Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/325/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214228643 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1214228643.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov senátu: JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísanom v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 90, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, (pôvodný žalobca: CETELEM SLOVENSKO a.s., IČO: 35 787 783, so sídlom Panenská 7, Bratislava, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly s.r.o, so sídlom Ventúrska ul. č. 16 , Bratislava), proti žalovanej: C. Š., narodená dňa XX.XX.XXXX, bytom J. XX, J., o zaplatenie 533,87 € s príslušenstvom, na odvolanie právneho predchodcu žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 20. júla 2015, č.k. 51C/248/2015-61, takto r o z h o d o l : I. V súdnom spore vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 2Co 325/2015 bude súd pokračovať s právnym nástupcom žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísanom v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 90, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Po, vložka č. 2990 B. II. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 20. júla 2015, č.k. 51C/248/2015-61, v zamietajúcej časti p o t v r d z u j e . III. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II. rozsudkom zo dňa 20.07.2015, č.k. 51C/248/2015-61, rozhodol tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 424,57 € s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 424,57 € od 03.10.2013 do zaplatenia, náhradu iných trov konania vo výške 18,59 € a trov právneho zastúpenia vo výške 63,10 € právnemu zástupcov i právneho predchodcu žalobcu JUDr. Marek Czompoly s.r.o., a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 20,- €, splatných vždy k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcom po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku súdu prvej inštancie, pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšku súd prvej inštancie návrh zamietol. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 04.12.2014 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 533,87 € s príslušenstvom titulom Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 16.12.2012. Na základe uvedenej zmluvy poskytol žalobca žalovanej úver v celkovej výške 469,- € na financovanie predmetu kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného v úverovej zmluve (bez bližšej definície predmetu kúpy v zmluve). Žalovaná sa zaviazala splatiť úver formou 18-tich pravidelných mesačných splátok vo výške 32,19 €, splatných vždy k 15. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počínajúc dňom 15.01.2013. Žalovaná svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas nesplnila. Dňa 02.10.2013 sa stal splatný celý dlh žalovanej vo výške istiny 424,57 €, dlžných úrokov z úveru 48,32 €, dlžného poistného 7,28 € a nákladov na uplatnenie pohľadávky 53,70 €. Keďže sa žalovaná dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, uplatňuje si žalobca voči žalovanej s poukazom na článok 1, bod 1 zmluvy úrok vo výške 23,40 % ročne z dlžnej čiastky. 3. Žalovaná v písomnom podaní doručenom súdu dňa 30.06.2015 uviedla, že nakoľko sa začiatkom roku 2013 dostala do finančných problémov z vážnych rodinných dôvodov, nemala ako splácať svoj záväzok voči žalobcovi. Ďalej uviedla, že je ochotná uhradiť dlžnú istinu, avšak nie je schopná zaplatiť aj žalobcom požadované úroky 23,40 % ročne, úroky z omeškania 8,5 % ročne a ďalšie poplatky. Zároveň, vzhľadom na výšku svojho príjmu 620,- € mesačne a výške výdavkov (splátka ďalšieho úveru vo výške 361,56 € mesačne, náklady na bývanie a energie vo výške 190,- € mesačne) nie je schopná splatiť dlžnú sumu jednorázovo, a preto žiada, aby jej súd povolil splácať dlžnú sumu v pravidelných mesačných splátkach vo výške 20,- € mesačne. 4. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozsudku uviedol, že vychádzajúc zo skutkového stavu ustáleného vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalobca na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo forme úveru vo výške 469,- €. Žalovaná sa zaviazala splácať poskytnuté peňažné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach vo výške 32,19 €. Z dôvodu omeškania žalovanej s platením splátok, sa stal splatným celý dlh a to dňom 02.10.2013. Žalovaná, napriek písomnej výzve, žalobcovi neuhradila dlžnú sumu. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná v časti nároku týkajúceho sa zaplatenia istiny, preto jej v tejto časti vyhovel. 5. V časti úroku vo výške uplatnenej žalobcom t.j. 23,40 % p.a. z dlžnej sumy, ako aj v časti vyčíslených úrokov z úveru vo výške 48,32 €, dlžného poistného vo výške 7,28 € a nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 53,70 €, súd žalobu žalobcu zamietol a priznal žalobcovi len úrok z omeškania v zákonnej výške určenej v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a to počnúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti celého úveru (02.10.2013), teda počnúc dňom 03.10.2013. 6. V rámci odôvodnenia súd prvej inštancie poukázal na to, že v danom prípade ide o štandardnú formulárovú spotrebiteľskú zmluvu uzatvorenú v súlade s § 23a a nasl. zákona č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a § 52 Občianskeho zákonníka, pričom túto skutočnosť nespochybňuje ani sám žalobca. Vzhľadom na túto skutočnosť bol súd prvej inštancie oprávnený vykonať kontrolu zmluvných podmienok, najmä s ohľadom na skutočnosť, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Nemali by byť pritom žiadne pochybnosti, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu informovanosti alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej (predtlačenej) zmluvy. 7. Súd prvej inštancie poukázal na to, že podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou Rady 93/13 EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho dvora EÚ z 27. 6. 2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s I-4941, bod 25, ako aj z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25, tiež čl. 37 uznesenia súdneho dvora vo veci C-76/10 Pohotovosť/Korčkovská). Súd prvej inštancie vychádzal pri svojom rozhodnutí z toho, že predmetné dojednanie o úrokoch, poistnom a nákladoch spojených s vymáhaním pohľadávky má povahu neprijateľných zmluvných podmienok v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka, keďže v tomto prípade išlo medzi účastníkmi konania jednoznačne o uzavretie spotrebiteľskej zmluvy, ktorá mala podobu formulárovej zmluvy s vopred určenými podrobnými podmienkami a nemožnosťou ich akejkoľvek zmeny, čo vedie kupujúceho/dlžníka k vyvodeniu záveru o nemožnosti ovplyvniť znenie zmluvy, ak chce s predávajúcim/veriteľom vstúpiť do zmluvného vzťahu. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy s poukazom na smernicu Rady 93/13 EHS o nekalých zmluvných podmienkach bolo súdom prvej inštancie potrebné uviesť, že v danom prípade pri formulárovej zmluve žalovaná ako spotrebiteľ sa v porovnaní so žalobcom, ako dodávateľom ocitla v znevýhodnenom postavení, ktoré ju viedlo k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred žalobcom bez toho, aby žalovaný mohol ovplyvniť obsah zmluvných podmienok. Cieľom Smernice Rady 93/13/EHS je vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Smernica Rady 93/13 ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok. Spoločným znakom kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle (ÚS 342/09 ČR). 8. Súd prvej inštancie má za to, že uplatnený úrok vo výške 23,40 % vyplývajúci zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru je v rozpore s citovanou právnou úpravou, keď dojednaná výška úroku je neprimerane vysoká. Z úrokových mier pri poskytovaných spotrebiteľských úveroch bankami v októbri 2013 uvedenom na F..L..sk <Y.:/..L..sk> súd prvej inštancie zistil úrokovú sadzbu vo výške 12,98 % pri spotrebiteľských úveroch poskytnutých na dobu od 1 do 5 rokov. Pokiaľ si teda žalobca uplatňuje úroky vo výške 23,40 % ročne, tieto sú neprimerane vysoké, keďže dvojnásobne prevyšujú úroky uplatňované bankami pri obdobnom druhu produktu. Takéto dojednanie o úrokoch odporuje dobrým mravom a je v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka, a preto ide o absolútne neplatné zmluvné dojednanie. Vo veciach nebankových subjektov je síce možné, vzhľadom na mieru rizika, akceptovať vyššie úroky ako poskytujú banky, ale výška úrokov nemôže byť neprimeraná. 9. Súd prvej inštancie ďalej nepriznal žalobcovi právo na zaplatenie sumy vyčíslených úrokov vo výške 48,32 €, poistného vo výške 7,28 € a nákladov na vymáhanie pohľadávky vo výške 53,70 €, nakoľko žalobca neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno. Žalobca nešpecifikoval, aké poplatky a poistné si od žalovanej uplatňuje. Žalobca navyše nepredložil súdu ani Všeobecné obchodné podmienky žalobcu a ani platný Cenník, na základe ktorých, by si bol oprávnený účtovať uvedené položky. Navyše uplatnený úrok, ako už bolo uvedené vyššie, je žalobcom uplatnený v rozpore so spotrebiteľským právom. 10. Podľa § 160 ods. 1 veta druhá O.s.p. (platného a účinného v čase vydania rozhodnutia) súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Na základe uvedeného súd prvej inštancie vyhovel žiadosti žalovanej a povolil jej v súlade s § 160 O.s.p. splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach vo výške 20,- € splatných vždy k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca a to pod stratou výhody splátok. 11. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Úspech žalobcu bol zo žalovanej sumy 533,87 € s príslušenstvom, v rozsudku priznaná suma 425,57 € s príslušenstvom, čo zodpovedá úspechu žalobcu v pomere 79,50 % a jeho neúspech, ktorý je úspechom žalovanej, je 20,50 %. Pomer úspechu žalobcu je 79,50 % k úspechu žalovanej 20,50%, z čoho vyplýva právo žalobcu na náhradu trov konania proti žalovanej 59 % (79,50 % mínus 20,50 %). Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov je základná sadzba tarifnej odmeny z tarifnej hodnoty veci vo výške 533,87 € v sume 36,52 € za jeden úkon právnej služby. Trovy právneho zastúpenia žalobcu advokátom sú: 1. odmena za prevzatie a prípravu zastúpenia - 36,52 € + režijný paušál 8,04 € + 20 % DPH, 2. odmena za písomné návrhu na začatie konania na súd - 36,52 € + režijný paušál 8,04 € + 20 % DPH. Trovy právneho zastúpenia žalobcu advokátom sú spolu v sume 106,94 €. Vychádzajúc z pomeru úspechu žalobcu v konaní súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 2 O.s.p. priznal žalobcovi proti žalovanej náhradu iných trov konania 18,59 € (59 % zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu v sume 31,50 €) a náhradu trov právneho zastúpenia žalobcu advokátom 63,10 € (t.j. 59 % z celkovej náhrady trov právneho zastúpenia žalobcu advokátom 106,94 €). 12. Proti zamietajúcemu výroku podal v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie pôvodný žalobca (CETELEM SLOVENSKO, a.s.), ktorý namietal, že súd prvej inštancie v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj za to, že vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na to, že žalobca sa žalobou zo dňa 12.11.2014 domáhal voči žalovanej zaplatenia 533,87 € spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 23,40 % ročne zo sumy 424,57 € od 03.10.2013 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 480,17 € od 03.10.2013 do zaplatenia a súčasne požadoval náhradu trov konania. Žalobca sa domáhal uplatneného nároku titulom neuhradených záväzkov žalovanej z uzavretej Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 16.12.2012. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 469,00 € na zakúpenie spotrebného tvaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve. Podľa bodu 1.4. časti 1. úverovej zmluvy žalovaná súhlasila s tým, aby žalobca poukázal peňažné prostriedky z úveru predajcovi, ktorý žalovanému predal tovar opísaný v základných podmienkach úverovej zmluvy. Na základe tohto súhlasu žalobca poskytol žalovanej úver tak, že uhradil požadované peňažné prostriedky na účet predajcu. Takto poskytnutý úver sa žalovaná zaviazala splácať žalobcovi formou 18 pravidelných mesačných splátok vo výške 32,19 €, t.j. spolu celkom 579,42 € so splatnosťou prvej splátky dňa 15.01.2013. Žalovaná však v skutočnosti uhradila žalobcovi len dve splátky úveru v celkovej výške 64,38 € podľa predloženého potvrdenia o uhradených splátkach. Podľa bodu 4.1. časti 3. úverovej zmluvy v prípade, ak klient nespláca poskytnutý úver riadne a včas, je Cetelem oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie úveru vrátane príslušných úrokov a poplatkov v lehote a s účinnosťou, ktorú Cetelem určí v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovanej žalobca vyhlásil dňa 02.10.2013 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovanej splatný v celom rozsahu. Podľa bodu 4.2. časti 3. úverovej zmluvy Cetelem je oprávnený v prípade porušenia povinnosti splácať poskytnutý úver riadne a včas, požadovať od klienta zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výške odo dňa nasledujúceho po dni, kedy došlo k omeškaniu klienta so splácaním úveru a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a klient je povinný úroky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky zaplatiť. Cetelem je oprávnený od klienta požadovať náhradu škody, ktorá Cetelemu vznikla v súvislosti s porušením povinnosti klienta. Podľa bodu 4.4. časti 3. úverovej zmluvy ku dňu účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveruje splatný celý dlh klienta voči Cetelemu. Nesplatená istina úveru je až do dňa jej úplného splatenia úročená podľa úrokovej sadzby dohodnutej v úverovej zmluve, t.j. klient je povinný zaplatiť úroky od doby poskytnutia úveru do vrátenia peňažných prostriedkov v celom rozsahu. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam má žalobca za to, že dlh žalovaného voči žalobcovi predstavoval ku dňu zúčtovania do právneho vymáhania, t.j. k 02.10.2013, podľa predloženého výpisu z úverového účtu žalovaného sumu v celkovej výške 533,87 €, ktorá pozostávala zo sumy 424,57 € z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny; zo sumy 48,32 € z titulu dlžných úrokov z úveru; zo sumy 7,28 € z titulu dlžného poistného z úveru; a zo sumy 53,70 € z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Žalobcom uvádzaná výška dlžnej sumy plne korešponduje so zostatkom na úverovom účte žalovaného podľa predloženého výpisu z úverového účtu žalovaného v súdnom konaní. Okrem toho sa žalobca domáhal zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 480,17 € od 03.10.2013 (deň po vyhlásení mimoriadnej splatnosti) až do zaplatenia. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že uplatnený úrok vo výške 23,40 % ročne je neprimerane vysoký a odporuje dobrým mravom. S takýmto posúdením veci žalobca nesúhlasí, a to z nasledovných dôvodov. Žalobca v rámci svojho odvolania uviedol, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru keď konštatoval, že požadovaný úrok z dlžnej úverovej istiny dvojnásobne prevyšuje priemerný bankový úrok vo výške 12,98 % ročne, keďže žalobcom uplatnený úrok ho prevyšuje len 1,8 násobne. Vzhľadom na záver súdu prvej inštancie, že vo veciach nebankových subjektov je možné s ohľadom na mieru rizika akceptovať vyššie úroky ako poskytujú banky, žalobca má za to, že 1,8 násobok priemerného bankového úroku nemožno považovať za rozporný s dobrými mravmi. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že v prípade spotrebiteľských úverov nie je možné priamo porovnávať úrokové sadzby komerčných bánk s úrokovými sadzbami nebankových subjektov, ktoré tieto úvery poskytujú, a to z dôvodu rozdielneho zabezpečenia pohľadávok z takýchto úverov a teda aj rozdielneho rizika nesplatenia úveru, ktoré sa v cene úveru prejavuje. Žalobca je toho názoru, že úroková sadzba vo výške 23,40 % ročne bola v danom čase a mieste uzatvárania úverového vzťahu s prihliadnutím na druh úveru, jeho výšku, dobu splatnosti a neexistujúce zabezpečenie obvyklá a primeraná. Žalobca je toho názoru, že do porovnania už vôbec nemožno zaradiť základnú úrokovú sadzbu NBS, keďže táto poskytuje peňažné prostriedky len bankám a nie konečným spotrebiteľom. Žalobca v rámci svojho odvolania poukázal na to, že podľa ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia úverovej zmluvy. Žalobca je preto toho názoru, že ak už súd prvej inštancie považoval úrokovú sadzbu vo výške 23,40 % ročne za neprimeranú a rozpornú s dobrými mravmi, s čím žalobca nesúhlasí, mal žalobcovi priznať úrok z úverovej istiny aspoň vo výške, ktorú bola primeraná s prihliadnutím na úrokové sadzby spotrebiteľských úverov poskytovaných komerčnými bankami v čase uzavretia úverovej zmluvy. Vzhľadom k týmto skutočnostiam sa žalobca nemôže stotožniť s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým nepriznal žalovaný úrok z dlžnej úverovej istiny a je toho názoru, že súd prvej inštancie mal správne tento uplatnený nárok žalobcovi priznať. Žalobca v rámci odvolania uviedol, že si uplatňuje trovy odvolacieho konania pozostávajúce zo súdneho poplatku za odvolanie vo výške 16,50 € a trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 53,89 €. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam žalobca žiada, aby Krajský súd v Bratislave zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti a vrátil mu vec na ďalšie konanie. 13. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 31.05.2017 (§ 378 C.s.p., § 219 ods. 3 C.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, upovedomení zákonným spôsobom. 14. Rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd v zamietajúcej časti potvrdil, pretože je vo výroku vecne správnym a keďže sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.). 15. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. 16. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka (účinný k dňu uzatvorenia zmluvy, t.j. 16.12.2012) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 17. Podľa § 1 ods. 1, 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 18. Podľa § 9 ods. 2, písm. f), j) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. 19. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), písm. b), zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. 20. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5 Občianskeho zákonníka, v platnom znení, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 21. Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. 22. Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. 23. Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie, okrem toho, čo je uvedené v napadnutom rozsudku, odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť skutočnosť, že základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva o úvere bola vyhotovená ako formulár, ktorý menovaná ovplyvniť nemohla, nakoľko takéto zmluvy sú pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je pritom nepochybné, že žalobca pri uzavieraní zmluvy vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná bola fyzická osoba, ktorá v čase uzavretia zmluvy nekonala v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej, alebo inej obchodnej činnosti, zmluvu podpísala ako fyzická osoby za účelom priamej osobnej spotreby pre seba, resp. pre príslušníkov svojej domácnosti. Súd prvej inštancie preto správne zmluvu vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu. Predmetná zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách. 24. Ustanovenia zákona č.129/2010 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení v Občianskom zákonníku. 25. Na záver odvolací súd zopakuje, že predmetom sporu bolo zaplatenie sumy 533,87 € s príslušenstvom z titulu neuhradenia splátok a poplatkov spojených s poskytnutím úveru. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd prvej inštancie vyvodil správny právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne len sčasti. Na základe písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 469,- €. Zároveň v zmluve bol definovaný záväzok žalovanej uhradiť odplatu vo forme úroku vo výške 23,40 % ročne a celý dlh mal predstavovať sumu 560,70 € (istina 469,- € + úrok nevyčíslený konkrétnou sumou, iba percentuálne + RPMN nevyčíslené konkrétnou sumou, iba percentuálne + poplatok nevyčíslený). Medzi účastníkmi zmluvy boli dohodnuté pravidelné mesačné splátky a to vo výške 32,19 € mesačne. Žalovaná zaplatila celkovo 2 splátky, každú vo výške 32,19 € t.j. v celkovej výške 64,38 €, zvyšok neplatila riadne a včas, dostala sa do omeškania. Celý dlh žalovanej bol žalobcom vyčíslený vo výške istiny 424,57 €, dlžných úrokov z úveru vo výške 48,32 €, dlžného poistného vo výške 7,28 € a nákladov na uplatnenie pohľadávky vo výške 53,70 €. Na základe uvedeného žalobca požadoval požaduje doplatenie zostatku vo výške 424,57,- € (správne podľa odvolacieho súdu mala byť istina vyčíslená na sumu vo výške 404,62 €, uvedené však nebolo predmetom odvolania). Z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že v nej nebolo jasne a určite vymedzené, čo obsahuje sadzba úroku, od ktorého sa mali odvíjať jednotlivé splátky. Bola len uvedená výška úroku 23,40 % ročne, pričom celá suma budúcich úrokov ako výnosov bola zahrnutá v čiastke 560,70 €. Numerickým výpočtom súd zistil, že 23,40% zo sumy 469,- predstavuje sumu 109,75 €. Na základe uvedeného nie je zrejmé, akým spôsobom bola vypočítaná suma, ktorá predstavuje úrok požadovaný žalobcom, respektíve jeho alikvotná časť, t.j. suma vo výške 48,32 € a súčasne, čo v sebe subsumuje označenie „úrok z omeškania vo výške 23,40 %“ a taktiež nebolo zrejmé, akým spôsobom vypočítal žalobca sumu dlžného poistného vo výške 7,28 € a sumu nákladov na uplatnenie pohľadávky vo výške 53,70 € (výpočet absentuje). Z predmetnej zmluvy taktiež vyplýva, že výška RPMN bola označená taktiež percentom vo výške 26,10 % a súčasne bolo uvedené, že priemerná RPMN je vo výške 46,35 %. Z uvedeného ani odvolaciemu súdu nebolo zrejmé, čo predstavuje úrok ako odplatu a čo predstavuje RPMN, respektíve, či tieto boli zahrnuté vo výpočte odplaty, pričom podľa názoru odvolacieho súdu sa takýmto postupom obchádzali jednotlivé ustanovenia zák. č. 129/2010 Z.z., a to základné náležitosti zmluvy stanovené v § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z., podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru, nie je svojvoľné, ale prestavujú prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Pokiaľ pod poplatky nie je možné zahrnúť úrok a s ohľadom na to, že úroky sú splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, úroky možno požadovať do zaplatenia a to aj predčasného, je úplne vylúčené, aby suma celkových úrokov bola pojatá do odplaty za úver a súčasne nebolo možné ustáliť presnú výšku RPMN. 26. Súdom prináleží súdna kontrola zmluvných podmienok a dokonca Krajskému súdu v Bratislave podľa § 31 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku aj abstraktná kontrola zmlúv s cieľom vylúčiť zo života bežných ľudí neprimerané podmienky, ktoré zhoršujú kvalitu života a tak naplniť cieľ čl. 6 smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ,,postarať sa, aby spotrebiteľov neprijateľné klauzuly v zmluvách nezaväzovali“. 27. Samotná skutočnosť, že zmluvnú formuláciu je možné vysvetliť viacerými spôsobmi, je postačujúca k tomu, aby súd ex offo vyložil predmetné zmluvné ustanovenie tak, aby bolo priaznivejšie pre spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené, potom neprijateľné podmienky spočívajúce v neprimeranom a nezrozumiteľne vyjadrenom úroku omeškania vo výške 23,40 % ročne, a taktiež v absencii zákonných náležitostí vzťahujúcich sa k údajom, čo obsahuje výška splátky, čo z toho predstavuje RPMN a z tohto dôvodu aj k celkovej výške dlhu je potrebné tieto zmluvné dojednania a z nich plynúce nároky považovať za neplatné, pričom táto neplatnosť je absolútna. 28. Na základe uvedeného odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie vyhodnotil nárok žalobcu vzťahujúci sa k zvyšku žalobného nároku, ako ak k úroku z omeškania za nedôvodný a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP). 29. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). 30. Pôvodný žalobca - spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s., IČO: 35 787 783, so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava zanikla cezhraničným zlúčením bez likvidácie a spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, sa dňom 1.7.2016 stala jej univerzálnym právnym nástupcom. 31. Podľa § 64 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) - Ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví. 32. Podľa § 65 ods.1, 2, 3 CSP právny nástupca podľa § 63 a 64 prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu. Procesné lehoty sa zánikom procesnej subjektivity prerušujú. Právnemu nástupcovi podľa odseku 1 začne plynúť nová procesná lehota doručením uznesenia podľa § 63 alebo § 64. 33. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodol tak, že bude pokračovať s právnym nástupcom žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísanom v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 90, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Po, vložka č. XXXX J.. 34. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1, v spojení s § 262 ods. 1 O.s.p. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, a preto jej podľa vyššie citovaných ustanovení vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 2 C.s.p.. 35. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).