu 3.000,- eur
+ 600,- eur DPH a platba za fixné služby v sume 600,- eur + 120,- eur DPH.

31. Súčasťou podanej žaloby boli faktúry č. 2013141 za mesiac október 2013, č. 2013162 za mesiac
november 2013, č. 2013170 za mesiac december 2013, č. 2014015 za mesiac január 2014, č. 2014036
za mesiac február 2014, č. 2014053 za mesiac marec 2014.

32. Faktúra č. 2013141 bola splatná v časti nájomného 4.320,- eur dňa 5.10.2013 a v časti úhrad za
plnenia spojené s nájmom dňa 15.10.2013. Výška žalovanej sumy z danej faktúry je na nájomnom
2.944,- eur, nakoľko žalobca započítal preplatok žalovaného v II. rade za mesiac september vo výške
656,- eur. V časti úhrad spojených s nájmom si žalobca uplatnil sumu podľa zmluvy, t.j. 504,- eur s
DPH, zároveň uplatnil nárok na úhradu poplatku za fixné služby vyplývajúci zo zmluvy v sume 720,- eur.
Faktúra č. 2013162 bola splatná v časti nájomného 4.320,- eur dňa 5.11.2013 a v časti úhrad za plnenia
spojené s nájmom dňa 16.10.2013. V časti úhrad spojených s nájmom si žalobca uplatnil sumu podľa
zmluvy, t.j. 504,- eur s DPH, zároveň uplatnil nárok na úhradu poplatku za fixné služby vyplývajúci zo
zmluvy v sume 720,- eur. Faktúra č. 2013170 bola splatná v časti nájomného 4.320,- eur dňa 5.12.2013
a v časti úhrad za plnenia spojené s nájmom dňa 15.12.2013. V časti úhrad spojených s nájmom si



žalobca uplatnil sumu podľa zmluvy, t.j. 504,- eur s DPH, zároveň uplatnil nárok na úhradu poplatku za
fixné služby vyplývajúci zo zmluvy v sume 720,- eur. Faktúra č. 2014015 bola splatná v časti nájomného
5.520,- eur dňa 5.1.2014 a v časti úhrad za plnenia spojené s nájmom dňa 15.1.2014. V časti úhrad
spojených s nájmom si žalobca uplatnil sumu podľa zmluvy, t.j. 504,- eur s DPH, zároveň uplatnil nárok
na úhradu poplatku za fixné služby vyplývajúci zo zmluvy v sume 720,- eur. Faktúra č. 2014036 bola
splatná v časti nájomného 5.520,- eur dňa 5.2.2014 a v časti úhrad za plnenia spojené s nájmom dňa
15.2.2014. V časti úhrad spojených s nájmom si žalobca uplatnil sumu podľa zmluvy, t.j. 504,- eur s
DPH, zároveň uplatnil nárok na úhradu poplatku za fixné služby vyplývajúci zo zmluvy v sume 720,- eur.
Faktúra č. 2014053 bola splatná v časti nájomného 5.520,- eur dňa 5.3.2014 a v časti úhrad za plnenia
spojené s nájmom dňa 15.3.2014. V časti úhrad spojených s nájmom si žalobca uplatnil sumu podľa
zmluvy, t.j. 504,- eur s DPH.

33. Žalovaný v 1. rade uvedené faktúry včas, t.j. v lehote splatnosti, neuhradil a preto vznikol žalobcovi
nárok na úrok z omeškania v zmysle § 369 odsek 1 Obchodného zákonníka, ktorého výška vyplývala
z ustanovenia čl. VII. bod 2 zmluvy a ktorá bola zmluvnými stranami dohodnutá na 0,05% denne z
dlžnej sumy. Súd priznal žalobcovi popri istine aj úrok z omeškania vo výške 0,05% denne zo súm
dlžného nájomného, poplatku za fixné služby a úhrad spojených s užívaním predmetu nájmu, a to odo
dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr v časti nájomného, poplatku za fixné služby a úhrad za služby
spojené s nájmom nasledovne:
- odo dňa 6.10.2013 (v časti nájomného a poplatku za fixné služby) a 16.10.2013 (v časti úhrad spojených
s nájmom) podľa faktúry č. 2013141,
- odo dňa 6.11.2013 (v časti nájomného a poplatku za fixné služby) a 16.11.2013 (v časti úhrad spojených
s nájmom) podľa faktúry č. 2013162,
- odo dňa 6.12.2013 (v časti nájomného a poplatku za fixné služby) a 16.12.2013 (v časti úhrad spojených
s nájmom) podľa faktúry č. 2013170,
- odo dňa 6.1.2014 (v časti nájomného a poplatku za fixné služby) a 16.01.2014 (v časti úhrad spojených
s nájmom) podľa faktúry č. 2014015,
- odo dňa 6.2.2014 (v časti nájomného a poplatku za fixné služby) a 16.2.2014 (v časti úhrad spojených
s nájmom) podľa faktúry č. 2014036,
- odo dňa 6.3.2014 (v časti nájomného a poplatku za fixné služby) a 16.3.2014 (v časti úhrad spojených
s nájmom) podľa faktúry č. 2014053. Súčasne žalobcovi vznikol i nárok na zaplatenie paušálnej náhrady
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur.

34. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných
ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, t.j. žalobe v celom rozsahu
vyhovel.

35. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 vtedy platného O.s.p.

36. Proti uvedenému rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolal žalovaný v 2. rade, ktorý
v odvolaní uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za nesprávny a to z dôvodu, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a k nesprávnemu
právnemu záveru. Na úvod dodatočne ospravedlňuje svoju neúčasť na pojednávaní dňa 4.11.2015,
na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku a to z dôvodu, že dňa 10.11.2015 zaslal súdu lekársku
správu, v ktorej je konštatované, že dňa 4.11.2015 pri ceste na pojednávanie ráno si vyvrtol kotník,
nebol schopný z tohto dôvodu cestovať zo Šale do Bratislavy. Neodkladne navštívil lekára, ktorý mu
vyvrtnutý kotník zafixoval a doporučil mu minimálne 5 až 7 dní nezaťažovať chôdzou. V domácnosti
bol sám preto urobil, tak neodkladne ako mu to dovolil jeho zdravotný stav a to oznámil uvedenú
skutočnosť súdu až dňa 10.11.2015. Na pojednávaní sa chcel zúčastniť a zdôrazniť, že jeho ručiteľský
záväzok neexistuje. Uvádza, že podľa jeho vedomostí ani žalovaný v 1. rade nemal predvolanie na
uvedený deň pojednávania doručené, pričom konajúci súd túto skutočnosť vedel. Uvádza, že žalobca v
podanej žalobe žiada sumu 31.384,- eur ako dlžné nájomné, pričom žalobca si ponechal v prenajatých
priestoroch, za ktoré žiada zaplatiť nájomné do ukončenia zmluvy tovar, zariadenia a iné príslušenstvo
žalovaného v 1. rade slúžiace na prevádzku reštaurácie v hodnote 36.000,- eur. Žalobca tieto veci
vnesené do priestorov prenajatých žalovaným v 1. rade po ukončení nájmu naďalej užíval, aj napriek
výzvam a snahám žalovaného v rade 1. o ich vydanie tieto nevydal a oznámil, že si ich ponechá
na úhradu nezaplateného nájomného, ktoré žaluje. Žalovaný 2/ má za to, že žalobca sa uspokojil z
predmetných vecí a v prípade úspechu by sa jednalo na strane žalobcu o bezdôvodné obohatenie.



Žalovaný v 1. rade považoval preto vec nájomného za vysporiadanú a nežiadal od žalobcu vyplatenie
prevyšujúcej sumy. So žalovaným v 1. rade nekomunikuje. Zdôrazňuje, že aj čo sa týka ručenia nikdy
takéto ručenie nepodpísal. Ručiteľský záväzok je podľa neho dvojstranný právny úkon, kde musí byť
zrejmé, že ručiteľ prijíma ručenie voči veriteľovi za nejaké finančné prostriedky, ktorých výška by mala
byť v čase podpisu ručiteľského záväzku zrejmá, čo v tomto prípade absentuje.

37. Podľa názoru žalovaného 2/ ručiteľské vyhlásenie, aby bolo platné musí byť urobené v písomnej
forme, obsahovať konkretizáciu záväzku dlžníka, ktorý je ručením zabezpečený a obsahovať vyhlásenie
ručiteľa, že splní určitý konkretizovaný záväzok uvedený v ručiteľskom vyhlásení, pokiaľ ho nesplní
dlžník, a aby bolo podpísané konajúcou osobou, t.j. ručiteľom. V tejto súvislosti opätovne argumentuje,
že zmluvu ešte ako konateľ žalovaného v 1. rade podpisoval 12.6.2013 ale spätne, pričom predtým mu
bol doručený návrh zmluvy o nájme nebytových priestorov, v ktorej nebolo žiadne ručenie. Zmluvu, ktorú
podpísal mu za žalobcu predložila p. A., priniesla ju k prevádzke reštaurácie s tým, že ju tak, ako ju
predtým poslali aj vytlačili a môžeme ju podpísať. Predpokladal, že žalovaný vymenil jednu stranu s čl.
X zvláštne ustanovenie, na ktorú dopísal ručiteľské vyhlásenie pod bodom 3. Poukazuje na skutočnosť,
že na každej strane uvedenej zmluvy je šifra za prenajímateľa, čím podľa názoru žalovaného 2/ chcel
prenajímateľ navodiť dojem, že zmluva a ručiteľské vyhlásenie boli súčasťou dohody o prenájme. V čase,
keď túto zmluvu ako konateľ podpisoval neboli strany zmluvy šifrované prenajímateľom. Spochybňuje
pravosť predmetnej zmluvy. Opakovane tvrdí, že uvedenú zmluvu nikdy ako ručiteľ nepodpísal. Z týchto
dôvodov navrhuje rozhodnutie súdu prvej inštancie voči žalovanému 2/ zmeniť a žalobu voči nemu
zamietnuť, resp. zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

38. K odvolaniu žalovaného 2/ sa písomne dňa 17.2.2016 vyjadril žalobca, ktorý uvádza, že žalovaný
2/ v podanom odvolaní opätovne uvádza niekoľko nepravdivých tvrdení. Na pojednávaní dňa 4.11.2015
bol žalobca prítomný, pričom predložil originál nájomnej zmluvy súdu na nahliadnutie. Nevie si vysvetliť,
z čoho vychádza žalovaný 2/ pri svojom tvrdení o neprítomnosti žalobcu na uvedenom pojednávaní,
keď táto skutočnosť vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo dňa 4.11.2015. Žalovaný 2/ sa ručiteľským
vyhlásením zaviazal v súlade s ust. § 303 Obchodného zákonníka, že uspokojí žalobcu v prípade, ak sa
žalovaný 1/ dostane do omeškania s akýmkoľvek plnením v zmysle zmluvy. Žalovaný 2/ predložil ako
listinné dôkazy nepodpísané návrhy nájomných zmlúv. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného 2/ o údajnom
falšovaní listinného dôkazu dovoľuje si uviesť, že disponuje originálom nájomnej zmluvy, ktorej kópia
je založená v spise. Nakoľko je zmluva tlačená obojstranne, konateľ žalobcu šifroval každý list len raz.
Keď sa vyhotovovala kópia zmluvy pre účely súdneho konania je z uvedeného dôvodu šifra vždy na
každej druhej strane. Pre vylúčenie pochybností predložil žalobca súdu na pojednávaní dňa 4.11.2015
originál zmluvy. Tvrdenie žalovaného 2/ je teda nepravdivé a ničím nepreukázané. Z uvedených dôvodov
navrhuje rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

39. Dňa 11.7.2016 bolo Krajskému súdu v Bratislave doručené písomné podanie žalovaného 2/
označené ako Doplnenie odvolania žalovaného 2/, v ktorom zopakoval všetky svoje predchádzajúce
tvrdenia uvedené v odvolaní ako i v písomnom vyjadrení.

40. Dňa 26.4.2017 bolo predložené odvolaciemu súdu vyjadrenie žalovaného 2/ k vyjadreniu žalobcu,
v ktorom uviedol, že žalobca ako prenajímateľ po ukončení nájmu nedovolil nájomcovi GASTROTOB
s.r.o., Bratislava odviesť majetok tejto obchodnej spoločnosti, ktorý tam zostal a jeho cena tak ako
je uvedené v prílohe má hodnotu 36.000,- eur. Žalobca si podľa názoru žalovaného 2/ tento majetok
ponechal ako vysporiadanie dlžného nájomné. Prvoinštančný súd, hoci to bolo namietané, nevzal
túto skutočnosť do úvahy. Z týchto dôvodov navrhuje rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec
vrátiť na ďalšie konanie. K otázke uzatvorenia nájomnej zmluvy uvádza, že na začiatku prerokovali
obsah nájomnej zmluvy so všetkými podmienkami, tak ako je uvedené. Následne mu bola predložená
nájomná zmluva v zmysle ich predchádzajúcej dohody, vyhotovená v slovenskom a talianskom jazyku,
ktorú si vzájomne elektronicky odsúhlasili. Ani v prvotnom návrhu, ani v definitívnom znení nájomnej
zmluvy vyhotovenej v slovenskom a talianskom jazyku nie je zmienka o ručení. Následne po pár dňoch
prišla zamestnankyňa žalobcu na prevádzku reštaurácie do prenajatých priestorov, položila mu na pult
nájomnú zmluvu s tým, že je to tak ako sa dohodli. V dôvere, že je to tak zmluvu na poslednej strane
podpísal ako konateľ spoločnosti, nie však ako ručiteľ. Keďže k podpisu zmluvy došlo za plnej prevádzky,
v strese, žalovaný 2/ nemal čas túto zmluvu opätovne čítať. Má za to, že s najväčšou pravdepodobnosťou
došlo k manipulácii obsahu tejto zmluvy.



41. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalovaného
2/ bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho
poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodol odvolací súd dňa 16.11.2017, teda po nadobudnutí
účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval
tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorých sa počnúc účinnosťou CSP ruší úprava
Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP sa počnúc
dátumom 1.7.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP.

42. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov
a rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
CSP) a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania žalovaného 2/ dospel k záveru, že
súd prvej inštancie rozhodol vecne správne.

43. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

44. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

45. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré
považuje za vecne správne a v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP.

46. Žalovaný 2/ svoju obranu v konaní založil na tvrdení, že žalovanému 2/ bola postupom súdu prvej
inštancie odňatá možnosť konať pred súdom, keď dňa 4.11.2015, v deň, keď súd prvej inštancie vo veci
rozhodol rozsudkom pri ceste na pojednávanie si vyvrtol kotník a nebol schopný z tohto dôvodu cestovať
zo Šale do Bratislavy.

47. K tejto námietke odvolací súd uvádza, že odvolací súd má za to, že postupom súdu prvej
inštancie nedošlo k porušeniu práv žalovaného 2/, keď súd prvej inštancie v jeho neprítomnosti
prejednal a rozhodol vec, keď vyhodnotil ospravedlnenie žalovaného 2/ ako oneskorené a nedostatočne
preukázané. Súd prvej inštancie ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo dňa 4.11.2015 začal
pojednávať o 9.30 hod. Žalovaný 2/ navštívil odborného lekára dňa 4.11.2015 o 12.55 hod. Pokiaľ k úrazu
žalovaného 2/ malo dôjsť v ranných hodinách pri ceste na pojednávanie ako žalovaný 2/ sám uvádza, mal
možnosť žalovaný 2/ túto skutočnosť oznámiť konajúcemu súdu minimálne telefonicky a následne svoje
tvrdenie preukázať potvrdením od lekára. Pokiaľ ospravedlnenie neúčasti na pojednávanie zo strany
žalovaného 2/ adresované súdu prvej inštancie bolo predložené tomuto dňa 11.11.2015, uvedené tiež
odvolací súd považuje za oneskorené ospravedlnenie a tvrdenia žalovaného 2/, že v čase od 4.11. do
11.11.2015 bol v domácnosti sám a nebol schopný opustiť domácnosť a ísť na poštu, uvedené tvrdenie
je nepreukázané. Pokiaľ žalovaný 2/ namieta neexistenciu ručiteľského záväzku, táto skutočnosť nebola
zo strany žalovaného 2/ žiadnym spôsobom preukázaná a dokonca k rovnakému záveru dospelo aj
Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava II, odbor kriminálnej polície, ktoré vo svojom uznesení
č. ČVS: ORP-1934/4-VYS-B2-2014 zo dňa 18.12.2014 dospelo k záveru, že z kompletného, na vec
vzťahujúceho sa spisového materiálu nevyplývajú žiadne skutočnosti nasvedčujúce tomu, že sa stal
skutok, ktorý možno označiť ako zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona alebo ako iný trestný čin. Oznamovateľom v tomto trestnom konaní bol žalovaný v 2. rade,
kde ako účastník predmetného civilného konania vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp.
zn. 24Cb/197/2014 (predmetné konanie) uviedol, že neznámy páchateľ mal naplniť skutkovú podstatu
uvedeného trestného činu tým, že v uvedenom konaní predložil súdu sfalšovanú zmluvu o nájme, tak
ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a to za účelom použiť ju ako pravú, pričom samotný
oznamovateľ podľa jeho vyjadrenia k originálu zmluvy v pôvodnom znení nemá prístup, nakoľko už nie
je konateľom spoločnosti GASTROTOB s.r.o., v ktorej dokumentácii by sa táto mala nachádzať. Ani
samotný žalovaný 2/ v tomto konaní nepreukázal žiadne dôkazy, ktoré by preukázali pravdivosť jeho
tvrdení preto odvolací súd súhlasne ako súd prvej inštancie vyhodnotil uvedené tvrdenie ako irelevantné.

48. Pokiaľ žalovaný 2/ tvrdil, že k zániku žalovanej pohľadávky malo dôjsť tým, že po ukončení
nájomného vzťahu zostal v priestoroch prenájmu tovar, zariadenia a iné príslušenstvo žalovaného v



1. rade slúžiace na prevádzku reštaurácie v hodnote 36.000,- eur, ktoré žalovaný 1/ a 2/ od žalobcu
nežiadal, pričom žalovaný 2/ má za to, že ponechaním predmetných vecí došlo k splneniu povinnosti
žalovaného 2/ odvolací súd uvádza, že predmetná skutočnosť nebola ničím preukázaná, žalovaný
2/ uvedenú skutočnosť pred súdom prvej inštancie netvrdil, nakoľko z obsahu spisu táto skutočnosť
nevyplynula a strany sporu boli riadne poučené v zmysle ust. § 120 ods. 4 vtedy platného O.s.p. a preto
na uvedenú odvolaciu námietku odvolací súd ako ničím nepreukázanú a pred súdom prvej inštancie
neprejednanú neprihliada.

49. Pokiaľ žalovaný 2/ tvrdil, že predmetnú nájomnú zmluvu podpísal len ako konateľ žalovaného 1/
a nie ako ručiteľ, k tomuto odvolaciemu dôvodu, odvolací súd uvádza, že žalovaný 2/ sa ručiteľským
vyhlásením (čl. X bod 3 zmluvy) zaviazal v súlade s ust. § 303 Obchodného zákonníka, že uspokojí
žalobcu v prípade ak sa žalovaný 1/ dostane do omeškania s akýmkoľvek plnením v zmysle zmluvy.
Uvedené zmluvné dojednanie nerozporuje zákonu, je jasné a zrozumiteľné a ručiteľ je v predmetnom
ručiteľskom vyhlásení nepochybne označený. Žalobcom predložená zmluva o nájme nebytových
priestorov podpísaná W. G. dňa 12.6.2013 oboma zmluvnými stranami bola vypracovaná dvojjazyčne,
teda aj v talianskom jazyku, bolo povinnosťou žalovaného 2/ sa s obsahom predmetnej zmluvy riadne
oboznámiť pri podpise tejto a preto okolnosti, ktoré uvádza žalovaný 2/ v súvislosti s podpisom tejto
zmluvy ako stres, plná prevádzka reštaurácie a podobne sú z pohľadu odvolacieho súdu irelevantné. V
súvislosti s predkladaním zmlúv, ktoré neobsahovali ručiteľské vyhlásenie zo strany žalovaného 2/, tieto
neboli ničím preukázané. Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný 2/ mal riadnu vedomosť o svojom
ručiteľskom vyhlásení, keď uvedená skutočnosť jednoznačne vyplýva aj zo samotného obsahu odporu
proti platobnému rozkazu zo dňa 3.6.2014 doručenému Okresnému súdu Bratislava II v Bratislave, v
ktorom W.Á. G. vystupoval v postavení žalovaného 1/ ako konateľ spoločnosti GASTROTOB s.r.o. ako
i v postavení ručiteľa ako žalovaný 2/. V predmetnom odpore proti platobnému rozkazu poukazoval
len na nepriaznivú finančnú situáciu v zimných mesiacoch, ako i na dohodu o urovnaní záväzku medzi
žalovaným 1/, 2/ a žalobcom. V žiadnom prípade v odpore proti platobnému rozkazu žalovaný 2/ svoje
postavenie ako ručiteľa v spore nespochybnil. Naopak uviedol, že tie isté skutočnosti, tak ako sú vyššie
uvedené platia aj pre ručiteľský záväzok žalovaného 2/, nakoľko záväzok dlžníka ešte nie je splatný
podľa dohody uvedenej v tomto odpore. Až následne v spore začal žalovaný 2/ spochybňovať svoje
ručiteľské vyhlásenie, avšak bez akýchkoľvek relevantných dôkazov.

50. Vzhľadom k tomu, že žalovaný 2/ v podanom odvolaní neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti, s ktorými
by sa dostatočným spôsobom nevysporiadal súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, odvolací
súd sa v ďalšom obmedzil už len na skonštatovanie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia a z
dôvodov, ktoré uviedol súd prvej inštancie ako i z hore uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

51. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania voči žalovanému 2/ vo výške 100%.

52. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1214208222)

  1. 4. 11. 2015Rozsudok Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 24Cb/197/2014 z 4. 11. 2015potvrdené
  2. 15. 11. 2017Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/85/2016 z 15. 11. 2017 (toto rozhodnutie)