Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/353/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214218509 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1214218509.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Zuzany Kučerovej a JUDr. Branislava Krála v právnej veci žalobcu: WIGRO TRADE CENTER a. s., Jašíkova ul. č. 2, Bratislava, zast. advokátom JUDr. Ing. Branislavom Pechom, PhD., Piaristická ul. č. 2, Nitra proti žalovanej: Slovenská republika, zast. Úradom Geodézie, kartografie a katastra SR, Chlumeckého ul. č. 2, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 13. marca 2015, č. k. 16C/211/2014-106, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e . Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia 24.000,- eur s prísl. z titulu náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci. Žalovanej súd prvej inštancie nepriznal náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že kúpnou zmluvou z XX.XX.XXXX A. C. G. P., C. T., C. T. S. T. B. ako predávajúcimi a žalobcom ako kupujúcim predávajúci predali žalobcovi nehnuteľnosti špecifikované v čl. I. bod 1 zmluvy. Predmetom kúpnej zmluvy bol prevod vlastníckeho práva okrem iného k pozemkom nachádzajúcim sa v kat. území T. E., ktoré boli pôvodne zapísané na LV č. XXXX. Konkrétne išlo o pozemok vedený v registri ,,Q. G.. Č.. XXX/X E. E.Ý. XXXX C., pozemok registra ,,Q. G.. Č.. XXX E. E. XXX C. a pozemok registra ,,Q. G.. Č.. XXX/X E. E. XXXX C.. Žalobca nadobudol predmetné pozemky za kúpnu cenu 5.500,- Sk/1m2. Z článku I bod 3 druhá veta zmluvy vyplýva, že zápis pozemkov vo vlastníctve predávajúceho 1/ (G. P.) K. O. „.“. katastra nehnuteľností bol vykonaný na základe N. G. Č.. XX-XX/XXXX na určenie vlastníckych práv k pozemkom parc. č. XXX/ X, XXX, XXX/X, úradne overeným Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu dňa 20.11.2006. Dňa 23.05.2011 bolo žalobcovi doručené oznámenie Katastrálneho úradu v Bratislave, Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu č. SK XXXX/XX, Z.-XXX/XX X. XX.XX.XXXX, z ktorého vyplynulo, že k časti pozemku parc. č. XXX/X J. E. O. XXX C. zistená duplicita vlastníctva, pričom okrem žalobcu bol ďalším vlastníckom predmetnej časti pozemku W.. C. B., dedič po nebohej T. B.. Na základe tohto zistenia vykonala správa katastra opravu chyby v katastrálnom operáte protokolom č. Z.-XXX/XX tak, že bol zrušený zápis pozemku registra ,,R. G.. Č.. X-XXXXX, vinice vo výmere XXXX C. X. B. Č.. XXXX E. T.. Ú.X.. T. E. a do uvedeného LV bol zapísaný pozemok registra ,,R. G.. Č.. X-XXXXX, vinice vo výmere XXX C. v prospech: T. B. v celosti. V predmetnom oznámení sa ďalej uvádza, že z doloženej grafickej identifikácie č. XX/XXXX E. W.. R. G. vyplýva, že zostatková časť pozemku registra ,,R. G.. Č.. X-XXXXX, tvorí časti pozemkov registra ,,Q. G.. Č.. XXXX/XX vedená ako majetkovoprávne neusporiadaná bez zápisu na liste vlastníctva, časť parc. č. XXX/X vedená ako majetkovoprávne neusporiadaná bez zápisu na liste vlastníctva a časť parc. Č.. XXX/X X. na B. Č.. XXXX v prospech žalobcu. Preskúmaním údajov bolo zistené, že geometrickým plánom č. XX/XXXX na obnovenie časti hranice pôvodného pozemku parc. č. XXXXX (L. XXX/XX) nebola presne vyznačená hranica pôvodného pozemku parc. Č.. XXXXX, čo spôsobilo následnú nepresnosť v geometrickom pláne č.XX-XX/XXXX pri obnove časti hranice pôvodným pozemkov parc. č. XXXXX/X S. Č.. XXXXX (L. G.. Č.. XXX/X). Správa katastra preto odporučila v zmysle § 36 katastrálneho zákona uzavrieť dohodu podľa ust. § 51 Obč. zák. a v zmysle ust. § 28 až 31 katastrálneho zákona. Dňa 10.06.2011 uzavrel žalobca s W.. C. B. dohodu o urovnaní. Predmetom tejto dohody bolo urovnanie vzájomných sporných vlastníckych práv. Účastníci dohody sa dohodli, že vlastnícke právo k novovytvoreným parcelám podľa čl. II bod 2 dohody nadobúda žalobca, ktorý sa titulom urovnania zaviazal uhradiť W.. C. B. sumu vo výške 24.000,- eur. Dňa 25.04.2014 bola Úradu geodézie, kartografie a katastra SR doručená žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku v zmysle § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.. V žiadosti žalobca okrem iného uviedol, že Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu vykonala chybný zápis na základe chybne vyhotoveného geometrického plánu č. XX/XXXX na obnovenie časti hranice pôvodnej parc. č. XXXXX vyhotoveného W.. R. D., autorizačne overeného W.. I. C. a úradne chybne overeného Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu č. XXX/XX X. XX.XX.XXXX. Podľa názoru žalobcu týmto nesprávnym úradným postupom správy katastra bol založený stav evidovaný v katastri nehnuteľností, z ktorého hodnovernosti žalobca vychádzal pri kúpe predmetných pozemkov a v dôsledku nesprávnosti ktorého bol povinný zaplatiť za ten istý pozemok kúpnu cenu dvakrát. S poukazom na to žalobca v zmysle § 17 a § 18 zák. č. 514/2003 Z.z. uplatnil náhradu škody, ktorá spočívala v sume uhradenej W.. C. B.Š. na základe dohody o urovnaní. Úrad geodézie, kartografie a katastra SR vo vyjadrení z 08.07.2014 uviedol, že za správnosť údajov geometrického plánu a presnosť pri zameraní pozemkov v teréne zodpovedá vyhotoviteľ geometrického plánu a aj autorizovaný geodet, ktorý tento geometrický plán autorizačne overuje a zodpovedá za presnosť údajov uvedených v geometrickom pláne. Správny úrad skúma len súlad východiskových údajov katastra uvedených v geometrickom pláne s platnými údajmi katastra nehnuteľností ku dňu overenia a súlad označených nových parciel parcelnými číslami, prípadne preskúma ďalšie náležitosti a presnosť alebo vykoná kontrolné merania. 3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Nesprávny úradný postup mal podľa žalobcu spočívať v tom, že Správa katastra pre hlavné mesto Bratislavu nesprávne pod č. XXX/XX, dňa 19.08.2005 úradne overila geometrický plán č. XX/XXXX, pričom tento mala správne vrátiť žalobcovi spolu s protokolom o zistených nedostatkoch a následne údaje z tohto nesprávne úradne overeného geometrického plánu boli zapísané do katastra nehnuteľností. Týmto nesprávnym úradným postupom žalovanej bol založený stav evidovaný v katastri nehnuteľností, z ktorého hodnovernosti vychádzal žalobca pri kúpe predmetných pozemkov a v dôsledku nesprávnosti bol žalobca nútený zaplatiť za ten istý pozemok kúpnu cenu dvakrát. Chybný zápis bol teda vykonaný na základe chybne vyhotoveného geometrického plánu č. XX/XXXX na obnovenie časti hranice pôvodnej parc. č. XXXXX (G. XXX/XX) vyhotoveného W.. R. D., autorizačne overeného W.. I.L. C. a úradne overeného Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu pod č. XXX/XXXX. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa súd prvej inštancie zaoberal posúdením, či postup Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, ktorá úradne overila geometrický plán č. XX/XXXX, mohol mať za následok vznik zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa zák. č. 514/2003 Z.z. Súd prvej inštancie zaujal stanovisko, že nesprávny úradný postup spočívajúci v úradnom overení geometrického plánu č. XX/XXXX, G. Č.. XXX/XX nemohol mať za následok vznik žalobcom tvrdenej škody. Presnosť vyznačenia hraníc pozemku je výlučne v kompetencii autorizovaného geodeta a nie úradného overovateľa. Ako vyplýva z § 55 vyhl. č. 178/1996 Z.z. autorizovaný geodet a kartograf pred autorizačným overením vybraných geodetických a kartografických činností preskúma ich náležitosti a presnosť. V konaní nebolo sporné, že geometrický plán č. XX/XXXX na obnovenie časti hranice pôvodných parc. č. XXXXX vyhotovila W.. R. D. a autorizačne overil autorizovaný geodet W.. I. C.. Tento geometrický plán ako autorizovaný geodet aj následne autorizačne overil dňa 27.07.2005 a predložil bývalej Správe katastra na zápis. Správa katastra ako správny orgán následne iba preskúmala súlad východiskových údajov katastra nehnuteľností uvedených v N. Č.. XX/XXXX s platnými údajmi katastra ku dňu overenia tak, ako to ukladá § 58 ods. 1 cit. vyhlášky. Tento GP následne dňa 19.08.2005 Správa katastra pod č. XXX/XXXX úradne overila. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na § 15 Smernice S 74.20.73.43.00 z 28.11.1997, podľa ktorého autorizačné overenie geometrického plánu vykonáva autorizovaný geodet a kartograf, prípadne znalec v odbore geodézie a kartografie pri vykonávaní znaleckej činnosti, ak má na to odbornú spôsobilosť. Z § 15 ods. 2 tejto smernice zároveň vyplýva, že týmto autorizačným overením preberá autorizovaný geodet a kartograf spoluzodpovednosť za obsahovú úplnosť, za správnosť údajov doterajšieho a novo navrhovaného stavu, za náležitosti a predpísanú presnosť meračských, výpočtových a zobrazovacích prác, za správnosť vyhotovenia geometrického plánu v elektronickej podobe atď. Vzhľadom na to súd prvej inštancie vychádzal z toho, že úradným overením N. Č.. XX/XXXX nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, pretože tento bol autorizačne overený autorizovaným geodetom. Preto Správa katastra bola povinná predmetný geometrický plán úradne overiť a zistiť či sú splnené formálne náležitosti. To neznamená, že jej povinnosťou nebolo skúmať jeho presnosť (napr. chybnú výmeru, nesprávne zameranie stavby). Správny orgán skúma len súlad východiskových údajov katastra uvedených v geometrickom pláne s platnými údajmi katastra nehnuteľností ku dňu overenia a súlad označenia nových parciel parcelnými číslami. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil povinnosti správy katastra pri overovaní geometrického plánu. Podľa žalobcu správa katastra má overovať aj presnosť vyhotovenia geometrického plánu na základe podkladov, ktoré sa predkladajú na úradné overenie a podkladov, ktoré má správa katastra k dispozícii, naviac ak účastník katastrálneho konania má vychádzať zo správnosti údajov zapísaných v katastri nehnuteľností (zásada materiálnej publicity). V tejto súvislosti žalobca poukázal na ust. § 58 ods. 1 vyhl. č. 178/1996 Z.z., z ktorého vyplýva povinnosť preskúmať aj presnosť geometrického plánu, t. j. presnosť meračských, zobrazovacích a výpočtových prác a dokonca aj povinnosť vykonania kontrolných meraní. Ďalej žalobca poukázal na ust. § 16 ods. 5 smernice č. S 74.20.73.43.00, z ktorého vyplýva, že správa katastra má preskúmať aj ceruzkový zápis novo navrhovaného stavu do katastrálnej mapy. Z ust. § 16 ods. 7 cit. smernice podľa žalobcu vyplýva, že ak geometrický plán nie je vyhotovený podľa príslušných právnych predpisov, nemôže byť úradne overený. Je preto podľa žalobcu nesprávny názor súdu prvej inštancie, že správa katastra iba preskúmava súlad východiskových údajov katastra nehnuteľností uvedených v N. Č.. XX/ XXXX s platnými údajmi katastra. Rovnako nie je podľa žalobcu správny názor súdu prvej inštancie, že presnosť vyznačenia hraníc pozemku je výlučne v kompetencii autorizovaného geodeta a nie úradného overovateľa. Ak by to tak zákonodarca mal na mysli, nepožadoval by overenie, resp. preskúmanie, resp. preskúmanie ceruzkového zápisu a dokonca aj vykonanie kontrolných meraní. Autorizovaný geodet a kartograf je zodpovedný za vyhotovenie geometrického plánu, ale nie za jeho úradné overenie a zapísanie do katastra, čo vyplýva z § 15 cit. smernice. Táto smernica je interným predpisom a nie je teda všeobecne záväzným právnym predpisom, z ktorého by žalobca mohol odvodzovať zodpovednosť autorizovaného geodeta a kartografa za škodu. 5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. 6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 7. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na jeho základe zistil správne skutkový stav veci, vec po právnej stránke aj správne posúdil a napadnutý rozsudok aj riadne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku a konštatuje ich správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). 8. K odvolacej argumentácii žalobcu treba uviesť, že z ust. § 58 vyhl. č. 178/1996 Z.z. nevyplýva povinnosť správy katastra v rámci úradného overenia vykonať akýsi „kontrolný prieskum“ geometrického plánu autorizačne overeného autorizovaným geodetom a kartografom. To by napokon ani reálne nebolo v silách správy katastra. Základné povinnosti správy katastra v rámci úradného overenia vyplývajú z prvej časti vety pred bodkočiarkou ust. § 58 ods. 1 cit. vyhlášky. Z tohto ustanovenia vyplýva, že správa katastra preskúma súlad východiskových údajov katastra nehnuteľností uvedených v geometrickom pláne s platnými údajmi katastra nehnuteľností ku dňu overenia a súlad označenia nových parciel parcelnými číslami. Druhá časť tejto vety je uvedená výrazom „prípadne“, z čoho možno vyvodiť, že správa katastra nie je v každom jednotlivom prípade povinná preskúmať ďalšie náležitosti a presnosť geometrického plánu alebo vykonať kontrolné merania. Môže tak však urobiť, ak v rámci úradného overenia vykonávaného v intenciách prvej časti vety pred bodkočiarkou ust. § 58 ods. 1 cit. vyhlášky zistí nezrovnalosti. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že ak by bola správa katastra povinná skúmať geometrický plán v takom rozsahu, ako to tvrdí žalobca, autorizačné osvedčenie geometrického plánu autorizovaným geodetom a kartografom by stratilo zmysel. Inými slovami, správa katastra by takto nahradzovala činnosť autorizovaného geodeta a kartografa. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že presnosť vyznačenia hraníc pozemku je v kompetencii autorizovaného geodeta a kartografa (§ 55 ods. 1 vyhl. č. 178/1996 Z.z.). 9. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd prvej inštancie zaujal správny názor, že úradné overenie predmetného geometrického plánu č. XX/XXXX zo strany správy katastra nepredstavuje nesprávny úradný postup tohto orgánu verejnej moci. Nebol teda splnený základný predpoklad vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci v zmysle § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., ktorým je existencia samotného nesprávneho úradného postupu. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď žalobu zamietol. 10. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 12. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).