Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/121/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214213466 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1214213466.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej, v právnej veci žalobcu: L.. A. C., A.., N.: F. Č.. XXX, proti žalovanému: L.. F. G., N.: C. XX, N., v zast.: Mgr. Peter Neštepný, advokát so sídlom: Ferienčíkova 7, Bratislava, o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva žalobcu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č. k.: 16C/141/2014-51 zo dňa 09. 11. 2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v znení opravného uznesenia č. k. 16C/141/2014-64 zo dňa 16. 02. 2017 p o t v r d z u j e. Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol. Súd konanie v časti o zaplatenie 200,- eur zastavil. Žalovanému nepriznal náhradu trov konania. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 127 ods. 1, 3 Občiansky zákonník a vecne tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30. 05. 2014 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 200,- € titulom náhrady škody, ako aj zdržania sa zásahov do jeho vlastníckeho práva. Podanú žalobu odôvodnil tým, že mu ako vlastníkovi rodinného domu susediaceho s pozemkom vo vlastníctve žalovaného bola spôsobená škoda vo výške 200,- €. Ku škode malo dôjsť konaním žalovaného, ktorý 20. apríla 2014 spolu so svojím otcom odstránil ťahavé rastliny prečnievajúce na jeho pozemok, ktoré vysadil žalobca na svojej časti pozemku pri plote, čím došlo k zničeniu alebo silnému poškodeniu rastlín. Žalobcom uplatňovaná škoda predstavuje finančnú náhradu nákladov za práce, ktorú musel žalobca vynaložiť v súvislosti s opätovným vysadením poškodenej sadby ťahavých rastlín. Okrem náhrady škody sa žalobca domáhal aj zdržania sa zásahov do jeho vlastníckych práv týkajúcich sa spoločného plotu a to tak , že súd uloží žalovanému zákaz odstraňovať z plotu ťahavé rastliny. 3. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 16C/141/2014-25 zo dňa 30. 01. 2015. Krajský súd v Bratislave Uznesením č. k. 5Co/226/2015-37 zo dňa 29. 06. 2016 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 4. Na základe právneho názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa nariadil pojednávanie na ktorom zároveň rozhodol o späťvzatí žaloby v časti uplatnenej náhrady škody vo výške 200,- eur a zistil nasledovný skutkový stav: 5. Žalobca vo výpovedi pred súdom zotrval na svojich doterajších vyjadreniach a ako ďalší dôkaz na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení navrhol výsluch svedka L.. M. U.. Svedok sa mal vyjadriť k tomu, že pôvodne bol plot súvislý, pričom ako ďalší dôkaz žalobca navrhol znalecké dokazovanie. 6. Právny zástupca žalovaného vo svojom prednese uviedol, že spoločný plot je v spoluvlastníctve žalobcu aj žalovaného, ktorí ako susedia sú povinní rozhodovať o hospodárení so spoločnou vecou spoločne. Podľa jeho názoru v prípade, že by súd žalobe vyhovel došlo by rozhodnutím súdu k zásahu do vlastníckych práv žalovaného, čo je v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka týkajúcich sa susedských vzťahov. Právny zástupca žalovaného zdôraznil, že sám žalobca priznal, že živý plot prerastal na pozemok žalovaného, pričom jeho povinnosťou bolo zabezpečiť to tak, aby sa tak nedialo. V súčasnosti stav nezodpovedá stavu pôvodnému. S poukazom na vyššie uvedené žiadal návrh žalobcu ako nedôvodný zamietnuť. 7. V konaní nebola sporná skutočnosť, že strany sporu sú vlastníkmi nehnuteľností v bezprostrednom susedstve, ktoré oddeľuje plot. Taktiež v konaní nebola sporná skutočnosť, že popri plote na strane pozemku vo vlastníctve žalobcu bol žalobcom vysadený pavinič a brečtan, ktoré patria medzi popínavé rastliny a teda obrastajú plot. Medzi stranami sporu bola sporná tá skutočnosť, či prerastanie rastlín na plote zasahuje neprimeraným spôsobom do vlastníckych práv žalovaného alebo tomu tak nie je. 8. Žalobca sa podanou žalobou domáha ochrany proti tomu, kto zasahuje do jeho vlastníckeho práva a zároveň poukazuje na ustanovenie § 127 ods. 1 OZ, pričom k náprave tohto zásahu má dôjsť tak, že súd zakáže žalovanému ťahavé rastliny z plotu odstraňovať. Na preukázanie dôvodnosti podanej žaloby žalobca navrhol výsluch svedka ako aj znalecké dokazovanie. Súd žalobcom navrhnuté dôkazy nevykonal nakoľko ich považoval za nadbytočné pre rozhodnutie súdu vo veci samej. 9. Žalobca v odvolaní proti rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 30. 01. 2015 č. k. 16C/141/2014-25 zobral žalobu v časti uplatnenej náhrady škody späť. S poukazom na vyššie uvedené a súhlas žalovaného, súd konanie v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 200,- € v súlade s ustanovením § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) zastavil. 10. Súd prvej inštancie poukazuje na to, že žalobca a žalovaný sú vlastníci susediacich nehnuteľností, ktoré od seba oddeľuje pletivové oplotenie. Žalobca na svojej strane pozemku, tak ako to vyplýva aj z priloženej fotodokumentácie vysadil pred plot popínavé rastliny, ktoré prerastajú na stranu žalovaného. Žalobca nepoprel v konaní tvrdenia žalovaného o tom, že rastliny na jeho stranu plota prerastajú, namietal však spôsob, akým žalovaný tieto prerastajúce časti odstránil. V konaní bolo nesporné, že toto prerastanie výhonkov paviniča a brečtana na pozemok žalovaného bolo opakované, čo nesporne žalovaného obťažovalo. Žalobca v konaní namietal najmä spôsob, akým žalovaný prerastajúce časti brečtanu a paviniča odstránil. Žalovaný v konaní namietal skutočnosť, že plot je spoločná vec, a preto mali žalobca so žalovaným hľadať dohodu. Žalobca keďže mal vedomosť o tom, že žalovanému prerastanie rastlín z jeho strany plota prekáža a deje sa tak opakovane mal urobiť opatrenia, aby sa tak nedialo. Podľa názoru súdu je návrh žalobcu, ktorým sa domáha zdržania sa zásahov žalovaného do jeho vlastníckych práv uložením zákazu odstraňovania prerastajúcich rastlín, nad rámec riadneho výkonu vlastníckych práv žalobcu. V prípade, že by súd žalobe tak ako sa jej domáha žalobca vyhovel, porušil by tým výkon vlastníckych práv žalovaného. Žalobca v konaní nepreukázal, že by vyvíjal nejakú snahu o dohodu so žalovaným, pričom existuje celá škála rastlín, ktorými si môže žalobca zabezpečiť tienenie, ale ktoré na susedný pozemok neprerastajú. V konaní taktiež žalobca nepreukázal, že by vyzval žalovaného na sprístupnenie jeho pozemku za účelom odborného odstránenia prerastajúcich rastlín. Namietal iba ich neodborné odstránenie žalovaným. 11. V prejedávanej veci teda podľa názoru súdu konanie žalovaného nemožno považovať za protiprávne, nakoľko súd zastáva názor, že žalovaný svojím konaním nezasiahol do vlastníckych práv žalobcu a teda z jeho strany nedošlo k porušeniu ustanovenia § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. 12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal vo veci plný úspech, a preto mu prislúcha nárok na náhradu trov konania. Nakoľko si však žalovaný náhradu trov konania neuplatnil, súd mu ich náhradu nepriznal. 13. Proti napadnutému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, ktorý žiada odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje odvolanie žalobca odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. c/, e/, f/, h/ a b/ C. s. p. Žalobca v rámci svojho odvolania namieta potrebu znaleckého dokazovania, pretože iba znalec môže posúdiť, či živý plot v stiesnených pomeroch zástavby rodinných domov je vhodným prostriedkom na to, aby sa susedia nerušili, či 5 - 8 cm prerastanie vetvičiek na susedov pozemok je obťažuje suseda, či je jar vhodnou na odstránenie presahujúcich vetvičiek. Pred vypracovaním znaleckého posudku žalobca navrhuje vypočuť svedka L.. M. U.. Súd dospel k nesprávnemu záveru, že prerastanie výhonkov obťažovalo žalovaného, a že žalobca mal urobiť opatrenia, aby sa tak nedialo. Súd prvej inštancie podľa názoru žalobcu neodôvodňuje, prečo považuje prerastanie drobných vetvičiek na susedný pozemok ako nad mieru primeranú pomerom. 14. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý žiada odvolací súd, aby odvolanie žalobcu zamietol ako nedôvodné a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný uvádza, že spoločné vlastníctvo živého plotu nebolo nikdy súdom ani zo strany žalovaného deklarované. Žalovaný poukazuje na to, že sa jednalo o plot z pletiva a s ohľadom na tento plot mal žalovaný dodržať ustanovenia OZ o hospodárení so spoločnou vecou, rozhodoval sa však svojvoľne, čím v konečnom dôsledku obťažoval svojho suseda. 15. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C. s. p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C. s. p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené. 16. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.). 17. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C. s. p. 18. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý správne zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil. K námietke žalobcu na vypočutie svedka L.. M. U. a nariadenie znaleckého dokazovania odvolací súd poukazuje na to, že súd nie je viazaný návrhmi strán sporu na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv žalobcu nie je ani postupom, ktorým by mu súd odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie strane sporu § 185 ods. 1 C. s. p. (porovnaj s uznesenie Najvyššieho súdu slovenskej republiky 5Cdo/5/2012 z 01. marca 2012). Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav, bolo vykonanie týchto dôkazov nadbytočné a taktiež nariadenie znaleckého dokazovania znalcom na účel, na aký ho požaduje žalobca aj pre vec nevýznamné. Odvolací súd taktiež uvádza, že spoločné vlastníctvo strán sporu, plotu z pletiva nebolo súdom prvej inštancie nikde v jeho rozhodnutí prezentované. 19. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie úspešnému žalovanému náhradu trov konania priznáva v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C. s. p.). 20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C. s. p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).