Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/102/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215201569 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1215201569.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: M. A., N.. XX.XX.XXXX, A. A. XX, A., zastúpeného advokátom: JUDr. Marián Ševčík CSc., so sídlom Nezábudkova 22, Bratislava, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Ružinov, so sídlom Mierová ul. č. 21, Bratislava, IČO:00603155, o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 24. novembra 2016, č.k. 9C/23/2015-77, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu; ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému určenia neplatnosti výpovede z nájmu bytu zo dňa 25.08.201, č: A. XXXXX/XXXX/ X/VAL; a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal zo zistenia, že žalovaný uzatvoril so žalobcom Zmluvu o nájme bytu č. W. XXXX/XXXXX-X, ktorej predmetom je prenájom bytu č. 1 kategória I., nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu na A. L. Č. XX M. A., pričom podľa článku III bodu 5 sa žalobca zaviazal platiť nájomné a úhradu preddavku za služby najneskôr do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Podľa Sumárnej analýzy platieb vedenej na Prvej ružinovskej spoločnosti a.s., ktorá je podľa Zmluvy o komplexnom prenájme majetku a poskytovaní služieb zo dňa 01.01.2003 v znení jej platných dodatkov č. 1 až 11 povinná plniť vo vzťahu k nájomcovi práva a povinnosti prenajímateľa a zabezpečiť dodávku služieb, predstavoval nedoplatok žalobcu na nájomnom a úhradách za služby ku dňu 31.07.2014 sumu 7.584,68 eur, ktorú žalobca uhradil až dňa 16.12.2014. Poukázal na to, že písomnou výpoveďou z nájmu zo dňa 25.08.2014 dal žalovaný žalobcovi výpoveď zo Zmluvy o nájme bytu č. W. XXXX/XXXXX-X v zmysle § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka z dôvodu meškania s platením nájomného a úhrady za plnenia poskytované s užívaním predmetného bytu, pričom výpoveď bola žalobcovi doručená do vlastných rúk dňa 08.09.2014. Z potvrdení Sociálnej poisťovne o nemocenských dávkach vyplatených žalobcovi za obdobie od 01.01.2010 do 15.01.2014 a za obdobie od 01.01.2010 do 15.01.2015 mal preukázané, že žalobcovi v daných obdobiach neboli vyplatené žiadne nemocenské dávky. Poukázal na to, že v dňoch 10.03.2015, 23.02.2015, 03.02.2015, 03.11.2015 absolvoval oftalmologické prehliadky s diagnózou W. Y..L., B. F. Y..F.. Takto ustálený skutkový stav veci po právnej stráne posúdil podľa § 710 ods. 3,4, § 711 ods. 1 písm. d/, § 711 ods. 5,6 Občianskeho zákonníka, a dospel k záveru, že podanej žalobe nie je možné vyhovieť, a to z dôvodu, že žalobca v danej veci žalobu podal až po uplynutí zákonom stanovenej trojmesačnej lehoty v zmysle ust. § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka, pričom neboli splnené podmienky ani na aplikáciu ustanovenia § 710 ods. 4 Občianskeho zákonníka. V nadväznosti na argumentáciu žalobcu, ktorý tvrdil, že v danej veci bolo potrebné aplikovať citované ustanovenie § 710 ods. 4 Občianskeho zákonníka poukázal na to, že ak nájomca, ktorý je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, pred uplynutím ochrannej lehoty (§ 710 ods. 4) zaplatí prenajímateľovi dlžné nájomné alebo sa písomne dohode s prenajímateľom o spôsobe jeho úhrady, rozumie sa tým, že dôvod výpovede nájmu bytu zanikol (§ 711 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Z uvedeného vyplýva, že predpokladom zániku dôvodu výpovede v zmysle § 711 ods. 5 Občianskeho zákonníka je splnenie dvoch zákonom stanovených podmienok, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Nájomca po doručení výpovede podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka pre neplatenie nájomného musí v prvom rade preukázať prenajímateľovi, že svoju povinnosť platiť nájomné nesplnil z dôvodu, že ku dňu doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov (§ 710 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Aj keď zákon výslovne neurčuje lehotu, v ktorej musí nájomca prenajímateľovi preukázať, že nájomné nezaplatil z dôvodu hmotnej núdze, z ustanovenia § 710 ods. 4 Občianskeho zákonníka možno vyvodiť, že stav hmotnej núdze mu musí preukázať v určitom časovom limite, a to najneskôr do konca výpovednej lehoty (§ 710 ods. 3 veta druhá a tretia Občianskeho zákonníka). Len ak stav hmotnej núdze v predmetnom časovom limite prenajímateľovi preukáže, dochádza k predĺženiu výpovednej lehoty o ochrannú lehotu v trvaní ďalších šesť mesiacov (§ 710 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Ďalšou podmienkou, ktorá musí byť splnená, aby došlo k zániku dôvodu výpovede v zmysle § 711 ods. 5 Občianskeho zákonníka, je skutočnosť, že pred uplynutím ochrannej lehoty buď nájomca zaplatí dlžné nájomné prenajímateľovi, alebo medzi nimi dôjde k dohode o spôsobe úhrady. Vychádzajúc z uvedeného konštatoval, že v prejednávanej veci zákonné podmienky zániku výpovedného dôvodu splnené neboli, nakoľko z vykonaného dokazovania je zrejmé, že výpoveď prenajímateľa zo dňa 25.8.2014 podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka bola žalobcovi doručená 08.09.2016, dlh žalobcu k 31.07.2014 predstavoval sumu 7.584,68 eur a nedoplatok bol uhradený dňa 16.12.2014, teda po uplynutí zákonnej výpovednej lehoty, pričom žalobca do konca výpovednej lehoty žalovanému nepreukázal, že v čase dania výpovede bol v hmotnej núdzi. Samo zaplatenie dlžného nájomného (ku ktorému došlo po uplynutí výpovednej lehoty) mohlo mať za následok len splnenie dlhu, nie však bez ďalšieho aj zánik dôvodu výpovede z nájmu bytu v zmysle § 711 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Keďže v danom prípade nedošlo k predĺženiu výpovednej lehoty o ochrannú lehotu a žalobca návrh na určenie neplatnosti výpovede v zákonom stanovenej lehote nepodal, nájom bytu zanikol uplynutím výpovednej lehoty v zmysle § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.03.2011, č.k. 3 Cdo 133/2009). Na základe uvedeného konštatoval, že vzhľadom na uvedené skutočnosti nemal inú možnosť ako žalobu v celom rozsahu zamietnuť. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, avšak úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže mu v konaní žiadne trovy nevznikli. 2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktorým sa domáha zmeny napadnutého rozsudku a vyhovenia podanej žalobe, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konania. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na skutočnosť, že predmetná výpoveď mu nebola doručená dňa 25.08.2014, avšak až dňa 08.09.2014, pričom celková dlžná čiastka, ktorú žalovanému uhradil dňa 16.12.2014, bola 14.946,55 eur a suma vo výške 7.584,68 eur predstavovala len časť celkovo zaplatených finančných prostriedkov. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutočnosť, keď uviedol, že neboli z jeho strany splnené zákonné podmienky zániku výpovedného dôvodu v zmysle § 711 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Obe zákonné podmienky zániku výpovedného dôvodu v zmysle § 711 ods. 5 Občianskeho zákonníka boli totiž splnené, nakoľko z vykonaného dokazovania, predovšetkým z jeho výpovede a výpovede svedka p. A. vyplýva, že spolu so svedkom p. A. boli viackrát osobne navštíviť žalovaného na jeho pracovisku v čase od doručenia výpovede do zaplatenia dlhu, avšak žalovaný s jeho návrhmi na možné vyriešenie jeho problematickej situácie, do ktorej sa dostal nie svojím pričinením, výslovne nesúhlasil. Konštatoval, že žalovaný postupoval v danom prípade v rozpore s dobrými mravmi a zrejme s úmyslom definitívne ukončiť jeho nájom, pričom nevzal vôbec do úvahy možnosť zmierne vyriešiť situáciu s poukazom na jeho zlý zdravotný stav. Za nesprávny označil právny názor súdu prvej inštancie, že by z jeho strany nedošlo v rozhodnom období od doručenia výpovede do zaplatenia dlhu, okrem splatenia celého dlhu aj k iným skutočnostiam, ktoré majú za následok zánik výpovede z nájmu bytu v zmysle § 711 ods. 5 Občianskeho zákonníka, nakoľko spolu so svedkom p. A. viackrát osobne žalovaného navštívili a žiadali zmierne vyriešenie danej veci za účelom zabezpečenia trvania uvedeného nájmu aj naďalej, čím by došlo k zabezpečeniu jeho bytovej otázky v čase zlého zdravotného stavu, avšak zo strany žalovaného nebola pozitívna odpoveď. Nakoniec mu svedok p. A. požičal finančné prostriedky za účelom pomôcť mu so zabezpečením jeho bytovej otázky a zotrvaniu v predmetnom nájomnom byte. Namietal tiež, že nakoľko mu výpoveď z nájmu bytu zo dňa 25.08.2014 bola doručená dňa 08.09.2014, výpovedná lehota 3 mesiace začala plynúť od 01. októbra 2014 a posledný deň výpovednej lehoty pripadol na posledný deň mesiaca december 2014, svoj dlh v celej výške uhradil dňa 16.12.2014 včas. Vytkol súdu prvej inštancie, že sa nevysporiadal v dostatočnej miere so všetkými ním produkovanými dôkazmi ani skutočnosťami, na ktoré poukazoval a majú význam pre rozhodnutie vo veci samej v jeho prospech, predovšetkým však s lekárskymi správami, z ktorých vyplýva jednoznačne jeho zlý zdravotný stav v rozhodnom období. Zdôraznil, že nakoľko bola žaloba podaná v rámci ochrannej doby, je potrebné subsumovať vec pod ustanovenie § 710 ods. 4 Občianskeho zákonníka a žaloba bola podaná včas, avšak aj dôvodne, nakoľko žalovaný konal v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore s ustanovením § 711 ods. 5 Občianskeho zákonníka. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť, pričom napadnutý rozsudok označil za zákonný a opodstatnený vo všetkých jeho výrokoch. Nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu týkajúcimi sa nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávnych skutkových zistení súdu, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, pričom predmetnú žalobu podal po zákonom stanovenej lehote, keď mu ku dňu doručenia výpovede z nájmu bytu, t.j. ku dňu 08.09.2014, ani do posledného dňa výpovednej lehoty, nepreukázal existenciu stavu hmotnej núdze z objektívnych dôvodov, a preto nemohlo dôjsť k predĺženiu výpovednej lehoty o ochrannú lehotu v trvaní 6 mesiacov. Preto, keď žalobu o určenie neplatnosti výpovede podal na súd až dňa 27.01.2015, uplatnil toto právo až po uplynutí zákonom stanovenej trojmesačnej lehoty, ktorá začala plynúť od doručenia výpovede. Poukázal tiež v tomto smere na právny názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 133/2009. 4. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného odvolania podľa § 380 zák. č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a podľa § 378 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. 5. V posudzovanej veci vykonal súd prvej inštancie všetko navrhované dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti výpovede z nájmu bytu zo dňa 25.08.201, č: A. XXXXX/XXXX/ X/VAL. Na základe správneho vyhodnotenia vykonaných dôkazov; v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP; dospel k správnym skutkovým zisteniam, a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, že v danej veci neboli splnené zákonné podmienky pre vyhovenie podanej žalobe, nakoľko žalobca podal v preskúmavanej veci žalobu až po márnom uplynutí zákonom stanovenej prekluzívnej trojmesačnej lehoty (§ 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka), keď v danom prípade neboli splnené ani predpoklady ust. § 710 ods. 4 Občianskeho zákonníka na to, aby došlo k predĺženiu výpovednej doby o ochrannú dobu v trvaní šiestich mesiacov. Žalobca totiž skutočnosť, že bol v čase doručenia výpovede v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov počas plynutia výpovednej doby žalovanému nepreukázal. Súd prvej inštancie svoje zistenia a závery, pre ktoré žalobe nevyhovel aj dostatočne odôvodnil, keď sa v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP v dostatočnom rozsahu vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, prostriedkami procesného útoku a obrany prezentovanými v priebehu sporu žalobcom a žalovaným. Na druhej strane, obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska ním uvádzaných tvrdení v podanom odvolaní, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli spochybniť správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie; a postupom súdu prvej inštancie nedošlo ani k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. 6. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď sa v preskúmavanej veci; v ktorej sa žalobca domáha určenia neplatnosti výpovede z nájmu bytu; v prvom rade zaoberal otázkou dodržania zákonnej prekluzívnej lehoty na podanie takejto žaloby, vyplývajúcej z ust. § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka, a tiež otázkou splnenia zákonom stanovených predpokladov pre aplikáciu ustanovenia § 710 ods. 4 a § 711 ods. 5 Občianskeho zákonníka v danej veci. Správny je jeho záver, že žaloba bola podaná oneskorene, po márnom uplynutí zákonom stanovenej trojmesačnej prekluzívnej lehoty, keď z obsahu spisu vyplýva, že výpoveď z nájmu bola žalobcovi doručená dňa 08.09.2014 a žalobu na súd podal až dňa 27.01.2015, za stavu, keď nedošlo k predĺženiu výpovednej doby o ochrannú dobu podľa ust. § 710 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k obom predmetným (v danom spore rozhodujúcim) sporným otázkam sa odvolací súd v plnej miere stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré viedli súd prvého stupňa k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. 7. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namieta, že existenciu stavu hmotnej núdze v tomto spore riadne preukázal, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že z hľadiska vyvolania právnych následkov upravených ustanovením § 710 ods. 4 Občianskeho zákonníka je preukázanie stavu hmotnej núdze v rámci tohto sporu bez právneho významu. Z citovaného ustanovenia totiž vyplýva; ako na to poukázal i súd prvej inštancie; že nastúpenie právnych následkov, spočívajúcich v predĺžení výpovednej doby o dodatočnú ochrannú lehotu šiestich mesiacov, môže preukázanie stavu hmotnej núdze vyvolať iba v prípade, ak sa tak stalo najneskôr do skončenia výpovednej doby. Ak však nájomca (v tomto prípade žalobca) existenciu hmotnej núdze prenajímateľovi v uvedenom časovom rámci nepreukázal, nemožno nesplnenie predpokladov pre predĺženie výpovednej doby konvalidovať ich preukázaním v spore o určenie neplatnosti výpovede z nájmu. V tejto súvislosti správne súd prvej inštancie poukázal na právne závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 133/2009, s ktorými sa stotožňuje i odvolací súd a v podrobnostiach na ne tiež odkazuje; a nemôže potom obstáť ani argumentácia žalobcu v odvolaní, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Pre úplnosť odvolací súd tiež v tejto súvislosti; v nadväznosti na argumentáciu žalobcu skutočnosťami vyplývajúcimi z výpovede svedka W. A.; poukazuje na to, že opakovanú snahu žalobcu v priebehu plynutia výpovednej doby dohodnúť sa so žalovaným na zmiernom vyriešení veci (splátkovom kalendári), nemožno so zreteľom na predmet komunikácie medzi stranami (úhradu dlžnej sumy) považovať za preukázanie existencie stavu hmotnej núdze z objektívnych dôvodov. 8. Bez právneho významu je námietka žalobcu v podanom odvolaní, že sporná výpoveď mu nebola doručená dňa 25.08.2014, avšak až dňa 08.09.2014, pričom celková dlžná čiastka, ktorú žalovanému uhradil dňa 16.12.2014 bola 14.946,55 eur, pričom suma vo výške 7.584,68 eur predstavovala len časť celkovo zaplatených finančných prostriedkov. Uvedené chyby v písaní v odôvodnení napadnutého rozsudku nemajú; za stavu, keď je správny záver súdu prvej inštancie o nedodržaní zákonom stanovenej lehoty na podanie žaloby o určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu vyplývajúcej z ust. § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka; žiadny vplyv na vecnú správnosť výroku, ktorým prvoinštančný súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 9. Napokon, pokiaľ žalobca argumentuje tým, že žalovaný vo vzťahu k nemu konal v rozpore s dobrými mravmi, odvolací súd poukazuje na to, že vo vzťahu k posúdeniu otázky platnosti predmetnej výpovede z nájmu nemajú tieto výhrady v preskúmavanej veci žiadnu relevanciu. Neplatnosť právneho úkonu, a teda i neplatnosť výpovede z nájmu, totiž z hľadiska jej prípadného rozporu s dobrými mravmi možno podrobiť hodnoteniu výhradne s prihliadnutím na okolnosti, ktoré tu boli v čase doručenia výpovede, a vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania nemožno dospieť k záveru, že by v danom čase výkon práva žalovaného skončiť nájomný vzťah žalobcu výpoveďou podľa ust § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka, vykazoval znaky správania v rozpore s dobrými mravmi. Ide totiž o výpoveď z nájmu danú na základe objektívnych skutočností (nezaplatenie nájomného za relevantné obdobie), a samotný žalobca za konanie v rozpore s dobrými mravmi považuje správanie žalovaného až po doručení výpovede. V danej veci by tak prípadná aplikácia inštitútu dobrých mravov (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) mohla mať určitý význam iba v súvislosti s otázkou ďalšieho postupu žalovaného (vypratania žalobcu z daného bytu), avšak i to až v závislosti od konkrétnych okolnosti veci (na strane oprávnenej, no najmä povinnej osoby), ktoré neboli predmetom tohto sporu (a teda ani dokazovania). Bez zreteľa na uvedené však odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné poznamenať, že vzhľadom na zložitú životnú situáciu, v akej sa žalobca v súčasnosti nachádza, sa javia ako primerané jeho očakávania, že žalovaný, ktorý je obcou; a teda jeho základnou úlohou podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 369/1990 Zb., o obecnom zriadení je i starostlivosť o potreby obyvateľov; v danom prípade (ak žalobca nemá žiadne nedoplatky) zvolí vo vzťahu k nemu osobitne citlivý prístup, ktorý mu za predpokladu, že si bude riadne plniť všetky svoje povinnosti, vytvorí (okolnostiam) primeranú príležitosť na zabezpečenie základných životných potrieb, medzi ktoré nepochybne patrí aj existencia stabilného bývania. 10. Vzhľadom na vyššie uvedené, keď bez ohľadu na okolnosti súvisiace so zložitou životnou situáciou žalobcu, ktorá je z hľadiska merita tohto sporu, ktorým je určenie neplatnosti výpovede z nájmu bez právneho významu, súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým i právnym záverom, na základe ktorých správne podanú žalobu zamietol, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1,2 CSP). 11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich náhrade rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).