Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/31/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215208349 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1215208349.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: P. V., J.. XX. XX. XXXX, G. Z. W.. Č.. X, G., zastúpený advokátom: JUDr. Igor Klamár, Družstevná ul. č. 5, Bratislava, proti žalovanému: ET NIP s.r.o., IČO: 36 697 532, Fadruszova ul. č. 9, Bratislava, o zaplatenie istiny 2.000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 16. februára 2016, č. k. 11C/188/2015 - 75, takto r o z h o d o l : Odvolací súd odvolanie žalovaného o d m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 2.000 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 2.000 eur od 01. 10. 2013 do zaplatenia, náhradu trov konania vo výške 120 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 780,69 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 3 ods. 1, § 51, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 488, § 489, § 498, § 544, § 578 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil, nakoľko nevrátil žalobcovi plnenie prijaté z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Uviedol, že strany sporu dňa 24. 05. 2013 uzavreli Dohodu o zložení blokovacieho depozitu na dobu určitú do 28. 06. 2013, ktorej predmetom bolo vyvíjanie sprostredkovateľskej činnosti žalovaného, ktorý má v predmete svojej činnosti podľa zápisu v obchodnom registri, sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností, t. j. realitnú činnosť, za účelom uzavretia kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť, X - F. G. Č.. XXX, J. N. na XX. K. G. O. na P. W.. Č.. XX I. G., medzi žalobcom, ako kupujúcim a S. X., ako predávajúcou, ktorá bola vlastníčkou uvedeného bytu, na ktorom bolo zriadené záložné právo v prospech Tatra Credit a.s. podľa V-24946/12 zo dňa 14. 11. 2012. Poukázal na skutočnosť, že zmluvné strany si v článku III. bod 1. dohodli, že za účelom začatia rokovania o uzavretí kúpnej zmluvy a prípravy zmluvných dokumentov vedúcich ku kúpe bytu, zloží kupujúci v prospech žalovaného blokovací depozit vo výške 2.000 eur, ktorý mal byť v plnej výške započítaný na kúpnu cenu bytu (článok III. bod 3.) podľa článku II. Dohody a v prípade uzatvorenia kúpnej zmluvy/ zmluvy o budúcej kúpnej zmluve o prevode vlastníctva k bytu, mal byť započítaný ako odmena žalovaného. Uviedol, že žalobca a záujemca o predaj vystupovali v zmluvnom záväzku ako fyzické osoby, nepodnikatelia - spotrebitelia, z dôvodu ktorého posúdil uvedenú Dohodu aj podľa § 52 a nasl. o spotrebiteľských zmluvách s tým, že Dohoda bola časovo obmedzená, keď podľa článku IV. bod 1. písm. b) dohody, mal žalobca povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu viazanú na výzvu žalovaného na jej uzavretie, avšak v konaní preukázané nebolo, že by k takejto výzve došlo, nakoľko konateľ žalovaného sám na priamu a jasnú otázku prvoinštančného súdu na pojednávaní dňa 26. 11. 2015, kedy a akým spôsobom vyzval žalobcu na uzavretie kúpnej zmluvy uviedol, že žalobca nemohol byť vyzvaný na podpis kúpnej zmluvy, nakoľko nepreukázal do času platnosti depozitnej zmluvy schopnosť financovať kúpu bytu a na pojednávaní dňa 16. 02. 2016 uviedol, že žalobca nemohol byť vyzývaný na podpis kúpnej zmluvy, nakoľko počas platnosti depozitnej zmluvy s ním prebiehali jednania akým spôsobom bude financovať kúpu nehnuteľnosti, keďže sa iba viedol proces prípravy kúpnej zmluvy, pričom jeho ďalšie vyjadrenie, že k vyzvaniu na podpis kúpnej zmluvy sa pristúpilo v posledný deň platnosti depozitnej zmluvy, považoval vzhľadom na jeho predchádzajúce vyjadrenia za nedôveryhodné a účelové, z dôvodu ktorého nevykonal výsluch ním navrhovaného svedka K. N., pretože po jeho protichodných a zmätočných tvrdeniach, kedy ani on sám svojou výpoveďou jednoznačne a bez pochybností nepotvrdil uskutočnenie výzvy adresovanej žalobcovi na uzavretie kúpnej zmluvy, považoval výsluch uvedeného svedka za nadbytočný a nehospodárny. Poukázal na skutočnosť, že na pojednávaní dňa 16. 02. 2016 konateľ žalovaného upresnil, že žalobca bol vyzvaný na uzavretie kúpnej zmluvy telefonicky a osobne, avšak žalobca túto skutočnosť poprel, pričom aj prípadný výsluch svedka K. N., ktorý bol realitným maklérom žalovaného v uvedenom čase, by vzhľadom na absenciu písomnej výzvy na uzavretie kúpnej zmluvy adresovanej žalobcovi nemohol viesť k odstráneniu rozporu vo výpovediach žalovaného, ako aj rozporu medzi výpoveďami žalovaného a žalobcu. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že k naplneniu podmienok v zmysle článku V. bod 3. Dohody nedošlo, keďže žalobca v dôsledku absencie výzvy na uzavretie kúpnej zmluvy, nemohol porušiť povinnosti podľa článku IV. bod 1. a 2. Dohody a taktiež nebola naplnená ani ďalšia podmienka v zmysle článku V. bod 3. Dohody, že by žalobca uviedol nepravdivé prehlásenie, keď formulácia článku IV. bod 2. Dohody, podľa ktorej žalobca, ako kupujúci prehlásil, že je schopný doplatiť a doplatí kúpnu cenu na prevod bytu podľa podmienok tejto dohody, je značne neurčitá a Dohoda ako celok obsahuje jedinú podmienku týkajúcu sa kúpnej ceny, a to jej výšku v článku II. bode 2. Dohody a žiadnu inú podmienku, najmä týkajúcu sa okamihu splatnosti kúpnej ceny neobsahuje, ani povinnosť žalobcu preukazovať schopnosť financovať kúpu nehnuteľnosti a odvolávanie sa žalovaného na takúto povinnosť žalobcu je bezpredmetné. Uviedol, že formulácia ďalšej podmienky v článku V. bod 3. Dohody, ktorá by mala zakladať nárok žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty v prípade neuzavretia kúpnej zmluvy žalobcom na základe "akýchkoľvek" dôvodov na jeho strane, je neurčitá a značne široko koncipovaná, v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, nakoľko rozhodujúce je, že takto koncipované zmluvné ustanovenie je objektívne spôsobilé spotrebiteľa poškodiť, keď v zmysle § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty je možné viazať len na porušenie konkrétnej zmluvnej povinnosti. Uviedol, že predávajúca, ako jeden z účastníkov Dohody, svojim prehlásením (článok IV. bod 4. písm. c/ Dohody), že na byte neviazne žiadne záložné právo, vecné bremeno, predkupné právo alebo iná ťarcha, okrem záložného práva podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení zákona č. 151/1995 Z. z. v prospech ostatných vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov, uviedla žalobcu do omylu, pričom u žalovaného, ktorý takúto Dohodu žalobcovi predložil na podpis, keď ako právnická osoba zapísaná v obchodnom registri, ktorá má v predmete činnosti sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností (t. j. realitnú činnosť), sa oprávnene predpokladajú teoretické znalosti, praktické skúsenosti a odbornosť a je preto zarážajúce, že konateľ žalovaného tvrdil, že sa o ťarche viaznucej na nehnuteľnosti dozvedel až po uzavretí depozitnej zmluvy, pretože od uverejnenia inzerátu nemal k dispozícii list vlastníctva na inzerovaný byt z čoho vyplýva, že nebola splnená ďalšia podmienka, že k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo z dôvodov spôsobených žalobcom. Poukázal na skutočnosť, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi, aby následky neuzavretia kúpnej zmluvy znášal žalobca v podobe zmluvnej pokuty uplatnenej žalovaným s poukazom na jeho možnosť uplatniť si reparačnú (uhradzovaciu) funkciu zmluvnej pokuty voči predávajúcej, ktorú mu poskytuje článok V. bod 4. Dohody, podľa ktorého, pokiaľ predávajúci poruší povinnosti stanovené v tomto článku, alebo predávajúci uvedie v tejto Dohode nepravdivé záväzky alebo prehlásenia, alebo ak predávajúci neuzavrie s kupujúcim kúpnu zmluvu na byt podľa tejto dohody z akýchkoľvek dôvodov na jeho strane, alebo ak jej uzavretie zmarí akýmkoľvek iným spôsobom, je povinný zaplatiť predávajúcemu a žalovanému zmluvnú pokutu vo výške dohodnutého blokovacieho depozitu do troch pracovných dní od výzvy žalovaného, na ktorú majú nárok kupujúci a žalovaný v rovnakom podiele, pričom žalovaný túto možnosť vôbec nevyužil a ani neuviedol dôvod, prečo tak neurobil. Uviedol, že žalovanému nepriznal ním uplatnenú zmluvnú pokutu voči žalobcovi, ktorý vyvinul značnú aktivitu smerujúcu k uzavretiu kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť aj po uplynutí času účinnosti Dohody z čoho vyplýva, že zo strany žalobcu nedošlo k porušeniu žiadnej zmluvnej povinnosti odôvodňujúcej uplatnenie dojednanej zmluvnej pokuty, započítaním na vydanie preddavku na kúpnu cenu vo forme blokovacieho depozitu, keď záväzkovo právny vzťah medzi stranami sporu skončil uplynutím času, na ktorý bol dojednaný, t. j. dňom 28. 06. 2013. Priznanie príslušenstva k žalovanej istine odôvodnil právne ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a vecne tým, že nakoľko sa žalovaný dostal s plnením do omeškania, priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania, tak ako žiadal, od 01. 10. 2013, aj keď mu tento nárok vznikol už od štvrtého dňa nasledujúceho po doručení výzvy zo dňa 19. 08. 2013, ktorou vyzval žalovaného na vrátenie blokovacieho depozitu, ktorá bola žalovanému doručená pred dňom 21. 08. 2013. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1, § 149 ods. 1 O. s. p. a vecne tým, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku za žalobu vo výške 120 eur a náhrade trov právneho zastúpenia vo výške 780,69 eur, ktoré vyčíslil podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách advokátov za poskytovanie právnej pomoci za 8 úkonov právnej pomoci á 91,29 eur: príprava a prevzatie zastúpenia dňa 18. 03. 2014, žaloba zo dňa 01. 04. 2015, vyjadrenie zo dňa 20. 05. 2015 a 08. 02. 2016, účasť na pojednávaní dňa 26. 11. 2015 v trvaní viac ako 2 hodiny, t. j. dva úkony právnej pomoci a dňa 16. 02. 2016 v trvaní viac ako 2 hodiny, t. j. dva úkony právnej pomoci, spolu 730,32 eur a režijný paušál 1 x 8,04 eur, 3 x 8,39 eur, 2 x 8,58 eur, spolu 50,37 eur. 2. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p. (§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p.), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.) a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že napadnutý rozsudok je nezrozumiteľný, nepreskúmateľný, zmätočný, nespĺňajúci zákonom a Ústavou Slovenskej republiky vyžadované náležitosti a požiadavky pre súdne rozhodnutie a jeho odôvodnenie, čím bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu, pretože nie je zrejmé akými úvahami sa prvoinštančný súd riadil, aké právne predpisy aplikoval pri posudzovaní daného prípadu a akým spôsobom vyhodnotil dôkazy vykonané v súdnom konaní, resp. dôkazy boli vyhodnotené nesprávne s poukazom na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vytkol súdu prvej inštancie, že nevykonal ním navrhnutý dôkaz, výsluch svedka K. N. a obmedzil sa len na konštatovanie, že výsluch tohto svedka považoval vzhľadom na jeho predchádzajúce vyjadrenia za nadbytočné a nehospodárne a tým je jeho rozhodnutie, okrem iných vád, aj nepreskúmateľné, pretože súčasťou práva na súdnu ochranu a na spravodlivý proces je aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny, je predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo na opravné prostriedky, ako aj kontroly výkonu spravodlivosti a súčasťou práva na odôvodnenie je aj to, aby sa súd riadne vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami strany sporu, avšak prvoinštančný súd nekonal v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p., čím bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu. Poukázal na skutočnosť, že odôvodnenie napadnutého rozsudku sa vo väčšej miere obmedzuje na porušenie povinnosti predávajúceho a popis tohto porušenia, keď podľa čl. V. Dohody o zložení blokovacieho depozitu zo dňa 23. 05. 2013 „Pokiaľ predávajúci poruší povinnosti stanovené v čl. IV ods. 3. tejto dohody alebo predávajúci uvedie v tejto dohode nepravdivé záväzky alebo prehlásenia... je povinný zaplatiť kupujúcemu a spoločnosti RE/MAX Aureal (žalovanému) zmluvnú pokutu spolu vo výške dohodnutého blokovacieho depozitu... v rovnakom podiele“ z čoho je zrejmé, že žalovaná suma uvedená v žaloba je uvedená nesprávne a v takom prípade by vzniklo bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu voči nemu a toto konanie by žiadnym spôsobom nevyriešilo, resp. neusporiadalo vzťahy medzi stranami sporu založené uvedenou Dohodou. Žalovaný v dôvodoch svojho odvolania ďalej uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil žalobu ako vec o zaplatenie, nakoľko v Dohode o zložení blokovacieho depozitu uzavretej medzi stranami sporu dňa 24. 05. 2013 sú v záhlaví uvedení účastníci dohody tak, že kupujúcim je S. X. a predávajúcim žalobca, nie naopak, takže súd prvej inštancie rozhodol spor prakticky na základe právneho posúdenia veci (bez potrebného a zodpovedajúceho ohľadu na skutkový stav veci), ktoré považuje za rozhodnutie, ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom na základe vykonaných dôkazov došlo k nesprávnym skutkovým zisteniam a vykonaná právna analýza prvoinštančným súdom a následný výklad, nemajú oporu v zákone, listinných dôkazoch a bola vykonaná účelovo v jeho neprospech. Žalovaný namietol nedostatok pasívnej vecnej legitimácie v konaní, z dôvodu ktorého s ním súd prvej inštancie nemal konať. 3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného, ktoré mu nebolo doručené, nevyjadril. 4. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016) a § 386 C. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 C. s. p., keď dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je potrebné odmietnuť ako oneskorene podané. 5. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 6. Podľa § 158 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, účinný do 30. 06. 2016, rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku sa doručuje účastníkom, prípadne ich zástupcom do vlastných rúk. Podľa § 204 ods. 1 O. s. p., odvolanie sa podáva do pätnástich dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 204 ods. 2 O. s. p., odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa odseku 1 preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia. 7. Podľa § 48 ods. 1 O. s. p., písomnosti, ktoré sú určené orgánom alebo právnickým osobám, doručujú sa pracovníkom oprávneným za orgány alebo právnické osoby prijímať písomnosti. Ak ich niet, doručuje sa písomnosť, ktorá je určená do vlastných rúk, tomu, kto je oprávnený za orgán alebo právnickú osobu konať, ostatné písomnosti ktorémukoľvek ich pracovníkovi, ktorý písomnosti príjme. Podľa § 48 ods. 2 O. s. p., ak nie je možné doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie. 8. Z obsahu spisu vyplýva, že napadnutý rozsudok bol žalovanému doručený v súlade s ustanoveniami § 45 ods. 1, § 46 ods. 1, § 48 ods. 1, § 158 ods. 2 O. s. p. dňa 14. 03. 2016, t. j. po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu, ktorá sa vrátila z adresy sídla žalovaného uvedenej v obchodnom registri s tým, že adresát je neznámy (§ 48 ods. 2 O. s. p.). 9. Dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozsudku začala plynúť zákonná 15 -dňová lehota na podanie odvolania proti nemu, ktorá žalovanému márne uplynula dňom 29. 03. 2016 a preto odvolanie podané žalovaným dňa 02. 05. 2016 je oneskoreným, po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania proti rozsudku. 10. Súd prvej inštancie vykonal šetrenie a zistil, že oprávnenie na preberanie súdnych zásielok mal konateľ žalovaného, ktorý ale nevedel uviesť, či sa v čase doručovania napadnutého rozsudku zdržiaval v sídle žalovaného, keď napadnutý rozsudok mu bol doručovaný správne podľa predpisov upravujúcich tento úkon (§ 48 ods. 1 O. s. p.) na adresu uvedenú v obchodnom registri (Košická ul. č. 56, Bratislava), na ktorej si predtým súdne zásielky preberal (doručenie žaloby, predvolanie na pojednávanie dňa 26. 11. 2015) a preto, keď sa zásielka, ktorou mu doručoval prvoinštančný súd napadnutý rozsudok vrátila s poznámkou „adresát neznámy“, považoval zásielku za doručenú, nakoľko platí tzv. fikcia doručenia, t. j., že rozsudok bol žalovanému doručený po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky (zásielka bola vrátená súdu prvej inštancie dňa 08. 03. 2016). 11. Odvolací súd preto z uvedených dôvodov odvolanie žalovaného podľa § 386 písm. a) C. s. p., ako podané oneskorene, odmietol. 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).