Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/51/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214227930 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1214227930.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Valérie Kleinovej v právnej veci žalobcu: AB 1 B.V., reg. č. 560 07 043, Strawinskylaan 933, Amsterdam, Holandské kráľovstvo, zastúpeného Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., 1. mája 11, Trenčín, proti žalovanému: R. D., E. X, Bratislava, o zaplatenie 2.466,56 eura s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 13C/211/2015-54, zo dňa 26.10.2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia 2.466,56 eura s prísl. na tom skutkovom základe, že zmluvou z 28.5.2013 mu bola postúpená pohľadávka spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., vzniknutá voči žalovanému na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXX z 21.6.2012 (ďalej aj ako „úverová zmluva“). Právny predchodca žalobcu (Home Credit Slovakia, a.s.) uzavrel so žalovaným ako dlžníkom úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 2.600 eur. Žalovaný sa na jej základe zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v 60 pravidelných mesačných splátkach po 76,79 eura; s úhradou svojho záväzku sa dostal do omeškania, preto bol právnym predchodcom žalobcu listom z 28.5.2013 vyzvaný k splateniu celého zostatku úveru. Žalobca uviedol, že voči žalovanému eviduje dlh 2.466,56 eura (istina 16,95 eura, úrok 66,04 eura, zosplatnená istina 2.381,58 eura a poplatok za vedenie účtu 1,99 eura). 2. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. poskytla žalovanému bezúčelový úver vo výške 2.600 eur; žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v 60 mesačných splátkach po 76,79 eura. V bode 47. uvedenej zmluvy bola určená výška ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len „RPMN“) rozmedzím od 27,9% do 29,2% pričom v poznámke bolo uvedené, že presná hodnota RPMN závisí na dni poskytnutia úveru a klient súhlasí s tým, že presnú výšku RPMN mu spoločnosť oznámi po poskytnutí úveru. Z predloženého výpisu čerpania, splátok a úhrad súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalovaný svoj záväzok platiť splátky úveru riadne a včas neplnil, resp. k úhradám z jeho strany dochádzalo len sporadicky a nie v plnej výške. Ďalej mal za preukázané, že 28.5.2013 došlo k zosplatneniu úveru. Žalobca predložil list - oznámenie o postúpení pohľadávky z 31.10.2014, v ktorom bola žalovanému oznámená skutočnosť, že na základe zmluvy z 12.9.2012 boli pohľadávky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. voči žalovanému postúpené na žalobcu. Žalovaný bol týmto listom vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy 2.754,52 eura. 3. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s obsahom predložených listinných dôkazov a s poukazom na § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b) a d), § 9 ods. 1 a ods. 2, § 11 ods. 1 písm. a) a b) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách (ďalej len „zák. č. 129/2010 Z.z.“), § 524 ods. 1, § 526 ods. 1 a ods. 2 Obč. zák. dospel k záveru, že uplatnená žaloba nie je dôvodná. Vychádzal z toho, že žalobca v konaní nepreukázal (a to ani na výzvu súdu), že je nositeľom hmotnoprávneho nároku, ktorého sa v konaní domáha. Nepredložil žiadny relevantný listinný dôkaz osvedčujúci postúpenie žalovanej pohľadávky z pôvodného veriteľa spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. na žalobcu. Oznámenie o postúpení pohľadávky z 31.10.2014 (hoci aj zasielané žalovanému) nepovažoval za skutočnosť, osvedčujúcu existenciu reálnej písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá je v zmysle zákona predpokladom riadneho postúpenia pohľadávky a teda aj predpokladom zmeny v osobe veriteľa. Vzhľadom na uvedené vyslovil, že žalobca neosvedčil existenciu svojej aktívnej vecnej legitimácie v konaní, nakoľko z predložených listinných dôkazov nemožno vyvodiť záver o tom, že by bol nositeľom práva, ktoré si v konaní uplatňuje. Okrem uvedeného poukázal aj na rozpor medzi obsahom predložených listinných dôkazov a tvrdením žalobcu ohľadne dátumu údajného uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky. Uviedol, že v oznámení o postúpení pohľadávky sa uvádza ako dátum uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky 12.9.2012. V žalobe však žalobca uvádza, že pohľadávky boli na neho postúpené na základe zmluvy z 28.5.2013. Aj tento rozpor vzbudzoval pochybnosti o riadnom postúpení predmetnej pohľadávky. 4. Ďalej s poukazom na § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. upriamil pozornosť na absenciu základných obsahových náležitostí úverovej zmluvy, z ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok. Konštatoval, že úverová zmluva uzavretá medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. a žalovaným, neobsahuje konkrétne uvedenie RPMN, nakoľko v zmluve je uvedené len rozmedzie od 27,9 % do 29,2%. Zákon uvádza, že RPMN má byť vypočítaná na základe údajov, platných v čase uzavretia zmluvy spolu s uvedením všetkých predpokladov použitých na jej výpočet. Logickým a systematickým výkladom § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z.z. dospel k záveru, že RPMN má byť v zmluve vyjadrená jedným konkrétnym číslom za tým účelom, aby spotrebiteľ mal už pri podpise zmluvy možnosť zvážiť dopad zmluvných podmienok na následný vznik povinností vyplývajúcich zo zmluvy a hlavne vedel posúdiť všetky podmienky určenia výšky plnenia voči veriteľovi. Hoci v osobitnom dojednaní zmluvy spotrebiteľ vyhlasuje, že presnú výšku RPMN mu veriteľ oznámi po poskytnutí úveru, toto zmluvné dojednanie je v rozpore s § 9 ods. 6 zák. č. 129/2010Z.z. Zdôraznil, že spotrebiteľ má právo poznať výšku RPMN ešte pred podpisom zmluvy a jej výška musí byť v zmluve špecifikovaná konkrétnym číslom, bez následnej možnosti jej modifikácie. V zmysle zákona sa spotrebiteľ nemôže vzdať práv, ktoré mu zaručuje a poskytuje zák. č. 129/2010 Z.z. S ohľadom na uvedené vyvodil, že predmetné vyhlásenie je neúčinné, v rozpore so zákonom a preto na jeho znenie nemôže prihliadnuť. 5. Súd prvej inštancie upozornil na to, že v zmluve absentuje aj uvedenie termínu konečnej splatnosti, ktorý v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z.z. má byť určený konkrétnym dátumom, keď v bode 53 zmluvy je uvedená len lehota splatnosti 60 mesiacov po poskytnutí úveru. Vzhľadom k tomu, že zákon vyžaduje konkretizovanie termínu splatnosti, je takto vymedzená splatnosť nepostačujúca. Pretože zák. č. 129/2010 Z.z. v § 11 ods. 1 písm. b) určuje, že ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) a j) úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalovaný je povinný vrátiť veriteľovi len sumu poskytnutej istiny úveru. S poukazom na výpis čerpania, splátok a úhrad konštatoval, že žalovaný uhradil spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. 796,27 eura. Nakoľko poskytnutý úver považoval za bezúročný a bez poplatkov, žalobca by v prípade preukázania riadneho postúpenia pohľadávky bol úspešný len v časti o zaplatenie rozdielu (istiny úveru 2.600 eur - 796,27 eura), teda 1.803,73 eura s prísl. Dodal, že žalobcovi nemôže priznať ani tento čiastočný úspech, nakoľko napriek výzve a riadnemu poučeniu neuniesol dôkazné bremeno v otázke osvedčenia svojej aktívnej vecnej legitimácie v konaní. 6. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého ak mal účastník konania vo veci plný úspech, súd mu prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Vo veci mal plný úspech žalovaný, nakoľko mu ale v konaní žiadne trovy nevznikli, a ani si ich neuplatnil, ich náhradu mu súd prvej inštancie nepriznal. 7. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť. K záveru, že nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu uviedol, že súd prvej inštancie v podstate podporil jeho argumentáciu o možnosti založiť aktívnu vecnú legitimáciu postupníka v spore aj hmotnoprávnym úkonom, oznámením o postúpení pohľadávky, ktorú adresuje postupca dlžníkovi. Bol toho názoru, že uniesol bremeno tvrdenia ohľadne svojej aktívnej vecnej legitimácie, keď v žalobe tvrdil, že došlo k hmotnoprávnemu úkonu - oznámeniu o postúpení pohľadávky; bremeno dôkazu uniesol priložením listinného dôkazu (poštový podací hárok), ktorý osvedčuje právnu skutočnosť, že oznámenie o postúpení pohľadávky bolo zaslané na adresu žalovaného, ktorú uviedol ako obsahovú náležitosť úverovej zmluvy. Ďalej mal za to, že nemôže byť sporným, že žalobu s prílohami doručil súd prvej inštancie do vlastných rúk žalovaného. Dôvodil, že nesporne najneskôr týmto okamihom je voči žalovanému účinný aj hmotnoprávny úkon, oznámenie o postúpení pohľadávky, ktorý je prílohou žaloby. Dodal, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, t.j. stav kedy dlžníkovi nad mieru všetkých pochybností bolo oznámené postúpenie pohľadávky postupcom. 8. Za nesprávny považoval preto skutkový záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého právne relevantným spôsobom nepreukázal doručenie uvedeného oznámenia postupcu dlžníkovi. V tejto súvislosti uviedol, že oznámenie o postúpení pohľadávky je potrebné posudzovať v zmysle § 45 ods. 1 Obč. zák. t.j. prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde, pričom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne zoznámil s obsahom úkonu; postačuje, že mal objektívnu príležitosť tak urobiť (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 403/2010, zo dňa 3.3.2011). Vzhľadom na uvedené vyvodil, že záver súdu prvej inštancie o tom, že „relevantným spôsobom nepreukázal aj doručenie tohto oznámenia postupcu dlžníkovi“ nemá oporu v ustanovení zákonov Slovenskej republiky. K oznámeniu došlo tak ako bolo uvedené v návrhu na vydanie platobného rozkazu. V tomto prípade uniesol bremeno tvrdenia, keď v žalobe tvrdil, že došlo k oznámeniu nového veriteľa postupcom dlžníkovi a bremeno dôkazu uniesol priložením poštového podacieho hárku, lebo pri bežnom priebehu vecí je na mieste logický záver, ktorý vyplýva z kauzálnej reťaze dôkazov, že jednostranný hmotnoprávny úkon, oznámenie o postúpení pohľadávky sa dostane do dispozičnej sféry žalovaného - dlžníka. 9. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 25.5.2017 (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 3 C.s.p.). 10. Podľa § 524 ods. 1 Obč. zák., veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou inému. 11. Podľa § 526 ods. 1 Obč. zák., postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. 12. Podľa § 526 ods. 2 Obč. zák., ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. 13. Zmluva o postúpení pohľadávky je dvojstranným právnym úkonom, ktorý uzatvára pôvodný veriteľ (postupca) a ďalší subjekt (postupník) bez účasti dlžníka. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, pretože zmenou v osobe veriteľa sa nemení obsah záväzku; postúpenie pohľadávky sa preto nedotýka práv a povinností dlžníka, ktoré pre neho vyplývajú zo záväzku. Na platnosť zmluvy sa dokonca nevyžaduje ani, aby dlžník o zmluve vôbec vedel. Dlžníkovi je ale nutné zmenu v osobe veriteľa bez zbytočného odkladu oznámiť, resp. mu uzavretie zmluvy preukázať. Do doby, než sa dlžník o postúpení dozvie, môže svoj dlh plniť pôvodnému veriteľovi (§ 526 ods. 1 Obč. zák.). K zmene v osobe veriteľa môže dôjsť len na základe platnej zmluvy o postúpení pohľadávky, keď nový veriteľ (postupník) nadobúda nielen postupovanú pohľadávku, ale spolu s ňou aj aktívnu vecnú legitimáciu na jej súdne uplatnenie a vymáhanie. 14. Oznámenie postupcu dlžníkovi o tom, že došlo k postúpeniu (tzv. notifikácia), je skutočnosťou, na ktorú právo viaže vznik povinnosti dlžníka plniť postupníkovi. Po tomto oznámení už dlžník musí plniť postupníkovi, a nie pôvodnému veriteľovi. Právnou skutočnosťou, na ktorú právo viaže zmenu osoby oprávnenej prijať plnenie, je oznámenie postupcu (pôvodného veriteľa) dlžníkovi podľa § 526 ods. 1 Obč. zák. Notifikačný úkon (oznámenie) tak vyvolá zamýšľané právne následky aj vtedy, ak k postúpeniu vôbec nedošlo alebo ak zmluva o postúpení bola neplatná. Na splnenie notifikačnej povinnosti voči dlžníkovi je zásadne povinný postupca. Oznámenie o postúpení pohľadávky je jednostranným právnym úkonom adresovaným dlžníkovi, pre ktorý nie sú síce predpísané žiadne osobitné náležitosti, avšak musí vyhovovať všeobecným požiadavkám kladeným na platný právny úkon. Povinnosť informovať dlžníka o postúpení pohľadávky má predovšetkým pôvodný veriteľ, postupca, a ak si túto notifikačnú povinnosť nesplní voči dlžníkovi, je potrebné, aby postúpenie pohľadávky preukázal dlžníkovi postupník a to predložením písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky dlžníkovi. So zreteľom na ochranu dlžníka je potrebné posudzovať skutočnosť, že postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi v mene postupcu niekto, kto na to nebol oprávnený. V okamihu prijatia postupcovho oznámenia o postúpení pohľadávky nemá a ani nemôže mať dlžník spravidla vedomosť o všetkých údajoch a informáciách potrebných na posúdenie, či osoba, ktorá oznámi dlžníkovi v mene postupcu (za postupcu) postúpenie pohľadávky, je alebo nie je, na to oprávnená. 15. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia 2.466,56 eura s prísl. dôvodiac, že na základe zmluvy z 28.5.2013 došlo k postúpeniu pohľadávky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. voči žalovanému vzniknutej na základe úverovej zmluvy na žalobcu. 16. Žalobca sa v odvolaní zaoberal oznámením o postúpení pohľadávky žalovanému a jeho doručením žalovanému, hoci súd prvej inštancie žalobu nezamietol z dôvodu, že by listina označená ako oznámenie o postúpení pohľadávky z 30.10.2014 nebola doručená žalovanému. Žalobca v odvolaní tvrdil, že dostatočne preukázal svoje tvrdenie o oznámení postúpenia pohľadávky žalovanému poštovým podacím hárkom, ktorý bol priložený ako listinný dôkaz k žalobe a zároveň, že aj doručením žaloby žalovanému do vlastných rúk súdom prvej inštancie došlo k oznámeniu o postúpení pohľadávky. Odvolací súd k týmto námietkam uvádza, že oznámenie o postúpení pohľadávky v prípade vymáhania nároku postupníkom súdnou cestou stačí, ak je okolnosť o postúpení pohľadávky súčasťou žalobných tvrdení a preukázaná priloženými dôkazmi s tým, že doručením žaloby je preukázané (oznámené) postúpenie pohľadávky žalovanému ako dlžníkovi. Žalobca však svoje tvrdenie o tom, že postupca mu postúpil pohľadávku zmluvou zo dňa 28.5.2013 nepreukázal, keďže z dôkazu, oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 31.10.2014, ktoré doručoval žalovanému vyplýva, že pohľadávka postupcu mu bola postúpená zmluvou zo dňa 12.9.2012. Navyše v danej veci súd prvej inštancie vychádzal z tvrdenia žalobcu, že dlžníkovi bolo postúpenie pohľadávky vzniknutej nesplatením úveru, ktoré poskytol žalovanému Home Credit Slovakia ako právny predchodca žalobcu (postupca) na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX z 21.6.2012 oznámené listom z 31.10.2014 (č.l. 9 spisu), preukázaného kópiou oznámenia a kópiou jedného listu z podacieho hárku Slovenskej pošty (č.l. 10). Súd prvej inštancie tak vychádzal z toho, že táto listina žalovanému doručená bola a preto námietky žalobcu uvedené v jeho odvolaní nie sú opodstatnené, keď nespochybňujú dôvod zamietnutia žaloby. 17. Postúpenie predmetnej pohľadávky bolo v prípade vyššie označenej zmluvy o postúpení pohľadávky oznámené žalovanému (dlžníkovi) postupcom, t.j. spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., v zastúpení Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o. (oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 31.10.2014, na č.l. 9 spisu), prílohou predmetného oznámenia mala byť aj kópia plnej moci vystavenej advokátskej kancelárii na oznámenie postúpenia pohľadávky od postupcu (t.j. od Home Credit Slovakia, a.s.), ktorá v spisovom materiáli chýba. Pôvodný veriteľ (spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s.), v zastúpení advokátskou kanceláriou, oznámil žalovanému, že zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 12.9.2012 postúpila predmetnú pohľadávku spoločnosti AB 1 B.V. 18. V danej veci súd prvej inštancie v prvom rade žalobu zamietol preto, že žalobca nepreukázal nadobudnutie žalovanej pohľadávky postúpením od pôvodného veriteľa Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, a teda aktívnu vecnú legitimáciu vo veci. Vychádzal z toho, že oznámenie o postúpení pohľadávky z 31.10.2014 zaslané žalovanému existenciu písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky neosvedčuje. 19. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zamietol, nakoľko podľa oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 31.10.2014 adresovaného žalovanému, mala byť pohľadávka postupcu (Home Credit Slovakia, a.s.), vzniknutá zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXXX zo dňa 21.6.2012 postúpená na žalobcu na základe zmluvy zo dňa 12.9.2012 (č.l. 9 spisu), avšak podľa tvrdenia žalobcu v žalobe, mala byť pohľadávka z uvedenej zmluvy o úvere postúpená zmluvou zo dňa 28.5.2013, z čoho vyplýva rozpor údajov týkajúci sa dňa uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky na žalobcu, z dôvodu ktorého nie je zrejmé, kedy došlo (a na základe ktorej zmluvy) k postúpeniu pohľadávky z uvedenej zmluvy o úvere na žalobcu. 20. Odvolací súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že žalobca nepreukázal ani to, či advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o. bola oprávnená v mene postupcu oznámiť postúpenie pohľadávky žalovanej, nakoľko plnomocenstvo, ktoré malo byť prílohou oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 31.10.2014 k nemu priložené nebolo z čoho vyplýva, že oznámenie o postúpení pohľadávky advokátskou kanceláriou žalobcu nebolo relevantným oznámením a preto bolo potrebné preukázať existenciu zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá k žalobe pripojená nebola a žalobca zmluvu o postúpení pohľadávky žalovanej nedoložil ani do rozhodnutia súdu prvej inštancie napadnutým rozsudkom, hoci ho na doloženie tejto zmluvy vyzýval. 21.V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje s ohľadom na to, že primárnym cieľom a zmyslom civilného súdneho konania je zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov konania (§ 1 O.s.p. účinný do 30.6.2016), správnosť postupu súdu prvej, ktorý za situácie, keď žalovaný bol v konaní pasívny a nezúčastnil sa nariadeného pojednávania, pri rozhodovaní prihliadol k skutkovým okolnostiam týkajúcich sa vecnej legitimácie žalobcu. Zohľadnil rozpory v identifikácii zmluvy o postúpení pohľadávky (v oznámení o postúpení pohľadávky uvedený dátum uzavretia zmluvy 12.9.2012 a v žalobe 28.5.2013) a to, že žalobca ani na výzvu súdu (č.l. 43) bez vysvetlenia nepredložil zmluvu o postúpení pohľadávky. K žalobe priloženej kópii listu z 31.10.2014, ktorou pobočka Advokátskej kancelárie Goliašová Gabriela, s.r.o., na Teplickej 7434/147 v Piešťanoch oznamovala žalovanému postúpenie pohľadávky, nebola pripojená kópia plnej moci na oznámenie postúpenia pohľadávky, udelená advokátskej kancelárii postupcom v mene ktorého bolo oznámenie zaslané. Dôsledkom nesplnenia dôkaznej povinnosti žalobcu predložiť súdu dôkaz o tom, že je aktívne vecne legitimovaný na vymáhanie predmetnej pohľadávky bolo potom zamietnutie jeho žaloby (§ 101 ods. 1, § 120 ods. 1 O.s.p. účinný do 30.6.2016). 22. Súd prvej inštancie zamietnutím žaloby z dôvodu nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu rozhodol vecne správne a na uvedenom základe odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech. 24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).