Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/391/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214218983 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1214218983.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: ZH Kredit, s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 36 049 581, zast. JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, proti žalovanému: Y. J., K.. XX.X.XXXX, I. O. B. XX, O., zast. opatrovníčkou X. Č., pracovníčkou Okresného súdu Bratislava III, o zaplatenie 145,59 €, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 1. júla 2015 č. k. 12C/326/2015-64, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 11 ods. 1 až 5 a § 23 ods. 1 a 2 zákona č. 273/1994 Z. z. a § 524 ods. 1 a 2 a § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou dňa 7.7.2005 JUDr. Tomáš Kozovský, správca konkurznej podstaty úpadcu Perspektíva družstevná zdravotná poisťovňa v konkurze ako postupca odplatne postúpil súbor pohľadávok úpadcu spolu s príslušenstvom na žalobcu ako postupníka v celkovej výške istiny spolu s príslušenstvom 1 169 254 201,- Sk. V prílohe zmluvy sú presne špecifikovaní jednotliví dlžníci, výška dlžnej istiny, jej vyčíslené príslušenstvo a aktuálny stav vymáhania dlžnej čiastky. Podaním zo dňa 10.3.2006 JUDr. Tomáš Kozovský, správca konkurznej podstaty úpadcu Perspektíva družstevná zdravotná poisťovňa v konkurze oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky na žalobcu, žalobca však doručenku nepredložil. Žalobca celú dlžnú sumu preukazuje tlačovou zostavou označenou ako Rozpis dlžných súm poistného a poplatku z omeškania vyhotoveného dňa 24.9.1999, z ktorej vidno, že žalovaný nezaplatil poistné vo výške 4 386,- Sk za obdobie od mája 1997 do mája 1998. 3. Súd prvej inštancie nemal nárok žalobcu za preukázaný ani čo do dôvodu, ani do výšky. Žalobca nepreukázal, na základe čoho právny vzťah medzi stranami vznikol. Žalovaný ako poistenec bol povinný si zvoliť poisťovňu, do tejto sa v zákonnej lehote prehlásiť a to buď sám alebo ak bol zamestnaný prostredníctvom svojho zamestnávateľa. Podobne bol poistenec povinný sa z poisťovne odhlásiť. Žalobca k žalobe nepripojil ani prihlášku či ohlášku z poisťovne, na základe ktorej by súd prvej inštancie mal za preukázaný vznik, prípadne ukončenie zmluvného vzťahu medzi stranami sporu za roky 1997-1998, zvlášť keď si žalobca v konaní uplatňuje viac ako 15-ročnú pohľadávku. Podobne pokiaľ ide o výšku pohľadávky, ktorú žalobca preukazuje tlačovou zostavou s označením Rozpis dlžných súm, bez podpisu a pečiatky zodpovednej osoby, prvoinštančný súd tento výtlačok vyhodnotil ako nedostatočný a nenáležitý, ktorý je takýmto spôsobom možné vytvoriť kýmkoľvek. V zmysle zásady, že za výsledok v spore si zodpovedá každý sám, súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca vo veci dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo, neuniesol. 4. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Úspešnému žalovanému trovy nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli. 5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vytkol súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa žalobcu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozpis dlžných súm poistného a poplatku z omeškania je dostatočným podkladom pre rozhodnutie v merite veci, ktoré ukladá povinnému subjektu, ktorému vznikol nedoplatok, povinnosť zaplatiť tak nedoplatok na poistnom, ako aj sankciu za omeškanie. Žalobca zdôraznil, že ide o povinnosti vyplývajúce žalovanému ex lege. Evidencia žalovaného v systéme právneho predchodcu žalobcu (ktorý bol zdravotnou poisťovňou), kde viedol dlžníkov na verejnom zdravotnom poistení, je skutočnosťou zásadného významu, ktorá deklaruje aj v súčasnosti pohľadávku zdravotnej poisťovne, resp. záväzok dlžníka na verejnom zdravotnom poistení. Na základe rozpisu dlžných súm by malo byť o nároku žalobcu rozhodnuté. Právny predchodca žalobcu v rámci postúpenia odovzdal žalobcovi dokumentáciu, ktorá preukazuje existenciu nedoplatku na poistnom, t.j. rozpis dlžných súm a poplatku z omeškania. Prihlášky poistencov neboli žalobcovi poskytnuté. 6. Žalovaný sa k odvolaniu v stanovenej lehote nevyjadril. 7. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech, pretože súd prvej inštancie náležíte zistil skutkový stav v zmysle § 215 ods. 1 C.s.p., vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i náležitým spôsobom odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). 9. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 C.s.p.), pričom námietky žalobcu nepovažoval za dôvodné. 10. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zastáva názor, že Rozpis dlžných súm poistného a poplatku z omeškania zo dňa 24.9.1999 nie je dokladom preukazujúcim existenciu a výšku pohľadávky právneho predchodcu žalobcu voči žalovanému. Na doplnenie dôvodov na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že mu je na základe konaní vedených v obdobných veciach známe, že dňa 17.7.1999 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o zrušení povolenia na zriadenie zdravotnej poisťovne Perspektíva (t.j. právneho predchodcu žalobcu) a týmto dňom došlo k zrušeniu uvedenej poisťovne v zmysle § 34 ods. 1 písm. c/ zákona č. 273/1994 Z. z. Pokiaľ teda bol predmetný Rozpis vyhotovený dňa 17.7.1999 právnym predchodcom žalobcu, stalo sa tak v čase po zrušení zdravotnej poisťovne. Žalobca navyše nepreukázal, že by predmetný nedoplatok bol Družstevnou zdravotnou poisťovňou Perspektíva predpísaný počas existencie právneho predchodcu žalobcu platobným výmerom. V súlade s § 18 ods. 8 zákona č. 273/1994 Z. z. v znení účinnom do 9.10.2002 (t.j. i v čase údajného vzniku žalovanej pohľadávky) príslušná poisťovňa bola povinná predpísať platiteľovi poistného platobným výmerom dlžné poistné, ak ho neodviedol v termíne splatnosti podľa odsekov 1 až 4. Z uvedeného vyplýva, že jediným dokladom preukazujúcim existenciu vymáhateľnej pohľadávky právneho predchodcu žalobcu voči žalovanému by bol platobný výmer, ktorý však v konaní žalobca nepredložil, resp. nepreukázal jeho existenciu. Samotná (v tomto konaní nepreukázaná) evidencia nedoplatku na poistnom v internom informačnom systéme zdravotnej poisťovne nezakladá existenciu vymáhateľnej pohľadávky. Vzhľadom na osobitnú povahu žalovanej pohľadávky, ktorá predstavuje nedoplatok na verejnom zdravotnom poistení, zákonom povinne požadované vydanie platobného výmeru nemožno opomenúť a to ani v prípade postúpenia pohľadávky. 11. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej ako vecne správny zmysle § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keď o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 13. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 14. Žalovanému, ktorého pobyt nebol známy, ustanovil súd prvej inštancie uznesením v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016 opatrovníka, pričom v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku, zostávajú zachované. Vzhľadom na to, že predmetné ustanovenie § 29 ods. 2 O.s.p. nemá ekvivalent v Civilnom sporovom poriadku (ktorý sa v súlade s § 470 ods. 1 použije i na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti), je potrebné, aby súd prvej inštancie rozhodol o zrušení ustanovenia opatrovníka analogicky s poukazom na čl. 4 ods. 1 a § 70 ods. 2 C.s.p.. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).