Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/54/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214216523 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1214216523.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu: JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Michaela Králová, v právnej veci navrhovateľa: G. F. A., nar. X.X.XXXX, trvale bytom A. XX, B., korešpondenčná adresa: Š. X, B. proti odporkyni: M. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X. XX, B., zastúpená JUDr. Bronislavou Pavelkovou, advokátkou so sídlom Dobrovičova 6, Bratislava o návrhu na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: E. F., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova ul. č. 7/A, Bratislava, o odvolaní otca maloletej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 49P 125/2014-312 zo dňa 16.2.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 49P 125/2014-312 zo dňa 16.2.2016 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II rozsudkom č.k. 49P 125/2014-312 zo dňa 16.2.2016 rozviedol manželstvo účastníkov tohto konania: G. F. A., nar. X.X.XXXX a M. F., nar. XX.X.XXXX, ktoré bolo uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu B. D. - Q. F., vo zv. XX, roč. XXXX, na str. XX, pod por. č. XXX. Maloleté dieťa E. F., nar. XX.XX.XXXX, súd na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej E. výživným vo výške 170,- eur mesačne k rukám matky do 5. dňa v mesiaci vopred dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Styk otca s maloletou upravil každý tretí víkend v mesiaci raz za tri mesiace, od piatku od 15.00 hod. do nedele do 19.00 hod. s tým, že otec si dieťa prevezme v mieste bydliska matky v čase určenom a v prípade, že dieťa bude v predškolskom zariadení vyzdvihne maloletú v čase určenom v predškolskom zariadení a dieťa odovzdá matke v čase určenom v mieste jej bydliska. Súd ďalej rozhodol, že otec je oprávnený vycestovať s maloletou E. mimo územia SR len po predchádzajúcom písomnom súhlase s vycestovaním, ktoré udelí matka. Ďalej súd rozhodol, že finančné prostriedky vložené rodičmi na účet maloletej E. vedený v R. B., T..Q.., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX v prospech maloletej budú vinkulované do dovŕšenia 15-tich rokov veku dieťaťa a na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu. Súd konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. 2. Navrhovateľ ako otec maloletej podaným návrhom na Okresnom súde Bratislava II dňa 3.7.2014 žiadal, aby súd rozviedol manželstvo s odporkyňou, ako matkou maloletou z dôvodu, že v dôsledku dlhotrvajúcej manželskej krízy došlo ku strate vzájomnej náklonnosti a porozumenia, k ochladnutiu citov a problémov vo vzájomnej komunikácii manželov. Manželia od marca 2014 spolu nežijú, ich manželská väzba sa prerušila. Otec navrhol zveriť maloletú E. do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, výživné navrhol určiť 23,13 eur mesačne a styk upraviť tak, ako vyplýva z výroku rozhodnutia súdu. Žiadal tiež určiť, že finančné prostriedky uložené na účte maloletej budú vinkulované 15. roku do veku dieťaťa. Odporkyňa v priebehu konania vyslovila svoj súhlas s rozvodom manželstva a súhlasila so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jeho majetok, výživné na dieťa žiadala určiť vo výške 200,- eur mesačne. Obaja rodičia súhlasili s úpravou styku otca s maloletou tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a žiadali určiť, že finančné prostriedky na účte budú vinkulované do 15.-tich rokov veku dieťaťa. Kolízny opatrovník navrhol zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky, výživné žiadal určiť v sume 200,- eur mesačne a súhlasil s úpravou styku, ako to navrhli obaja rodičia. Na pojednávaní dňa 16.2.2016 kolízny opatrovník vzal návrh nariadenie neodkladného opatrenia späť a žiadal konanie zastaviť. 3. Z vykonaného preukazovania mal súd preukázané, že rodičia maloletej uzavreli manželstvo dňa 21.6.2008 v Bratislave a z manželstva pochádza maloletá E. F., nar. XX.XX.XXXX, mal preukázané, že manželstvo rodičov maloletej je natoľko rozvrátené, že nemôže plniť spoločenskú funkciu, manželia nežijú v spoločnej domácnosti a ani jeden z manželov nemal záujem o obnovenie ich spolužitia, pričom navrhovateľovi sa narodilo dieťa z iného vzťahu, s partnerkou dieťaťa žije v spoločnej domácnosti, obaja účastníci s rozvodom manželstva súhlasili a príčinou rozvratu manželstva sú povahové, názorové rozdiely účastníkov, čo viedlo k nezodpovednému prístupu navrhovateľa k manželstvu a rodine a k jeho nevere. Súd preto návrhu na rozvod manželstva vyhovel a o úprave práv a povinností rodičov k maloletej E. na čas po rozvode manželstva rozhodol tak, že zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, ktorá zabezpečuje starostlivosť o maloletú od ukončenia spolužitia manželov. Maloletá E. navštevuje materskú školu, matka uhrádza poplatok za stravu v škôlke vo výške 40,- eur a poplatok do občianskeho združenia vo výške 8,- eur mesačne, za krúžok angličtiny 10,- eur mesačne, krúžok spevu 13,- eur mesačne. Za jazykovú výuku v predchádzajúcom školskom roku, ktorú absolvovala maloletá v O. L. matka uhradila 117,- eur. Matka tento poplatok v ďalšom období nemala z čoho uhradiť a tiež ani školu v prírode vo výške 180,- eur. Maloletá má zdravotné problémy, nosí ortopedickú obuv s poplatkom 2 x ročne 20,- eur, navštevuje logopéda a absolvuje plávanie, kvôli problémom s chrbticou s poplatkom 20,- eur mesačne. Otec maloletej má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému Z. V., nar. XX.XX.XXXX a spoločne s priateľkou a maloletým žije v Č. na V. v chalupe, ktorú im poskytli na bývanie priatelia s nákladmi na bývanie 4.000,- Kč mesačne a poplatok za vodu, čo hradí jeho priateľka. Otec maloletej je v súčasnej dobe na rodičovskej dovolenke od 1.12.2014 poberá rodičovský príspevok vo výške 226,- eur mesačne a prídavky na dieťa. Má vysokoškolské vzdelanie a do 17.12.2014 vykonával živnostenskú činnosť. Spláca pôžičku K. - spotrebiteľský úver čerpaný v sume 3.400,- eur, s mesačnou splátkou 72,- eur a za čerpanie kreditnej karty hradí 200,- eur mesačne. Nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty. V daňovom priznaní za rok 2013 vykazoval ako fyzická osoba základ dane 3.750,- eur. Otec maloletej tvrdil, že matka mu neumožňuje styk s maloletou i keď má o stretnutie záujem, o dieťa sa staral v minulosti, vychovával ju. Otec maloletej je nezamestnaný, nemá žiaden majetok, obchodný podiel v spoločnosti C. s.r.o. previedol bezodplatne na ďalšieho spoločníka, do spoločnosti vložil finančné prostriedky, ale spoločnosti sa prestalo dariť na čom mala zásluhu jeho manželka. Daňové priznanie spoločnosti nevie predložiť, keďže už nie je spoločníkom. S partnerkou a dieťaťom žijú zo sumy 226,- eur mesačne a za bývanie neplatia a pomáha im priateľkina rodina. Priateľka má príjem z výroby šperkov 2.000,- Kč za kus. Otec maloletej má astmu a problémy s chrbticou, liečený nie je, manželke nechal firmu, predali byt, vyplatili dlhy, z bytu si nezobral nič, dcére vložili na účet 20.000,- eur. V rámci exekúcie má na účte zablokovanú sumu 2.000,- eur, okrem toho má exekúciu vo výške 80.000,- eur a na účte F. má 1.813,- eur ako príspevok na syna. Matka maloletej má jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej P. T. F., nar. XX.X.XXXX a výživné na dieťa nie je určené. Otec prispieva dobrovoľne aj naviac. Žije s deťmi v 3-izbovom byte, s nákladmi vo výške 130,- eur mesačne, elektrina 40,70 eur mesačne, SIPO 30,- eur mesačne, má dlh za neuhradený poplatok za vodu vo výške 600,- eur, spláca hypotéku, v sume 94,- eur, uhrádza poistku za vozidlo 17,- eur mesačne, je vlastníčkou motorového vozidla Š. H., r.v. XXXX, ktoré je nepojazdné. Vlastní obytný dom 6 bytov v obci Pitelová, ktorú nadobudla darom a jej príjem z prenájmu je v sume 400,- eur mesačne. Okrem toho je vlastníčkou bytu, v ktorom býva a na ktorý spláca úver. Je spoločníčkou v spoločnosti F., ktorá vykazuje dlhy a v daňovom priznaní za rok 2013 vykazovala základ dane vo výške 3739,76 eur a spoločnosť F. s.r.o. základ dane vo výške 41,41 eur, v roku 2014 2.568,96 eur. Matka tvrdila, že má obavy dieťa zveriť otcovi, keďže sa venuje ezoterike a nežije v reálnom svete. 4. Okresný súd právne vec posúdil podľa § 23 ods. 1, 2, podľa § 24 ods. 1, 2, podľa § 25 ods. 1, podľa § 62, § 75 a § 78 Zákona o rodine. 5. Súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o ňu riadne stará a zabezpečuje všetky jej potreby, Určil, že obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Pri určení výživného, súd prihliadol na vek maloletej a odôvodnené potreby, zabezpečenie pravidelných mesačných platieb pre maloletú. Vychádzal z príjmov a majetkových pomerov oboch rodičov, z možností, schopností a majetkových pomerov otca platiť výživné. Otec maloletej je muž v produktívnom veku, vysokoškolsky vzdelaný, ktorý má možnosť pracovať a dosahovať príjem, z ktorého by dokázal uspokojiť svoje potreby a potreby svojich maloletých detí. Žiadnym spôsobom nepreukázal zdravotné problémy, ktoré by ho obmedzovali v práci, keď sám uviedol, že lekárov nenavštevuje. Podľa názoru súdu konanie otca, ktorý nastúpi na rodičovskú dovolenku a odvoláva sa na nízky príjem, pričom jeho partnerka taktiež nepracuje, ukončila živnosť a doma vyrába šperky, takéto konanie otca je účelové a jeho akceptovanie je neprijateľné vo vzťahu k určeniu výšky výživného na maloleté dieťa. Tiež nie je opodstatnené vyjadrenie otca, že riešenie situácie takouto formou je pre neho najvhodnejšie vzhľadom k tomu, že sú voči nemu vedené exekúcie. Súd bol toho názoru, že príjem otca je vyšší ako sám prezentuje a tiež neumožnil vykonanie šetrenia jeho príjmov a zistenie jeho životnej úrovne. Matka maloletej je konateľkou a spoločníčkou obchodnej spoločnosti, ktorá dosahuje príjem vo výške 300,- eur mesačne, okrem toho má príjem 400,- eur z prenájmu a vlastní majetok väčšej hodnoty. Obaja rodičia majú výdavky na bývanie a splácanie pôžičky a otec maloletej má tiež exekúciu. Otec maloletej má možnosť zamestnať sa a zabezpečiť si riadny pravidelný mesačný príjem, z ktorého bude planiť svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej, keďže jeho partnerka je v domácnosti, nemá riadne uzatvorenú pracovnú zmluvu. Súd s prihliadnutím na uvedené určil výživné v sume 170,- eur mesačne a nevyhovel návrhu na určenie výživného 200,- eur mesačne, s prihliadnutím na ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca a tiež výška výživného 170,- eur zodpovedá odôvodneným potrebám a veku maloletej. Súd tiež upravil styk otca s maloletou tak, ako to navrhli obaja rodičia a tiež určil, že otec je oprávnený vycestovať s maloletou mimo územia Slovenskej republiky len po predchádzajúcom písomnom súhlase, ktorý udelí matka a tiež súd určil, že finančné prostriedky na účte maloletej vo výške 20.000,- eur budú vinkulované do 15.-tich rokov veku dieťaťa, čo účastníci akceptovali. O zastavení konania v časti návrhu kolízneho opatrovníka na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodol podľa § 96 O.s.p., na základe späťvzatia návrhu zo strany kolízneho opatrovníka. O trovách konania rozhodol podľa § 144 O.s.p. podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie či to manželstvo je alebo nie. 6. Proti rozsudku podal odvolanie otec maloletej, ktorý namietal, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Podľa otca, ak by súd vypočul všetkých navrhovaných svedkov a zabezpečil všetky požadované dôkazy, nemohol by rozhodnúť tak ako rozhodol. Namietal, že súd nevypočul svedkov, medzi ktorými bol krstný otec maloletej E., J. A.. Matka otca maloletej, teda navrhovateľa, ktorá sa striedavo s navrhovateľom starala o maloletú od jej 3 mesiacov až po nástup do predškolského zariadenia a brat navrhovateľa F. I.O.. Otec tiež namietal, že súd odročil dve pojednávania, a to pre dôvody, ktoré spôsobovali predlžovanie konania, pretože matka nepreukázala včas všetky svoje výdavky, ale on všetky potrebné doklady načas predložil a druhýkrát bolo pojednávanie odročené z dôvodu zabezpečenia stanoviska neštátnej spoločnosti UNICEF, ktorá sa mala vyjadriť k asistovaným stretnutiam, preto boli dve pojednávania nehospodárne. Počas pojednávaní matka uvádzala skutočnosti, ktoré vykresľovali vzťah maloletej k otcovi ako problematický, narušený a matka mala obavy zo stretnutia otca s maloletou. Pokiaľ by súd vykonal riadne znalecké dokazovanie, zistil by, že matka nehovorí pravdu a všetky jej tvrdenia sú nepravdivé, účelové a ničím nepodložené. Podľa názoru otca, súd nevyužil svoje možnosti, aby zistil riadny a objektívny stav a v odôvodnení rozhodnutia sa súd odvoláva na nepravdivé a ničím nepodložené tvrdenia matky, čo spôsobuje pochybnosti o nezaujatosti súdu prvej inštancie. Otec namietal aj celý proces pojednávaní, ktoré boli účelovo vedené jednostranne so zámerom zmanipulovať rozhodnutie v prospech matky a priebeh pojednávaní slúžil len k tomu, aby si procesne vyskladal podklady k rozhodnutiu. Súd je preto podľa otca zaujatý a proces pojednávaní zmanipulovaný, s jasným cieľom a zámerom poškodiť otca a jeho maloleté dieťa. Otec vnímal celý proces ako proces s jasne a dopredu dohodnutým výsledkom, ku ktorému sa postupne súd prepracovával a prispôsoboval mu priebeh pojednávaní. Súd mu tiež neumožnil reagovať na zjavne klamlivé, zavádzajúce a manipulatívne tvrdenia matky, a tým mu znemožnil objektivizáciu situácie. Zároveň súd vôbec nezohľadnil ani nepreveril dodatočné vysvetlenia, ktoré otec zaslal súdu po každom pojednávaní. Otec zároveň namieta celé odôvodnenie rozhodnutia súdu, nakoľko je nesúrodé, zjavne povytrhávané z kontextu tak, aby vyhovovalo matke a plné gramatických a faktických chýb, nič nehovoriace vety, ktoré nedávajú zmysle a boli prilepené do textu tak, aby podkladali zaujaté rozhodnutie súdu, nie aby nestranne a objektívne zobrazili skutočnosť. Niektoré vety začínajú a končia tak, akoby niekto vymazal stred odseku, príp. akoby niekto nesúrodo a nepresne zlepoval výroky pre zabezpečenie podporného stanoviska pre svoje odôvodnenie. Otec preto tento postup súdu považuje za zjavne úmyselne účelový. Okrem toho súd neobjektívne interpretoval nepodložené tvrdenia matky a zamenil si ich s dôkazmi. Otec opakovane požadoval objektívne posúdenie formou znaleckých posudkov a rovnako preverenie reálnych príjmov matky. Ďalej otec namietal nesprávne právne posúdenie veci, keď súd nesprávne posúdil sociálnu situáciu otca, ktorý je na rodičovskej dovolenke a riadne sa stará o svojho 15-mesačného syna, nevlastní žiaden majetok a výživné platí z pôžičiek od rodiny a priateľov, čo mohol súd zistiť vypočutím prítomných svedkov, ale to neumožnil. Rovnako mohol súd zistiť objektívno-finančnú situáciu otca predvolaním ďalších svedkov, ktorí poskytli otcovi pôžičku na vysťahovanie z Bratislavy na Vysočinu pre nedostatok prostriedkov na platenie nájmu v Bratislave. Rovnako mohol súd zistiť skutočnosť o otcovej nepriaznivej finančnej situácii z toho, že sa na súde zastupoval sám, nakoľko nemal prostriedky na platenie právneho zástupcu. Navrhovateľ v podanom odvolaní žiadal, aby odvolací súd určil výživné v zákonom určenej minimálnej sume 30 % zo sumy životného minima, a aby vo výroku o úprave styku doplnil dobu a priebeh styku s maloletou, vzhľadom na skutočnosti, ktoré vznikli na poslednom pojednávaní, a na ktoré nemal možnosť reagovať. Otec žiadal, aby súd upravil styk s maloletou každý tretí týždeň v mesiaci, raz za tri mesiace od piatku od 15.00 hod. do nedele do 19.00 hod., s tým, že otec si dieťa prevezme v mieste bydliska matky v čase určenom, v predškolskom alebo školskom zariadení a dieťa odovzdá matke v čase určenom v mieste jej bydliska. Žiadal doplniť uvádzané vyzdvihnutie v predškolskom zariadení aj školským zariadením, nakoľko E. v roku 2016 nastúpila do školy a v prípade obštrukcií matky vo vyzdvihnutí v mieste bydliska, by si otec nemal ako vyzdvihnúť dieťa. Ďalej žiadal vzhľadom na posudok z úradu práce, ktorý uvádza, že chce E. s otcom stráviť viacej času, o určenie dvoch týždňov prázdnin v rámci letných prázdnin, a to vždy prvé dva júlové týždne s tým, že si vyzdvihne maloletú 1.7. o 10.00 hod. v mieste bydliska maloletej a odovzdá ju matke 14.7. o 19.00 hod. na tom istom mieste. Otec nesúhlasil s rozhodnutím súdu pokiaľ ide o výške výživného 170,- eur a tento výrok napadá v časti odôvodnení rozhodnutia, kde súd mylne usudzuje, že otec má možnosti a schopnosti platiť túto sumu. V odôvodnení súd uvádza, že kolízna opatrovníčka žiadala určiť výživné vo výške 200,- eur mesačne, rovnako ako žiadala matka. Táto požiadavka je z pohľadu otca dohodnutá s matkou a kolíznym opatrovníkom a kolízny opatrovník je v tomto prípade zaujatý. Otec ďalej namieta, že skutočnosti v odôvodnení, hlavne v tvrdeniach matky sú vytrhnuté z kontextu a nie je tam uvedené stanovisko otca, ktorý dané skutočnosti, na ktoré mal možnosť reagovať vysvetlil, príp. ich označil ako nepodložené nepravdy s jediným účelom očierniť a poškodiť otca. Okrem toho otec napáda spôsob vedenia konania, pri ktorom nemal možnosť reagovať na lživé tvrdenia, ktoré sa následne dostali do výpovede matky a do zápisnice a nie sú ničím podložené. Na tieto tvrdenia nemal možnosť reagovať a súdu sa snažil podať všetky vysvetlenia aspoň dodatočne formou doplňujúcich podaní, z ktorých nie je v tomto odôvodnení rozhodnutia nič uvedené. Otec tiež nesúhlasil s názorom súdu, ktorý ustálil ako príčinu rozvratu manželstva nezodpovedný prístup otca a jeho neveru. Otec ďalej namietal, že súd vôbec nezohľadnil jeho schopnosti a možnosti v súvislosti s určením výživného a chybne posúdil účelovosť konania, nesúhlasí s tvrdením súdu, nakoľko podľa zákona o rodine, rodičovská dovolenka nie je materská dovolenka pre matky, ale môže byť na rodičovskej dovolenke ktorýkoľvek z rodičov, preto sa volá rodičovská dovolenka. Súd vychádzajúc z odôvodnenia rozhodnutia otcovi upiera možnosť byť so svojím dieťaťom na rodičovskej dovolenke a šikanuje ho s tvrdeniami, že by si mal nájsť aspoň nejaké brigádu. Podľa názoru otca nie je možné zlúčiť celodennú starostlivosť o 15-mesačné dieťa s brigádou príp. s prácou. Súd tak určeným výživným nepriamo ohrozuje zdravý vývin a starostlivosť o otcove ďalšie vyživované dieťa Z. V., keď mu po zaplatení 200,- eur výživného zostane z rodičovského príspevku a príspevku na dieťa 26,- eur na výživu svojho syna Z. V., čo nie je ani 1,- euro na deň. Svoju rodičovskú dovolenku riadne preukázal potvrdením z úrade práce a sociálnej poisťovne, že je právoplatne od 31.12.2014 na rodičovskej dovolenke a celodenne a riadne sa stará o svojho syna, maloletého Z. V.. Matka maloletej deklarovala príjem zo spoločnosti 200,- eur a z mesačných výdavkov, ktoré predložila bolo jasné, že niektoré mesiace minula na pohonné hmoty do auta vyše 200,- eur, a tak ako môže matka dieťaťa žiť, keď všetky zarobené peniaze prejazdí autom. Je nepochopiteľné, že súd vôbec nevzal do úvahy zbytočné nehospodárne nakladanie s peniazmi matky, kde vykazovala mesačne aj 100,- eur za reštaurácie, príp. letenky v hodnote niekoľko stoviek eur, a pritom na pojednávaniach tvrdila, že nevie zaplatiť E. angličtinu, príp. školu v prírode. 7. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka podaním zo dňa 26.5.2016, ktoré bolo doručené súdu prostredníctvom právnej zástupkyne dňa 31.5.2016. Vo vyjadrení matka uviedla, že ani veľmi precíznym odôvodnením rozsudku sa súdu nepodarilo vysvetliť otcovi, ako rodičovi, že má zodpovednosť za výživu maloletej dcéry E.. Otec sa rozhodol, že spolu so svojou priateľkou budú na rodičovskej dovolenke žiť z 200,- eur, ako to prezentuje a všetci ostatní sú povinní toto ich rozhodnutie rešpektovať, ale preukázalo sa, že nežijú z 200,- eur, čo vyplýva z webovej stránky, kde sú ich sadzby za poskytované služby alebo tiež, že otec nedávno predal byt v Bratislave a peniaze, polovicu daroval bratovi, čo považuje otec za správne a prirodzené. Nechápal, že to má vplyv na plnenie vyživovacej povinnosti, pretože to považuje za nespravodlivé voči sebe. Podľa názoru otca bolo správne, podeliť sa s bratom. Otec nežiadal žiadny styk, bola to práve matka a kolízny opatrovník, ktorí sa snažili aspoň o nejakú úpravu styku, aby sa otec s E. stretli. Otec tvrdil, že on z Čiech chodiť nebude, maximálne raz za tri mesiace. Jedinou chybou podľa matky bolo, že súd dôsledne nepreskúmal psychický stav rodičov, konkrétne otca, aby vyhodnotil, či možno zveriť do starostlivosti zatiaľ 6-ročné dieťa a tiež bolo potrebné skúmať, či pobyt s otcom v tomto psychickom rozpoložení nie je pre dieťa ohrozujúci. Podania, ktoré otec maloletej súdu predkladá, totiž vzbudzujú dôvodné obavy, či jeho vplyv na maloletú nebude natoľko devastujúci, že ju to môže vážne a trvale poškodiť. Matka preto navrhla rozsudok, ako správny potvrdiť. 8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, preskúmal vec bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania § 2 ods. l, § 65, § 66, § 395 ods. l, ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok; ďalej len C.m.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. l, zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok; ďalej len C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné a nie sú splnené podmienky pre zmenu rozhodnutia okresného súdu. 9. V danej veci otec maloletej nesúhlasil s rozhodnutím súdu vo výroku o úprave práv a povinností rodičov k maloletej a žiadal, aby odvolací súd v napadnutej časti zmenil rozsudok okresného súdu v zmysle podaného odvolania. 10. V odvolaní otec namietal, že okresný súd pri rozhodnutí dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietal, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Ak by súd vypočul všetkých navrhovaných svedkov a zabezpečil všetky požadované dôkazy, nemohol by rozhodnúť tak ako rozhodol. Namietal, že súd nevypočul svedkov, medzi ktorými bol krstný otec maloletej E., J. A.. Matka otca maloletej, teda navrhovateľa, ktorá sa striedavo s navrhovateľom starala o maloletú od jej 3 mesiacov až po nástup do predškolského zariadenia a brat navrhovateľa F. I.. 11. V súvislosti s touto námietkou otca je potrebné poukázať na ustanovenie § 36 C.m.p., podľa ktorého súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Jednou z typických zásad pre sporové konanie je zásada ne ultra petitum, teda „nie nad rámec petitu“. Je ňou vyjadrená záväznosť návrhu na začatie konania pre súd, ktorý nemôže prisúdiť viac, ako sa žalobca domáha v petite (žalobnej žiadosti). Táto zásada neplatí v mimosporových konaniach (medzi ktoré patrí aj táto prejednávaná vec), kde súd zásadne nie je viazaný návrhmi účastníkov. Môže tak prisúdiť viac, ako sa účastníci domáhajú, a to aj vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv odvolateľa (otca maloletej) nie je postupom, ktorým by mu súd odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie účastníkom konania. Okresný súd preto svojím postupom otca nevylúčil z realizácie žiadneho procesného práva, ktoré mu Civilný mimosporový poriadok priznáva. 12. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie správne a v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie k tomu, aby mohol vo veci rozhodnúť a odvolací súd nezistil pochybenie súdu v tom, že nevypočul ako svedkov krstného otca maloletej E., J. A., matku otca maloletej, ktorá sa striedavo s navrhovateľom starala o maloletú od jej 3 mesiacov až po nástup do predškolského zariadenia a brata navrhovateľa F. I.. 13. Odvolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by výsluchom uvedených svedkov mali za následok iné skutkové zistenia súdu a iné právne posúdenie veci, keď otec ani v odvolaní neuviedol, aké iné skutkové zistenia výsluchom navrhnutých svedkov, by odôvodnili iný záver súdu, ako vyplýva z výroku napadnutého rozsudku, s ktorým otec nesúhlasí. Súd prvej inštancie pri rozhodnutí o úprave práv a povinností rodičov k maloletej vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu pri vykonaní dokazovania dodržal aj postup podľa ustanovenia § 36 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. 14. Otec tiež namietal, že súd odročil dve pojednávania, a to pre dôvody, ktoré spôsobovali predlžovanie konania, pretože matka nepreukázala včas všetky svoje výdavky, ale on všetky potrebné doklady načas predložil a druhýkrát bolo pojednávanie odročené z dôvodu zabezpečenia stanoviska neštátnej spoločnosti UNICEF, ktorá sa mala vyjadriť k asistovaným stretnutiam, preto boli dve pojednávania nehospodárne. 15. V súvislosti s touto námietkou otca maloletej treba uviesť, že o odročené pojednávania rozhoduje súd a v tomto prípade nejde o skutkové okolnosti, ktoré by mali za následok zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu tak, ako navrhol vo svojom odvolaní otec maloletej, lebo odvolacím dôvodom nemôže byť odročenie pojednávania na súde prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 a 2 C.s.p. v spojení s § 62 C.m.p. 16. Po posúdení námietky otca maloletej, spochybňujúcej presvedčivosť odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu, dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie zodpovedá požiadavke ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. 17. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. 18. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ale právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). 19. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Súd sa z tohto dôvodu nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberať úplne všetkými dôvodmi a argumentmi procesných strán - postačujúcim je, ak z odôvodnenia rozhodnutia sú zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (viď tiež II. ÚS 76/07). 20. V súvislosti s námietkou otca , že okresný súd pri rozhodnutí na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery náležite objasnil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie primerane vysvetlil, z akých úvah vychádzal pri rozhodnutí. 21. Krajský súd s prihliadnutím na uvedené dospel k záveru, že skutkové a právne závery súdu prvej inštancie nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a že odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia. Krajský súd sa stotožnil so závermi prvoinštančného súdu, ktorý sa dostatočne vysporiadal aj so všetkými námietkami otca v priebehu konania. Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd nerozhodol a neodôvodnili svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa (otca maloletej). 22. K uvedenej námietke odvolateľa, treba uviesť, že v priebehu celého konania mal umožnené dostatočne sa k celej veci vyjadriť a jeho postoje a návrhy boli okresnému súdu bez pochybností známe. Ani týmto postupom preto nedošlo k porušeniu jeho procesných práv. 23. Tvrdenie o neúplnosti vykonaného dokazovania, resp. že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a tvrdenie odvolateľa o nedostatkoch dokazovania je neopodstatnené. 24. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 25. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 26. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri plnení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 27. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 28. V súvislosti s ustanovením § 62 Zákona o rodine, podľa ktorého súd prvej inštancie právne posúdil zistený skutkový stav ohľadne určenia výživného odvolací súd poukazuje na to, že vyživovacia povinnosť zaťažuje obidvoch rodičov, bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov. Kritériá na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa. Ide o osobné právo každého dieťaťa, preto súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu osobitne na základe jeho individuálnych potrieb. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopnosti, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy budúcej prípravy na povolanie. Nemožno dospieť k všeobecne platnému záveru, ide o individuálnu fyzickú a duševnú vyspelosť toho - ktorého dieťaťa, potreby detí v tom istom veku sa môžu odlišovať, súčasne závisí od schopností a možností rodič. 29. V súvislosti s námietkou otca maloletých detí v podanom odvolaní, že okresný súd nesprávne rozhodol, keď určil výživné na maloletú vo výške 170,- eur mesačne, odvolací súd poukazuje na to, že každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo čiastočne starostlivosťou o domácnosť, tiež je poskytovaním vecných plnení, napr. bývanie, alebo stravovanie. Ďalšou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného, ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení, ako je napr. strava, bývanie, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. 30. Právo rodiča vychovávať svoje dieťa a starať sa o dieťa zaručuje aj čl. 41 Ústavy Slovenskej republiky. Na rovnakom mieste tiež zaručuje dieťaťu právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Dohovor o právach dieťaťa ukladá zmluvným štátnom povinnosť vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že sú to obaja rodičia, ktorí majú spoločnú a rovnakú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, pričom zmyslom ich starostlivosti musí byť vždy záujem dieťaťa. 31. Vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom majú obaja rodičia a každý z nich má povinnosť prispievať na výživu podľa svojich schopností a možností, ako aj majetkových pomerov, pričom pri určení výživného sa prihliada i k tomu, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, keďže práca a osobná starostlivosť o dieťa vynaložená jedným z rodičov predstavuje materiálnu hodnotu zodpovedajúcu finančnému príspevku druhého rodiča a rozsah tejto závisí od veku, potrieb a zdravotného stavu toho, ktorého dieťaťa. 32. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb maloletého dieťaťa, v súvislosti s jeho všestranným rozvojom a vývojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu týchto životných potrieb dieťaťa je rôzny a to vzhľadom na jeho vek, spôsob prípravy na jeho budúce povolanie, zdravotný stav, ale aj jeho schopnosti. 33. V zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča treba posudzovať vždy komplexne a najlepším ukazovateľom je práve životná úroveň rodiča. 34. S prihliadnutím na dôvody uvedené v odvolaní otca, že nemá finančné prostriedky, a preto nemôže platiť určené výživné, z dôvodu zníženia jeho doterajšieho príjmu, je potrebné uviesť, že žiaden účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať a nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom doteraz fyzická osoba prácu vykonávala. Treba však zdôrazniť, že Zákon o rodine zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, a preto nemôže obstáť argumentácia, že rodič nie je schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v potrebnom rozsahu, pretože nemá dostatočný príjem, resp. príjem sa mu znížil. 35. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonná povinnosť a pre určenie výšky vyživovacej povinnosti nie je vôbec rozhodujúce, koľko rodič prácou zarobí, alebo či vôbec pracuje. Oveľa väčšiu výpovednú hodnotu má zistenie jeho potencionálnej životnej úrovne, ktorá je limitovaná okrem majetkových pomerov aj jeho finančnými nárokmi na zabezpečenie uspokojenia jeho potrieb. Jedným z faktorov, ktoré pri určovaní miery životnej úrovne môže vziať súd do úvahy je aj zistenie a vyčíslenie mesačných nákladov povinného rodiča. 36. Podľa názoru odvolacieho súdu, vzhľadom na zistený skutkový stav v danej veci, nie je možné sa stotožniť s dôvodmi, ktoré uviedol otec v podanom odvolaní a pre ktoré tvrdí, že nemá možnosť platiť výživné určené rozhodnutím súdu, pretože nemá na platenie výživného finančné prostriedky. S prihliadnutím na jeho námietku, je potrebné zdôrazniť, že otec maloletej má zo zákona vyživovaciu povinnosť podľa § 62 Zákona o rodine do času, kým dieťa nie je schopné sa samé živiť. Je nepochybné, že maloletá nemá možnosť zabezpečiť si príjem, aby mohla uspokojovať svoje i keď len základné potreby, a preto vyživovacia povinnosť otca naďalej trvá. Maloleté dieťa nie je v rovnakom postavení, aj pokiaľ ide o príjem a majetkové pomery, v porovnaní so svojim rodičom. Podľa názoru odvolacieho súdu je nepochybné (čo zdôraznil otec v priebehu konania), že otec má právo byť so svojim dieťaťom na rodičovskej dovolenke, ale zároveň je nepochybné, že v čase, keď nastala táto zmena pomerov na strane otca, trvala vyživovacia povinnosť voči maloletej dcére E. a túto si musí otec naďalej plniť. 37. V danej veci odvolací súd neprihliadol na tvrdenie otca maloletých detí, že výška výživného určená súdom prvej inštancie je neprimeraná. Z uvedených ustanovení Zákona o rodine totiž vyplýva, že otec je povinný prispievať na výživu svojho dieťaťa v takej výške, ktorá zodpovedá nielen jeho majetkovým a zárobkovým schopnostiam, ale najmä, aby pri plnení vyživovacej povinnosti zo strany otca bola stanovená výška výživného schopná zabezpečiť základné a odôvodnené potreby dieťaťa, na strane ktorého dochádza tiež k zmene pomerov a k zvýšeniu jeho odôvodnených potrieb a nákladov a rovnako na túto zmenu pomerov je nutné tiež prihliadnuť pri rozhodovaní o výške výživného. 38. V danej veci sa odvolací súd plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý správne a dostatočne zistil skutkový stav veci a správne právne posúdil danú vec. 39. Krajský súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa dôsledne vysporiadal so všetkými námietkami otca uplatnenými v priebehu konania a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, majúce za následok iné rozhodnutie. Odvolací súd po zohľadnení všetkých relevantných skutočností dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie. Odvolací súd je toho presvedčenia, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletej určeným výživným zohľadňujúc jeho komplexnú životnú úroveň. Odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Podľa tohto zákonného ustanovenia je rodič povinný rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. 40. Pretože rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa základné právne náležitosti, najmä zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť a je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov prvoinštančného konania, jeho odôvodnenie je presvedčivé a odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje, potvrdil ho ako vecne správny v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 C s. p. a podľa § 387 ods. 2 C. s. p. na zdôraznenie jeho správnosti ho iba doplnil o ďalšie dôvody. 41. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).