Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/402/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214214493 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1214214493.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobkyne: C. N., X.. XX.XX.XXXX, V. L. F. XX, L., zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, Košice, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 08. apríla 2016, č.k. 50C/149/2014 - 212, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom zrušil súd prvej inštancie rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu spoločnosti SLOVAK arbitration court, s. r. o. so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava sp. zn. 48/01/12-nR, vydaný v konaní pred rozhodcom JUDr. Marekom Morokovičom, o zaplatenie sumy 1.897,56 eur s príslušenstvom a žalobkyni priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 2.261,69 eur. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa dňa 17.05.2010 podpísala formulár o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalovaného, pričom z obsahu tejto listiny vyplýva, že požiadala o spotrebiteľský úver vo výške 1.020 eur, pri mesačných splátkach vrátane úrokov v sume 57,91 eur, počte splátok 36 s termínom splatnosti 16-ty deň v mesiaci. V kolónke náklady na spotrebiteľský úver boli celkové náklady vyčíslené na sumu 1064,76 eur pri ročnej úrokovej sadzbe 70,02 %, pri RPNM vo výške 70,02 % vyplývajúcej z návrhu a pri RPNM pre zodpovedajúci typ spotrebiteľského úveru vo výške 51,49 %. Poukázal na to, že dňa 24.05.2010 uzatvoril žalovaný so žalobkyňou zmluvu o revolvingovom úvere č. 8100029270, na základe ktorej jej poskytol úver vo výške 1.020,00 eur. Podľa kolónky č. 5 revolvingovej zmluvy (údaje o požadovanom revolvingovom úvere) bola vypísaná v žiadosti o úver zo dňa 17.05.2010 suma úveru vo výške 1.020 eur, mesačná splátka vo výške 57,91 eur s predpokladanou RPNM vo výške 70,02 %, s priemernou RPNM vo výške 51,49 %, pri poskytnutej čiastke revolvingu vo výške 583,73 eur, pri zmluvnej odmene vo výške 806,11 eur s predpokladanou RPNM vo výške 60,29 % a ročnej úrokovej sadzbe revolvingu 68,45 %. Podľa kolónky 6 revolvingovej zmluvy (údaje o schválenom revolvingovom úvere) bola vypísaná v žiadosti o úver zo dňa 24.05.2010 suma úveru vo výške 1.020 eur, mesačná splátka vo výške 57,91 eur s počtom 36 splátok s termínom splatnosti k 16-temu dňu v mesiaci, zmluvná odmena vo výške 1.064,76 eur, RPNM vo výške 65,37 eur, ročná úroková sadzba vo výške 70,02 %, priemerná RPNM vo výške 51,49 %, poskytnutá čiastka revolvingu vo výške 583,73 eur, zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu vo výške 806,11 eur, predpokladaná RPNM úveru po poskytnutí revolvingu 56,11 % a ročná úroková sadzba revolvingu vo výške 68,45 %. Poukázal na to, že v zadnej časti žiadosti o úver sú uvedené zmluvné dojednania, keď podľa bodu 7 dlžník a veriteľ odkazujú v ďalšom na úpravu obsiahnutú v zmluvných podmienkach zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré sú neoddeliteľnou časťou žiadosti/zmluvy. Podľa druhej vety tohto bodu, dlžník a sa zaviazal dodržiavať zmluvné dojednania, s ktorými sa oboznámil, nemá k nim výhrady. Podľa oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. 8100029270 zo dňa 24.05. 2010 (č. l. 76) žalovaný schválil žalobkyni úver vo výške 1.020 eur, výšku revolvingu 675,41 eur pri RPNM vo výške 65,37 %, pri priemernej RPNM ku dňu podpísania zmluvy vo výške 51,49 %, zmluvnú odmenu za poskytnutie úveru vo výške 1.216,03 eur, zmluvnú odmenu pri poskytnutí každého revolvingového úveru vo výške 806,11 eur, RPNM úveru vo výške 70,02 eur, výške mesačnej splátky 57,91 eur so splatnosťou od 16.07.2010 do 16.06.2013, a výške mesačnej splátky po poskytnutí revolvingového úveru vo výške 56,11 eur. Podľa bodu 13 žiadosti neoddeliteľnou súčasťou sú aj zmluvné dojednania - všeobecné podmienky. Podľa bodu 2 zmluvných dojednaní, zmluva o revolvingovom úvere sa uzatvára na predtlačenom formulári veriteľa. Vyplnená žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru podpísaná dlžníkom, spoludlžníkom 1 a 2, je návrhom na uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere. Zmluva o revolvingovom úvere je uzatvorená a nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu dlžníka, spoludlžníka 1, 2 a veriteľa. Podľa bodu 18 zmluvných dojednaní s názvom Riešenie sporov - rozhodcovská doložka, akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v čl. 18.2 tejto Zmluvy o RÚ. Podľa čl. 18.02.1 zmluvných dojednaní s názvom "Rozhodcovská doložka" akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledujúcich rozhodcov: JUDr. Gustáv Ret, JUDr. Michal Kováč, JUDr. Erik Končok, Slovak arbitration court, s.r.o. V prípade, že postupne alebo naraz nastane situácia, že ani jeden z uvedených rozhodcov nebude môcť prevziať funkciu rozhodcu v sporoch z rozhodcovskej doložky, určí náhradného rozhodcu veriteľ. Z rozhodcovského spisu zistil, že žalovaný podal dňa 19.01.2012 žalobu na Stály arbitrážny súd zriadený spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., pričom dňa 24.03.2012 bola žaloba spolu s rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 48/01/12 zo dňa 13.02.2012 doručená žalobkyni. Tá dňa 03.04.2012 Slovenskému arbitrážnemu súdu doručila odpoveď k žalobnému návrhu a dňa 31.05.2012 sa k žalobnej odpovedi písomne vyjadril žalovaný. Rozhodcovským rozsudkom 48/01/12 - nR zo dňa 17.03.2014 bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť žalovanému sumu vo výške 1.897,56 eur s príslušenstvom a nahradiť trovy rozhodcovského konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.05.2014, kedy si žalobkyňa predmetný rozsudok prevzala. Poukázal na to, že žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že bola nútená požiadať o úver na zaplatenie nájmu, pretože v roku 2005 sa stala obeťou podvodu pri výmene bytu a s deťmi sa ocitla na ulici. Cez internet si vyhľadala telefónne čísla, na jedno zavolala a stretla sa s obchodným zástupcom žalovaného v kaviarni. Obchodný zástupca žalovaného jej predložil tlačivo, rozprávali sa o tom, že by si mohla zapožičať cca 500 eur, obchodnému zástupcovi uviedla, že je schopná splácať mesačne po 70 - 80,00 eur, tlačivo vypĺňal obchodný zástupca s tým, že mu predložila občiansky preukaz. Obchodný zástupca jej povedal, že ide do kancelárie, a že sa jej ozve, či a v akej výške bude úver. Na druhý deň jej telefonoval a požiadal ju, aby sa stretli opäť v kaviarni, kde jej predložil formulár dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorý za ňu vypísal, ona ju podpísala, a keďže nevedeli výšku úveru, obchodný zástupca jej povedal, že táto bude dopísaná po schválení úveru; kópiu tejto dohody nemá, nevedela ju dohľadať. Pri spisovaní tejto dohody od žalobkyne obchodný zástupca žiadal číslo účtu, na ktorý dostáva mzdu. Odvtedy sa s ňou od žalovaného nikto neskontaktoval a neobdržala ani oznámenie od veriteľa o schválení úveru. Ďalej uviedla, že údaje v žiadosti vypisoval obchodný zástupca, z týchto údajov jej nie je jasné v akej výške žiada o úver, v akej lehote má splatiť úver, neinformoval ju, že žiada o revolving, pričom obchodný zástupca jej dal podpísať formulár žiadosti, ktorý sám vypísal, ona návrh zmluvy podpísala, ale bavili sa o výške úveru 500 eur s tým, že mohlo by to byť i viac. Potvrdila, že jej dňa 26.05.2010 bola poukázaná na účet suma 868,73 eur, pričom mala za to, že je to výška poskytnutého úveru. Nebola však poučená a oboznámená s obchodnými podmienkami žalovaného jeho finančným zástupcom pri spisovaní žiadosti o úver a v deň, keď podpisovala žiadosť o úver, žiadne doklady alebo listiny od zástupcu žalovaného nepreberala, a pokiaľ ide o žiadosť o úver, nedostala ani jej kópiu s tým, že to obchodný zástupca ide dať na schválenie a podpis do kancelárie. Takto ustálený skutkový stav veci po právnej stránke posúdil podľa § 4 ods. 1,2, § 5 ods. 2, § 40 ods. 1 písm. c), j), § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 39, § 43c ods. 1, § 44 ods. 1,2, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1 písm. a) a b), § 4 ods. 1, 2, 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch, a dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, keď sú dané dôvody na zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku. Poukázal na to, že v predmetnej veci nebolo medzi stranami sporné, že dňa 17.05.2010 žalovaný žalobkyni predložil formulárovú žiadosť na poskytnutie úveru prostredníctvom svojho finančného agenta RNDr. Igora Molnára, ktorý v roku 2010 vykonával ako živnostník činnosti pre žalovaného na základe pravdepodobne mandátnej zmluvy. Formulár vyplnil na základe predloženého občianskeho preukazu a následne ho predložil žalovanému na schválenie. V konaní však nebolo preukázané, že žalobkyňa bola oboznámená s podmienkami zmluvných dojednaní, ako je výška úveru, výška RPNM, výška odplaty, konečná splatnosť úveru a pod., nakoľko údaje zapísané v žiadosti/zmluve o úvere vypísal po tom, ako tieto údaje obdržal od žalovaného a tieto vyplnené údaje takto predložil žalobkyni na podpis, pričom hoci na rube žiadosti/zmluvy sa nachádzajú zmluvné dojednania, obsahom ktorých je aj rozhodcovská doložka, tieto boli žalobkyni predložené až pri podpise zmluvy, a teda nemala možnosť ich nijakým spôsobom zmeniť. Navyše zmluvné dojednania v celosti boli žalobkyni predkladané drobným písmom, takže sú ťažko čitateľné. Platnosť rozhodcovskej doložky preto posudzoval s poukazom na generálnu klauzulu podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 23a zákona č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Na uvedenú zmluvu je potrebné aplikovať všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Medzi absolútne neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje Obč. zákonník v § 53 ods. 4 písm. r) aj ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. V danom prípade, keďže ide o formulárovú zmluvu, ktorú žalobkyňa nemohla nijako ovplyvniť, mohla ju len odmietnuť alebo podpísať, nepovažoval rozhodcovskú doložku obsiahnutú vo všeobecných podmienkach žalovaného za individuálne dojednanú a stotožnil sa so žalobkyňou, že aj keď má možnosť si vybrať medzi rozhodcovským súdom a všeobecným súdom, je ako spotrebiteľ nútená nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ktoré je pre ňu nevýhodné aj z pohľadu úhrady poplatkov. Zároveň poukázal na to, že aj keď sa žalovaný v spore bránil, že žalobkyňa nemá nevýhody, v tomto smere nepreukázal rovnosť postavenia účastníkov zmluvy, teda spotrebiteľa, ak voľba riešenia sporov v rozhodcovskom konaní bola ponechaná bez možnosti vyjadriť sa k rozhodcovskému konaniu a k samotným žalovaným uvádzaným osobám rozhodcov. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-243/08 Pannon). V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalovaný ako dodávateľ a žalobkyňa ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah obchodných podmienok bol daný žalovaným bez možnosti žalobkyne privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. V konaní mal preukázané, že žalobkyňa dňa 17.05.2010 podpísala formulárovú žiadosť, tak ako to vyplýva zo zmluvných dojednaní bodu 2 - 2.1, t.j. že sa zmluva uzatvára na predtlačenom formulári veriteľa a z predložených listinných dôkazov ďalej vyplýva, že dňa 24.05. 2010 žalovaný žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere podpísal. Dňa 24.05.2010 súčasne žalovaný informoval žalobkyňu o tom, že schválil zmluvu o revolvingovom úvere a že zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňa 24.05.2010. V danej veci treba uviesť, že predmetom formulárovej žiadosti o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 17.05.2010 bola len suma úveru vo výške 1020 eura (s RPNM vo výške 70,02 eur z návrhu zmluvy a RPNM nákladov vo výške 51,49 eur pri mesačnej splátke vo výške 57,91 eur). Predmetom žiadosti/ zmluvy, ktorú vypĺňal za žalobkyňu finančný obchodný zástupca žalovaného podľa časti 5 revolvingovej zmluvy bola žiadosť žalobkyne zo dňa 17.05.2010 o poskytnutie úveru (úverového limitu) "1020" bez uvedenia meny, splatnosť úveru (počet splátok/splatnosť deň v mesiaci) 36/19, mesačná splátka vrátane úrokov vo výške 51,09, celková čiastka, ktorú má dlžník zaplatiť 1839,24, predpokladaná RPMN za úver 70,02 %, ročná úroková sadzba úveru 70,02 %, priemerná RPMN za úver 51,49 %, poskytnutá čiastka revolvingu 583,73, pri zmluvnej odmene vo výške 806,11 eur s predpokladanou RPNM vo výške 60,29 % eura a ročnej úrokovej sadzbe revolvingu 68,45 %. Predmetom žiadosti/zmluvy - údaje o schválenom revolvingovom úvere (ktorú vypisoval žalovaný) je uvedená poskytnutá čiastka úveru 1.020 eur a čiastka revolvingu vo výške 583,73 eur (ďalej boli dohodnuté: mesačná splátka vo výške 57,91 eur s počtom 36 splátok s termínom splatnosti k 16-temu dňu v mesiaci, zmluvná odmena vo výške 1.064,76 eur, RPNM vo výške 65,37 eur, ročná úroková sadzba vo výške 70,02 % eur, priemerná RPNM vo výške 51,49 eur, poskytnutá čiastka revolvingu vo výške 583,73 eur, zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu vo výške 806,11 eur, predpokladaná RPNM úveru po poskytnutí revolvingu 56,11 % a ročná úroková sadzba revolvingu vo výške 68,45 eur). Podľa oznámenia žalovaného o schválení úveru žalobkyni - zmluva o revolvingovom úvere č. 8100029270 zo dňa 24.05.2010 žalovaný schválil žalobkyni úver vo výške 1.020 eur a schválil výšku revolvingu v sume 675,41 eur (pri RPNM vo výške 65,37 %, pri priemernej RPNM ku dňu podpísania zmluvy vo výške 51,49 eur, zmluvnú odmenu za poskytnutie úveru vo výške 1.216,03 eur, zmluvnú odmenu pri poskytnutí každého revolvingového úveru vo výške 806,11 eur, RPNM úveru vo výške 70,02 eur, výška mesačnej splátky 57,91 eur so splatnosťou od 16.07.2010 do 16.06.2013, výška mesačnej splátky po poskytnutí revolvingového úveru vo výške 56,11 eur). Keďže ale žalovaný v bode 6. žiadosti (ktorý nemohol vyplniť dlžník pri podávaní žiadosti) uviedol iné údaje oproti návrhu v bode 5., napr. nachádzajú sa tam aj iné údaje - iná ročná percentuálna miera nákladov za úver a iná ročná percentuálna miera nákladov úveru po poskytnutí revolvingu, v danom prípade oznámenie veriteľa o schválení úveru potom nemožno považovať za prijatie návrhu predloženého dlžníkom, ale ide o nový návrh. Po posúdení formulárovej žiadosti a žiadosti/zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru tak dospel k záveru, že je predmetná zmluva neplatnou podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere vyžaduje pre svoju platnosť v súlade s ust. § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnú formu, ktorá nebola dodržaná. Z vyššie uvedených skutočností potom vyvodil, že právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie vo veci uplatneného nároku žalovaného je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, na základe čoho sú splnené podmienky stanovené v § 40 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní pre zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku v celom rozsahu. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z., v celkovej sume 2.261,69 eur. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, domáhajúc sa jeho zmeny a zamietnutia podanej žaloby, dôvodiac tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym záverom o neplatnosti rozhodcovskej doložky a teda k záveru o tom, že na základe uvedenej skutočnosti je daný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku. Nesprávne totiž vychádzal z toho, že rozhodcovská doložka zakladajúca v danej veci právomoc rozhodcovského súdu je neplatnou, lebo bola vopred formulovaná žalovaným, žalobkyňa nemohla ovplyvniť jej obsah a pri začatí rozhodcovského konania zo strany dodávateľa (žalovaného) sa musela podrobiť rozhodcovskému konaniu. V prvom rade poukázal na to, že samotné predformulovanie znenia zmluvy či zmluvnej podmienky nie je protiprávna skutočnosť, ktorá by mala za následok neplatnosť daného právneho úkonu. Zároveň zdôraznil, že skutočnosť, že žalobkyňa sa po začatí (ním iniciovaného) rozhodcovského konania musela takému (rozhodcovskému) konaniu podrobiť, nie je dôvodom neprijateľnosti podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, keďže toto ustanovenie uvedený následok spája len s tým, že priamo rozhodcovská doložka ukladá spotrebiteľovi, aby riešil akékoľvek spory v rozhodcovskom konaní. Zdôvodnenie neplatnosti tým, že žalobkyňa nemala možnosť výberu súdu ak sa už rozhodcovské konanie začalo, označil za nesprávne v tom, že súd prvej inštancie spája neplatnosť rozhodcovskej doložky s momentom začatia rozhodcovského konania, avšak Zákon o rozhodcovskom konaní začatie rozhodcovského konania na základe žaloby dodávateľa nezakazuje, práve naopak, túto skutočnosť predpokladá. Na podporu svojej argumentácie v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 21CoE/24/2012 zo dňa 15.05.2012, ktorý posudzoval rozhodcovskú doložku v zmluve o úvere, uzatvorenej so spotrebiteľom v znení obdobnom ako je znenie posudzovanej rozhodcovskej doložky v tomto prípade a konštatoval, že sporovým stranám bolo dané na výber, či spory budú riešiť pred rozhodcovským súdom alebo cestou príslušného súdu, a preto nemožno vyvodiť záver, že podľa § 39 OZ je dojednanie rozhodcovskej doložky neplatným právnym úkonom, a keďže dojednaním rozhodcovskej doložky nedošlo ani k oslabeniu práva spotrebiteľa a rozhodcovská doložka nespôsobila hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľmi v neprospech spotrebiteľov. Z obsahu rozhodcovskej doložky v danej veci vyplýva, že rozhodcovská doložka a konanie pred rozhodcom je len alternatívne, a teda sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Uplatňuje sa len vtedy, ak sa nepristúpi k riešeniu veci pred všeobecným súdom. Spotrebiteľ a dodávateľ nie sú nijako limitovaní pri podaní žaloby. Z uvedených dôvodov označil závery súdu prvej inštancie za nesprávne. Nestotožnil sa ani so záverom súdu, že nedošlo k vzniku písomnej zmluvy o revolvingovom úvere, nakoľko nedošlo k zhode o údaji RPMN, nakoľko predmetný údaj nie je v zmysle platných právnych noriem možné dohodnúť. Uvedenie hodnoty o RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere je jednou z náležitostí, ktoré sú právnou úpravou definované ako podmienka pre to, aby spotrebiteľ mal povinnosť platiť úrok a poplatky dohodnuté v takejto zmluve. Právna úprava (§ 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ďalej v texte aj ako Zákon o spotrebiteľských úveroch) účinná v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere určovala, že v prípade neuvedenia tejto náležitostí sa úver má považovať za bezúročný a bez poplatkov. Náležitosti pre úverovú spotrebiteľskú zmluvu, ktoré sú predpísané Zákonom spotrebiteľských úveroch, však nemajú rovnaký charakter v tom smere, kedy by ich všetky bolo možné dohodnúť na základe realizácie zmluvnej slobody zmluvných strán. Tento fakt vyplýva jednak z toho, že niektoré údaje sú určené priamo štátnym orgánom (napríklad údaj o priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov), zákonom (napríklad údaj o tom, ktorý subjekt je kontrolným orgánom pre otázky a vzťahy vyplývajúce a súvisiace so zmluvnou o spotrebiteľskom úvere) alebo sú určené v dôsledku zákonom stanoveného pravidla (napríklad vzorec pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov). Na základe uvedeného uzavrel, že ustanovenie o uzatváraní zmluvy (návrh na uzavretie zmluvy a prijatie návrhu) nie je možné aplikovať mechanicky na všetky náležitosti zmluvy o revolvingovom úvere, pretože nie všetky sú a objektívne môžu byť výsledkom dohody zmluvných strán. Záver prvoinštančného súdu o tom, že by sa RPMN ako údaj mal dohodnúť odporuje únijnému právu a ide o porušenie článku 22 odstavec I smernice. Súd preto dospel k nesprávnemu záveru o jej nedohodnutí, resp. o odmietnutí návrhu na uzavretie zmluvy. Naviac, údaj, na ktorý súd v rozsudku poukazuje ako "údaj RPMN" objektívne návrhom v zmysle Občianskeho zákonníka nie je a ani nemôže byť, nakoľko v čase podania žiadosti o úver nie je objektívne možné vypočítať RPMN podľa zákona, lebo niektoré údaje potrebné pre výpočet ani nie sú známe. Na základe uvedeného za nesprávny označil i záver súdu prvej inštancie o tom, že nedošlo k vzniku zmluvy o revolvingovom úvere, a konštatoval, že napadnutý rozsudok je nezákonný, vychádza z neúplných skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia. 3. Žalobkyňa sa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v plnom rozsahu stotožnila s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ako aj s jeho odôvodnením. V nadväznosti na podané odvolanie vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve poukázala na to, že uzatvorením rozhodcovskej zmluvy k predmetnej zmluve o úvere uzatvorenej medzi ňou a žalovaným došlo k jednoznačnému zhoršeniu jej postavenia ako spotrebiteľa, resp. k vzniku hrubého nepomeru v ich právach zo zmluvy o úvere, nakoľko žalovaný si ako oprávnený priamo a autoritatívne v predformulovanej rozhodcovskej zmluve určil pre prípad vzniku sporu z predmetnej zmluvy možnosť výberu, či prípadný spor, predloží Stálemu rozhodcovskému súdu alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky. Právo výberu akému súdu spor predloží spočíva podľa zmluvy na tej zmluvnej strane, ktorá podáva žalobný návrh - teda v konečnom dôsledku ide o žalovaného, ktorý má eminentný záujem na tom, aby boli spory so spotrebiteľmi riešené pred rozhodcovským súdom, pred ktorým bude jeho postavenie oveľa výhodnejšie. Takto dojednaná rozhodcovská doložka nenapĺňa reálne znaky alternatívne dojednanej rozhodcovskej doložky, a preto predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Poukázala v tejto súvislosti aj na to, že identické ustanovenie rozhodcovskej zmluvy posudzoval aj Okresný súd Žiar nad Hronom, v konaní sp. zn. 18C/57/2013, Krajský súd Banská Bystrica v konaní sp. zn. 2CoE/253/2014 a sp. zn. 1CoE/309/2014, Krajský súd v Trnave v konaní sp. zn 10CoE/326/2010, ktoré zhodne považovali predmetnú rozhodcovskú doložku za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Vzhľadom na uvedené, keď predmetná rozhodcovská zmluva je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nemohla byť daná právomoc na rozhodnutie sporu rozhodcovského súdu, ktorý vydal predmetný rozhodcovský rozsudok. Stotožnil sa tiež so záverom súdu prvej inštancie, že samotná zmluva o úvere bola uzavretá neplatne a v tomto smere; poukazujúc tiež podporne na právne závery vyplývajúce z rozhodnutia Krajského súdu Banská Bystrica vo veci sp.zn. 13Co/1266/2014, sp. zn. 13Co/1269/2014, Okresného súdu Zvolen sp.zn. 15C/101/2014 a Okresného súdu Lučenec sp. zn. 7C/97/2014; označil odvolacie námietky žalovaného taktiež za nedôvodné. 4. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného odvolania podľa § 380 zák. č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a podľa § 378 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 5. V posudzovanej veci vykonal súd prvej inštancie všetko dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu spoločnosti SLOVAK arbitration court, s. r. o. sp. zn. 48/01/12-nR vydaný dňa 17.03.2014 v konaní pred rozhodcom JUDr. Marekom Morokovičom, o zaplatenie sumy 1 897,56 eur s príslušenstvom, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uvádzal žalovaný na svoju obranu (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, že v danej veci boli splnené všetky predpoklady na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c), j) Zákona o rozhodcovskom konaní, z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky, a to v dôsledku skutočnosti, že predmetnú rozhodcovskú doložku je nevyhnutné v danej veci považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, spôsobujúcu neprípustnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky. Rovnako sa odvolací súd stotožnil so správnym záverom prvoinštančného súdu, že vzhľadom na nedostatok prejavu vôle je potrebné vychádzať z toho, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorej obsahom by boli povinnosti žalovanej, na ktorých splnenie bola zaviazaná napadnutým rozhodcovským rozsudkom, nebola platne uzavretá, keď z vykonaného dokazovania pokiaľ ide o priebeh udalostí súvisiacich s uzavretím zmluvy vyplýva, že nakoľko obsah zmluvy o revolvingovom úvere č. 8100029270 zo dňa 24.05.2010, ani obsah oznámenia žalovaného o poskytnutí úveru, nezodpovedá obsahu žiadosti žalobkyne o poskytnutie úveru; ktorá predstavuje jej návrh žalovanému na uzavretie zmluvy; je predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neplatnou zmluvou podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Takáto zmluva totiž vyžaduje pre svoju platnosť v súlade s ust. § 4 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch a § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnú formu, ktorá nebola dodržaná. Je preto nepochybné, že vzhľadom na uvedené, keď v danom prípade nedošlo k platnému dojednaniu rozhodcovskej zmluvy (doložky), nedisponoval Slovenský arbitrážny súd spoločnosti SLOVAK arbitration court, s. r. o. v rozhodcovskom konaní sp. zn. 48/01/12- nR právomocou nevyhnutnou na vydanie napadnutého rozhodcovského rozsudku zo dňa 17.03.2014; a z uvedeného dôvodu bolo potrebné predmetný rozhodcovský rozsudok zrušiť. 6. Nedôvodná a bez právneho významu je odvolacia námietka žalovaného, že rozhodcovské konanie, ktoré predchádzalo vydaniu predmetného rozhodcovského rozsudku, prebehlo v súlade so zákonom, keďže rozhodcovská doložka dohodnutá medzi stranami je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, ktorá umožňovala žalobkyni ako spotrebiteľke domáhať sa ochrany svojich práv aj v konaní pred súdom, a preto, keď rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne, nie sú dané dôvody na zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku. Súd prvej inštancie totiž; ako už bolo uvedené; dospel k správnemu záveru, že k platnému dojednaniu rozhodcovskej zmluvy (doložky) nedošlo. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje i na tú skutočnosť, že neprijateľnosť; a tak neplatnosť; rozhodcovskej doložky dohodnutej už podpisom zmluvy s odkazom na Všeobecné obchodné podmienky (predtlačený formulár), znemožňujúcej voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde, ako je i rozhodcovská doložka žalovaného v danej veci, konštatovali opakovane mnohé všeobecné súdy (napr. Krajský súd Banská Bystrica v konaní sp. zn. 2CoE/253/2014, Krajský súd v Trnave v konaní sp. zn. 24CoE/166/2014), vrátane Najvyššieho súdu SR (napr. vo veci sp. zn. 6Cdo/217/2012), no tiež Ústavný súd SR v rozhodnutí vo veci sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24.2.2011. Vo vzťahu k uvedenej otázke žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadnu argumentáciu ani námietky, ktoré by mohli spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje i odvolací súd. 7. Rovnako považuje odvolací súd za neopodstatnenú argumentáciu žalovaného, ktorý za nesprávny označil záver súdu prvej inštancie o tom, že nedošlo k vzniku zmluvy o revolvingovom úvere. Predmetný záver; s ktorým sa stotožňuje i odvolací súd; totiž vychádza zo správne ustáleného skutkového stavu veci, z ktorého je zrejmé, že prejav vôle žalobkyne, ktorá požiadala o poskytnutie spotrebiteľského úveru, nesmeroval k uzavretiu takej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, o ktorú žalovaný ako veriteľ opiera existenciu svojich nárokov, a ktorá vzhľadom na skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola zahrnutá vo Všeobecných podmienkach žalovaného a mala byť takto súčasťou zmluvy, mala založiť i právomoc rozhodcovského súdu v danej veci. 8. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok; ktorým súd prvej inštancie na základe správne ustáleného skutkového stavu i správneho právneho posúdenia veci podanej žalobe vyhovel a vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcovského súdu zrušil rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu spoločnosti SLOVAK arbitration court, s. r. o. so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava sp. zn. 48/01/12-nR vydaný v konaní pred rozhodcom JUDr. Marekom Morokovičom, ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, a v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich náhrade rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej 10. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).