Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/57/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214221802 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1214221802.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcov: X/ U.. O. F., E.. XX. XX. XXXX, I. K. Q.. Č.. XX, I., X/ B. I., E.. XX. XX. XXXX, I. K. Q.. Č.. XX, I., Y.. XX. XX. XXXX, X/ U.. W. I., E.. XX. XX. XXXX, I. K. Q.. Č.. XX, I., X/ I. D., E.. XX. XX. XXXX, I. Q.. Z. G. Č.. XXXX/XX - XX, B. E. K.G., X/ U.. Ľ. D., E.. XX. XX. XXXX, I. Q.. Z. Y.I. Č.. XXX/XX, G. S., všetci zastúpení: advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s. r. o., IČO: 36 860 662, Bajkalská ul. č. 13, Bratislava, proti žalovanému: BSS, spol. s r.o., IČO: 17 311 918, Rebarborová ul. č. 47, Bratislava, zastúpený advokátom: JUDr. Erik Šablatúra, Holíčska ul. č. 13, Bratislava, o uloženie povinnosti odstrániť vady diela, na odvolanie žalobcov 1/, 4/ a 5/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 26. novembra 2015, č. k. 17C/253/2014-191, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zastavil konanie vo vzťahu k žalobkyni 3/ a vo zvyšnej časti žalobu zo dňa 18. 09. 2014, doplnenú dňa 05. 11. 2014, ktorou sa žalobcovia 1/, 2/, 4/ a 5/ domáhali uloženia povinnosti žalovanému najneskôr do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku bezplatne odstrániť všetky vady vzniknuté na spoločných priestoroch, spoločných zariadeniach a nebytových priestoroch, v priestoroch garážových státí a pivničných priestoroch bytového domu „Obytný komplex Dolce Vita“, súpisné Č.. XXXXX, nachádzajúcom sa na pozemku parcela číslo XXXX/XX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, o výmere X.XXX A., parcela registra "., E. S. K. F. I. - A. Č. Z. I., F. I. U., v katastrálnom území Z. I., ktorý je Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, vedený na Liste vlastníctva č. XXXX, a to konkrétne: 1. vady vyskytujúce sa v prvom podzemnom podlaží - priestory garážových státí: - prasklina nad prechodovými dverami v dĺžke cca 1 m (pri vchode číslo 37 ) - prasklina nad prechodovými dverami v dĺžke cca 1 m (pri vchode č. 39) - prasklina nad prechodovými dverami v dĺžke cca 1 m (pri vchode č. 41) - prasklina nad prechodovými dverami v dĺžke cca 1 m (pri vchode č. 43) - prasklina na podlahovej časti v dĺžke cca 20 m 2. vady vyskytujúce sa v druhom podzemnom podlaží - priestory garážových statí: - prasklina nad prechodovými dverami v dĺžke cca 1,5 m (pri vchode č. 43) - prasklina nad prechodovými dverami v dĺžke cca 3 m (pri vchode č. 41) - prasklina nad prechodovými dverami v dĺžke cca 1,5 m (pri vchode č. 39) - prasklina nad prechodovými dverami v dĺžke cca 1 m (pri vchode č. 37) - prasklina nad prechodovými dverami v dĺžke cca 2 m (pri vchode č. 35) . opadávanie omietky pri garážových státiach č. 215, 216 a 217 · opraviť prasknutú podlahu po celej dĺžke podlahy 3. vady vyskytujúce sa v rámci vchodu č. 35 predmetného bytového domu: · prízemie: prasklina v dĺžke cca 3 m nachádzajúca sa pod schodiskom smerujúca k prízemiu · 1. posch.: prasklina pri okne o dĺžke cca 2 m · 2. posch.: prasklina pri okne o dĺžke cca 2 m · 4. posch.: prasklina pri okne o dĺžke cca 2 m 4. vady vyskytujúce sa v rámci vchodu č. 37 predmetného bytového domu: - prízemie: prasklina v dĺžke cca 2 m nachádzajúca sa pod schodiskom smerujúca k prízemiu - prízemie: chýbajúca špárovacia hmota medzi kachličkami pred vstupom o dĺžke cca 5 m · 1. posch.: prasklina nad oknom a pod schodiskom v dĺžke cca 2 m · 2. posch.: prasklina nad oknom a pod schodiskom v dĺžke cca 2 m · 3. posch.: prasklina nad oknom a pod schodiskom v dĺžke cca 5 m · 4. posch.: prasklina nad oknom a pod schodiskom v dĺžke cca 5 m 5. vady vyskytujúce sa v rámci vchodu č. 39 predmetného bytového domu: - prízemie: prasklina v dĺžke cca 4 m nachádzajúca sa pod schodiskom smerujúca k prízemiu · 1. posch.: prasklina nad oknom a pod schodiskom v dĺžke cca 4 m · 2. posch.: prasklina nad oknom a pod schodiskom v dĺžke cca 2 m · 3. posch.: prasklina nad oknom a pod schodiskom v dĺžke cca 3 m · 4. posch.: prasklina nad oknom a pod schodiskom v dĺžke cca 5 m 6. vady vyskytujúce sa v rámci vchodu č. 45 predmetného bytového domu: · prízemie: prasklina pri vstupe nad dverami v dĺžke cca 3m · 3. posch.: prasklina v dĺžke cca 50 cm - ľavé schodisko · 5. posch.: prasklina v chodbe pred bytmi v dĺžke cca 2m . 9. posch.: prasklina v chodbe a v chodbe pred bytmi v dĺžke cca 4 m a opadávanie omietky v týchto priestoroch v dĺžke cca 3 m · 9. posch.: prasklina v dĺžke cca 2 m - pravé schodisko · 11. posch.: prasklina v dĺžke cca 1,5 m - pravé schodisko · 12. posch.: opadávanie omietky pri „výleze“ na strechu 7. vady vyskytujúce sa v rámci vchodu č. 43 predmetného bytového domu: · prízemie : chýbajúca špárovacia hmota medzi kachličkami pred vstupom v dĺžke cca 1m · 1. posch.: prasklina nad oknom a pod schodiskom v dĺžke cca 2 m · 2. posch.: prasklina nad oknom a pod schodiskom v dĺžke cca 2 m · 3. posch.: prasklina nad oknom a pod schodiskom v dĺžke cca 2 m · 4. posch.: prasklina nad oknom a pod schodiskom v dĺžke cca 2 m 8. vady vyskytujúce sa v rámci vchodu č. 41 predmetného bytového domu: · 2. podz. pod. : prasklina nad schodiskom v dĺžke cca 1 m (pivnice) · 1. podz. pod. : prasklina nad schodiskom v dĺžke cca 2 m (pivnice) · 1. posch.: prasklina nad oknom a pod schodiskom v dĺžke cca 4 m · 2. posch.: prasklina nad oknom a pod schodiskom v dĺžke cca 4 m · 3. posch.: prasklina nad oknom a pod schodiskom v dĺžke cca 4 m · 4. posch.: prasklina nad oknom a pod schodiskom v dĺžke cca 2 m · 5. posch.: prasklina pri okne v dĺžke cca 3 m 9. vady vyskytujúce sa na vonkajšej časti predmetného bytového domu: · oprava odpadnutej dlažby na vonkajšej fasáde bytového domu pri vchode č. 45 · prasknutý sokel na zábradlí v dĺžke cca 1 m pred bytovým domom · prasknutá betónová príjazdová cesta vo vnútornej časti bytového domu 10. odstrániť všetky vady majúce za následok zatekanie do priestorov garáži a pivníc, t. j. priestorov druhého podzemného podlažia a priestorov prvého podzemného podlažia, a to vrátane, nie však výlučne: · úpravy umiestnenia odvodňovacieho žľabu tak, aby sa nachádzal v najnižšom bode prístupovej rampy · opravenia izolácie stien bytového domu z vonkajšej strany · opravy poškodenej izolácie v podlahe, stenách a stropoch · opravy tzv. „pracovnej škáry“ v miestach styku podlahy a zvislej nosnej konštrukcie · úpravy nevhodných sklonov podláh v priestoroch garážových státí, doplnenie samo odparovacích žľabov, resp. vykonanie iných potrebných opráv prípadne doplnení tak, aby nedochádzalo k stekaniu vody ku zvislým konštrukciám · opravy výstuže stropov, odstránenie korózie · opravy vzniknutých trhlín v stenách, stropoch a podlahách · opravy nevhodne utesnenej dilatačnej škáry · vykonanie všetkých ďalších opráv, ktoré budú potrebné na odstránenie zatekania, presakovania, praskania a ďalšieho poškodzovania priestorov druhého podzemného podlažia a priestorov prvého podzemného podlažia v predmetnom bytovom dome zamietol s tým, že žalobcom 1/ až 5/ uložil spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 218,76 eur k rukám právneho zástupcu žalovaného, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 4 ods. 1 písm. a) § 6 ods. 2, § 8 ods. 1, § 8b ods. 1, § 8b ods. 2 písm. c), § 9 ods. 2, § 13 ods. 1, 2, § 21 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a vecne nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie žalobcov 1/, 2/, 4/ a 5/ v konaní. Uviedol, že podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z., právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku zaväzujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, z čoho vyplýva solidárna zodpovednosť a právo všetkých vlastníkov, z dôvodu ktorého nie je možné uplatňovať čiastkové nároky odvodené od ideálnych vlastníckych podielov na spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu len vo vzťahu k jednotlivým vybraným vlastníkom osobitne. Poukázal na skutočnosť, že uplatňovanie nárokov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v procesnom postavení žalobcov, za ktorých by v konaní pred súdom podľa § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. mohol konať aj správca by bolo účelné, keďže zo zmluvy o výstavbe je zrejmé, že vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome je vyše 90 a takýto postup by umožnil aj komplexné posúdenie veci. Uviedol, že z dôvodu hospodárnosti konania nevykonával ďalšie dôkazy, ktoré by bolo potrebné realizovať vo vzťahu k ďalším tvrdeným skutkovým okolnostiam. Poukázal na zmluvu o výstavbe obytného komplexu „Dolce Vita“ zo dňa 04. 03. 2010, ktorú uzavrel žalovaný, ako obstarávateľ stavby a stavebník č. 1 v podiele 1/1 so stavebníkmi, v počte 97 podľa zákona č. 182/1993 Z. z., ktorej predmetom bola výstavba obytného komplexu, bytového domu „A“ s 81 bytmi, 128 garážovými státiami a 15 obchodnými priestormi a bytového domu „B“ s 59 bytmi a 6 obchodnými priestormi na ulici Vrakunská - Hradská v Bratislave, pričom podľa článku IV. zmluvy sa mali stavebníci stať vlastníkmi bytov, nebytových priestorov a spoluvlastníkmi spoločných častí a zariadení domu ako aj príslušenstva domu po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia katastrálneho úradu v Bratislave, Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu o povolení vkladu vlastníckeho práva k predmetnému bytovému domu s tým, že z článku IX. uvedenej zmluvy vyplýva, že obstarávateľ poskytol záruku za akosť obytného komplexu 36 mesiacov od odovzdania a prevzatia obytného komplexu do užívania, s výnimkou zabudovateľných komponentov, ktoré sú predmetom kusovej dodávky a u ktorých výrobcovia poskytujú kratšie záručné doby, ale neposkytol záruky na výrobky a materiál, ktorý mu poskytol niektorý zo stavebníkov k zabudovaniu alebo montáži. Uviedol, že po kolaudácii bytového komplexu došlo k uzatváraniu jednotlivých zmlúv o prevode vlastníctva bytu podľa § 5 zákona č. 182/1993 Z. z. medzi žalovaným, ako predávajúcim a medzi jednotlivými vlastníkmi a na základe týchto zmlúv sa žalobcovia 1/ až 4/ (okrem ďalších vlastníkov) stali vlastníkmi bytov, spoluvlastníkmi podielu na spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoluvlastníckeho podielu na nebytovom priestore s tým, že žalobca 1/ uzavrel so žalovaným zmluvu o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru dňa 21. 12. 2010, na základe ktorej sa stal výlučným vlastníkom bytu č. XXX - W. nachádzajúci sa na X. Z., vo vchode Č.. XX uvedeného bytového domu a zároveň spoluvlastníkom podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu o veľkosti 9250/1396100, spoluvlastníckom podiele o veľkosti 9250/11396100 na príslušných pozemkoch, ako i k bytu prislúchajúcej pivničnej kobky č. XXX W. a zároveň sa stal na základe zmluvy o prevode vlastníctva k nebytovým priestorom zo dňa 16. 02. 2011 vlastníkom garážových státí Č.. XXX W. Č.. XXX so spoluvlastníckym podielom na každom garážovom státí o veľkosti X/XXX na nebytovom priestore č. X - W. XXX nachádzajúcom sa v suteréne bytového domu; žalobca 2/ uzavrel kúpnu zmluvu dňa 05. 05. 2011 a do svojho výlučného vlastníctva nadobudol byt Č.. XXX - W. nachádzajúci sa na X. Z., K. K. Č.. XX bytového domu spolu s prislúchajúcou pivničnou kobkou Č.. XXX W. a príslušnými spoluvlastníckymi podielmi na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a pozemkom, ako aj spoluvlastnícky podiel na nebytovom priestore Č.. X - W. XXX o veľkosti X/XXX - garážové státie Č.. XXX; žalobcovia 4/ a 5/ nadobudli do podielového spoluvlastníctva byt Č.. XXX W. nachádzajúci sa na X. Z. vo vchode Č.. XX bytového domu spolu s prislúchajúcou pivničnou kobkou Č.. XXX W. a spoluvlastnícky podiel na nebytovom priestore Č.. X - W. XXX o veľkosti X/XXX - garážové státie Č.. XXX s tým, že taktiež nadobudli príslušný spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a pozemkoch. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že žalovaný ako predávajúci poskytol záruku na predmet prevodu na dobu 36 mesiacov od zápisu vlastníckeho práva kupujúcich do katastra nehnuteľností s tým, že na zabudované výrobky a technologické dodávky záruka poskytnutá výrobcom nebola, pričom kupujúci boli povinní zistené vady oznámiť predávajúcemu písomne bez zbytočného odkladu po ich zistení. Uviedol, že právny vzťah medzi stranami sporu sa riadi osobitným právnym predpisom, ktorým je zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, nakoľko dňa 03. 03. 2010 uzavreli vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu „Dolce Vita“, Vrakunská cesta č. 35, 37, 39, 41, 43, 45 zmluvu o výkone správy so správcom - ITAM s.r.o., IČO: 35 800 194, Drieňová ul. č. 37, Bratislava a nestotožnil sa s argumentáciou žalobcov, že uzavreli kúpnu zmluvu podľa Občianskeho zákonníka, nakoľko zákon č. 182/1993 Z. z. účinný k 01. 10. 2010 (ku dňu prevzatia bytového domu) upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva pozemku. Výrok, ktorým vo vzťahu k žalobkyni 3/ konanie zastavil odôvodnil právne ust. § 96 O. s. p. a vecne späťvzatím žaloby žalovanou 3/. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 2 v časti, v ktorej bolo konanie zastavené a žalovanému úspešnému v konaní priznal náhradu trov konania vo výške 218,76 eur pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov za 3 úkony právnej služby (1. prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 15. 04. 2015, 2. vyjadrenie k žalobe zo dňa 20. 08. 2015, 3. účasť na pojednávaní dňa 26. 11. 2015) v základnej sadzbe tarifnej odmeny 64,53 eur za jeden úkon + 3 x režijný paušál á 8,39 eur. 2. Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol, podali žalobcovia 1/, 4/ a 5/ v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p. a navrhli napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť im náhradu trov odvolacieho konania. Nesúhlasili s argumentáciou súdu prvej inštancie, že zmluvu o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru nie je možné podriaďovať právnej regulácii Občianskeho zákonníka z dôvodu, že prevod vlastníctva bytu je možné realizovať na základe akejkoľvek typickej, resp. atypickej zmluvy, ktorou možno prevádzať vlastníctvo k nehnuteľnostiam ako takým a je preto nepochybné, že pôjde o všetky scudzovacie zmluvy, medzi ktoré patrí aj kúpna zmluva, ktorá sa riadi reguláciou obsiahnutou v Občianskom zákonníku, z dôvodu ktorého zmluva o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru nie je špecifickým typom zmluvy, pretože ide o zmluvu, ktorá musí obsahovať podstatné náležitosti niektorého z konkrétnych druhov zmlúv a aj obligatórne náležitosti uvedené v ust. § 5 zákona č. 182/1993 Z. z. Uviedli, že ak jedna zmluvná strana uhradí určitú sumu za vec, ktorú má daný subjekt nadobudnúť do vlastníctva, tak ide o kúpnu zmluvu s tým špecifikom, že v tomto konkrétnom prípade je predmetom zmluvy byt ako vec nehnuteľná, takže ide o spôsobilý samostatný predmet občianskoprávnych vzťahov, pričom kúpna zmluva svojim charakterom zároveň vyžaduje špecifiká určené v ust. § 5 zák. č. 182/1993 Z. z. Žalobcovia 1/, 4/ a 5/ ďalej uviedli, že uvedená subsidiárna aplikácia všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka v prípade absencie zvláštnej právnej úpravy v rámci zákona o bytoch a nebytových priestorov vyplýva, aj z ust. § 20 Z. z., podľa ktorého, ak sa neurčí špeciálny predpis inak, použijú sa na prevod alebo prechod vlastníctva ustanovenia Občianskeho zákonníka, keď uvedené vyplýva aj z ust. § 3 uvedeného zákona, podľa ktorého sa aj na práva a povinnosti vlastníkov domov, bytov a nebytových priestorov subsidiárne vzťahuje Občiansky zákonník, skutočnosť, ktorá bola zohľadnená aj pri uzatváraní zmlúv o prevodoch vlastníctva bytov a nebytových priestorov, keďže je v nich uvedené, že sú uzavreté nielen podľa ustanovení zákona č. 182/1993 Z. z., ale aj v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Nestotožnili sa s právnym záverom súdu prvej inštancie, že v konaní neboli vecne aktívne legitimovaní a poukázali na subsidiárnu aplikáciu Občianskeho zákonníka a na solidárnosť postavenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov s tým, že právne úkony týkajúce sa spoločnej veci, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve, môže vykonávať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. 01. 2007, sp. zn. 29 Odo 1121/2004. Uviedli, že žalovaný je povinný splniť si svoju povinnosť voči nim, keďže už mimosúdnou dohodou sa snažili individuálne domôcť svojich práv vyplývajúcich im zo zodpovednosti žalovaného za vady veci predanej do podielového spoluvlastníctva s tým, že žalovaný je povinný zo zákona, ale aj zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru splniť si svoju povinnosť aj v prípade, ak by sa opravy domáhal iba jeden jediný spoluvlastník bez ohľadu na veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu. Poukázali na ust. § 513 Občianskeho zákonníka a uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 25. 03. 2008, sp. zn. 32 Odo 1057/2005, podľa ktorého má podielový spoluvlastník veci, ako veriteľ, v sporoch voči tretím osobám týkajúcej sa spoločnej veci samostatné právo na uplatnenie celej pohľadávky žalobou na súde, keď v uvedenej veci išlo o uplatnenie práv zo zodpovednosti za škodu a aj keď v posudzovanej veci ide o zodpovednosť za vady veci, je možné použiť analógiu a je treba postupovať podľa ust. § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedli, že sú v konaní aktívne vecne legitimovaní na podanie žaloby o uloženie povinnosti žalovanému, aby vykonal opravy predmetných garáží a ďalších priestorov špecifikovaných v petite žaloby z dôvodu, že sú vlastníkmi bytov a od žalovaného získali do vlastníctva aj jednotlivé podiely na spoločných častiach, zariadeniach domu, pozemkoch a taktiež na nebytových priestoroch z čoho je zrejmé, že majú, ako aj ďalší spoluvlastníci predmetných priestorov právo, tieto veci v právnom zmysle slova držať, aj keď je toto právo spoluvlastníkov obmedzené rovnakými právami vec držať patriacimi všetkým ostatným spoluvlastníkom, v dôsledku čoho môže každý spoluvlastník svoje právo vykonávať a uplatňovať a s ním spojené právne prostriedky ochrany v zmysle ochrany vlastníckeho práva a predchádzania škodám v prípade, ak neohrozí alebo nenaruší rovnaké práva ostatných spoluvlastníkov. Poukázali na skutočnosť, že sa domáhajú bezplatnej opravy uvedených priestorov u žalovaného, čo je na prospech všetkých spoluvlastníkov a žiadnym spôsobom to nepoškodzuje a neohrozuje ich vlastnícke práva, práve naopak, ich postup prostredníctvom aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka o podielovom spoluvlastníctve a aktívnej solidarite veriteľov je oprávnený a správny, pretože iba chránia svoje vlastné vlastníctvo a snažia sa predchádzať škodám na majetku aj ostatných spoluvlastníkov nachádzajúcom sa v uvedenom nebytovom priestore plniacom funkciu garáží. Uviedli, že zákonná úprava v rámci zákona č. 182/1993 Z. z. neobsahuje okrem ust. § 13 ods. 2, podľa ktorého nie je možné zrušiť podielové spoluvlastníctvo k spoločným častiam, zariadeniam, príslušenstvu a pozemku bytového domu, odlišnú úpravu od zákonnej úpravy uvedenej v Občianskom zákonníku a preto je aplikácia zákonnej úpravy podielového spoluvlastníctva obsiahnutá v Občianskom zákonníku správna a opodstatnená, keď je nutné vziať do úvahy aj osobitný charakter podielového spoluvlastníctva, ktorý je typický tým, že nakladanie so spoločnými časťami a zariadeniami domu, ako predmetmi spoluvlastníctva, je podľa § 13 zákona č. 182/1993 Z. z. úplne závislé od vlastníctva k bytu a je mu v tomto zmysle podriadené z čoho vyplýva, že ak je byt spôsobilým samostatným predmetom vlastníctva, vlastník s ním môže podľa svojho uváženia disponovať, takže predmetom takejto dispozície budú vždy spolu s bytom aj tieto predmety podielového spoluvlastníctva. Uviedli, že pri nadobudnutí bytu do vlastníctva od scudziteľa, t. j. od žalovaného, je práve on zodpovedným subjektom pre prípad vyskytnutia sa vád na predmete prevodu a subjektom oprávneným je jeho nadobúdateľ, tzn. subjekty vystupujúce v tomto konaní ako žalobcovia a nároky zodpovednosti za vady vyskytnuté sa nielen na bytoch samotných, ale aj na spoločných častiach a zariadeniach domu je oprávnený uplatňovať konkrétny vlastník samostatne. Poukázali na skutočnosť, že ak by akceptovali argumentáciu súdu prvej inštancie, viedlo by to k absurdnému záveru, že pri každom jednotlivom prevode bytu, s ktorým je nerozlučne spojený aj prevod príslušného spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu, by bol potrebný súhlas ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ako podielových spoluvlastníkov. Uviedli, že subjektmi právneho vzťahu zo zodpovednosti za vady sú vždy účastníci konkrétneho právneho úkonu a teda nemožno mať pochybnosti, že subjektom zodpovednostných vzťahov je na jednej strane kupujúci, tzn. nadobúdateľ bytu, ako oprávnený a na druhej strane predávajúci, ako zodpovedný subjekt s poukazom na ust. § 499 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia v dôvodoch svojho odvolania ďalej uviedli, že vzhľadom na právnu povahu zmluvy v tejto veci, je relevantným ust. § 625 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa práva zo zodpovednosti za vady uplatňujú priamo u predávajúceho, u ktorého bola vec kúpená, pričom výnimka je daná len v tom prípade, ak v záručnom liste došlo k určeniu podnikateľa povinného opravu vykonať, keď pri predaji bytov a prináležiacich spoluvlastníckych podieloch na spoločných častiach, zariadeniach, pozemkoch a nebytových priestoroch došlo zo strany predávajúceho k stanoveniu 36 mesačnej záručnej doby na predmet prevodu vlastníctva a podľa ustanovení jednotlivých zmlúv si zmluvné strany dohodli uplatňovanie konkrétnych práv priamo u predávajúceho, žalovaného. Uviedli, že správca bytového domu nemá oprávnenie na uplatňovanie práv zo zodpovednosti za vady, ani oprávnenie na podanie reklamácie, nakoľko toto právo patrí vždy priamemu účastníkovi kúpnej zmluvy, jednotlivým vlastníkom bytov a nebytových priestorov, ktorí uzavreli s predávajúcim kúpne zmluvy a zároveň poukázali na svoje podanie zo dňa 11. 11. 2015 týkajúce sa presného postupu reklamácie vád voči žalovanému, a aj Zmluvu o výkone správy zo dňa 03. 03. 2010 a zákon č. 182/1993 Z. z., z ktorých nevyplýva pre správcu oprávnenie uplatňovať u žalovaného individuálne nároky vyplývajúce z jednotlivých zmlúv o prevode vlastníctva nimi uzatvorených. Uviedli, že vzťah medzi nimi a žalovaným je potrebné posudzovať ako spotrebiteľský podľa § 52 Občianskeho zákonníka a spotrebiteľský charakter zmluvy umožňuje jej podriadenie pod ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to pod ustanovenie o predaji tovaru v obchode z čoho je zrejmé, že je potrebné vychádzať z osobitnej regulácie upravenej v § 619 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď právny názor, že kúpnu zmluvu, predmetom ktorej je byt a spoločné časti a zariadenia bytového domu, možno považovať za spotrebiteľskú kúpnu zmluvu je ustálený a akceptovaný aj v judikatúre súdov (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 33 Odo 1314/2005). Žalobcovia 1/, 4/ a 5/ vo svojom odvolaní k argumentácii prvoinštančného súdu, ktorý sa v napadnutom rozhodnutí odvolal na Zmluvu o výstavbe obytného komplexu Dolce Vita zo dňa 04. 03. 2010, ktorej zmluvnými stranami je 96 stavebníkov, medzi ktorými je aj žalovaný, ktorý je ale zároveň aj zhotoviteľom stavby uviedli, že nakoľko si žalovaný vo svojom vlastníctve ponechal istý podiel na danom bytovom komplexe, resp. istý počet bytov, ktoré im následne zmluvami o prevode vlastníctva predal a v rámci individuálnych zmlúv kúpneho charakteru poskytol záručnú dobu na predmety kúpy, je uvedená Zmluva o výstavbe vo vzťahu k nim právne irelevantná, pretože jej pôsobením získal časť bytového komplexu do vlastníctva žalovaný a nie oni a bolo len na vôli žalovaného, či a akú záruku im ako kupujúcim poskytne na predmet prevodu vlastníctva. 3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov 1/, 4/ a 5/ uviedol, že navrhuje rozsudok v jeho napadnutej časti potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) v sume 73,11 eur. Uviedol, že s tvrdeniami s tvrdeniami žalobcov 1/, 4/ a 5/ uvedenými v odvolaní nesúhlasí, nakoľko súd prvej inštancie vo veci úplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. 4. Žalobcovia 1/, 4/ a 5/ v podaní, ktorým sa vyjadrili k vyjadreniu žalovaného k ich odvolaniu uviedli, že žalovaný neuviedol žiadne právne a skutkové argumenty, ale iba zopakoval skutočnosti konštatované v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktorý však vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže súd prvej inštancie nesprávne kvalifikoval zmluvu o prevode vlastníctva bytu a nebytových priestorov a žalobu zamietol pre nedostatok ich aktívnej vecnej legitimácie. Poukázali na skutočnosť, že v konaní preukázali nielen opodstatnenosť ich nároku, ale najmä to, že prevod vlastníctva bytu je možné realizovať na podklade akejkoľvek typickej, resp. atypickej zmluvy, ktorou sa môže prevádzať vlastníctvo k nehnuteľnostiam ako takým, medzi ktoré patrí aj kúpna zmluva a namietli, že názor súdu prvej inštancie, že zmluva o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru predstavuje osobitný zmluvný inštitút, ktorý nie je možné podriaďovať právnej regulácii Občianskeho zákonníka, je absolútne nesprávny, nakoľko nemá oporu v právnej úprave. Poukázali na skutočnosť, že ak príde jednou zmluvnou stranou k úhrade určitej sumy za vec, ktorú má daný subjekt nadobudnúť do vlastníctva, ide o kúpnu zmluvu s tým, že v posudzovanej veci je predmetom zmluvy byt, ako nehnuteľná vec a byt je spôsobilý samostatný predmet občianskoprávnych vzťahov a takáto (svojim charakterom) kúpna zmluva bude vyžadovať aj špecifiká určené § 5 zákona č. 182/1993 Z. z. Nestotožnili sa ani s právnym záverom súdu prvej inštancie, ktorý napadnutým rozsudkom ich žalobu zamietol pre nedostatok ich aktívnej vecnej legitimácie, nakoľko pri solidárnosti postavenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov nevzal do úvahy, okrem iného základný pojmový znak podielového spoluvlastníctva, ktorým je skutočnosť, že podieloví spoluvlastníci sú oprávnení a povinní voči tretím osobám spoločne a nerozdielne z čoho vyplýva, že právne úkony týkajúce sa spoločných vecí, ktoré sa nachádzajú v podielovom spoluvlastníctve môže vykonávať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov. Uviedli, že žalovaný by bol zo zákona a zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru povinný splniť si svoju povinnosť aj v prípade, ak by sa opravy domáhal iba jeden jediný spoluvlastník bez ohľadu na veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu, z dôvodu ktorého sú v konaní aktívne vecne legitimovaní k domáhaniu sa opravy garáží a ďalších priestorov špecifikovaných v petite žaloby, pretože vlastnia byty, ktoré získali od žalovaného do vlastníctva spolu s jednotlivými podielmi na spoločných častiach, zariadeniach domu, pozemkoch a nebytových priestoroch. Uviedli, že subjektmi právneho vzťahu zo zodpovednosti za vady sú vždy účastníci konkrétneho právneho úkonu, z ktorého príslušné nároky rezultujú a teda nemožno mať pochybnosti, že subjektom zodpovednostných vzťahov je na jednej strane kupujúci, tzn. nadobúdateľ bytu v postavení oprávneného a na druhej strane predávajúci v postavení zodpovedného subjektu s tým, že v súlade s ust. § 625 Občianskeho zákonníka je nutné právo zo zodpovednosti za vady uplatniť priamo u predávajúceho, u ktorého bola vec kúpená, pričom výnimku predstavuje prípad, keď v záručnom liste došlo k určeniu podnikateľa povinného opravu vykonať. Uviedli, že pri predaji bytov a prislúchajúcich spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach, zariadeniach, pozemkoch a nebytových priestorov došlo zo strany predávajúceho k stanoveniu 36 mesačnej záručnej doby na uvedené predmety prevodu vlastníctva a v ustanoveniach zmlúv si zmluvné strany dojednali uplatňovanie konkrétnych práv priamo u predávajúceho, t. j. u žalovaného. Žalobcovia 1/, 4/ a 5/ ďalej uviedli, že pri akceptácii výkladu prezentovaného súdom prvej inštancie by bolo možné dospieť až k absurdnému záveru, že pri každom jednotlivom prevode bytu, s ktorým je spojený aj prevod príslušného spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu, by mal byť potrebný súhlas aj ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov ako podielových spoluvlastníkov, avšak takýto záver nie je akceptovateľný a je nesprávny. Poukázali na skutočnosť, že správca nie je oprávnený subjekt na uplatňovanie práv zo zodpovednosti za vady, z dôvodu ktorého nemôže podať ani reklamáciu, nakoľko toto právo patrí iba priamemu účastníkovi kúpnej zmluvy a v posudzovanej veci jednotlivým vlastníkom bytov a nebytových priestorov, ktorí uzavreli kúpne zmluvy s predávajúcim. Uviedli, že vo svojom podaní zo dňa 11. 11. 2015 presne opísali postup reklamácie vád voči žalovanému, pričom ustanovenia jednotlivých zmlúv o prevode vlastníctva obsahujú dojednanie záručnej doby a spôsob uplatňovania si práv zo zodpovednosti za vady priamo u predávajúceho, keď bolo iba na žalovanom, či a akú záruku im poskytne. 5. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 380 ods. l zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 378 ods. l C. s. p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvej inštancie nerozhodol bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 16. februára 2017 podľa § 219 ods. 3 C. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli právni zástupcovia strán sporu upovedomení zákonným spôsobom. 6. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účinný do 30. 06. 2016) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.). 7. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadnuc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým žalobu žalobcov 1/, 2/, 4/ a 5/ zamietol. 9. K odvolacej námietke žalobcov 1/, 4/ a 5/ v odvolaní, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne. 10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, že žalobcovia 1/, 4/ a 5/ (žalobca 2/ v priebehu konania dňa 13. 09. 2015 zomrel), nie sú v konaní nositeľmi vecnej aktívnej legitimácie, nakoľko sa svojou žalobou domáhajú odstránenia vád na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu, ktorého správu vykonáva správca na základe zmluvy o výkone správy uzavretej podľa § 8 zákona č. 182/1993 Z. z. dňa 03. 03. 2010 medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu Dolce Vita, Vrakunská ul. č. 35, 37, 39, 41, 43, 45, Bratislava a obchodnou spoločnosťou ITAM s.r.o., IČO: 35 800 194, Drieňová ul. č. 37, Bratislava, ako správcom a podľa ktorej vlastníci bytov a nebytových priestorov poverili správcu zabezpečovaním prevádzky, údržby a opráv spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva, zabezpečovaním plnení spojených s užívaním bytov, nebytových priestorov domu a ďalších služieb za podmienok dojednaných touto zmluvou a zároveň sa zaviazali správcovi zaplatiť odmenu za vykonanie správy bytového domu vo výške ďalej dohodnutej v tejto zmluve (článok I. bod 2 zmluvy) z čoho vyplýva, že správca pri výkone správy koná v mene vlastníkov a na ich účet, v dôsledku čoho pri právnych úkonoch správcu vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpeným vlastníkom bytov a nebytových priestorov. 11. Podľa § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. 12. Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že správca má oprávnenie konať pri správe majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov samostatne, tzn. môže uplatňovať aj hmotnoprávne nároky vlastníkov bez ich súhlasu a konať na súde pri správe majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov s tým, že správca má aj oprávnenie vykonávať všetky procesné práva podľa príslušného procesného predpisu na úspešné hájenie práv a záujmov vlastníkov v dome, v zásade zastupuje a koná v súdnych konaniach v mene všetkých vlastníkov s výnimkou tých vlastníkov, ktorí sú na strane žalovaného (najmä pri vymáhaní pohľadávok). 13. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že zmluva o výkone správy je právnym titulom na výkon správy v dome správcom, ktorú uzatvárajú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome s osobou, ktorú si zvolili za svojho správcu. Správca by sa mal v zmluve predovšetkým zaviazať, že bude konať tak, aby zabezpečil nerušený výkon vlastníckych práv vlastníkov, ktorých majetok bude spravovať. Na splnenie svojho záväzku je správca povinný starať sa o prevádzku, údržbu, opravy v dome s odbornou starostlivosťou podľa požiadaviek vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. 14. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný, ako obstarávateľ a stavebník č. 1 v podiele 1/1 uzavrel so stavebníkmi č. 2 až 97 dňa 04. 03. 2010 zmluvu o výstavbe obytného komplexu Dolce Vita na ulici Vrakunská - Hradská v Bratislave podľa zákona č. 182/1993 Z. z. s tým, že stavebníci sa zaviazali podľa príslušných ustanovení uvedeného zákona uzavrieť zmluvu o výkone správy domu s vybranou správcovskou organizáciou (článok XI. zmluvy), ktorú aj dňa 03. 03. 2010, s účinnosťou od 01. 10. 2010 uzavreli, pričom Mestská časť Bratislava - Podunajské Biskupice Kolaudačným rozhodnutím zo dňa 07. 09. 2010, právoplatným dňa 16. 09. 2010, povolila užívať uvedený obytný komplex, z čoho vyplýva, že dňom uzavretia zmluvy o výkone správy došlo k prechodu práv a povinností vyplývajúcich zo zodpovednosti za vady stavby z jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov na správcu, keďže ho poverili zabezpečovaním prevádzky, údržby a opráv spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva bytového domu. 15. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcov 1/, 4/ a 5/ v podanom odvolaní, že je potrebné v posudzovanej veci vychádzať z ustanovení Občianskeho zákonníka o podielovom spoluvlastníctve a aktívnej solidarite veriteľov, nakoľko znenie osobitného zákona (zákona č. 182/1993 Z. z.) vylučuje aplikáciu všeobecného zákona (Občianskeho zákonníka), keďže z ust. § 13 zákona č. 182/1993 Z. z. vyplýva, že s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a spoluvlastníctvo alebo iné spoločné práva k pozemku, pričom v tomto ustanovení je upravený jeden zo základných princípov, ktoré sú spojené s existenciou vlastníctva bytu a nebytového priestoru v dome, ktorým je tzv. akcesorita spoluvlastníctva spoločných častí a spoločných zariadení domu, ktorá je nevyhnutná na riadny výkon vlastníckych práv k bytom a nebytovým priestorom. Je nutné uviesť, že toto spoluvlastníctvo je popri spoluvlastníctve vymedzenom v ust. § 136 a nasl. Občianskeho zákonníka osobitným druhom spoluvlastníctva upraveným našim právnym poriadkom, pre ktoré je typická akcesorita, ktorá v tomto prípade predstavuje nerozlučnú spätosť spoluvlastníctva k spoločným častiam a spoločným zariadeniam domu, príslušenstva a prípadne aj k pozemku s existenciou vecného práva k bytu alebo nebytovému priestoru. Z dôvodu špecifického charakteru bytu a nebytového priestoru ako osobitného predmetu občianskoprávnych vzťahov, sa každý vlastník v dome spadajúcom pod režim zákona č. 182/1993 Z. z. zároveň stáva s nadobudnutím bytu alebo nebytového priestoru ex lege aj spoluvlastníkom spoločných častí, spoločných zariadení domu a jeho príslušenstva, pričom zákon toto spoluvlastníctvo vymedzuje ako podielové, tzn. ide o ideálne spoluvlastníctvo, pri ktorom jednotliví spoluvlastníci nie sú vlastníkmi reálne rozdelených spoločných častí a spoločných zariadení domu, resp. jeho príslušenstva alebo pozemku, keď vlastníkom prináleží len ideálny podiel na takýchto častiach a zariadeniach determinovaný veľkosťou ich bytu alebo nebytového priestoru, ktorý vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci, t. j. vlastníci bytov a nebytových priestorov podieľajú na určitých právach a povinnostiach vyplývajúcich z ich spoluvlastníckych podielov k spoločným častiam a spoločným zariadeniam domu. Odvolací súd považuje za potrebné zároveň uviesť, že oproti právnej úprave podielového spoluvlastníctva obsiahnutej v Občianskom zákonníku je tu evidentná odlišnosť vo viacerých aspektoch, keď podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru, ako sa spoluvlastníci podieľajú na všetkých právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva určitej veci, ale podľa zákona č. 182/1993 Z. z. tento podiel vyjadruje iba oprávnenie na určité práva a povinnosti, keď ďalšou odlišnosťou, ktorou sa spoluvlastníctvo podľa ust. § 13 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. odlišuje od všeobecnej právnej úpravy zakotvenej v Občianskom zákonníku, je nemožnosť využitia niektorých princípov vyplývajúcich zo všeobecného civilného kódexu týkajúcich sa hospodárenia so spoločnou vecou v podielovom spoluvlastníctve, spôsobu rozhodovania spoluvlastníkov, ako aj ich vzťahu voči tretím osobám, ktoré upravuje ust. § 139 Občianskeho zákonníka. Právo nakladať, ako aj právo rozhodovať o spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu neobsahuje v sebe právo disponovať s týmto predmetom spoluvlastníctva ako so samostatnou vecou, pretože právo rozhodovať prináleží všetkým spoluvlastníkom spoločných častí a spoločných zariadení spoločne, nakoľko to vyplýva z ich vlastníctva k bytu a nebytovému priestoru v dome, pričom právo podieľať sa na správe a rozhodovaní o spoločných záležitostiach domu sa realizuje hlasovaním na schôdzi alebo zhromaždení vlastníkov (§ 14 zákona č. 182/1993 Z. z.). 16. Súd prvej inštancie preto dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobcovia 1/, 4/ a 5/ nie sú v konaní vecne aktívne legitimovaní, nakoľko nárok na odstránenie vád, ktoré sa vyskytli v spoločných, nebytových a pivničných priestoroch bytového domu, by si museli uplatniť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu, keďže právo rozhodovania o spoločnej veci prináleží všetkým spoluvlastníkom spoločných častí a spoločných zariadení v bytovom dome, za ktorých koná ich správca. 17. Podľa § 387 ods. 1 C. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 18. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil. 19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 2 C. s. p. tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške z dôvodu úspechu žalovaného v odvolacom konaní s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).