Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/141/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215214990 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1215214990.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov senátu: JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: P. O., narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/a, Bratislava, dieťa matky G.. T. O., narodenej dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, W. a otca G.. G. O., narodeného dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom T. D., W., o návrhu otca na zníženie výživného a návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 21. júna 2016 č. k. 61P 112/2015-114, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 21. júna 2016 č.k. 61P 112/2015-114 vo výroku, v ktorom súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého P. O., narodeného dňa XX.XX.XXXX zo sumy 300,- € na sumu 350,- € počnúc dňom 28.10.2015, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci, vo výroku o určení zročného výživného na maloletého P. za obdobie od 28.10.2015 do 30.06.2016 vo výške 404,83 €, ktoré je otec povinný uhradiť matke do 3 dní od právoplatnosti rozsudku súdu prvej inštancie a vo výroku, v ktorom súd prvej inštancie návrh otca na zníženie výživného zamietol, p o t v r d z u j e . II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II. zo dňa zo dňa 21. júna 2016 č.k. 61P 112/2015-114, súd prvej inštancie rozhodol tak, že návrh otca na zníženie výživného zamietol, súčasne zvýšil výživné na maloletého P. O., narodeného XX.XX.XXXX zo sumy 300,- € na sumu 350,- € mesačne, počnúc dňom 28.10.2015, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci. Zročné výživné za obdobie od 28.10.2015 do 30.06.2016 určil vo výške 404,83 € a uložil otcovi povinnosť uhradiť ho matke do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Uvedeným rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II. č.k. 28P 309/2010-85 zo dňa 19.04.2011 v časti výšky výživného na maloletého P. O.S., narodeného dňa XX.XX.XXXX. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom, podaným na súd prvej inštancie, sa otec maloletého domáhal zníženia výživného na maloleté dieťa zo sumy 300,- € na sumu 70,- € mesačne. Svoj návrh otec odôvodnil tým, že od roku 2009 sa výrazne zmenili jeho príjmové pomery, z ktorých súd vychádzal pri určení výživného. Uplynutím výpovednej lehoty zo strany zamestnávateľa došlo dňom 15.10.2009 k ukončeniu jeho pracovného pomeru z dôvodu organizačných zmien. Následne sa otec nie z vlastnej vôle stal nezamestnaným, nové zamestnanie sa mu zatiaľ nepodarilo nájsť. Okrem maloletého syna P. má otec aj ďalšie vyživovacie povinnosti voči plnoletej dcére O. a plnoletej F. z prvého manželstva, na obe spolu vo výške 300,- € mesačne, ktoré mu boli určené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV., č.k. 20C/202/02-41. Otec má za to, že jeho súčasné príjmy mu neumožňujú platiť výživné na maloletého syna v súdom stanovenej výške. 3. Matka maloletého s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasila. Matka poukázala na to, že otec maloletého svoj posledný pracovný pomer, z ktorého mal priemerný čistý mesačný príjem viac ako 3.000,- € mesačne, ukončil dobrovoľne a po jeho ukončení získal nadštandartné odstupné vo výške cca 10 mesačných platov. Z vyporiadania BSM dostal otec sumu 120.000,- €. Vzhľadom na svoje vzdelanie, schopnosti a skúsenosti v oblasti IT a ponuky na pracovnom trhu, by mal otec maloletého možnosti zamestnať sa. Posledné dva roky nemá otec záujem ani o stretnutia so svojim maloletým synom a mimo súdom určeného výživného nijakým spôsobom neprispieva na výživu maloletého. Od augusta 2015 zanikla vyživovacia povinnosť otca k plnoletej dcére F., ktorá ukončila štúdium a zamestnala sa. K zmene pomerov došlo aj u maloletého P., ktorý prešiel na 2. stupeň základnej školy. Nakoľko je maloletý šikovný, na odporučenie triednej učiteľky bol zaradený do anglickej triedy, kde prebieha výučba vybraných predmetov v anglickom jazyku. Maloletý sa aktívne venuje športu, okrem lyžovania je členom futbalového klubu, zúčastňuje sa na mnohých zápasoch a turnajoch. Naďalej u neho pretrvávajú zdravotné ťažkosti, je vedený v alergologickej ambulancii. Na odporučenie lekára chodieva matka s maloletým P. počas letných prázdnin 2x k moru. To všetko odôvodňuje zvýšené náklady na maloletého. Vzhľadom k tomu žiadala matka o zvýšenie výživného na maloletého z doterajšej sumy 300,- € na sumu 500,- € mesačne, a to počnúc dňom podania svojho návrhu. 4. Otec maloletého s návrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasil a v priebehu súdneho konania zotrval na svojom návrhu na zníženie výživného. Otec potvrdil, že maloletý je alergikom, avšak táto choroba nie je nová. Zároveň otec spochybnil matkou vyčíslené výdavky súvisiace s dvojtýždňovým pobytom maloletého pri mori, ktoré považoval za vysoké. Z peňazí, ktoré otec maloletého získal pri vyporiadaní BSM vrátil svojim rodičom 80.000,- €. Spoločne so svojou matkou kúpil otec maloletého byt na T. ulici v W., na kúpe ktorého sa otec podieľal sumou 80.000,- €. V katastri nehnuteľností je ako výlučný vlastník bytu zapísaná matka otca (stará matka maloletého), a to z dôvodu prípadných exekúcií na majetok otca maloletého. 5. Súd prvej inštancie v rámci skutočného stavu zistil, že vyživovacia povinnosť otca k maloletému bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 19.04.2011, č.k. 28P/309/2010-85. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie znížil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému P. zo sumy 15.000,- Sk mesačne na sumu 300,- € mesačne od 19.04.2011, ktorú bol otec povinný uhradiť vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky. Vo zvyšku súd návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol, súčasne zamietol návrh otca na zmenu úpravy styku s maloletým aj návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti. Týmto rozsudkom sa zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II. č.k. 7C/127/2008-29 zo dňa 10.12.2008 v časti výroku o výživnom. Rozsudok súdu zo dňa 19.04.2011, č.k. 28P/309/2010-85 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 04.10.2011, č.k. 11CoP 186/11-97 nadobudol právoplatnosť dňa 18.10.2011. 6. Zo zisteného skutočného stavu vyplynulo, že v čase posledného rozhodovania súdu o vyživovacej povinnosti mal maloletý P. X rokov a navštevoval predškolské zariadenie. Maloletý býval spoločne s matkou v 3-izbovom byte, náklady na bývanie dosahovali výšku 195,- € mesačne. Matka maloletého okrem toho vlastnila ďalší 2-izbový byt, ktorý prenajímala a motorové vozidlo zn. Q. F.. Matka maloletého bola zamestnaná, za obdobie od 12/2009 do 11/2010 dosiahla priemerný mesačný príjem vo výške 1.586,- € netto. Otec maloletého mal ďalšie vyživovacie povinnosti, a to k plnoletej F., narodenej dňa 16.07.1991 a k maloletej O., narodenej dňa 28.03.1997, ktorým prispieval na výživu spolu sumou 300,- € mesačne. Vlastnil motorové vozidlo zn. Q. F., r.v. XXXX. Býval v byte svojej matky, poplatky spojené s užívaním bytu uhrádzal vo výške 150,- € mesačne. Otec maloletého bol zamestnancom spoločnosti X. X..H..E.. Dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 09.10.2009 došlo k ukončeniu pracovného pomeru z dôvodu organizačných zmien spočívajúcich v zrušení pracovného miesta, v súvislosti s tým bolo otcovi vyplatené 6-mesačné odstupné vo výške 29.081,22 € brutto. 7. V súčasnosti je maloletý P. žiakom 2. stupňa základnej školy. Popri školských povinnostiach sa aktívne venuje športu (lyžovanie, futbal), zúčastňuje sa na mnohých zápasoch a turnajoch. Medzi mesačné výdavky na maloletého matka zahrnula: lekárska starostlivosť 76,- €, zubár 25,- € , kaderníctvo 5,- €, knihy a časopisy 6,- €, telefón 10,- €, obedy 31,- €, strava doma 290,- €, ZRPŠ a triedny fond 6,- €, poplatok za štúdium angličtiny 60,- €, doučovanie zo slovenského jazyka a matematiky 96,- €, hračky, spoločenské hry 12,- €, tenis 20,- €, turnaje a zápasy 75,- €, oblečenie a obuv (letné aj zimné) 84,- €, vreckové 10,- €. Medzi ďalšie výdavky maloletého patria: poplatky za školské akcie (škola v prírode, exkurzie, divadlo, múzeum,...) 240,- € ročne, školská taška a peračník 86,- € ročne, školské učebné pomôcky (zošity, obaly, perá, ceruzky,...) 180,- € ročne, letný tábor 240,- € ročne, darčeky k Vianociam a sviatkom 210,- € ročne, výdavky spojené s futbalom - dres, klubové oblečenie 190,- € ročne, kopačky a halovky 220,- € ročne, lopty, posilňovacie prostriedky 84,- € ročne, klubový poplatok 230,- € ročne, ruksak, taška 70,- € ročne, lyžiarska výstroj 216,- € ročne, lyžovačky 3x3 noci (ubytovanie, skipass) 495,- € ročne, turistika 3x2 noci 180 € ročne, korčule letné, zimné 30,- € ročne, bicykel, prilba 120,- € ročne. Podľa správy všeobecného lekára sa u maloletého opakovane prejavujú kožné a striedavo respiračné alergické prejavy. V záujme celkovej podpory telesného vývoja bol maloletému odporúčaný aktívny šport (futbal, tenis, lyžovanie), ktorý výrazne zlepšil jeho celkový zdravotný stav a problémy s imunitou. Pre kombinovaný problém alergia - imunita je u maloletého vhodná každá klimatotherapia a opakované dlhodobejšie pobyty pri mori, v horách. Maloletý preto spoločne s matkou chodieva 2 x do roka počas leta letecky na liečebné pobyty do Grécka, výdavky na pobyt maloletého pri mori sú vo výške 2 x 750,- € ročne. 8. Matka maloletého je v zamestnaná v spoločnosti E. X., Y..X.. s pracovným pomerom dohodnutým na dobu neurčitú. Priemerný mesačný netto príjem matky za obdobie 1-12/2014 bol vo výške 2.130,55 €, za obdobie 1-12/2015 vo výške 2.154,47 € a za obdobie 1-5/2016 bol priemerný mesačný netto príjem matky vo výške 1.993,36 €. Matka je výlučnou vlastníckou X-G. bytu na X. ulici v W., v ktorom býva spoločne s maloletým. Náklady súvisiace s bývaním (energie, poistenie, internet, TV) dosahujú výšku 220,- € mesačne, výdavky na domácnosť, nákup čistiacich prostriedkov sú vo výške 28,- € mesačne. Okrem toho matka maloletého vlastní X-izbový byt na S. ulici v W., v ktorom býva jej mama a T. X-izbové byty na E. ulici a na S. ulici v W., ktoré oba prenajíma. Matka maloletého vlastní motorové vozidlo zn. Q. F., výdavky na auto (poistky, pneumatiky,..) sú vo výške 54,- € mesačne a výdavky na nákup pohonných hmôt sú vo výške 160,- € mesačne. Medzi ďalšie výdavky matky patrí: lekárska starostlivosť vo výške 65,- € mesačne, zubár 30,- € mesačne, kaderníctvo 8,- € mesačne, kozmetika 5,- € mesačne, knihy a časopisy 5 ,- € mesačne, obedy 120,- € mesačne, strava doma 270 ,- € mesačne, joga 10 ,- € mesačne, oblečenie a obuv (letné aj zimné) 64,- € mesačne, kino, divadlo 20,- € mesačne, darčeky k Vianociam a sviatkom 180,- € ročne, ruksak, taška 30,- € ročne, lyžiarska výstroj 145,- € ročne, lyžovačky 3x3 noci (ubytovanie, skipass) 630,- € ročne, turistika 3x2 noci 300,- € ročne, korčule letné, zimné 45,- € ročne, bicykel, prilba 100,- € ročne, pobyt pri mori 2 x 900,- € ročne. 9. Otec maloletého je nezamestnaný. Jeho posledný pracovný pomer bol ukončený dohodou ku dňu 15.10.2009 z dôvodu organizačných zmien. Následne bol zaevidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava ako uchádzač o zamestnanie, dňom 18.01.2012 bol vyradený z evidencie na dobu 3 mesiacov pre nespoluprácu s úradom. Opätovne bol otec maloletého zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 30.12.2015. Od skončenia pracovného pomeru otec maloletého pracoval len príležitostne formou krátkodobej brigády. V auguste 2011 bolo otcovi titulom zániku doplnkového dôchodkového sporenia vyplatené odstupné vo výške 10.735,77 €. Vo februári 2012 otec predal svoje osobné motorové vozidlo za kúpnu cenu 9.100,- €. V marci 2012 vyhral otec na stávkovaní sumu 13.119,93 €. Otec maloletého nemá žiadny majetok, živia ho jeho rodičia, u ktorých aj býval. V decembri 2015 sa otec maloletého presťahoval do bytu, ktorého vlastníckou je podľa zápisu v katastri nehnuteľností jeho matka. Medzi mesačné výdavky otca patrí: poplatok za byt 115,- €, elektrina 30,- €, internet a mobil 11,- €, strava 150,-€, výživné na všetky deti spolu 600,- €. Otec maloletého má dlhy, pozostávajúce z nezaplateného výživné na deti z prvého manželstva, nezaplateného poistného a nesplatených pôžičiek, v celkovej výške 53.490,- €. 10. Otec maloletého má 2 deti z prvého manželstva, ktoré medzičasom dosiahli plnoletosť. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 17.07.2003, č.k. 20C 202/02-41 bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej sa otec maloletého zaviazal prispievať na výživu vtedy maloletej dcéry F. O., narodenej dňa XX.XX.XXXX sumou 5.000,- Sk mesačne a maloletej O. O., narodenej dňa XX.XX.XXXX sumou 4.000,- Sk mesačne. Dcéra F. v roku 2015 skončila vysokú školu, otec však nepožiadal súd o zrušenie vyživovacej povinnosti. 11. Kolízny opatrovník maloletého s navrhovaným znížením výživného nesúhlasil, nakoľko zníženie nie je v záujme maloletého dieťaťa. Vzhľadom na uplynutie dlhej doby od naposledy určenej vyživovacej povinnosti na maloletého, kolízny opatrovník navrhoval zvýšenie výživného na maloleté dieťa o 50,- € na sumu 350,- € mesačne. 12. Súd prvej inštancie pri určovaní výšky výživného vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého, ako aj z možností, schopností a majetkových pomerov jeho rodičov, pričom odôvodnenými výdavkami nie sú len hmotné potreby ako jedlo, ošatenie. Výživné slúži aj na uspokojovanie ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa. Maloleté dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom prvoradou a zákonnou povinnosťou oboch rodičov je prispievať na výživu a potreby svojho maloletého dieťaťa až do času, kým nie je schopné samostatne sa živiť. Vyživovaciu povinnosť k maloletému má aj matka, ktorá ju však čiastočne kompenzuje svojou osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa. Súd prvej inštancie vykonal porovnanie pomerov dôležitých pre určovanie výživného tak v pôvodnom, ako i tomto konaní a zistil, že na strane maloletého došlo k podstatnej zmene pomerov. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti uplynulo 5 rokov a maloletý, ktorý v čase posledného rozhodovania o výživnom navštevoval predškolské zariadenie, je v súčasnosti žiakom 2. stupňa základnej školy. V súvislosti s tým sa prirodzene zvýšili výdavky maloletého, spočívajúce v úhrade školských poplatkov, či nákupe školských pomôcok. Taktiež je maloletý v období aktívneho fyzického rastu, jeho potreby na ošatenie, stravu a hygienu nie sú stabilizované a pravidelne dochádza k potrebe zakúpenia nového oblečenia, či obuvi. Maloletý na odporučenie lekárov aktívne športuje, čo pozitívne vplýva na jeho zdravý rast. Vzhľadom na zdravotné problémy maloletého sú pre neho prospešné aj jeho pobyty pri mori či v horách, s čím sú tiež spojené určité výdavky. Nemožno žiadať, aby matka, ktorá sa o maloletého osobne stará, zároveň hradila všetky výdavky maloletého v plnom rozsahu. A to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že otec maloletého nad rámec súdom stanovenej vyživovacej povinnosti neprispieva na potreby maloletého žiadnou sumou a nekupujeme mu ani žiadne veci, či darčeky k sviatkom. 13. Otec opakovane v priebehu konania poukazoval na svoju nepriaznivú finančnú situáciu a skutočnosť, že z dôvodu organizačných zmien prišiel v roku 2009 o svoje zamestnanie a odvtedy sa mu nepodarilo zamestnať sa. Skutočnosť, že otec nie z vlastnej viny stratil zamestnanie a stal sa nezamestnaným, čo viedlo aj k zníženiu jeho príjmu, však nie je novou okolnosťou. Táto skutočnosť už bola súdom zohľadnená v rozsudku zo dňa 19.04.2011, č.k. 28P/309/2010-85, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o znížení vyživovacej povinnosti otca k maloletému P. na sumu 300,- €. Vzhľadom na okolnosti prípadu a niekoľkoročnú nezamestnanosť bol súd prvej inštancie toho názoru, že otec maloletého nevyvíja maximálne úsilie na to, aby si našiel prácu a namiesto toho žije z úspor, prípadne sa spolieha na pomoc svojich rodičov. Nemožno prehliadnuť skutočnosť, že otec maloletého je vysokoškolsky vzdelanou osobou v produktívnom veku, zdravotne spôsobilou vykonávať pracovnú činnosť, a preto má schopnosti a možnosti dosahovať príjem. Vzhľadom na to, že otec býva v Bratislave, kde je v porovnaní s inými miestami v Slovenskej republike väčšie množstvo pracovných ponúk a možností zamestnania sa, otec si môže zabezpečiť svoj príjem prípadne aj brigádnickou formou, ak nie je možné sa zamestnať v pracovnom pomere. Navyše u otca tiež došlo k zmene pomerov, keďže v roku 2015 jeho dcéra F. ukončila prípravu na budúce povolanie, a preto už otec nie je povinný na jej výživu prispievať sumou vo výške 165,97 €. Otec síce uviedol, že jeho vyživovacia povinnosť trvá keďže nepožiadal o zrušenie vyživovacej povinnosti, avšak takéto konanie súd prvej inštancie vyhodnotil ako účelové. Podľa názoru súdu prvej inštancie otec mal povinnosť zabezpečiť si príjem, z ktorého bude môcť plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému. Na druhej strane však nemožno od otca žiadať, aby dosahoval taký príjem, ktorý dosahoval vo svojom poslednom pracovnom pomere, a ktorý by uspokojil všetky nároky maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča, platí to však aj opačne, že je nevyhnutné prispôsobiť životnej úrovni rodičov aj výdavky samotného dieťaťa. Matka žiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť na maloletého P. o sumu 200,- € mesačne. Súd prvej inštancie však v tomto smere zohľadnil aj zmenu pomerov na strane matky maloletého, ktorej sa od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti zvýšil príjem v zamestnaní. Okrem toho matka maloletého nadobudla do svojho výlučného vlastníctva ďalšie 2 byty v Bratislave, ktoré prenajíma. Súd prvej inštancie preto rozhodol o zvýšení výživného na maloletého P. o sumu 50,- € t.j. na sumu 350,- € mesačne, a to odo dňa podania návrhu matky na zvýšenie výživného, pričom takého zvýšenie považoval za primerané a zodpovedajúce odôvodneným potrebám maloletého, ako aj možnostiam a schopnostiam otca s ohľadom na jeho kvalifikáciu, vek a zdravotný stav. Vo zvyšku súd návrh matky na zvýšenie výživného ako nedôvodný zamietol. 14. Zročné výživné súd prvej inštancie vyčíslil ako rozdiel medzi výživným určeným v tomto rozhodnutí a naposledy určeným výživným za obdobie od 28.10.2015 do 30.06.2016 (8 mesiacov 11/2015 až 6/2016 + alikvotná časť za mesiac október 2015, t.j. 3 dni) = 404,83 eur (8x50 eur = 400 eur + alikvotná časť 4,83 €; naposledy určené výživné 300,- €, v tomto rozhodnutí 350,- €, rozdiel 50,- €). 15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu. 16. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, a to z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d), e), f), h) (podľa skoršej právnej úpravy § 201 a nasl. O.s.p., z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. b), c), d), f) O.s.p.) a navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a podľa § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku (predchádzajúca právna úprava § 221 ods. 2 O.s.p.) vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Otec v rámci odvolania uviedol, že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a v dôsledku uvedeného vec nesprávne právne posúdil. Je presvedčený, že súd prvej inštancie neprihliadal na skutočnosť, že v súčasnosti je už dlhodobo nezamestnaný a nepoberá žiadnu dávku ani príspevok k dávke v hmotnej núdzi ani rodičovský príspevok. Nemá žiaden príjem a platenie výživného vo výške tak, ako to ustanovil okresný súd je pre neho nemožné. Súd prvej inštancie dostatočne neprihliadal na skutočnosť, že má ustanovenú vyživovaciu povinnosť aj k ďalšej svojej dcére, plnoletej O. O., narodenej XX.XX.XXXX vo výške 165,97 € mesačne. Navyše Okresný súd Bratislava IV. v tomto prípade zohľadnil jeho vtedajšiu životnú úroveň (bol riadne zamestnaný) a rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 17.07.2003, č.k. 20C 202/02-41 bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej sa otec maloletého zaviazal prispievať na výživu vtedy maloletej dcéry F. O., narodenej dňa XX.XX.XXXX sumou 5.000,- Sk mesačne a maloletej O. O., narodenej XX.XX.XXXX sumou 4.000,- Sk mesačne. To je dohromady menšia čiastka výživného na dve deti vo veku, kedy ich odôvodnené potreby boli najvyššie aj vzhľadom na príjem, ktorý otec dosahoval v tej dobe. Otec v odvolaní poukázal na to, že súd prvej inštancie správne neposúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a na strane otca bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zníženie výživného od podania návrhu a výživné pre maloletého P. O. určené vo výške 350,- € mesačne nie je, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca a jeho majetkovým pomerom, nezohľadňuje rozsah odôvodnených potrieb maloletého do výšky zodpovedajúcej príjmu otca, ako aj tú skutočnosť, že otec má inú vyživovaciu povinnosť. Výživné určené súdom prvej inštancie ani zďaleka nie je primerané odôvodneným potrebám maloletého P., vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre zvýšenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, respektíve sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa, ktoré môžu byť aj vyššie. Matka síce dopĺňa zdroj výživy maloletého na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jeho všestranný rozvoj tým, že sa o maloletého syna osobne stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť. Otec však má záujem osobne sa starať a venovať maloletému, matka mu to však neumožňuje. Navyše pomery matky sú omnoho vyššie, od podania posledného návrhu navyše nadobudla ďalšie dva byty, čiže okrem príjmu zo závislej činnosti má príjmy z prenájmu dvoch bytov. Otec má za to, že jeho životná úroveň sa vzhľadom na dlhodobú nezamestnanosť od podania posledného návrhu na zníženie výživného výrazne znížila, posledné roky žije z úspor a z peňažných prostriedkov získaných predajom motorového vozidla a výhrou v lotérii, u otca došlo od posledného návrhu na zníženie výživného k výraznej zmene okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom odôvodňujúcej zníženie výživného. Jeho schopnosti a možnosti sú vzhľadom na jeho vek pri hľadaní práce obmedzené (za posledné dva roky reagoval minimálne na 30 pracovných ponúk a bohužiaľ na pohovor bol pozvaný len raz, manažéri a personalisti ľudí v jeho veku prehliadajú a zamestnaných je totiž asi len 60 percent ľudí v jeho vekovej kategórii - hlavnú rolu v tom bohužiaľ hrajú predsudky, generačné faktory a stereotypy chovania managementu), napriek tomu sa pravidelne snaží o nájdenie vhodného zamestnania. Má za to, že vzhľadom na pomery, možnosti a schopnosti povinného tu chýba primeranosť stanovenia určeného rozsahu výšky výživného a súd by mal brať do úvahy aj oprávnené záujmy povinného. Nie je spravodlivé, že má stanovenú neúmerne vysokú výšku výživného vzhľadom na príjem, ktorý dosahoval v minulosti (uviedol, že svoju vyživovaciu povinnosť vo výške 500,- € si riadne plnil, pretože mal dobre platenú prácu). Otec v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nedostatočne prihliadol na zárobkové a majetkové pomery, náklady, či príjmy povinného. Uspokojenie odôvodnených potrieb maloletého P. preto tak, ako to ustanovil súd prvej inštancie aj s poukazom na príjem matky maloletého (1-12/2015 vo výške 2.154,47 € a za obdobie 1-5/2016 bol priemerný mesačný netto príjem matky vo výške 1.993,36 € plus príjmy z prenájmu dvoch nehnuteľností) v súčasnej dobe nie je v jeho možnostiach a schopnostiach. Odôvodnené potreby sú závislé od reálnych možností a schopností rodičov. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi obmedzené, odôvodnenými potrebami dieťaťa sú tie, ktoré nepresahujú základnú mieru bežných potrieb (za presahovanie bežných potrieb pokladá napríklad to, že maloletý spoločne s matkou chodieva 2 x do roka počas leta letecky na liečebné pobyty do Grécka). Pri určovaní odôvodnených potrieb je dôležitá zásada úmernosti životnej miery dieťaťa a životnej miery rodičov (R 14/1966), ktorá v tomto prípade absentuje. Maloletý navštevuje záujmové krúžky, ktoré majú pozitívny vplyv na jeho osobnostný vývoj. Napriek skutočnosti, že by rád svojho syna podporoval vo všetkých záujmoch a aktivitách, ktoré sú pre jeho intelektuálny vývoj prospešné, v súčasnej dobe nie je v jeho možnostiach, aby prispieval na výživné sumou, ktorá mu bola stanovená súdom prvej inštancie. Vzhľadom na skutočnosť, že v súčasnosti je nezamestnaný a nie je poberateľom žiadneho príspevku, či dávky v hmotnej núdzi ani rodičovského príspevku, pričom má vyživovaciu povinnosť k dcére O. O., narodenej dňa XX.XX.XXXX vo výške 165,97 €, a preto nie je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu maloletého P. O., narodeného dňa XX.XX.XXXX sumou 350,- €. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby krajský súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II. č.k. 61P/112/2015-114, zo dňa 21.06.2016 zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. 17. Matka sa vyjadrila k odvolaniu otca, pričom v rámci svojho vyjadrenia uviedla, že svoju vyživovaciu povinnosť voči synovi P. si riadne plní. Denne zabezpečuje jeho výchovu, prípravu do školy, cestovanie na doučovanie ako aj na mimoškolské aktivity. Matka poukázala na to, že prechod na II. stupeň ZŠ je výrazne náročnejší nielen po finančnej stránke. So synom sa na vyučovanie dôsledne pripravuje, o čom svedčí aj jeho výborný prospech a pochvala riaditeľom školy. Podporuje ho v štúdiu anglického jazyka. P. prispieva do anglického školského časopisu, s ktorým sa škola umiestnila na 1. mieste v krajskom kole súťaže. Syna P. veľmi podporuje aj v športových aktivitách, v ktorých vyniká. Tieto aktivity majú výborný vplyv na jeho zdravotný stav a je tiež toho názoru, že sú veľmi dôležité práve v období prichádzajúcej puberty. Pred štyrmi rokmi so synom absolvovala pobyt pri mori len l x. V nasledujúcom roku sa jeho liečba výrazne skomplikovala, čo spôsobilo aj časté neprítomnosti na vyučovacom procese. Mimoriadne jej záleží na jeho rozvoji a zdravotnom stave, ktorý ovplyvní celú jeho ďalšiu budúcnosť. Matka v rámci svojho vyjadrenia tvrdí, že otcovi maloletého stretnutia so synom vždy umožnila, o syna sa však zaujímal minimálne. Od novembra 2013 do decembra 2014 prejavil záujem o stretnutie len raz, a to v máji 2014, pričom počas týchto 12 mesiacov žil v Bratislave. Na súde uviedol, že v nasledujúcom roku od decembra 2014 do decembra 2015 v Bratislave nežil, preto sa v danom roku nemal možnosť so synom stretnúť. Na pojednávania týkajúce sa zníženia výživného sa však dostavil vždy. O stretnutia so synom sa začal zaujímať až po dotazovaní zo strany súdu. Najbližšie stretnutie matka otcovi potvrdila na deň 07.08.2016, pretože P. sa 06.08. vo večerných hodinách vráti z futbalového sústredenia. Otec maloletého neprispieva na jeho potreby okrem súdom stanovenej vyživovacej povinnosti žiadnou sumou, nekupuje mu žiadne veci ani darčeky k sviatkom. V auguste 2015 skončila otcovi maloletého vyživovacia povinnosť voči plnoletej dcére F. O., ktorá ukončila štúdium na vysokej škole a zamestnala sa. Otec súd o zrušenie tejto vyživovacej povinnosti nepožiadal. Matka v rámci svojho vyjadrenia poukázala na to, že otec maloletého bol zaevidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave ako uchádzač o zamestnanie. Pre nespoluprácu s Úradom bol však z evidencie vyradený. O opätovné zaradenie do evidencie požiadal až po štyroch rokoch na podnet súdu v decembri 2015. Výška posledného priemerného brutto príjmu otca maloletého 4.846,87 € mesačne, vychádzajúca z výšky vyplateného odstupného, činí viac ako dvojnásobok súčasného priemerného brutto príjmu matky maloletého. Rovnako vzhľadom na vzdelanie, schopnosti a skúsenosti v oblasti IT a ponuky na pracovnom trhu v bratislavskom regióne je v možnostiach a schopnostiach otca plniť si vyživovaciu povinnosť voči maloletému P. v súdom stanovenej výške. Matka uviedla, že verí v spravodlivosť tohto štátu, ktorý podporuje rovnakú zodpovednosť voči dieťaťu zo strany oboch rodičov a žiada o potvrdenie rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 21.06.2016. 18. Kolízny opatrovník sa vyjadril k odvolaniu otca a uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava vyjadrenia na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 21.06.2016 pod sp.zn. 61 P/112/2015. 19. Otec sa vyjadril k vyjadreniu matky, v rámci ktorého uviedol, že je hrdý na to, že jeho syn dosahuje skvelé výsledky v škole i v iných aktivitách, ale nepovažuje za vhodné a primerané úspechy jeho syna porovnávať úmerne s výškou výživného. Pokiaľ by to malo byť takto, dcére O. z prvého manželstva by mal platiť výživné v oveľa vyššej sume ako platí, t.j. 165,97 € mesačne (študuje lekársku fakultu v Olomouci, je nadpriemerne inteligentná a jej potreby sú určite vyššie ako P.). Otec uviedol, že nie je pravdou tvrdenie matky, že by nemal záujem o stretnutia so synom, skôr opak je pravdou. Viackrát ju vyzýval na stretnutie so synom a bohužiaľ odpoveďou bolo, že už majú iný program. Mal záujem, tak ako tento, aj minulý rok vziať syna na prázdniny k starým rodičom, toto mu však nebolo umožnené. P. svojich starých rodičov nevidel od svojich 3 rokov. Takisto matku vyzýval posledné tri roky, aby mu poskytla informáciu, kedy a kam idú na dovolenku do zahraničia. Bohužiaľ, takúto informáciu mu väčšinou poskytla až po príchode z dovolenky. Matka teda zvolila prístup, že syna chce mať iba pre seba a od otca požaduje iba financie. Tvrdenie matky, že v IT sektore je množstvo pracovných miest je scestné. Ako už skonštatoval v odvolaní, za posledné obdobie reagoval minimálne na 30 pracovných ponúk a bohužiaľ na pohovor bol pozvaný len raz, manažéri a personalisti, ľudí v jeho veku prehliadajú a zamestnaných je totiž asi len 60 percent ľudí v jeho vekovej kategórii. Vyčíslenie jeho príjmu, ako uvádza matka je dávna minulosť (7 rokov naspäť) a ako už otec uviedol, jeho pomery sa výrazne zmenili. Tento príjem dosahoval v oblasti stredného manažmentu (úmerne tomuto príjmu platil aj vyčíslené výživné vo výške 500,- € mesačne) a nájsť si prácu v tomto segmente je momentálne veľmi obtiažne. Má za to, že majetkové pomery matky sú v súčasnosti na vysokej úrovni (okrem jej súčasného príjmu vlastní štyri nehnuteľnosti a dve z nich prenajíma). Tak ako matka apeluje na spravodlivosť tohto štátu, apelujem aj on na to, aby súd spravodlivo rozhodol podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre zvýšenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa, ktoré môžu byť aj vyššie. Otec uviedol, že je ochotný prispievať na výživu maloletého P. vo výške, akou prispieva na výživu dcéry O., t.j. 165,97 € mesačne. 20. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku ), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 16.08.2017 (§ 378 C.s.p., § 219 ods. 3 C.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku bola matka, otec, právna zástupkyňa otca, a súčasne kolízny opatrovník upovedomení zákonným spôsobom 21. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. 22. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov - povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj. 23. Aj pri rozhodovaní o zmene rozsahu výživného prihliada súd k tomu, aby rozsah odôvodnenosti potrieb dieťaťa zodpovedal reálnym schopnostiam a možnostiam výživou povinných rodičov, pričom povinnosťou súdu pri rozhodovaní o tejto zmene rozsahu výživného je vykonať porovnanie pomerov - skutočností dôležitých pre určenie výživného tak na strane dieťaťa, ako aj u jeho rodičov, a to v čase predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi existujúcimi v čase nového rozhodovania, na základe úplných výsledkov dokazovania. To znamená, že musí byť preukázané, či a v čom ide o zmenu pomerov, zmenu podstatnú, nielen prechodnú. Pre zmenu rozhodnutia o výživnom nepostačuje len úvaha o tom, že doterajšie výživné je už nepostačujúce, či všeobecné konštatovanie o zmene pomerov v dôsledku uplynutia určitého času. 24. V prejednávanej veci súd prvej inštancie, vykonal potrebné dokazovanie a v rámci neho i zistenie a porovnanie pomerov na strane maloletého P., ako aj na strane jeho rodičov v čase od poslednej úpravy (t.j. od roku 2011), s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania v predmetnej veci (t.j. v roku 2016). Z tohto dokazovania vyvodil správne skutkové závery a následne správne právne závery, s ktorými sa stotožňuje aj odvolací súd. Odvolací súd na spresnenie uvádza, že naposledy bolo o zmene (o znížení) vyživovacej povinnosti k maloletému P. rozhodované rozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa 19.04.2011 č.k. 28P 309/2010 - 85, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.10.2011. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie znížil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému P. zo sumy 15.000,- Sk t.j. 497,92 € mesačne na sumu 300,- € mesačne od 19.04.2011, ktorú bol otec povinný uhradiť vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky. Vo zvyšku súd návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol, súčasne zamietol návrh otca na zmenu úpravy styku s maloletým aj návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti. Týmto rozsudkom sa zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II. č.k. 7C/127/2008-29 zo dňa 10.12.2008 v časti výroku o výživnom. Rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 19.04.2011, č.k. 28P/309/2010-85 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 04.10.2011, č.k. 11CoP 186/11-97 nadobudol právoplatnosť dňa 18.10.2011. Pokiaľ ide o argumenty otca uvedené v odvolaní t.j., že v súčasnosti je nezamestnaný a nie je poberateľom žiadneho príspevku, či dávky v hmotnej núdzi ani rodičovského príspevku, pričom má vyživovaciu povinnosť k dcére O. O., narodenej dňa XX.XX.XXXX vo výške 165,97 €, a preto nie je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu maloletého P. sumou vo výške 350,- € odvolací súd udáva, že momentálna takpovediac už dlhotrvajúca nemožnosť otca zamestnať sa, nemôže byť opätovne dôvodom na zníženie vyživovacej povinnosti. K tomuto argumentu (t. j. k nemožnosti otca zamestnať sa) prihliadol už súd prvej inštancie v rámci svojho rozhodovania v konaní vedenom pod sp.zn. 28P 309/2010 v rámci, ktorého znížil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého P.. Je vecou otca, aby sa snažil zamestnať sa hoci v obore nepatriacom do jeho sféry dispozície, avšak argumentovať v rámci konania tým, že je dlhodobo nezamestnaný, že nepoberá žiadne dávky a na tieto argumenty opätovne prihliadať, nie je zo strany odvolacieho súdu možné. Jednak je potrebné zdôrazniť, že na stratu zamestnania a neschopnosť otca zamestnať sa už prihliadnuté bolo, a preto bola otcovi znížená vyživovacia povinnosť na maloletého P. zo sumy 15.000,- Sk, t.j. 497,92 € mesačne na sumu 300,- € mesačne od 19.04.2011 a jednak je potrebné uviesť, že otec je v produktívnom veku nedeklaruje žiadne zdravotné problémy, ktoré by mu bránili vykonávať akúkoľvek prácu, a preto uvedené argumenty otca tvrdené v odvolaní neobstoja. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj skutočnosť, že otcovi zanikla vyživovacia povinnosť vo vzťahu k dcére F. ktorá v roku 2015 ukončila prípravu na budúce povolanie, napriek tomu, že o zrušenie vyživovacej povinnosti otec nepožiadal. Z vyššie uvedeného vyplýva, že od posledného rozhodnutia došlo k zmene skutkových okolností, nakoľko otcovi zostala vyživovacia povinnosť už iba voči plnoletej dcére O. a voči maloletému synovi P.. V tejto súvislosti musí odvolací súd uviesť, že ustanovenie § 75 ods. 1 zákona o rodine tak, ako správne uviedol otec v rámci svojho odvolania, nevyhodnocuje ako jediné kritérium odôvodnené potreby maloletého, ale je potrebné zohľadniť aj schopnosti možnosti a majetkové pomery povinného. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že otec sa podieľal na kúpe bytu, ktorý bol vo výlučnom vlastníctve jeho matky (P. O.) sumou vo výške 80.000,- € ( okrem tejto sumy otec sumu vo výške 80.000,- € vrátil rodičom, pričom otec v rámci výsluchu neuviedol, či išlo o pôžičku od rodičov, prípadne dátum splatnosti, respektíve na základe čoho otec vrátil rodičom sumu vo výške 80.000,- €, ktorú získal titulom vyporiadania masy BSM, ako aj z našetrených finančných prostriedkov), inak povedané otec prispel (okrem sumy 80.000,- € ktorú otec vrátil rodičov, bez uvedenia titulu vrátenia) svojej matke na kúpu bytu v W. na T. ulici sumou 80.000,- €, avšak výlučným vlastníkom bola P. O. (matka otca), a teda možno konštatovať, že otec sa dobrovoľne vzdal vlastníctva, respektíve podielového spoluvlastníctva k bytu na T. ulici v W., hoci svojimi vlastnými finančnými prostriedkami prispel na jeho kúpu. Takéto konanie otca je možné vyhodnotiť ako vzdanie sa majetkového prospechu bez dôležitého dôvodu. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že matka otca (P. O.) predala predmetný byt na T. ulici v W. a to kúpnou zmluvou povolenou pod číslom V-26023/16 zo dňa 30.08.2016. Otec v konaní pred odvolacím súdom sa písomne vyjadril k vyjadrenia matky, avšak v rámci svojho písomného vyjadrenia neuviedol, či mu jeho matka z predaja tejto nehnuteľnosti finančné prostriedky vrátila, respektíve, či z uvedeného prevodu nehnuteľnosti otec dostal vyplatenú sumu, ktorú do predmetnej nehnuteľnosti investoval zo svojich vlastných finančných prostriedkov. V tejto súvislosti aj takéto konanie otca (neuvedenie všetkých skutočností dôležitých pre rozhodnutie vo veci samej) je možné vyhodnotiť s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 zákona o rodine na základe, ktorého sa otec bez dôležitého dôvodu vzdal majetkového prospechu. Z uvedeného potom vyplýva, že výživné bolo možné určiť na s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, ktoré odvolací súd vyhodnotil v neprospech otca maloletého. 25. Pokiaľ idem o samotné zvýšenie výživného zo sumy 300,- € na sumu 350,- € za obdobie piatich rokov (t.j. cca zvýšenia o 10,- € ročne) odvolací súd iba zdôrazňuje, že je úplne prirodzené, že jedenásťročné dieťa má iné náklady a výdavky, ako dieťa vo veku 6 rokov (t.j. dieťa predškolského veku ). Je všeobecne známe, že deti sa neustále vyvíjajú, rastú, a preto im je potrebné kupovať oblečenie, obutie a zároveň je potrebné zdôrazniť, že maloletý má aj zdravotné problémy a s tým spojené výdavky na lieky liečebné procesy a športové aktivity. Je nepochybné, že maloletý P. začal mať aj záujmové aktivity, s ktorými sú spojené výdavky (futbal, lyžovania, angličtina...), a v ktorých jej nie je možné brániť. S poukazom na vyššie skutočnosti odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie uvádza, že v danom prípade nebolo možné zohľadniť skutočnosť, že otec si nemôže nájsť prácu v danom obore, respektíve vo svojej oblasti a preto nemá zabezpečený stály príjem, avšak bolo potrebné zohľadniť podstatné zvýšenie výdavkov na maloletého P., ktoré na jeho strane taktiež nastalo. Určitým konsenzom došiel súd prvej inštancie k výške vyživovacej povinnosti vo výške 350,- € mesačne, pričom je nepochybné, že súdom prvej inštancie určené výživné nebude pokrývať výdavky maloletého, a preto odvolací súd zdôrazňuje, že matka je k maloletému taktiež výživou povinná, pričom je povinná mu poskytnúť výživné nielen formou osobnej starostlivosti, ale aj alikvotnou finančnou sumou. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne a právne správny, v časti určeného výživného, ako aj v časti zaostalého výživného na maloletého P. potvrdil. (§ 387 ods. 1, 2 CSP). 26. Pokiaľ ide o výrok súdu prvej inštancie vzťahujúci sa k zamietnutiu zníženia výživného v tejto súvislosti odvolací súd iba zopakuje, že výživné, ktoré bolo stanovené pred šiestimi rokmi na maloletého vo výške 300,- € mesačne nemôže pokrývať súčasné náklady už jedenásťročného chlapca, a preto zníženie výživného v takomto prípade by prichádzalo do úvahy iba za výnimočných okolností, ktoré však v tomto prípade neboli v konaní pred súdom prvej inštancie, ani pred odvolacím súdom preukázané. Vzhľadom na uvedenú situáciu odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie ustálil, že v tomto prípade aj s poukazom na zvýšenie výdavkov na maloletého P. nebol dôvod na zníženie výživného, a to aj napriek skutočnostiam tvrdených na strane otca (nemožnosť zamestnať sa, nedostatočný príjem...). 27. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike/sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). 28. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378, § 219 ods. 3 C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 29. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. 30. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).