Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/145/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214215117 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1214215117.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v konaní o určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, a o výživnom k maloletému dieťaťu v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej vo veci navrhovateľky: W.. Ľ. Z., I.. XX. XX. XXXX, Z. V. X, Z., zast. JUDr. Jana Uhrinová, advokátka so sídlom Bezručova 1, Bratislava za účasti muža, ktorého otcovstvo má byť určené: W. Y., I.. XX. XX. XXXX, Z. XXXXX M. I. X. M. XXX, G., XXX XX T., M. Š. F., zast. JUDr. Zuzana Nespalová, advokátka so sídlom Saratovská 6/D, Bratislava a za účasti maloletého dieťaťa: X. W. Z., I.. XX. XX. XXXX, Z. U. W., zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, na odvolanie muža, ktorého otcovstvo má byť určené proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 21.decembra 2016 č.k. 52C 157/2014-145, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil, rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a zaviazal navrhovateľku k povinnosti zaplatiť Slovenskej republike náhradu trov konania vo výške 84,- €, na účet Okresného súdu Bratislava II do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. 1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že podaním doručeným súdu dňa 23. 09. 2016 vzala navrhovateľka svoj návrh o určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, a o výživnom k maloletému dieťaťu v celom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť. Podaním doručeným súdu dňa 31. 10. 2016 sa muž, ktorého otcovstvo malo byť určené vyjadril k späťvzatiu návrhu zo strany navrhovateľky tak, že s ním nesúhlasí a odôvodnil to tým, že otázka otcovstva medzi účastníkmi nie je sporná, on má záujem o maloletého a trvá na tom, aby bol súdom určený ako otec maloletého. Z podania navrhovateľky zo dňa 15. 12. 2016 vyplýva, že došlo k určeniu otcovstva k maloletému X. súhlasným vyhlásením rodičov, čo dokladá aj rodným listom maloletého zo dňa 12. 12. 2016, kde je ako otec zapísaný R.. Z. W.. 1.2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 29 ods. 1,3, 52, § 57, § 109 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len "C.m.p."), keď poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, keď v priebehu konania došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, súd konanie zastavil. Nesúhlas muža, ktorého otcovstvo malo byť určené so zastavením konania v zmysle § 29 ods. 3 C.m.p. nie je dôvodný nakoľko maloleté dieťa má určeného otca a teda bol zaistený chránený záujem maloletého X. W. Z.. Na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že ako otec maloletého dieťaťa v rodnom liste nebol zapísaný muž, ktorého otcovstvo malo byť určené. Súhlasným vyhlásením navrhovateľky ako matky a otca R.. Z. W. a zapísaním v rodnom liste bolo zabezpečené otcovstvo a s ním spojené práva a povinnosti voči maloletému. Nakoľko došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, navrhovateľka vzala návrh na určenie otcovstva späť, pričom nesúhlas muža, ktorého otcovstvo malo byť určené so späťvzatím návrhu na určenie otcovstva súd nevzhliadol s poukazom za dôvodný, preto konanie zastavil. 1.3. O trovách konania súd rozhodoval v zmysle § 52 a 57 C.m.p. a dospel k záveru, že navrhovateľka späťvzatím návrhu síce zavinila zastavenie konania, ale súd o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje len na návrh a muž, ktorého otcovstvo malo byť určené si náhradu trov konania v priebehu konania neuplatnil. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 1.4. O trovách štátu rozhodol súd v zmysle § 57 C.m.p. bez návrhu a zaviazal navrhovateľku na náhradu trov konania vo výške 84,- €, čo zodpovedá nákladom vzniknutých s doručovaním v sume 95,- USD, prepočítaných výmenným kurzom ku dňu 17. 06. 2016, nakoľko na základe postupu navrhovateľky vznikli štátu zbytočné náklady spojené s kontaktovaním matkou dieťaťa označeného domnelého muž, ktorého otcovstvo malo byť určené žijúceho v U.. 2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie muž, ktorého otcovstvo malo byť určené, ktorý žiadal aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, keď mal zato, že prvoinštančný súd nesprávne právne posúdil uvedenú vec. Podľa zákona o rodine, otcovstvo k dieťaťu sa určuje na základe troch domienok o otcovstve. Za otca dieťaťa sa považuje podľa ustanovení § 82 a nasl. Zákona o rodine: 1.manžel matky dieťaťa; 2.muž, u ktorého bolo otcovstvo určené súhlasným vyhlásením rodičov; 3.muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní. V zásade platí, že poradie domienok je fixné, čo znamená, že ak svedčí domienka o otcovstve manželovi matky, nemôže dôjsť k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, bez toho, aby bola prvá domienka vyvrátená (resp. otcovstvo manžela matky zapreté). Ak už otcovstvo svedčí v prospech nejakého muža na základe jednej z domienok, nie je možné, aby bolo následne otcovstvo iného muža založené a vzniklo na inej domienke. Pokiaľ ide o určenie otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, použitie tejto domienky síce nie je časovo obmedzené, avšak jej použitie nemožno uplatniť, pokiaľ svedčí otcovstvo inému mužovi na základe 1. alebo 3. domienky. (Zákon o rodine, komentár s judikatúrou, Pavelková, Kubíčková, Čečotová, Heuréka 2005). Navrhovateľka podávala voči nemu návrh v roku 2014. Sama vo svojom návrhu potvrdila, že s ním otehotnela plánovane (teda predpokladá sa, že s ním mala pohlavný styk v rozhodnom čase). On túto skutočnosť nikdy nepoprel a preto zo zhodných tvrdení účastníkov konania možno vyvodiť, že ide o naplnenie tretej domienky o otcovstve. Podľa judikatúry a stanovísk súdov, samotný fakt, že matka dieťaťa podala žalobu o určenie otcovstva sa považuje za jej súhlas so súhlasným vyhlásením o otcovstve (R20/1980-R Cpj 41/79)). Navrhovateľka tým, že podala žalobu o určenie otcovstva, potvrdila existenciu 3. domienky otcovstva, ktorá svedčí v jeho prospech. 2.1. Ďalej uviedol, že súhlasné vyhlásenie o otcovstve je právnym úkonom, ktorý musí na svoju platnosť spĺňať všetky náležitosti právneho úkonu v zmysle § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka a v prípade, že náležitosti neboli splnené, je možné žalovať o neplatnosť právneho úkonu a o určenie, že tu právny vzťah rodič-dieťa nie je. Existencia tretej domienky otcovstva vyvracia možnosť určiť otcovstvo k maloletému dieťaťu súhlasným vyhlásením matky a iného muža o otcovstve. Navrhovateľka ako aj v súčasnosti matrikovaný otec maloletého (R.. Z. W.), konali v rozpore so zákonom, keď založili otcovstvo súhlasným vyhlásením rodičov na matrike v čase, keď tu už svedčila domienka o otcovstve v jeho prospech, o ktorej sa navyše už rozhodovalo v súdnom konaní. S poukazom na ustanovenia § 109, § 29 ods. 3 C.m.p. súdy vo svojej procesnej činnosti, predpokladajú, že k zastaveniu konania môže dôjsť len ak rodičia - účastníci konania - teda matka maloletého a muž, ktorý bol matkou označený za otca urobia súhlasné vyhlásenie o otcovstve. K zastaveniu konania nemôže dôjsť z dôvodu, že otcom dieťaťa sa zrazu stal iný muž, ktorý urobil s matkou súhlasné vyhlásenie o otcovstve priamo na matrike, čím obišiel prebiehajúce súdne konanie o otcovstve iného muža. Iný je prípad v prípade osvojenia dieťaťa, kedy naopak zákon predpokladá, že sa otcom dieťaťa stane iný muž ako je označený v návrhu na určenie otcovstva. Tu však prebieha riadne konanie, v ktorom sa zisťujú majetkové, zdravotné a osobnostné pomery budúceho osvojiteľa a súd rozhodne o osvojení len v prípade, že osvojiteľ aj osvojenec spĺňajú podmienky a osvojenie je v záujme maloletého. Toto konanie však realizované nebolo. Aj navrhovateľka aj R.. Z. W. vedeli, aký je stav a že prebieha konanie o určenie otcovstva, preto ich konanie možno označiť za účelové a spochybňovať vážnosť ich vôle. Úkon, ktorým urobili súhlasné vyhlásenie o otcovstve možno považovať za neplatný, pretože je v rozpore so zákonom o rodine a jeho ustanoveniami o domienkach otcovstva. Ak bolo založené otcovstvo na tretej domienke otcovstva nie je možné ustáliť otcovstvo iného muža bez toho, aby bola domienka otcovstva účastníka konania náležite zistená alebo vyvrátená v súdnom konaní, navyše ak sa začalo pred tým ako došlo k súhlasenému vyhláseniu o otcovstve iného muža. 2.2. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal za to, že prvoinštančný súd nesprávne právne posúdil vec, keď uviedol, že súhlasným vyhlásením o otcovstve navrhovateľkou a R.. Z. W. (iného muža ako toho, ktorého za otca určila v návrhu matka) došlo k zabezpečeniu záujmu maloletého a naplneniu podmienky, ktorú predpokladá § 109 C.m.p.. Zákon pritom predpokladá a zároveň to vyplýva aj judikatúry, že k zastaveniu konania podľa ustanovenia § 109 C.m.p. môže dôjsť len v prípade, ak matka - navrhovateľka a muž, ktorý bol za otca označený matkou v návrhu urobia súhlasné vyhlásenie o otcovstve. Zároveň súd vo svojom rozhodnutí nesprávne právne posúdil vec aj s ohľadom na hmotnoprávne ustanovenia zákona o rodine týkajúce sa domienok o otcovstve, z ktorých vyplýva, že ak tu existuje tretia domienka o otcovstve svedčiaca jemu, nie je možné platne založiť otcovstvo iného muža na druhej domienke, kým domienka o otcovstve nebude v už začatom konaní vyvrátená. Súd sa mal zároveň, s ohľadom na existenciu tretej domienky svedčiacej v jeho prospech, zaoberať platnosťou, resp. neplatnosťou právneho úkonu súhlasného vyhlásenia o otcovstve urobeného matkou a R.. Z. W.. Uvedeným rozhodnutím súdu, kedy zastavil konanie z dôvodu, že otcovstvo k maloletému bolo určené súhlasným vyhlásením navrhovateľky a R.. Z. W., bol on zbavený možnosti domáhať sa svojich rodičovských práv a povinností, napriek skutočnosti, že svoje otcovstvo nikdy nepoprel a v jeho prospech svedčila tretia domienka o otcovstve. 3. K odvolaniu muža, ktorého otcovstvo malo byť určené sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá žiadala rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že rodičia maloletého X. W. Z. urobili právny úkon súhlasného vyhlásenia rodičov slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne a v predpísanej forme tak ako to vyžaduje zákon. Boli plne spôsobilí na právne úkony a nekonali ani v duševnej chorobe. Rovnako právny úkon súhlasného vyhlásenia rodičov svojim obsahom ani účelom neodporuje zákonu ani ho neobchádza a ani sa neprieči dobrým mravom tak ako to má na mysle § 39 Občianskeho zákonníka. V konaní o určenie otcovstva je prioritne chránený záujem maloletého ,otcovstvo bolo preukázané dieťa je vychovávané svojou matkou a svojim otcom, ktorých má zapísaných v rodnom liste. Úpravu práv a povinností k maloletému nie je nevyhnutné riešiť, nakoľko rodičia žijú v spoločnej domácnosti a starajú sa o maloletého spoločne. Na základe vyššie uvedeného a s poukazom na ustanovenie § 109 C.m.p., je možné konštatovať, že súd zastavil konanie o návrhu navrhovateľky na určenie otcovstva k maloletému X. W. Z. a o úprave práv a povinností k nemu vecne a právne správne. Námietky uvedené v odvolaní vo vzťahu k výroku o zastavení konania sú za daného stavu bez akéhokoľvek právneho významu. 3.1. Záverom uviedla, že muž, ktorého otcovstvo malo byť určené počas celého obdobia (maloletý má 8 rokov) prejavil záujem navštíviť ho až keď mal 3 roky, to strávil s ním čas asi 6 hodín v jej prítomnosti, potom ďalšiu návštevu až za rok videl ho jeden krát asi 4 hodiny znova v jej prítomnosti. Následne až v roku 2016, teda počas 8 rokov bol na Slovensku 3 krát a strávil čas s maloletým asi 10 hodín. Maloletý svojho otca Z. W. pozná od svojich 4 rokov, tento má syna o 1 rok staršieho a chlapci si veľmi dobre rozumejú, keď sa stretnú, objímajú sa a je vidieť že sa majú veľmi radi. Otec sa maloletému venuje naučil ho plávať, lyžovať, bicyklovať, maloletý ho automaticky už dlhší čas volá“ tatino“. Maloletý bol a je citovo naviazaný na otca , je šťastný v kompletnej rodine ,kde má vybudované zázemie a cíti sa šťastne. Muž, ktorého otcovstvo malo byť určené bol aj v poslednom období súdne trestaný ( 2 roky vo väzení ) je dlhodobo nezamestnaný, a jeho záujem na uznaní otcovstva je čisto materiálny a v žiadnom prípade nie je v záujme a v prospech maloletého. 4. Kolízny opatrovník maloletého sa k odvolaniu písomne nevyjadril. 5. K vyjadreniu navrhovateľky podal muž, ktorého otcovstvo malo byť určené repliku. Zotrval na tom, že pokiaľ ide o určenie otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, použitie tejto domienky síce nie je časovo obmedzené, avšak jej použitie nemožno uplatniť, pokiaľ svedčí otcovstvo inému mužovi na základe 1. alebo 3. domienky. (Zákon o rodine, komentár s judikatúrou, Pavelková, Kubíčková, Čečotová, Heuréka 2005). Matka maloletého už samotným podaním návrhu na určenie otcovstva založila 3. domienku o otcovstve v jeho prospech. Zákonnú domienku tu netvorí otcovstvo určené súdom, ale ide o domienku otcovstva, ktorá svedčí mužovi, ktorý s matkou dieťaťa súložil v rozhodnom čase. Nie je rozhodujúce súdne rozhodnutie o určení otcovstva, pretože takáto domienka by už nebola vyvrátiteľná. Ak už otcovstvo svedčí v prospech nejakého muža na základe jednej domienok, nie je možné, aby bolo následne otcovstvo iného muža založené a vzniklo na inej domienke. Súd mal najprv vysporiadať s existujúcou domienkou o otcovstve ktorá svedčí v jeho prospech - teda v konaní malo dôjsť k jej potvrdeniu alebo vyvráteniu. Právny úkon určenia otcovstva na základe súhlasného vyhlásenia matky a iného muža ako je účastník konania, nemôže byť platným právnym úkonom pretože je v rozpore s ustanoveniam Zákona o rodine o poradí a možnosti použitia domienok o otcovstve. Pokiaľ ide o tvrdenia navrhovateľky, že sa o syna nezaujíma nestretáva sa s ním, tieto jej tvrdenia sú účelové a majú úmyselne vyvolať o ňom zlý obraz . Ako vyplýva z dôkazu doloženého k listu zo dňa 22.12.2016 (výpis z Viber komunikácie medzi matkou a ním), sama navrhovateľka ho prezentovala ako otca pred maloletým a zároveň s ním komunikovala v zmysle, aby to doriešili aj po právnej stránke. Záverom poukázal na judikatúru súdov, podľa ktorej samotný fakt, že matka dieťaťa podala žalobu o určenie otcovstva sa považuje za jej súhlas so súhlasným vyhlásením o otcovstve. 6. K replike muža, ktorého otcovstvo malo byť určené bola zo strany navrhovateľky podaná duplika. V tejto opätovne uviedla, že zastáva názor, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keďže svoj žalobný návrh vzala späť a žiadala konanie zastaviť, nakoľko maloletý má určeného otca, s ktorým žije v spoločnej domácnosti, riadne sa o neho stará, majú vybudovaný citový vzťah a teda je zaistený chránený záujem maloletého X. W. Z.. Keďže došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov , pominul dôvod na toto konanie, a preto vzala svoj návrh na začatie konania späť. S poukazom na ustanovenie § 109 C.m.p. je možné konštatovať, že súd zastavil konanie o jej návrhu na určenie otcovstva k maloletému X. W. Z. a o úprave práv a povinností k nemu vecne a právne správne. Námietky uvedené v odvolaní vo vzťahu k výroku o zastavení konania sú za daného stavu bez akéhokoľvek právneho významu. 7. Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona č. 161/2015 Z.z. C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku ( ďalej len „C.s.p.“), ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 8. Odvolací preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania (§ 65, § 66 C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie muža, ktorého otcovstvo malo byť určené nie je dôvodné. 9. V predmetnej veci nie je sporné, že navrhovateľka podala dňa 16. 06. 2014 na Okresný súd Bratislava II návrh na určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, a o výživnom k maloletému dieťaťu X. W. Z., I.. XX. XX. XXXX, keď za muža, ktorého otcovstvo malo byť určené označila W. Y., I.. XX. XX. XXXX. Počas konania a to dňa 12.12.2016 došlo k určeniu otcovstva k maloletému X. W. Z. súhlasným vyhlásením rodičov, kde ako matka je zapísaná navrhovateľa a ako otec je zapísaný R.. Z. W., I.. XX.X.XXXX. 10. Podľa § 109 C.m.p. ak počas konania o určenie otcovstva dôjde k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa, súd konanie zastaví. 11. Odvolací súd zastáva názor, že konanie o určenie otcovstva musí byť v zmysle citovaného ustanovenia zastavené, pokiaľ bolo v priebehu konania určené otcovstvo podľa druhej domnienky, teda súhlasným vyhlásením rodičov. Keď je otcovstvo určené, už nie je možné k tomu istému dieťaťu otcovstvo určovať. Všeobecne sa predpokladá, že súhlasné vyhlásenie urobí matka a domnelý otec, ktorí sú účastníkmi prebiehajúceho konania o určenie otcovstva. Nie je ale vylúčené, že matka dieťaťa urobí súhlasné vyhlásenie s iným mužom, než ktorý bol označený za otca v návrhu na začatie prebiehajúceho konania. Aj takéto vyhlásenie má za následok zastavenie konania o určenie otcovstva. Súd tak nemá v prípade, že matka urobí súhlasné vyhlásenie o určení s otcovstva s iným mužom, ktoré naplňuje potrebné náležitosti inú možnosť, než konanie zastaviť. ( pozri Civilný mimosporový poriadok, Veľký komentár, Smyčková, Števček, Tomašovič, Koetrecová a kol., Nakladateľstvo C.H.Beck, str. 403). Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie správne konanie zastavil v zmysle § 109 C.m.p. bez ohľadu nato, či došlo k späťvzatie návrhu na začatie konania a že muž ktorého otcovstvo malo byť určené so späťvzatím návrhu v zmysle § 29 ods. 3 C.m.p. nesúhlasil. 12. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenia súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil, keď všetky námietky muža ktorého otcovstvo malo byť určené sú právne irelevantné. Len samotná skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie, nemôže viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti a neznamená ani oprávnenie odvolacieho súdu nahradiť správne právne názory súdu prvej inštancie ich vlastnými, len preto, že nezodpovedajú predstavám odvolateľa o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť. 13. Odvolací súd záverom len dodáva, že nespochybňuje právo muža ktorého otcovstvo malo byť určené v súdnom konaní napadnúť súhlasné vyhlásenie o určenie jeho neplatnosti ( pozri tiež uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. októbra 2017, sp. zn. 6Cdo/224/2016). Z obsahu spisu, vyplýva, že takúto žalobu si muž ktorého otcovstvo malo byť určené aj uplatnil v rámci svojho protinávrhu doručeného súdu prvej inštancii dňa 27.12.2016, ale až po tom ako bolo konanie zastavené, keďže k zastaveniu konania došlo dňa 21.12.2016 a preto o nej už súd prvej inštancie nemohol konať. Rovnako o nej nemohol konať ani odvolací súd, keďže v zmysle ustanovenia § 372 C.s.p. v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči navrhovateľovi vzájomným návrhom.. 14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 52 C.m.p. keď nie je spravodlivé žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania priznať. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).