Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/636/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215200738 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1215200738.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: SATRO s.r.o., so sídlom Hodonínska 25, Bratislava, IČO: 31 335 161, zastúpeného: STANO a partneri s.r.o., so sídlom Nám. 1. mája 16, Bratislava, proti žalovanej: H. K., B.. XX.X.XXXX, X. O. XX, X., zastúpenej advokátom: JUDr. Michal Mudrák, so sídlom Vajnorská č. 100/A, Bratislava, o zaplatenie 69 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 22. mája 2015, č.k. 15C/15/2015 - 63, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 69 eur s príslušenstvom, ako náhrady hodnoty zariadenia - dekódovacej karty v sume 20 eur a náhrady hodnoty zariadenia - digitálny prijímač U. v sume 49 eur, neskôr upresnenej ako bezdôvodné obohatenie v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka; a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 59,98 eura. Vychádzal zo zistenia, že žalobca ako poskytovateľ a zriaďovateľ a N.. Q. K., X. V. XX/XX, R. ako účastník uzavreli dňa 20.7.2011 Zmluvu Č..: XXXXXXXXX o poskytovaní elektronických komunikačných služieb, predmetom ktorej bolo zriadenie prístupu k elektronickej komunikačnej sieti a poskytovanie elektronických komunikačných služieb televíznych káblových rozvodov (TKR) - digitálna televízia, v byte č. X, na X. poschodí bytového domu na D.. V. Č.. XX P. R., v zmysle príslušných Všeobecných podmienok poskytovania a s tým spojené poskytnutie zariadení potrebných na príjem Služby v súlade so špecifikáciou služieb. Účastník sa v Zmluve v zmysle špecifikácie služieb zaviazal platiť bankovým prevodom pravidelne štvrťročne cenu za poskytované služby, ktoré si zvolil, a to T. + W. (aktivácia služby 18.7.2011, zmluvná viazanosť do 31.7.2013) a W. (aktivácia služby 03.8.2011, zmluvná viazanosť do 31.7.2013) vo výške, spôsobom a za podmienok stanovených Všeobecnými podmienkami a Cenníkom. Účastník sa v zmluve ďalej zaviazal povinnosťou užívať službu v rozsahu ponúk podľa špecifikácie služieb po dohodnutú dobu a nevykonať žiadny úkon smerujúci k ukončeniu zmluvy, resp. ukončeniu poskytovania Služby pred uplynutím doby časovej viazanosti. Mal preukázané, že žalobca odovzdal účastníkovi do dočasného bezodplatného užívania zariadenie J.J. K. K. XXXX, výrobné číslo U. a W. U.-XX, výrobné číslo XXXXXXXXXX, ktoré sa účastník zaviazal vrátiť žalobcovi - vlastníkovi do 7 dní od ukončenia platnosti Zmluvy o poskytovaní elektronických komunikačných služieb, alebo do 7 dní odo dňa účinnosti zmeny Zmluvy, predmetom ktorej je skončenie poskytovania príslušnej Služby a alebo výpovede alebo odstúpenia od Zmluvy v časti, ktorá sa týka poskytovania príslušnej Služby, na účely ktorej bolo zariadenie účastníkovi poskytnuté. Poukázal na to, že podľa Cenníka zmluvných pokút U., platného od 09.3.2011, ktoré k žalobe pripojil žalobca, tento upravuje zmluvné pokuty za zariadenia a príslušenstvo prenechané do užívania formou výpožičky, nájmu a zábezpeky v prípade ich nevrátenia, v ktorom žalobca zvýraznil zmluvnú pokutu 49 eur za zariadenia digitálny prijímač W. U. U. X. U. a 20 eur za dekódovaciu kartu. Dňa 03.02.2012 N.. Q. K. zomrel, pričom dňa 17.4.2013 vydal súdny komisár Y.. K. W. osvedčenie o dedičstve sp. zn. 23D/51/2012, Dnot 98/2012, podľa ktorého bola všeobecná cena majetku N.. Q. K. určená na sumu 22.285,55 eura, dlhy zistené neboli, čistá hodnota dedičstva bola 22.285,55 eura. Zostatok na bežnom účte v peňažnom ústave v sume 285,55 eura prevzala žalovaná v celosti a byt Č.. X, nachádzajúci sa na X. L. P. R., D.. V. Č.. XX s podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu prevzala žalovaná v 7/8-inách a Y. K. v 1/8-ine. Listom zo dňa 21.08.2013, adresovaným N.. Q. K., žalobca odstúpil od zmluvy o poskytovaní elektronických komunikačných služieb Č.. XXXXXXXXX, uzavretej 03.08.2011 v súlade s ust. čl. 5 bodu 5.5c Všeobecných podmienok s tým, že sa zmluva ruší dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto oznámenia. Súčasne vyzval adresáta na zaplatenie neuhradených splátok 97,72 eura, zmluvnej pokuty 331,94 eura a vrátenie zapožičaných zariadení J.J. K. K. XXXX a dekódovacej karty Č.. XXXXXXXXXX v lehote 7 dní od zániku platnosti Zmluvy s tým, že pre prípad nevrátenia zariadenia v uvedenej lehote alebo jeho vrátenia v stave nefunkčnom alebo zjavne nezodpovedajúcom bežnému opotrebeniu, je poskytovateľ oprávnený účtovať účastníkovi v zmysle Všeobecných podmienok a cenníka jednorazovú zmluvnú pokutu. Následne, listom zo dňa 11.12.2014, právny zástupca žalobcu vyzval žalovanú na zaplatenie dlhu po neb. N.. Q. K., vzniknutého zo Zmluvy o pripojení č. XXXXXXXXX v sume 336 eura a za úkony právnej služby ako náklady na vymáhanie pohľadávky v sume 41,52 eura, spolu 377,52 eura, z ktorej žalovaná poukázala bankovým prevodom na účet žalobcu dňa 04.02.2015 sumu 150 eura a dňa 09.03.2015 sumu 75,84 eura. Napokon poukázal na to, že podľa čl. 5 bod 5.5 písm. c) Všeobecných podmienok spoločnosti SATRO s.r.o., účinných od 01.04.2012, poskytovateľ môže odstúpiť od Zmluvy, ak užívateľ nezaplatil cenu za poskytnutú Službu alebo zariadenie ani do 45 kalendárnych dní po dni splatnosti, pričom podľa čl. 5 bod 5.6 veta prvá Všeobecných podmienok, odstúpením sa Zmluva ruší dňom nasledujúcim po dni, v ktorom odstupujúca zmluvná strana doručí druhej zmluvnej strane písomné oznámenie o odstúpení. Na základe takto ustáleného skutkového stavu vec posúdil podľa § § 43 ods. 1, 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, § 7 ods. 1 veta prvá, § 45 ods. 1, § 48, § 126 ods. 1, § 457, § 470 ods. 1,2, § 491 ods. 1, § 659 , § 662 Občianskeho zákonníka, a dospel k záveru, že podanej žalobe nie je možné vyhovieť. V prvom rade súd poukázal na to, že v danom spore bol viazaný nielen navrhovaným petitom žaloby, ale aj skutkovými dôvodmi, z ktorých žalobca odvodzoval svoje právo, teda tvrdením, že otec žalovanej získal na jeho úkor bezdôvodné obohatenie v sume 69 eur ako účastník zrušenej Zmluvy o poskytovaní elektronických komunikačných služieb uzavretej so žalobcom v dôsledku jeho odstúpenia od tejto zmluvy, pričom toto majetkové právo prešlo smrťou účastníka zrušenej zmluvy na žalovanú ako dedičku. Posudzujúc vec na základe takto žalobcom vymedzených skutkových okolností konštatoval, že nakoľko k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania, resp. medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovanej, nedošlo odstúpením od Zmluvy, ako to uvádza žalobca v žalobe; keď písomné odstúpenie žalobcu od Zmluvy, datované dňom 21.8.2013, adresované N.. Q. K. (účastník Zmluvy), je neúčinným jednostranným právny úkon z dôvodu, že bol urobený v čase, keď bol jeho adresát už mŕtvy (zomrel 3.2.2012) a nemohol tak dôjsť do jeho dispozičnej sféry, a teda právne následky odstúpenia od Zmluvy nenastali; nevznikla povinnosť vzájomného vyporiadania podľa zásad o bezdôvodnom obohatení (§ 457 Občianskeho zákonníka), a preto žalobcovi nevznikla pohľadávka, ktorá je predmetom žaloby. V nadväznosti na uvedené potom nevznikol na základe uvedeného odstúpenia od Zmluvy ani dlh, za ktorý by mali zodpovedať dedičia. Ku dňu úmrtia účastníka Zmluvy bola Zmluva platná a nebola zrušená, za života účastníka Zmluvy nevznikla tomuto ani povinnosť vrátiť žalobcovi predmet výpožičky (zariadenia potrebné na príjem služby), po smrti účastníka Zmluvy zanikli jeho právne pomery, a za stavu, keď predmet výpožičky nepatril do jeho dedičstva, keďže nebol jeho vlastníkom, povinnosť vydať veci, ktoré boli predmetom výpožičky, vznikla osobe, ktorá neprávom tieto veci vo vlastníctve žalobcu zadržovala. Z uvedených dôvodov, keď naviac žalobca v danom spore proti žalovanej neuplatňuje právo na náhradu škody, dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a úspešnej žalovanej, zastúpenej advokátom, priznal náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z., v celkovej sume 59,98 eura. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie, alternatíve jeho zmeny a vyhovenia podanej žalobe v celom rozsahu dôvodiac, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nedostatočne zistil skutkový stav a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nestotožnil sa so závermi súdu prvej inštancie, vyslovenými v odôvodnení napadnutého rozsudku a poukázal na to, že svoju pohľadávku ako náhradu hodnoty daných zariadení označil iba z dôvodu, že napriek jeho výzve mu žalovaná predmetné zariadenia vypožičané jej otcovi nevrátila. Za daného stavu bolo povinnosťou súdu skúmať, či mu nevznikol nárok na zaplatenie sumy 69 eur z iného dôvodu, pričom zdôraznil, že nakoľko predmetom jeho podnikania je poskytovanie služieb retransmisie a prístupu do siete internet, v dôsledku nevrátenia predmetných zariadení žalovanou mu vznikla hmotná škoda vo forme ušlého zisku, nakoľko dané zariadenia mohol vypožičať iným klientom. Vytkol tiež súdu prvej inštancie, že podanú žalobu zamietol napriek tomu, že žalovaná uplatnenú pohľadávku uznala. Napokon poukázal na princíp právnej istoty, ktorý v danom spore nebol rešpektovaný, a to vzhľadom na skutočnosť, že v iných, skutkovo obdobných sporoch, súdy ich žalobám vyhoveli, keď napr. Okresný súd Bratislava II ich žalobe vyhovel rozsudkom v konaní sp. zn. 58C/211/2015 a Okresný súd Galanta žalobe v konaní sp. zn. 34Ro/755/2014 vyhovel platobným rozkazom zo dňa 12.12.2014. S poukazom na uvedené sa s napadnutým rozhodnutím nestotožnil a žiadal podanému odvolaniu vyhovieť. 3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, keď sa v celom rozsahu stotožnila so závermi súd prvej inštancie, a námietky žalobcu, označila za nedôvodné. Poukázala na to, že pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že súd prvej inštancie mu mal požadovanú peňažnú sumu priznať titulom náhrady škody, táto neobstojí, keďže žalobca v spore netvrdil existenciu žiadneho zo zákonom stanovených predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, a vzhľadom na kontradiktórnosť procesu nebol prvoinštančný súd povinný ani oprávnený nahradiť nesplnenie povinnosti tvrdenia vlastnou aktivitou. Žalobca netvrdil ani nepreukázal porušenie akejkoľvek povinnosti zo strany žalovanej, pričom porušenie povinnosti vrátiť žalobcovi dané zariadenia jej ani vzniknúť nemohla, keď s ním nebola v zmluvnom vzťahu a zmluva uzavretá medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovanej zanikla až jeho smrťou. V nadväznosti na tvrdenie žalobcu, že dlh, ktorý je predmetom tohto sporu uznala, poukázala na to, že k žiadnemu takémuto úkonu z jej strany nedošlo, keď obsah ich vzájomnej e-mailovej komunikácie znaky uznania dlhu; ako vyplývajú z ustálenej judikatúry, na ktorú poukázala; nespĺňa. Napokon nesúhlasila ani z argumentáciou žalobcu, ktorý poukazoval na rozhodnutia súdov v obdobných veciach, nakoľko v prípade rozsudku Okresného súdu Bratislava II vo veci sp. zn. 58C/211/2015, bola žalovaným priamy účastník zmluvy a pokiaľ ide o platobný rozkaz Okresného súdu Galanta v spore sp. zn. 34Ro/755/2014, ten sa vydáva len na základe tvrdení žalobcu a nie v rámci riadneho kontradiktórneho procesu, pričom naviac z platobného rozkazu nevyplýva, o aký nárok v spore išlo. Záverom uplatnila náhradu trov odvolacieho konania. 4. Odvolací súd prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. 5. V posudzovanej veci vykonal súd prvej inštancie všetko dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia zo zrušenej zmluvy, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uvádzala žalovaná na svoju obranu (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, že nakoľko k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania, resp. medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovanej N.. Q. K., nedošlo odstúpením od zmluvy; keďže písomné odstúpenie žalobcu od Zmluvy, datované dňom 21.8.2013, je z dôvodu jeho úmrtia dňa 03.02.2012 neúčinným právnym úkonom; nevznikla právnemu predchodcovi žalovanej, avšak ani priamo žalovanej, povinnosť vzájomného vyporiadania podľa zásad o bezdôvodnom obohatení (§ 457 Občianskeho zákonníka), a teda ani pohľadávka, ktorá je predmetom žaloby. Dôvody, pre ktoré žalobu v celom rozsahu zamietol, súd prvej inštancie aj dostatočne vysvetlil v odôvodnení napadnutého rozsudku, keď sa dôsledne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci. 6. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namieta, že za stavu, keď súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetný zmluvný vzťah medzi ním a právnym predchodcom žalovanej nezanikol v dôsledku odstúpenia od zmluvy, bolo jeho povinnosťou skúmať, či mu nevznikol nárok na zaplatenie sumy 69 eur z iného dôvodu, pričom nakoľko predmetom jeho podnikania je poskytovanie služieb retransmisie a prístupu do siete internet, v dôsledku nevrátenia predmetných zariadení žalovanou mu vznikla škoda vo forme ušlého zisku, odvolací jeho argumentáciu považuje za nedôvodnú. Súd prvej inštancie totiž správne vychádzal z vymedzenia rozhodujúcich skutočností zo strany žalobcu (ktorými je viazaný), ktoré v danom prípade vzhľadom na ich obsah neumožňovali priznať žalobcovi požadovanú peňažnú sumu titulom náhrady škody, keď žalobca v spore nešpecifikoval skutočnosti významné pre posúdenie takéhoto nároku. Naviac však, ak by aj bolo možné uvažovať o vzniku škody na strane žalobcu, z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca v tomto smere neprodukoval žiadne dôkazy, ktoré by boli spôsobilé vznik zodpovednosti právneho predchodcu žalovanej; príp. žalovanej; za takúto škodu (ušlý zisk) preukázať. 7. Nedôvodná je tiež argumentácia žalobcu, ktorý súdu prvej inštancie vytkol, že podanú žalobu zamietol napriek tomu, že žalovaná uplatnenú pohľadávku uznala. Žiadny z predložených listinných dôkazov (e-mailová komunikácia medzi stranami) totiž neobsahuje jednoznačný prejav vôle žalovanej, ktorý by bolo možné (podľa obsahu) považovať za uznanie dlhu, ktoré by malo za následok presun dôkazného bremena v danom spore na žalovanú. 8. Napokon, pokiaľ žalobca v odvolaní poukázal na princíp právnej istoty, ktorý v danom spore nebol rešpektovaný, nakoľko v iných, skutkovo obdobných sporoch, súdy jeho žalobám vyhoveli, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že rozhodnutiami súdov v iných sporoch nie je viazaný, pričom naviac v žalobcom odkazovaných sporoch išlo o veci skutkovo odlišné, a preto v nich prijaté závery nemožno považovať ani za ustálenú súdnu prax relevantnú pre posúdenie tejto konkrétnej veci. 9. S ohľadom na uvedené možno zhrnúť, že súd prvej inštancie sa v rámci predmetného konania správne vysporiadal s otázkou vzniku nároku žalobcu na zaplatenie peňažnej sumy uplatnenej podanou žalobou titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia zo zrušenej zmluvy, v spojitosti s právnym nástupníctvom žalovanej po poručiteľovi N.. Q. K., keď dospel k záveru, že žalobcovi uplatnený nárok nevznikol, a dospel k správnemu záveru, že podanej žalobe nie je možné vyhovieť. 10. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol, ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1,2 CSP). 11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich náhrade rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).