Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/414/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214220134 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1214220134.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov senátu JUDr. Valérie Kleinovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: C.. P. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX/e, Bratislava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, a.s., IČO: 30 807 484, so sídlom Záhradnícka 31, Bratislava, o náhradu škody vo výške 95,09 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12. februára 2015 č.k. 19C 227/2014-86 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal náhrady škody vo výške 95,09 eur s úrokom z omeškania 8,2 % ročne za obdobie od 01.06.2013 do zaplatenia, ktorá mu vznikla v súvislosti s neoprávnenou exekúciou, vymáhaním pohľadávky žalovaného v exekučnom konaní. Žalovanému nepriznal náhradu trov konania s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s odôvodnením, že si ich náhradu neuplatnil. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca žalovaný nárok v žalobe a počas konania odôvodňoval tým, že mu neoprávnenou exekúciou vykonanou v prospech žalovaného vznikla škoda, spočívajúca v trovách exekúcie, ktoré uhradil exekútorke vo výške 52,79 eur, v poplatku VÚB banke za spracovanie exekúcie 16,60 eur, v poplatku za vedenie účtu za obdobie marec až máj 2013 (3 x 5,90 eur) spolu v sume 17,70 eur, za súkromný účet fyzickej osoby (3 x 2.10 eur) v sume 6,30 eur, a v poplatku VÚB banke za zrušenie rezervácie v sume 1.70 eur. Neoprávnenosť exekúcie videl žalobca v tom, že žalovaný v exekúcii vymáhal zaplatenie pohľadávky vo výške 105,24 eur ako platbu poistného na sociálne poistenie za máj 2012, hoci on platbu cez internet banking vykonal, a na bankovom výpise za mesiac október 2012 je uvedený špecifický symbol XXXXXX, čo akceptoval pri svojom rozhodnutí o zrušení exekúcie aj Okresný súd Bratislava II. Pri platbe cez internet banking nezadal špecifický symbol, ktorý mu bol určený v rozhodnutí z 30.8.2012 a to č. XXXXXXXXXX, ale uviedol len XXXXXX, lebo to on považoval za špecifický symbol. Tým, že žalovaný zaúčtoval jeho platbu poistného na obdobie august a september 2008, a zaplatenie poistného za mesiac máj 2012 vymáhal exekúciou, spôsobil mu vyššie uvedenú škodu. Žalovaný s tvrdením o neoprávnenej exekúcii nesúhlasil, keď poukázal na to, že rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-T. zo dňa 30.08.2012, právoplatným a vykonateľným dňa 26.09.2012 prepísal žalobcovi nezaplatené poistné za obdobie máj 2012 vo výške 105,24 eur spolu so stanovením lehoty na zaplatenie, pričom žalobca proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nepodal a predpísané dlžné poistné nezaplatil, a preto prikročil k nútenému výkonu rozhodnutia podaním návrhu na vykonanie exekúcie. V exekučnom konaní podal žalobca ako povinný námietky proti exekúcii, ktoré Okresný súd Bratislava II s podrobným odôvodnením zamietol, keď vychádzal z jeho vyjadrenia k námietkam povinného, v ktorom vysvetlil, že až na námietky povinného a prešetrením úhrad žalobcu bola platba 105,24 eur priradená na poistné predpísané rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-T. zo dňa 30.08.2012. Žalovaný mal za to, že exekučné konanie začalo v súlade so zákonom, a že žalobca vymáhanú platbu zaplatil až po jeho začatí, na základe čoho mu nevznikla škoda, ale náklady spojené s exekučným konaním. Uviedol tiež, že žalobcu v liste zo dňa 13.11.2013 upozornil na právnu úpravu ohľadne označovania platieb, z ktorej vyplýva, že nešpecifikovaná platba, teda platba neoznačená identifikačnými údajmi, sa nepokladá za zaplatené dlžné poistné na určité obdobie, ale takáto platba sa priraďuje na najstaršie dlžné obdobie. 3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalovaný na základe kontroly odvodu poistného a príspevkov zistil, že žalobca odviedol poistné a príspevky za mesiac máj 2012 v nesprávnej sume, a preto rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-T. zo dňa 30.08.2012, vykonateľným dňa 26.04.2013, predpísal žalobcovi poistné za máj 2012 vo výške 105,24 eur a uložil mu, aby mu dlžnú sumu uhradil na účet do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, pričom pri bezhotovostnom prevode alebo na poštovej poukážke mal v označení špecifický symbol uviesť č. XXXXXXXXXX a v označení konštantný symbol číslo XXXX. Súdna exekútorka L.. Y. H. doručila žalobcovi upovedomenie o začatí exekúcie č. EX 278/2013 zo dňa 15.02.2013, v ktorom mu oznámila, že dňa 17.01.2013 začalo exekučné konanie v prospech žalovaného ako oprávneného proti žalobcovi ako povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 105,24 eur a vyzvala ho, aby do 14 dní od doručenia upovedomenia uhradil dlžnú sumu na účet oprávneného. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava II č.k. 37Er 324/2013-18 zo dňa 25.03.2013 mal za preukázané, že súd námietky povinného (žalobcu) zamietol. Skonštatoval, že z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že povinný v námietkach proti exekúcii neuviedol dôvod, ktorý by spôsobil zánik vymáhaného nároku alebo bránil jeho vykonateľnosti, alebo by tu bol iný dôvod, pre ktorý je exekúcia neprípustná, a že povinný nepodal proti rozhodnutiu oprávneného opravný prostriedok a rozhodnutie oprávneného sa stalo právoplatným a vykonateľným. Povinný na účet oprávneného uhradil pohľadávku až 08.10.2012, avšak chýbali údaje v špecifickom symbole a oprávnený nevedel platbu identifikovať a na základe Metodického usmernenia č. 6/2013 sa platba naúčtovala do staršieho obdobia. Dňa 12.03.2013 zaslali z oddelenia účtovania fondov príkaz na preúčtovanie platby na obdobie máj 2012. Dátum 12.03.2013 považoval exekučný súd za dátum uhradenia pohľadávky. Exekučný súd tiež uviedol, že zánik vymáhaného nároku je dôvodom na podanie námietok proti exekúcii iba v prípade, ak zánik nastal pred začatím exekučného konania. Konanie o námietkach je totiž sporom o tom, či sa exekúcia začala dôvodne, či boli splnené všetky predpoklady na začatie exekúcie. V tomto prípade povinný pri svojej platbe neuviedol údaje v špecifickom symbole, ktorý mu bol určený rozhodnutím sociálnej poisťovne a k úhrade istiny došlo až preúčtovaním jeho platby z októbra 2012, na správny špecifický symbol dňa 12.03.2013, teda po začatí exekúcie. Z listu žalovaného zn. V.-D.-XXXXX-X/XXXX zo dňa 13.11.2013 súd prvej inštancie zistil, že žalovaný odmietol žiadosť žalobcu zo dňa 28.08.2013 a 06.11.2013 o náhradu škody, keď mal za to, že žalobca zaplatil poistné predpísané rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-T. zo dňa 30.08.2012 za obdobie máj 2012 vo výške 105,24 eur dňa 08.10.2012 bez uvedenia identifikačných symbolov platby (v špecifickom symbole sa zobrazujú nuly), a preto bola jeho platba priradená v súlade so zákonom a jeho vnútornými predpismi na najstaršie dlžné obdobie a to august a september 2008, pričom k správnemu špecifickému symbolu bola platba priradená po začatí exekúcie, preto žalobcovi nemohla žiadna škoda s dôvodne začatou exekúciou vzniknúť. Z bankového výpisu VÚB banky a.s., za mesiac október 2012 súd prvej inštancie zistil, že žalobca uhradil dňa 08.10.2012 na účet žalovaného sumu 112,60 eur a v popise transakcie uviedol 5 2012. V rovnaký deň uhradil na rovnaký účet s rovnakým variabilným a konštantným symbolom sumu 112 eur a v popise transakcie uviedol 10 2002, pričom špecifický symbol neuviedol. Z listu žalovaného zn. XXX-XXXXX-X/XXXX/BAM zo dňa 12.03.2013 vyplýva, že žalobcovi bolo na jeho žiadosť o odsúhlasenie platieb poistného ako samostatne zárobkovo činnej osoby za rok 2012 zo dňa 07.03.2013 oznámené, že platba zo dňa 08.10.2012 v sume 112,66 eur (v špecifickom symbole sa zobrazujú nuly) bola systémom naúčtovaná na obdobie september 2012 a ďalšia úhrada zo dňa 08.10.2012 je naúčtovaná na obdobie august a september 2008. Z faktúry exekútorky L.. Y. H. č. XXXXXXXX zo dňa 12.06.2013 zistil, že exekútorka si vyfakturovala u žalobcu trovy exekúcie v sume 52,79 eur. Z bankových výpisov zistil, že VÚB banka odpísala dňa 11.06.2013 z podnikateľského účtu žalobcu sumu 1,70 eur ako poplatok za zrušenie rezervácie, dňa 27.02.2012 sumu 16,60 eur ako poplatok za spracovanie exekúcie, a v dňoch 31.05.2013, 30.04.2013 a 28.03.2013 vždy sumu 5,90 eur za vedenie konta flexibiznis, a z ďalšieho účtu žalobcu za mesiac marec 2013 sumu 2,10 eur, za mesiac apríl 2013 sumu 2,10 eur a za mesiac máj 2013 sumu 2,10 eur za vedenie konta flexiúčet. 4. Zistený skutkový stav posúdil právne podľa ust. 420 ods. 1 Obč. zák., a § 128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c), § 128 ods. 11 písm. b), a § 129 ods. 1 zák. č. 461/2003 o sociálnom poistení účinného v rozhodnom čase, a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. Uviedol, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalovaný predpísal žalobcovi rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX- T. zo dňa 30.08.2012, právoplatným a vykonateľným dňa 26.04.2012, nezaplatené poistné vo výške 105,24 eur za obdobie máj 2012 spolu so stanovením novej lehoty na zaplatenie, pričom proti tomuto rozhodnutiu bolo možné podať odvolanie v lehote do 15 dní. Ustálil, že dôvodu, že žalobca odvolanie nepodal a predpísané dlžné poistné v rovnakej lehote nezaplatil, prikročil žalovaný k nútenému výkonu rozhodnutia. Skonštatoval, že fyzická osoba ktorá je povinná platiť poistné a príspevky, je povinná ich odvádzať, že sa platia na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu a sú splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktoré sa platia. Vysvetlil, že pri riadnom platení poistného a príspevkov v príslušnom období nie je nutné platbu označovať špecifickým symbolom. V posudzovanej veci predpísal žalovaný žalobcovi, ako osobe povinnej odviesť ich za mesiac máj 2012, poistné a príspevky rozhodnutím zo dňa 30.08.2012, keďže ich žalobca v príslušnom mesiaci neodviedol v správnej sume. Uviedol, že povinnosťou žalobcu bolo pri platbe uviesť údaje predpísané v rozhodnutí, ktorým mu bola táto povinnosť uložená. Vyhodnotil, že žalobca si túto povinnosť, vyplývajúcu mu z právoplatného rozhodnutia vydaného žalovaným nesplnil, keď pri platbe neuviedol špecifický symbol, a preto bola jeho platba zaúčtovaná na skôr splatné neuhradené poistné. Dospel potom k záveru, že postup žalovaného, ktorý prikročil k nútenému výkonu svojho rozhodnutia, bol dôvodný, a trovy exekúcie, ktoré žalobcovi vznikli, je povinný znášať ako povinný v exekučnom konaní. Preto žalobu žalobcu zamietol. 5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a jeho žalobe vyhovieť. Mal za to, že dostatočne preukázal neoprávnenosť žalovaného vymáhať od neho fiktívny dlh cestou exekučného konania, a zotrval na názore, že nemal znášať náklady neoprávnenej exekúcie. V odvolacom konaní žiadal účasť experta na bankové operácie, ktorý by mal vysvetliť, či bola ním dňa 08.10.2012 realizovaná úhrada vykonaná v súlade s platnými pravidlami bankových prevodov v dobe vykonania, keďže banka, ktorá mu vedie účty, tvrdí, že výpis z bankového účtu zodpovedá platným predpisom v čase jeho vydania. Namietal, že sa súd v prípade námietky proti exekúcii v uznesení sp.zn. 37Er 324/2013 stotožnil s vyjadrením žalovaného, že nedokázal identifikovať platbu pre absenciu údajov v špecifickom symbole. V tejto súvislosti uviedol, že pri odvolaní proti exekúcii nemal prehľad, kam žalovaný zaúčtoval jeho platby z 07.05.2012, 09.05.2012 a 08.10.2012. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že platby, ktoré nemali špecifické symboly zaúčtoval do roku 2008, a spochybňoval jeho postup pri zaúčtovaní jednotlivých platieb, keď poukázal na to, že úhrady vykonávané bankou v období od februára 2010 do mája 2012 na základe trvalého príkazu nemajú žiadny špecifický symbol, a žalovaná ich riadne zaúčtovala a nemala s tým žiadny problém. Zdôraznil, že mu žalovaný až s listom zo dňa 12.03.2013, keď už prebiehala exekúcia, oznámil ako zaúčtoval platby z 08.10.2012, čo mal podľa jeho názoru urobiť už v októbri 2012, po tom, ako svojvoľne zaúčtoval platby, ktoré podľa neho nemali špecifické symboly. Uviedol, že v období od januára 2012 až do mája 2012 spolu s úhradou zo dňa 08.10.2012 vykonal sedem mesačných platieb poistného prevodom z účtu v prospech žalovaného, a napriek tomu bol zo strany žalovaného vystavený exekúcii, ktorej náklady má znášať. Keďže mu žalovaný nepreukázal, kam zaúčtoval dve platby z mája 2012 a platbu z 08.10.2012, nemohol sa exekúcii brániť, keďže predpokladal, že má platbu za máj 2012 uhradenú. 6. Žalovaný žiadal vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, ktorý považoval za rozhodujúci, teda že „...bolo povinnosťou žalobcu pri platbe uviesť predpísané údaje v rozhodnutí, ktorým mu bola táto povinnosť uložená. Žalobca si túto svoju povinnosť vyplývajúcu mu z právoplatného rozhodnutia vydaného sociálnou poisťovňou nesplnil, pri platbe neuviedol špecifický symbol, preto jeho platba bola zaúčtovaná na skôr splatné neuhradené poistné. Postup žalovaného, ktorý prikročil k nútenému výkonu svojho rozhodnutia bol preto dôvodný a trovy exekúcie, ktoré žalobcovi vznikli je povinný znášať ako povinný v exekučnom konaní.“. V tejto súvislosti poukázal na úpravu platenia poistného uvedenú v ust. § 142 ods. 7, 8 a 9 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, pričom zdôraznil, že predmetné exekučné konanie začalo v súlade so zákonom, čo bolo potvrdené aj uznesením Okresného súdu Bratislava II č.k. 37Er 324/2013-18 zo dňa 25.03.2013, ktorým súd námietky žalobcu proti exekúcii, ktoré podal ako povinný, zamietol. Opätovne vysvetlil postup, na základe ktorého zaúčtoval platbu žalobcu bez uvedenia predpísaných identifikačných symbolov platby zo dňa 08.10.2012 na najstaršie dlžné obdobie, a to na mesiace august a september 2008. Mal potom za to, že bolo preukázané, že žalobcovi nevznikla škoda, ale náklady spojené s exekučným konaním, ktoré začalo v súlade so zákonom. 7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 8. Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V zmysle prechodného ustanovenia § 470 C.s.p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, a s prihliadnutím na skutočnosť, že žaloba žalobcu, o ktorej bolo napadnutým rozsudkom rozhodnuté, samotný napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, jeho poučenie o odvolaní, ako i odvolanie žalobcu, spadajú pod režim procesných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016, posudzoval odvolací súd napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, podľa v čase konania a rozhodnutia účinných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). 10. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi, týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu žalobcu o zaplatenie náhrady škody s príslušenstvom zamietol, a v podrobnostiach na ne poukazuje. Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje, a vyjadrí sa len k odvolacím námietkam žalobcu. 11. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vzhľadom na vykonané dokazovanie riadne a dostatočne zistil skutkový stav, vec aj správne právne posúdil, keď aplikoval ust. 420 ods. 1 Obč. zák., a § 128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c), § 128 ods. 11 písm. b), a § 129 ods. 1 zák. č. 461/2003 o sociálnom poistení, ktoré aj správne vyložil, a svoje rozhodnutie tiež odôvodnil tak, ako to malo na mysli v čase rozhodovania platné a účinné ust. § 157 ods. 2 O.s.p. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné, a dospel k správnemu záveru, že exekúcia bola dôvodná a prebehla v súlade so zákonom, a jej trovy, ktoré žalobcovi vznikli, je povinný znášať ako povinný v exekučnom konaní. S týmto záverom, ktorý viedol k zamietnutiu žaloby o náhradu škody, sa odvolací súd stotožnil. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a na odvolacie námietky žalobcu uvádza nasledovné. 12. Žalobca v odvolaní argumentoval zjednodušene povedané tým, že záver súdu prvej inštancie o oprávnenosti exekučného konania je nesprávny. Z jeho odvolania je tiež zrejmé, že namieta výlučne postup žalovaného, ktorý pristúpil k výkonu rozhodnutia a k vymáhaniu dlžnej sumy poistného v exekučnom konaní, keď tak podľa názoru žalobcu urobiť nemal, pretože on vyššie citovaným rozhodnutím predpísané poistné uhradil, a namietal tiež rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II ako súdu exekučného o jeho námietkach proti exekúcii. Odvolací súd sa s odvolacími námietkami žalobcu nestotožnil a vyhodnotil ich ako nedôvodné. V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že žalobca si voči žalovanému uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť neoprávnenou exekúciou vykonanou v prospech žalovaného za stavu, keď exekúcia riadne prebehla, a keď žalobca za svoju škodu považoval jej trovy a iné poplatky, ktoré mu vznikli ako povinnému v exekučnom konaní, a ktoré aj uhradil. Skutočnosť, že exekúcia nebola oprávnená, žalobca len tvrdil, ale žiadnym dôkazom nepreukázal, pričom samotnú exekúciu ani nerealizoval žalovaný, ale exekútor na základe poverenia na vykonanie exekúcie, vydaného exekučným súdom, ktorý aj zamietol námietky žalobcu ako povinného, a tým oprávnenosť vedenia exekúcie potvrdil. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že žaloba žalobcu nesmerovala voči štátu resp. exekútorovi, ale voči žalovanému, ktorý si ako oprávnený uplatnil výkon svojho rozhodnutia v exekučnom konaní. Odvolací súd považuje potom za potrebné uviesť, že žalovaný má právo uplatniť si výkon svojho rozhodnutia v exekučnom konaní, pričom o tom, či je exekúcia dôvodná, rozhoduje exekučný súd vydaním alebo nevydaním poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodovaním o námietkach povinného. V posudzovanej veci, ako už bolo uvedené vyššie, exekučný súd poverenie na vykonanie exekúcie vydal, a námietky povinného proti vedeniu exekúcie zamietol. Záver súdu prvej inštancie, že postup žalovaného, ktorý prikročil k nútenému výkonu svojho rozhodnutia, bol dôvodný, a trovy exekúcie, ktoré žalobcovi vznikli, je povinný znášať ako povinný v exekučnom konaní, je preto správny. Z tohto záveru je tiež nepochybné, že žalobca v konaní nepreukázal porušenie právnej povinnosti žalovaným, vznik škody, a príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a jemu spôsobenou škodou, a preto nemohol byť v konaní pred súdom prvej inštancie a ani v konaní pred odvolacím súdom úspešný. V odvolaní žalobca opätovne namietal výlučne neoprávnenosť exekúcie a podľa jeho názoru nesprávne rozhodnutie exekučného súdu o jeho námietkach proti exekúcii, a domáhal sa tak preskúmania a revízie samotného právoplatne skončeného exekučného konania, čo však nie je v právomoci všeobecného súdu v konaní o žalobe na náhradu škody, v ktorom len posudzuje, či žalobca preukázal, že žalovaný porušil právnu povinnosť, že jemu vznikla škoda, a že mu táto škoda vznikla v bezprostrednej príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovaným. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o nedôvodnosti žaloby, pretože žalobca nepreukázal už prvý predpoklad zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti žalovaným. Ak potom žalobu žalobcu o náhradu škody zamietol, rozhodol správne. 13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil. 14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. Žalovanému, plne úspešnému v odvolacom konaní, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).