Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/260/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214223860 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1214223860.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek senátu: JUDr Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobcu: Toli.sk, s.r.o., Sokolská 540/85, 013 24 Strečno, IČO: 47 182 652, zast. JUDr. T. T., advokátka, Y.. T. XX, XXX XX Ž. proti žalovanej: T. B., nar. XX.XX.XXXX, W. XXXXX/X, XXX XX X., v konaní o zaplatenie 100 ,- eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 16.09.2015, č. k. 8C/155/2015-51, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 16.09.2015, č. k. 8C/155/2015-51 v napadnutej časti, p o t v r d z u j e . Žalovanej sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 100,- eur s 5,25 % ročným úrokom z omeškania od 09.06.2014 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách prvostupňového konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. 2. Žalobca sa žalobou zo dňa 13.10.2014 domáhal voči žalovanej sumy 100,- eur, vrátane spracovateľského poplatku vo výške 26,70 eur, poplatku za listovú upomienku vo výške 25 eur a náklady na prípravu a predanie pohľadávky vo výške 15 eur spolu s úrokom z omeškania. 3. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 14.05.2014 uzavrel so žalovanou Zmluvu o pôžičke č. L., predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 100,- EUR, po dobu 25 dní. Žalovaná sa v postavení spotrebiteľa zároveň zaviazala uhradiť spracovateľský poplatok vo výške 26,70 EUR. Žalovaná vopred poznala výšku spracovateľského poplatku, ktorá bola uvedená aj v Zmluve o pôžičke a v Zmluvných podmienkach v bode 4., 4.1 a 4.2. Zmluva o pôžičke bola uzavretá ako zmluva na diaľku v elektronickej forme, prostredníctvom osobného účtu žalovanej, ktorý žalobca zriadil na základe vyplnených osobných údajov. Žalovaná sa registrovala na stránke firmy Toli.sk, s.r.o. 30.01.2014, počas registrácie si vytvorila vlastné konto s prihlasovacími údajmi a zvolila si prístupové heslo, ktoré poznala len ona. Na znak súhlasu so zmluvnými podmienkami, poslala na účet žalobcu registračný poplatok 20 centov, čím akceptovala zmluvné podmienky. Žalovaná odoslaním on- line žiadosti o uzavretie Zmluvy o pôžičke výslovne požiadala žalobcu, aby Zmluva o pôžičke bola uzatvorená na diaľku bez súčasnej fyzickej prítomnosti žalobcu a žalovanej a súčasne sa žalovaná oboznámila aj so Všeobecnými obchodnými podmienkami, Zmluvou o pôžičke a súhlasila s výškou pôžičky, spracovateľským poplatkom, dobou splatnosti a RPMN. Žalobca žiadosť žalovanej akceptoval a finančné prostriedky vo výške 100,- EUR dňa 14.05.2014 žalovanej poukázal. Splatnosť úveru nastala dňa 08.06.2014. Žalovanej bola zaslaná listová upomienka zo dňa 23.06.2014, ktorú žalobca účtuje a uplatňuje podľa zmluvných podmienok bod 6.5. Na predžalobnú výzvu zo dňa 10.07.2014 žalovaná nereagovala a svoje povinnosti si nesplnila. 4. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. 5. Podľa § 200ea O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,- eur, od toho okamihu ide o drobný spor. 6. Na prejednanie veci samej súd prvej inštancie nenariadil pojednávanie, pretože podľa § 115a ods. 2 O. s. p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 02.09.2015. 7. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania po oboznámení sa s oznámením Zmluvy o pôžičke zo dňa 14.05.2014, zmluvnými podmienkami pre spotrebiteľské úvery vo forme krátkodobej pôžičky, predloženými listinami dôkazmi zo strany žalobcu, vec právne posúdil podľa §657 Občianskeho zákonníka, v spojení s ust. § 52 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka, zároveň poukázal na zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. (§1 ods. 2, 3 písm. l, § 2 písm. c, § 9 ods. 1, 2, písm. y, § 24 citovaného zákona, spojeným s ust. § 11 ods. 1 písm. b). Zároveň poukázal na ust. § 2 zák. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v spojení s ust. § 3 § 4 citovaného zákona. 8. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu je čiastočne dôvodný. Konštatoval, že pred uzavretím samotnej zmluvy o poskytnutí pôžičky žalobca na diaľku poskytol žalovanej informácie v zmysle § 4 zák. č 266/2005 Z. z. a to vo forme oboznámenia sa zo zmluvnými podmienkami. Uviedol, že zmluva o pôžičke, tiež zmluvné podmienky boli vyhotovené ako formuláre, ktorých obsah žalovaná nemohla ovplyvniť, nakoľko boli pripravené vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je pritom nepochybné, že žalobca pri uzavieraní zmluvy vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná uzavrela zmluvu ako fyzická osoba za účelom priamej osobnej spotreby pre seba, resp. pre príslušníkov svojej domácnosti. 9. Súd zmluvu o pôžičke posudzoval aj podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. V prejednávanej veci ide o pôžičku, ktorá sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace, a teda nejde o spotrebiteľský úver v pravom slova zmysle (§ 1 ods. 2 písm. písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z.), avšak vzhľadom na to, že žalobca je tzv. iným veriteľom podľa § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z. z., aj na takýto zmluvný vzťah sa podľa § 24 zákona č. 129/2010 Z. z. aplikujú niektoré zákonné ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, a to aj § 9 ods. 1, 2 a § 11 zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý stanovuje zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a sankcie za nedodržanie ust. § 9 tohto zákona. 10. Súd po preskúmaní Zmluvy o pôžičke č. L., zo dňa 14.05.2014 zistil, že neobsahuje všetky náležitosti tak, ako to vyžaduje § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., a to údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpisu zmluvy, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok (§ 9 ods. 2 písm. y) zákona č. 129/2010 Z. z.). Vzhľadom na to sa pôžička poskytnutá žalobcom považuje v zmysle § 11 ods. 1 písm. a), v spojení s § 24 zákona č. 129/2010 Z. z. za bezúročnú a bez poplatkov. 11. Súd prvej inštancie považuje za nesporné, že žalobca poskytol žalovanej finančné prostriedky v sume 100,- EUR, ktoré žalovaná v lehote splatnosti žalobcovi nevrátila. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že žaloba je v tejto časti dôvodná, a preto zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 100,- EUR. 12. O úrokoch z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Žalobca požadoval priznať úroky z omeškania od 08.06.2014, kedy bola dohodnutá splatnosť pôžičky. Žalovaná sa však dostala do omeškania až v deň nasledujúci po splatnosti pôžičky, t.j. 09.06.2014, kedy základná úroková sadzba ECB predstavovala 0,25%. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne od 09.06.2014 do zaplatenia. K uplatňovanému nároku a to spracovateľského poplatku v sume 26,70 eur, poplatku za listovú upomienku v sume 25,- eur a náklady na prípravu a predanie pohľadávky vo výške 15,- eur. 13. Súd prvej inštancie poukázal na bod 6.5 prvej vety Zmluvných podmienok, ako aj na bod 6.6 Zmluvných podmienok, a keďže zmluva o pôžičke neobsahovala všetky predpísane náležitosti, zmluva sa stala bezúročnou a bez poplatkov. Vo vzťahu k poplatkom za listovú upomienku vo výške 25,- EUR a za postúpenie pohľadávky na vymáhanie vo výške 15,- EUR súd záverom uviedol, že je toho názoru, že išlo o skryté sankcie a nie o náhradu skutočných nákladov. Súd prvej inštancie zdôraznil, že náklady na jednu listovú upomienku nemôžu za žiadnych okolností dosiahnuť sumu 25,- eur , tiež poplatok za postúpenie pohľadávky o výške 15,- eur, súd prvej inštancie považoval za neprijateľný, keďže žalobca nepreukázal žiadne skutočné súvislosti s odovzdaním veci na vymáhanie, že mu skutočne vznikli náklady v požadovanej výške, pričom žalovaná ako spotrebiteľ nemohla toto zmluvné dojedanie ovplyvniť. Preto nárok žalobcu na zaplatenie spracovateľského poplatku vo výške 26,70 eur, poplatku za listovú upomienku v sume 25,- eur a náhradu nákladov na prípravu predanie pohľadávky vo výške 15,- eur spolu 66,70 eur považoval za nedôvodný a v tejto časti žalobu žalobcu zamietol. 14. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. O.s.p., keďže mal žalobca vo veci úspech len čiastočný, žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. 15. Proti tomuto rozsudku v stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, a to v zamietajúcej časti rozsudku, a v odvolacom petite žiadal, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu v „Nitre“ pod sp. zn. 12C/315/2015-34, zo dňa 21.09.2015 zrušil a priznal žalobcovi okrem nárokov priznaných mu v prvostupňovým súdom i nárok za spracovateľský poplatok, a nárok za upomienku vo výške 25,- eur, vrátané plnej náhrady trov konania. Uviedol že, pokiaľ súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi nárok na spracovateľky poplatok z dôvodu že, sa jedná o absolútne neplatné dojednanie medzi účastníkmi pôžičkového vzťahu, a s odôvodnením, že odplata za poskytnutie pôžičky je možná len vo forme úrokov, pričom poukazuje na ust. § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a tiež pokiaľ konštatuje rozpor so zákonom v zmysle § 39 OZ, žalobca uvedený názor súdu považuje za nesprávny. Spracovateľky poplatok je bežným nákladom spojením s pôžičkou, jedná sa vždy akú si paušalizovanú náhradu, ktorá pokrýva administratívne a personálne náklady spojené s procesom vybavenia pôžičky, posúdením bonity žiadateľa a iné. Náklad nie je pretavený do úrokov a je ho možne štandardne dojednať ako vedľajšie dojednanie v zmluve o pôžičke. 16. Ustanovenie § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka obsahuje len základu úpravu typu zmluvného vzťahu a nezakazuje ďalšie vedľajšie dojednania medzi účastníkmi, a už vôbec nie pod sankciou neplatnosti takto uzavretého zmluvného vzťahu. 17. Pokiaľ súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie poplatku za upomienku, keď žalobca nepreukázal, aké konkrétne náklady mu s vypracovaním upomienok a urgencie vznikli, tento záver súdu taktiež žalobca považoval za nesprávny. Nárok na zaplatenie tohto zmluvného poplatku vyplýva žalobcovi zo zmluvného dojednania, článok 6 bod 6.5 Zmluvných podmienok. Jedná sa o štandardné zmluvné dojednanie, poplatok je paušalizovaný a pokrýva všetky personálne, administratívne, ako aj materiálne poplatky za SMS upomienky a ďalšie, ktoré sú spojené s vymáhaním pohľadávky. Žalovaná bola riadne s týmto poplatok uzrozumená, poplatok predstavuje samostatné zmluvné dojednanie. Poukázal na zásadu zmluvnej voľnosti, pričom dojednanie nie je v rozpore konkrétnym ustanoveným zákona. Pokiaľ súd dospel k záveru, že dojednanie je neplatné, keďže nebolo dojednané individuálne, tento záver považoval za nesprávny pretože za neplatné môže súd vyhlásiť len také dojednanie, ktoré neboli individuálne dojednané, ktoré zároveň spôsobujú značnú nerovnováhu v zmluvnom vzťahu. Táto nerovnováha jej príčiny musia dostatočne a presvedčivo súdom zdôvodnené. V tejto časti súdneho odôvodnenia absentuje presvedčivosť dôvodov pre vyslovenie takéhoto záveru. V tejto súvislosti je nesprávny i výrok súdu prvej inštancie o nepriznaní nároku nároku na náhradu trov konania, nebola priznaná plna náhrada trov právneho zastúpenia. 18. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 07.01.2016 vyzval žalobcu, aby doplnil odvolanie zo dňa 30.10.2015, najmä aby uviedol proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, a v ako rozsahu ho napáda, keď žalobca v odvolaní uviedol, že odvolanie smeru proti rozsudku 8C/155/2015-51 zo dňa 16.09.2015, pričom v závere žiada aby bo zrušený rozsudok Okresného súdu „Nitra“, sp. zn. 12C/315/2015-34, zo dňa 21.09.2015 a zároveň obsah odvolania nekorešponduje z odôvodnením rozsudku Okresného súdu Bratislava II pod sp. zn. 8C/155/2015-51. 19. Žalobca podaním doručeným dňa 07.03.2016 doplnil odvolanie zo dňa 30.10.2015, stým, že predmetné odvolanie smeruje voči tej časti rozsudku súdu prvej inštancie sp. zn. 8C/115/2015-51 zo dňa 16.09.2015, ktorou súd žalobcovi nepriznal spracovateľky poplatok, poplatok za listovú upomienku a náklady na prípravu a predanie pohľadávky, súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia. 20. Uviedol že, údaj týkajúci sa ročnej percentuálnej miery nákladov je uvedený na strane 2 dotknutej zmluvy, a preto súd prvej inštancie v tejto časti nesprávne zhodnotil skutkový stav a nie je dôvod, aby zmluva o pôžičke bola L. za zmluvu bezúročnú a bez poplatkov. 21. Súd prvej inštancie najskôr vo veci vydal platobný rozkaz zo dňa 03.12.2014 a neskôr vydával vo veci rozsudok zo dňa 16.09.25015 bez náležitého odôvodnenia spôsobuje arbitrárnosť napadnutého rozsudku a jeho nepreskúmateľnosť. 22. Žalobca poukázal na rozhodnutie iných súdov v obdobných nárokoch stým, že poukázali na princíp právnej istoty, aby sa na určitú právnu otázku pri jej opakovaní totožných alebo obdobných podmienkach, dala rovnaká odpoveď v súlade s rozhodnutím USSRI 87/93, PL. Us 16/95 a iné. 23. Rozsudok súdu prvej inštancie žalobca napáda minimálne v rozsahu že, mu nebol priznaný súdny poplatok vo výške 16,50 eur a trovy zastúpenia vo výške 73,92 eur, pričom pokiaľ sa týka úkonu pred žalobnej výzvy, tento úkon si žalobca uplatňuje v súlade s ust. § 13 písm. a) , úkony právnej služby v občianskom konaní a iné úkony právnej služby, ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z.. Zároveň poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 09.06.2010 sp. zn. 3N Odo/2/2010 v zmysle ktorého príslušenstvom pohľadávky sú vynaložené náklady na odmenu za právnu službu poskytnutú mimo súdneho konania, v súvislosti s uplatnením pohľadávky ( § 121 ods. OZ), keď ma zato, že priznanie tohto úkonu vyplýva s ust. § 121 ods. 3 zák. č. 40/1964 Zbierky titulom nákladu spojeného s uplatnením pohľadávky. 24. Žalovaná sa k odvolaniu a k doplnenému odvolaniu písomne nevyjadrila. 25. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu tejto veci po 30. júny 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže odvolanie v tejto veci bolo podané ešte pred 01. 07. 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP, rešpektujúc, že podľa § 470 ods. 2 CSP procesné účinky odvolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované aj po 30. júny 2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo základných princípov CSP, a to princípu spravodlivej ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok II ods. 1 a ods. 2 CSP), vrátane článku III ods. 1 CSP. 26. Žalobca napáda rozsudok súdu prvej inštancie v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá. Ide o zamietnutý nárok žalobcu na zaplatenie spracovateľského poplatku v sume 26,70,- €, poplatku za listovú upomienku v sume 25,-€ a náklady na prípravu a predaní pohľadávky vo výške 15,- €. 27. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dospel k správnemu záveru, že nárok žalobcu je len čiastočne dôvodný. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť v predmete poskytovania úverov alebo pôžičiek z peňažných zdrojov, získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt. Žalovaná je fyzickou osobou, ktorá nekonala v rámci podnikateľskej činnosti a preto žalovanú je nevyhnutné považovať za spotrebiteľa. V danom prípade ide o zmluvu uzavretú podľa § 657 OZ a o zmluvu uzavretú na diaľku podľa zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku. Na právny vzťah medzi stranami sporu je potrebné aplikovať ustanovenie Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. 28. V doplnení odôvodnenia žalobca dopĺňa dôvody odvolania, tak, že údaj, týkajúci sa ročnej percentuálnej miery nákladov sa nachádza na zmluve o pôžičke zo dňa 14.05.2014 a to na druhej strane tejto zmluvy. 29. Odvolací súd uvádza v zhode so súdom prvej inštancie odvolací súd má za to, že v danej veci predmetná zmluva bola uzavretá medzi žalobcom a žalovanou, ktorú je možné posúdiť, ako spotrebiteľskú zmluvu v súlade s ustanovením § 52 ods. 1 OZ, pretože ide o formulárovú zmluvu, ktorá sa uzatvára s tým, že dlžník nemá možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah veriteľom vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie zmluvy. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 OZ platného v čase uzavretia zmluvy je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Smernica č. 93/13/EHS k tomu uvádza, že spotrebiteľ musí mať rovnakú ochranu na základe zmlúv uzatvorených ústne alebo písomne, bez ohľadu na to, či sú podmienky písomnej zmluvy obsiahnuté v jednom alebo vo viacerých dokumentoch. Tiež podľa § 3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa sú spotrebiteľskými zmluvami uzatvorené zmluvy podľa obchodného zákonníka alebo podľa občianskeho zákonníka, ale aj ďalšie iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že spotrebiteľ obsah tejto zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Smernica č. 93/13/EHS považuje za spotrebiteľskú zmluvu iba takú zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Odvolací súd dodáva, že smernica rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola transponovaná do slovenského právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1960 Zb. Občiansky zákonník, v znení neskorších predpisov (najmä v ustanovení § 52 až 54 OZ), účinným dňa 01.04.2004, ukladá povinnosti členským štátom zabezpečiť ochranu spotrebiteľa pred nekalými, resp. neprijateľnými klauzulami v spotrebiteľských zmluvách, na tvorbe ktorých sa spotrebiteľ nepodieľal a ktoré zásadným spôsobom zhoršujú jeho postavenie a preto je na prospech žalovaného ako spotrebiteľa, pokiaľ žalovaná nemala možnosť ovplyvniť obsah zmluvy, nakoľko išlo o formulárovú zmluvu, ktorú žalovaná nemohla ovplyvniť a preto je správny záver súdu prvej inštancie, že upomienka vo výške 25,- €, nárok na zaplatenie spracovateľského poplatku v sume 26,70,- € a následne i náklady na prípravu a predanie pohľadávky vo výške 15,- € sú neprijateľné, ide o skryté sankcie voči spotrebiteľovi, nejde o náhradu skutočných nákladov. Žalobca v konaní nepreukázal skutočne vynaložené náklady v súvislosti s odovzdaním veci na vymáhanie a preto vzhľadom na vyššie uvedené v súlade s ustanovením § 54 ods. 1 OZ, účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy, predmetné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. 30. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne konštatoval, že zmluva neobsahuje všetky náležitosti, pričom uviedol, že údaj týkajúci sa ročnej percentuálnej miery nákladov je na str. 2 dotknutej zmluvy, odvolací súd uvádza, že v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 písm. y/ Zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať o. i. priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver, platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; pričom platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Zo zmluvy o pôžičke vyplýva len údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov; 3066,02%, avšak v zmluve nie je uvedená platná priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. y/ Zákona č. 129/2010 Z. z.. Nejedná sa o totožný údaj, keď ročná percentuálna miera nákladov sú celkové náklady vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky úveru. Priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov a príslušný spotrebiteľský úver v predmetnej zmluve chýba. Závery súdu prvej inštancie preto odvolací súd považuje za správne i pokiaľ sa týka konštatovania, že pôžička poskytnutá žalobcom sa považuje v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/, v spojení s § 24 Zákona č. 129/2010 Z. z. za bezúročnú a bez poplatkov. 31. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdil v súlade s ustanovením § 387 ods. 1, ods. 2 CSP. 32. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP a ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechov vo veci. V danom prípade žalovaná mala v odvolacom plný úspech vo veci, preto odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).