Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/232/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215214853 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1215214853.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcu: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, IČO: 00165565, so sídlom: Limbová 2, P.O.BOX 52, Bratislava, proti žalovanému: Univerzitná nemocnica Bratislava, IČO: 31 813 861, so sídlom: Pažítková 4, Bratislava, o zaplatenie 1.090.818,28 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 16C/289/2015-92 zo dňa 10.02.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 646.669,74 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 19 ods. 12, § 13 ods.1 písm. e/ a f/ zákona č. 523/2004 Z.z., § 100a ods. 1 písm. a/, § 100a ods. 2, 3, 4, 5, 6 zákona č.578/2004 Z.z., § 397, § 392 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Z.z. a vecne tým, že žalobca (ďalej aj ako „navrhovateľ“) sa žalobou zo dňa 16. 06. 2015 doručenou súdu prvej inštancie dňa 17.06.2015 domáhal od žalovaného (ďalej aj ako „odporcu“) zaplatenia sumy 1.090.818,28 €. Podanú žalobu navrhovateľ odôvodnil tým, že navrhovateľ dňa 17.12.2009 uzavrel s odporcom trojstrannú Zmluvu o návratnej finančnej výpomoci č. 2009/03-FNsPBA (ďalej len Zmluva). Táto návratná finančná výpomoc bola poskytnutá v súlade s § 13 a § 19 zákona č.523/2004 Z.z. a v súlade s § 100a zákona č. 578/2004 Z.z.. Tretím účastníkom tejto zmluvy bolo Ministerstvo financií SR, ktoré ako správca štátnych finančných aktív uvoľnilo pre všetky oddlžované subjekty spolu zo štátnych finančných aktív finančné prostriedky vo výške 129.763.041,47 € ako finančné krytie na účely poskytnutia návratnej finančnej výpomoci. Na základe týchto skutočností bola odporcovi poskytnutá dňa 05.08.2009 návratná finančná výpomoc v celkovej výške 22.659.108,19 €, ktorú navrhovateľ vyčlenil na účel definovaný v predmetne zmluvy na účet odporcu. Podľa bodu 2.3 Zmluvy sa odporca ako dlžník zaviazal finančné prostriedky, ktoré mu boli poskytnuté vrátiť na účet navrhovateľa podľa splátkového kalendára, ktorý tvoril neoddeliteľnú prílohu č. 2 Zmluvy. Odporca sa v článku 2, bod 2.6 Zmluvy zaviazal uhradiť navrhovateľovi príslušné úroky z poskytnutej návratnej finančnej výpomoci v termínoch podľa bodu 2.8 Zmluvy. V zmysle článku 2, bod 2 Zmluvy navrhovateľ v postavení veriteľa vyčlenil za účelom naplnenia predmetu zmluvy finančné prostriedky vo výške 22.659.108,19 € a tieto poukázal jednorázovo na účet odporcu. Medzi zmluvnými stranami bolo v zmluve taktiež dohodnuté, že odporca zašle navrhovateľovi oznámenie o vykonaní úhrady poskytnutých finančných prostriedkov (istiny) podľa bodu 2.3 Zmluvy a oznámenie o vykonaní úhrady úrokov podľa článku 2, bod 2.6 Zmluvy do troch pracovných dní po vykonaní platby. Navrhovateľovi však odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy, ku dňu podania žaloby na súd nebolo zo strany odporcu doručené žiadne oznámenie , ktorým by odporca oznámil navrhovateľovi úhradu úrokov. Navrhovateľ doručil odporcovi výzvu zn. Z26971/2015-SF zo dňa 11.06.2015, ktorým ho žiadal o 1.090.818,28 €. Táto suma predstavuje odporcom neuhradené príslušné úroky, ktorých zaplatenia sa navrhovateľ touto žalobou od odporcu domáha. 3. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie výsluchom poverených zástupcov navrhovateľa ako aj odporcu, oboznámil sa s obsahom listín tvoriacich obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav: 4. Navrhovateľ je podľa § 19 zákona č. 575/2001 Z. z. ústredným orgánom štátnej správy a odporca je štátnou príspevkovou organizáciou zriadenou podľa § 21 a nasl. Zák. č. 523/2004 Z. z. 5. Dňa 17.12.2009 bola uzavretá Zmluva o návratnej finančnej výpomoci č. 2009/03-FNsPBA, kde boli zmluvnými stranami Ministerstvo zdravotníctva SR ( navrhovateľa) ako veriteľ, Ministerstvo financií SR a Fakultná nemocnica s poliklinikou Bratislava ( odporca) ako dlžník. Z článku I bod 1.1. zmluvy vyplýva, že predmetom zmluvy sú práva a povinnosti zmluvných strán vzniknuté v súvislosti s poskytnutím návratnej finančnej výpomoci zo štátnych finančných aktív v súlade s § 13 a § 19 zák. č.523/2004 Z. z, § 100a zák. č. 578/2004 Z. z. Z článku I bod 1.2 vyplýva, že odporcovi ako dlžníkovi bola na základe zmluvy poskytnutá návratná finančná výpomoc v celkovej výške 22.659.108,19 €. Túto sumu uvoľnilo Ministerstvo financií SR ako správca štátnych finančných aktív na účet odporcu. V článku 2, bod 2.6 Zmluvy sa odporca ako dlžník zaviazal uhradiť navrhovateľovi príslušné úroky z poskytnutej návratnej finančnej výpomoci v termínoch podľa bodu 2.8 Zmluvy. Strany si taktiež dohodli výšku úrokov resp. spôsob jej stanovenia. 6. Z článku 2 bod 2.3. zmluvy vyplýva, že dlžník t.j. odporca sa zaviazal, že finančné prostriedky poskytnuté ako návratná finančná výpomoc vráti navrhovateľovi v prospech jeho účtu podľa splátkového kalendára. V článku 2 bod 2.4 zmluvy je uvedené, že veriteľ ( navrhovateľ) sa zaväzuje, že finančné prostriedky vrátené odporcom ako splátku návratnej finančnej výpomoci poukáže v prospech účtu MF SR do troch pracovných dní odo dňa pripísania na účet, pričom veriteľ súčasne bezodkladne zašle oznámenie o vrátení finančných prostriedkov. Z výpisu z účtu Štátnej pokladnice vyplýva, že dňa 18.12.2009 bola odporcovi poukázaná suma vo výške 22.659.108,19 €. Listom zo dňa 11. 06. 2015 bol odporca vyzvaný navrhovateľom na zaplatenie sumy 1.090.818,28 €. Uznesením Vlády SR č. 548/2011 zo dňa 17. 08. 2011 bola schválená stabilizácia štátnych príspevkových organizácií v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR, pričom z bodu A.2 vyplýva, že v zmysle § 13 ods.6 zák. 523/2004 Z.z. došlo k zníženiu štátnych finančných aktív v sume 128.397.139,71 € z titulu odpustenia splácania návratných finančných výpomocí poskytnutých podľa bodu B.2 Uznesenia Vlády SR č.978 zo dňa 17.12.2008. Poverený zástupca navrhovateľa v prednese pred súdom uviedol, že z vyjadrenia odporcu vyplýva, že ten nespochybňuje skutkové zistenia navrhovateľom uplatneného nároku. Odporca taktiež nespochybnil existenciu Zmluvy o návratnej finančnej výpomoci, pričom taktiež nespochybnil skutočnosť, že súčasťou zmluvy bola dohoda o úhrade úrokov z poskytnutej návratnej finančnej výpomoci v termínoch dohodnutých v bode 2.8 Zmluvy. Poverený zástupca taktiež zdôraznil, že ku dňu podania žaloby na súd nebola zmluva o návratnej finančnej výpomoci žiadnym spôsobom ukončená, čo je dôsledkom existencie právneho základu pre požadovanie úrokov. K tvrdeniam odporcu týkajúcim sa jeho zlej finančnej situácie uviedol, že odporca mal možnosť v prípade trvalej a odôvodnenej zmeny finančnej situácie navrhnúť vypracovanie dodatku k zmluve. Toto právo odporca nevyužil. Taktiež tá skutočnosť, že navrhovateľ je zriaďovateľom odporcu nemôže byť dôvodom pre ktorý odporca neuhradil dlžné úroky. Poverený zástupca navrhovateľa k argumentom poverenej zástupkyne odporu týkajúcim sa odpustenia úrokov na základe Uznesenia Vlády SR č.548/2011 zo dňa 17.08.2011 uviedol, že toto nebolo spôsobilé založiť právny vzťah medzi zmluvnými stranami a preto nemohlo zrušiť zmluvu, ale mohlo byť iba východiskom pre ďalšie právne úkony zmluvných strán. Poverená zástupkyňa odporcu v prednese pred súdom uviedla, že odporca nikdy záväzok voči navrhovateľovi neuznal ani čo do dôvodu ani čo do výšky. Poukázal na Uznesenie Vlády SR č.548/2011 zo dňa 17. 08. 2011, ktorým bol odpustený dlh, pričom tento akt považujú za akt vyššej právnej sily ako je samotná zmluva. Týmto rozhodnutím malo podľa názoru odporcu dôjsť k upusteniu od dlhu, pričom istina a príslušenstvo sú jeden celok a preto došlo zároveň aj k odpusteniu úrokov. Poverená zástupkyňa odporcu na pojednávaní vzniesla námietku premlčania navrhovateľom uplatnených nárokov v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka, pričom poukázala na navrhovateľom predloženú tabuľku splatnosti úrokov. 7. Podľa § 19 ods.12 zák.č. 523/2004 Z.z. subjekt verejnej správy s výnimkou obce a vyššieho územného celku môže prijímať úvery alebo pôžičky len v súlade s týmto zákonom; verejná vysoká škola môže prijímať úvery za podmienok ustanovených osobitným zákonom. Subjekt verejnej správy môže prijať návratnú finančnú výpomoc od iného subjektu verejnej správy, ak sa táto návratná finančná výpomoc použije na úhradu výdavkov spojených s realizáciou spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie. Subjekt verejnej správy môže prijímať návratnú finančnú výpomoc zo štátnych finančných aktív, ak na účely, na ktoré sa návratná finančná výpomoc poskytne, prevzala vláda úver. Príspevková organizácia, ktorá je zdravotníckym zariadením poskytujúcim zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu, môže prijať návratnú finančnú výpomoc zo štátnych finančných aktív za podmienok ustanovených osobitným zákonom. 8. Odporca v konaní vzniesol námietku premlčania a zároveň zdôraznil, že posledná navrhovateľom uplatňovaná suma dlžných úrokov mala byť splatná dňa 17. 12. 2011, pričom pri aplikácii ustanovení o premlčaní upravených v Občianskom zákonníku sú všetky navrhovateľom uplatnené nároky premlčané. Na tomto mieste súd poukazuje na ustanovenie článku 4 bod 4.5 Zmluvy o návratnej finančnej výpomoci č. 2009/03-FNsPBA zo dňa 17.12. 2009 z obsahu ktorého vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že zmluvný vzťah založený touto zmluvou sa bude riadiť počas celej doby trvania záväzkov z nej vyplývajúcich príslušnými ustanoveniami zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a ak niektoré vzťahy neupravuje zákon alebo zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti potom úpravou Obchodného zákonníka a platnej legislatívy SR. 9. Z navrhovateľom predloženej tabuľky v ktorej sú obsiahnuté jednotlivé úhrady odporcu vyplýva, že odporca dňa 11.06.2010 uhradil navrhovateľovi úroky vo výške 438.383,25 €. Ďalšie sumy a to suma vo výške 444.148,73, splatná dňa 17.12.2010 uhradená nebola, taktiež nebola uhradená suma vo výške 470.131,18 € splatná dňa 17.06.2011 a suma vo výške 176.538,37 splatná dňa 17. 12. 2011. Z podaného návrhu na začatie konania vyplýva, že navrhovateľ doručil návrh na začatie konania súdu dňa 17.06.2015. Z vyššie uvedeného prehľadu je teda zrejmé, že navrhovateľom uplatnená suma vo výške 444.148,73, splatná dňa 17. 12. 2010 je podaná po uplynutí štvorročnej premlčacej doby. Čo sa týka nároku vo výške 470.131,18 € splatného dňa 17. 06. 2011 a nároku vo výške 176.538,37 € splatného dňa 17. 12. 2011 tieto nároky sú podľa názoru súdu uplatnené navrhovateľom včas. 10. S poukazom na vyššie uvedené, súd návrhu navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy vo výške 646.669,74 € vyhovel a v časti nároku na zaplatenie sumy 444.148,73 € súd návrh ako nedôvodný zamietol. 11. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods.2 O. s. p 12. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Svoje odvolanie žalovaný odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/ a f/, § 221 ods. 1 písm. f/. Žalovaný namieta, že nakoľko sa MF SR nevyjadrilo k petitu žaloby, odňala sa mu tým možnosť konať pred súdom. UNB má za to, že prišlo k odpusteniu dlhu ako celku, teda nielen istiny ale aj jej príslušenstva, (úrokov z omeškania). Odvolateľ uvádza, že uznesením vlády SR č. 548/2011 z roku 2011 bola schválená stabilizácia štátnych príspevkových organizácii v pôsobnosti MZ SR, pričom z bodu A.2 vyplýva, že v zmysle § 13 ods. 6 zákona č. 523/2004 Z.z. došlo k zníženiu štátnych finančných aktív v sume 128 397 139,71 eur z titulu odpustenia splácania návratných finančných výpomocí poskytnutých poskytnutých podľa bodu B.2 uznesenia vlády Sr č. 78 zo dňa 17.12.2008. Žalovaný uvádza, že uvedenú skutočnosť podporuje aj list MZ SR zo dňa 13.01.2012. V súvislosti s týmto listom odvolateľ taktiež uvádza, že sa nestotožňuje s názorom súdu o tom, že týmto oznámením MZ SR nezanikli záväzky zo zmluvy o návratnej finančnej pomoci. Prvoinštančný súd sa podľa žalovaného právne nevyporiadal s otázkou ako sa má právne správne kvalifikovať písomný právny úkon - prejav vôle zo strany MZ SR vykonaný voči UNB listom z 13.01.2012. UNB tvrdí, že nikdy neuznala v danom prípade svoj záväzok čo do dôvodu a čo do výšky. 13. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý žiada odvolací súd, aby potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie. Žalobca v rámci svojho vyjadrenia uvádza, že žalovaný: Žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil skutkové zistenia uvedené žalobcom ani právny základ žalobcom uplatňovaného nároku. Žalovaný v predmetnom odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnil existenciu zmluvy o návratnej finančnej výpomoci. Žalovaný v odvolaní nespochybnil skutočnosť, že poskytnutie návratnej finančnej výpomoci bolo realizované zmluvou medzi M/ SR, MV SR a ním ako prijímateľom. Žalovaný nespochybnil, že súčasťou zmluvy o poskytnutí návratnej finančnej výpomoci bolo dohodnutie uhradiť zo strany žalovaného úroky z poskytnutej návratnej finančnej výpomoci v termínoch podľa bodu 2.8 zmluva na účet žalobcu. Žalovaný zároveň nespochybnil existenciu uznesení vlády, ktoré boli dôvodom uzatvorenia zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným lak, ako nespochybnil, že mu v zmysle zmluvy o poskytnutí návratnej finančnej výpomoci boli poskytnuté finančné prostriedky a z tohto titulu bol povinný v zmysle ustanovení zmluvy špecifikovaných y žalobnom návrhu a zaviazaný na úhradu úrokov. Žalovaný nespochybnil, že zmluva o poskytnutí návratnej finančnej výpomoci nebola k dnešnému dňu žiadnym právne relevantným spôsobom ukončená a je preto stále v platnosti. K žiadosti žalovaného o prizvanie MF SR žalobca uvádza, že je nesporné, že MF SR bolo treťou zmluvnou stranou a v rámci danej zmluvy MF SR vystupovalo ako správca štátnych finančných aktív. Preto v prípade úspechu žalobcu MF SR by bolo prijímateľom nároku uplatneného žalobcom v predmetnom súdnom konaní. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na obsah zápisnice z pojednávania konaného dňa 4.12. 2015, ktorá tvorí súčasť spisového materiálu prvostupňového spisu. Z jej obsahu vyplýva, že OS BA II pred začatím pojednávania oboznámil účastníkov konania s podaním MF SR, ktoré bolo OS Bratislava II doručené dňa 21. 1. 2016. Z obsahu vyjadrenia MF SR vyplýva, že napriek tomu, že poverená zástupkyňa odporcu navrhla vstup MF SR ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu do konania, MF SR uviedlo, že v prípade úspechu žalobcu by bolo konečným prijímateľom žalovaných finančných prostriedkov, a preto nemôže vstúpiť do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu. Z vyššie medenej skutočnosti, je preto zrejmé, že uvedené tvrdenie žalovaného, ktorým odôvodňuje podané odvolanie nie je pravdivé. Zároveň poukazujeme na skutočnosť, že podľa § 93 ods. 1 O.s.p. popri navrhovateľovi alebo odporcovi sa môže zúčastniť konania ako vedľajší účastník ten. kto má právny záujem na výsledku konania. V uvedenom prípade je preto nedôvodné aby MF SR ako konečný prijímateľ poskytnutých finančných prostriedkov vystupoval na strane žalovaného ako vedľajší, resp. ďalší účastník, tak ako to navrhoval žalovaný. Zároveň MF SR sa na výzvu súdu vyjadrilo k návrhu žalovaného a oznámilo OS BA II, že nemôže vstúpiť do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu, pričom o tejto skutočnosti súd informoval účastníkov konania. Z dôvodov uvedených vyššie, je preto návrh žalovaného na prizvanie do sporu ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu právne nesprávny. Z uvedených dôvodov bol podľa názoru žalobcu rozsudok OS BA II vyhotovený v súlade s § 157 O.s.p.. Vo vzťahu k odôvodneniu odvolania odňatím možnosti konať pred súdom, je tento názor žalovaného neopodstatnený. Žalobca uvádza, že uznesenie vlády z roku 2008 bolo východiskom pre poskytnutie návratnej finančnej výpomoci žalovanému a nie jeho právnym základom. 14. K vyjadreniu žalobcu zaslal repliku žalovaný. Žalovaný nepovažuje vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu za relevantné a trvá na svojom odvolaní. Žalovaný trvá na tom, že prišlo k odpusteniu dlhu ako celku, teda nielen istiny ale aj jej príslušenstva. 15. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 16. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené. 17. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.). 18. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. 19. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie. 20. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. V odvolacom konaní odvolací súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania priznáva v rozsahu 100%,. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( § 262 ods. 2 C.s.p.). 21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).