Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/180/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215216051 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1215216051.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/a, Bratislava, IČO: 35 815 256, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO : 36 613 843 proti žalovanej: P. R., Q.. XX.XX.XXXX, U. X. XXXX/XX, U., zast. JUDr. Miroslav Kučera, advokát, so sídlom Krajinská 30, Bratislava, o zaplatenie 225,43 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 15. februára 2016, č. k. 58C/303/2015-94, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania vo výške 111,64 €. 1.1. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 51, § 451 ods. 1 a 2, § 456, § 470 ods. 1, § 488 a § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 3 písm. a/ a c/, § 17 ods. 7, § 76 ods. 7 a § 82 ods. 1 a 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že právny predchodca žalovanej Š. U., Q.. XX.XX.XXXX, M.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom S. Č.. XXX/XX, Š. vyplnil dňa 19.9.2001 Prihlášku odberu zemného plynu s totožnou adresou odberného miesta, na základe ktorej mu žalobca poskytoval dodávku plynu. Žalobca vystavil odberateľovi nasledovné faktúry: A. Č.. XXXXXXXXXX na Y. XXX,XX €. Y. Y. XX.XX.XXXX, A. Č.. XXXXXXXXXX na Y. X,- €. Y. Y. XX.XX.XXXX, A. Č.. XXXXXXXXXX na Y. XX,XX €. Y. Y. XX.XX.XXXX, A. Č.. XXXXXXXXXX na Y. XXX,XX €. Y. Y. XX.XX.XXXX, A. Č.. XXXXXXXXXX na Y. XX,- €. Y. Y. XX.XX.XXXX, A. Č.. XXXXXXXXXX na Y. X,- €. Y. Y. XX.XX.XXXX. Po neuhradení predmetných faktúr, ktoré boli adresované právnemu predchodcovi žalovanej žalobca pristúpil k prerušeniu dodávky plynu, za čo vystavil faktúru Č.. XXXXXXXXXX v sume 78,53 €. Dňa 07.02.2014 uzatvoril žalobca so žalovanou Dohodu o pristúpení k záväzku podľa § 533 Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej bola nezaplatená faktúra č. XXXXXXXXXX za dodávku zemného plynu v období od 19.03.2013 do 28.08.2013. Žalovaná tak 25.03.2014 uhradila žalobcovi 73,58 €, dňa 03.04.2014 sumu 68,- €, dňa 16.04.2014 sumu 15,- €, dňa 29.04.2014 sumu 68,- €, 29.05.2014 sumu 68,- €, dňa 30.06.2014 sumu 68,- € a dňa 31.07.2014 sumu 68,- €. Celkovo tak žalovaná uhradila žalobcovi sumu 428,58 €. Žalobca napriek skutočnosti, že úhrady boli v zmysle Dohody vykonané na zaplatenie faktúry č. XXXXXXXXXX započítaval platby na faktúry č. XXXXXXXXXX 2x v sume 68,- € s tým, že zostávajúca dlžná suma predstavovala 6,90 €. Na faktúru č. XXXXXXXXXX započítal žalobca platby vo výške 73,58 € z 25.03.2014, 68,- € z 29.04.2014, 68,- € z 30.06.2014 a 68,- € z 31.07.2014, pričom zostávajúca dlžná suma mala na tejto faktúre predstavovať 136,- €. Faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 15,- € žalovaná dňa 16.04.2014 uhradila a celková pohľadávka mala predstavovať (spolu so zarátaním faktúr. č. XXXXXXXXXX na sumu 3,- € a č. XXXXXXXXXX na sumu 1,- €) 225,43 €. 1.2. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že účelom ustanovenia § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka je riešiť situácie, ktoré sa týkajú dlhov poručiteľa, spôsobom, ktorý nemožno označiť za ochranu, ale iba za špeciálnu úpravu - akým spôsobom sa budú dlhy poručiteľa a ich splnenie naďalej zabezpečovať, v akom rozsahu a akým spôsobom sa splatné dlhy budú plniť a akým spôsobom možno nahradiť ich splnenie, resp. ich vôbec nesplniť. Pre zistenie poručiteľovho majetku je rozhodujúci skutkový stav v čase jeho smrti, a to platí aj pre jeho splatné, nesplatné aj budúce dlhy, ktoré zásadne nezanikajú s výnimkou prípadu podľa § 579 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na posúdenie tohto skutkového stavu prvoinštančný súd aplikoval ustanovenie § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého žalovaná ako dedič zodpovedala za poručiteľovi dlhy v čase jeho smrti. To navyše ani žalovaná nikdy nepoprela. Viackrát deklarovala ochotu dohodnúť sa so žalobcom o spôsobe úhrady vzniknutého nedoplatku - napr. už samotným uzatvorením Dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 07.02.2014 pred podaním žaloby, rovnako aj v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 27.07.2015, kde uviedla, že ak by sa na súde preukázalo, že dlh existuje tak, ako je žalovaná suma, prejavila by vôľu uzavrieť súdny zmier. Je teda evidentné, že súd by ku dňu smrti poručiteľa, t. j. k 16.04.2013 považoval preukázateľne vzniknuté pohľadávky žalobcu voči žalovanej za dôvodné. Za tie je možné považovať faktúru č. XXXXXXXXXX znejúcu na sumu 142,90 € - nedoplatok za obdobie od 19.03.2012 do 18.03.2013. Podľa samotného vyjadrenia žalobcu však túto mimo sumy 6,90 € považoval v zmysle vlastného započítania za uhradenú. V prípade nadväzujúcej faktúry č. XXXXXXXXXX je podľa názoru súdu akceptovateľný dlh vzniknutý za obdobie nadväzujúce teda od 19.03.2013 do smrti poručiteľa, t. j. do 16.04.2013. Po tomto dátume nedochádzalo k žiadnemu odberu na odbernom mieste č. XXXXXXXXXX. Uvedené preukazujú aj Zápis o prerušení dodávky zemného plynu pre neplnenie finančných záväzkov odberateľa z 16.05.2013, kedy stav plynomera v tento deň predstavoval 4.630 m3 a prehľad spotreby na faktúre č. XXXXXXXXXX, kedy konečný stav merania najneskôr od 16.07.2013 predstavoval 4.630 m3 a tento zotrval do 28.08.2013. Absentovala aj zložka majetkového prospechu zo strany žalovanej, preto súd nemohol taký nárok posúdiť ako bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 82 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike definuje neoprávnený odber plynu a z § 82 ods. 2 vyplýva, že odberateľ, pokiaľ neoprávnene odoberal plyn, je povinný zaplatiť dodávateľovi skutočne vzniknutú škodu (nie vydať bezdôvodné obohatenie). Povinnosť nahradiť škodu vyplýva aj z obchodných podmienok. Tá ale nebola v tomto konaní nijakým spôsobom preukázaná. Za ďalší podstatný dôvod zamietnutia návrhu považoval súd uplatnenú položku z faktúry č. XXXXXXXXXX znejúcej na sumu 78,53 € s lehotou splatnosti do 06.08.2013. V zmysle doloženého cenníka externých služieb malo ísť o cenu za zabezpečenie fyzického prerušenia/obmedzenia dodávky ZP z titulu neoprávneného odberu pre koncového odberateľa, ktorá vrátane dopravy predstavuje 78,53 €. Konanie žalovanej nepredstavovalo neoprávnený odber, preto súd prvej inštancie tento nárok žalobcu považoval za nedôvodný. Na základe uvedených skutočností považoval súd prvej inštancie za potrebné žalobu zamietnuť. 1.3. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal proti neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania 111,64 €, ktorá pozostáva zo 4 úkonov právnej pomoci: prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd zo dňa 24.07.2015, 2 × účasť na pojednávaní dňa 25.11.2015 a dňa 15.02.2016 t. j. 4x 19,91 € a 4 × 8,- € režijný paušál, všetko podľa § 10 ods.1, § 13a ods. 1 a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie. Vytkol súdu prvej inštancie, že jeho rozhodnutie nebolo dostatočne odôvodnené, keďže súd na jednej strane uvádza, že žalobca má nárok na časť uplatneného nároku, avšak ani tú mu nepriznal a zároveň žalobcovi bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, keďže súd prvej inštancie právne kvalifikoval uplatnený nárok ako náhradu škody, avšak žalobcu nevyzval na zdokladovanie výšky škody. Uviedol, že faktúra č. XXXXXXXXXX bola vystavená na pôvodného odberateľa Š. U. za odberné obdobie od 19.3.2012 do 18.3.2013. Následne za neuhradenie faktúry č. XXXXXXXXXX žalobca zaslal odberateľovi plynu upomienku, za ktorú si faktúrou č. XXXXXXXXXX vyfakturoval sumu 3,- €. Súd prvej inštancie mal za to, že nárok žalobcu na zaplatenie vyššie uvedenej faktúry bol dôvodný, avšak z danej faktúry zostala nesplatená len suma 6,90 €. Pokiaľ ide o faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 3,- € za upomienku, tou sa súd prvej inštancie nijako nezaoberal. Rovnako zostáva zmätočné rozhodnutie súdu v tom smere, prečo súd prvej inštancie nepriznal z faktúry č. XXXXXXXXXX neuhradený zostatok 6,90 €. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že akceptovateľný je dlh vzniknutý ku dňu smrti poručiteľa, t.j. ku dňu 16.4.2013. Žalobca v tomto smere dáva do pozornosti súdu faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 413,58 €, ktorá bola síce splatná dňa 24.10.2013, avšak bola vystavená za fakturačné obdobie od 19.3.2013 do 28.8.2013, pričom z danej faktúry je zrejmé, že práve za obdobie od 19.3.2016 do 16.7.2013 stúpol stav plynomeru na 4.630 m3 a následne za obdobie od 17.7.2013 do 28.8.2013 bola spotreba plynu nulová. Je teda zrejmé, že spotreba bola vykonaná za života pôvodného odberateľa Š. U., teda v tejto časti mal byť nárok dôvodný. Súd však z danej faktúry žalobcovi nepriznal žiadnu sumu. Vzhľadom na to, že pôvodný odberateľ zomrel dňa 16.4.2013, žalovaná za predmetné faktúry zodpovedá ako dedič za poručiteľove dlhy (a to za obdobie od 19.3.2012 do poručiteľovej smrti dňa 16.4.2013) a ďalej z titulu bezdôvodného obohatenia (za obdobie od 17.4.2013 do 18.8.2013), keďže podľa osvedčenia o dedičstve sa žalovaná stala vlastníkom nehnuteľnosti, do ktorej bol dodávaný zemný plyn. Pokiaľ ide o faktúru č.XXXXXXXXXX, k jej vystaveniu došlo z dôvodu, že nedošlo k úhrade vyššie uvedených faktúr, čím žalobca pristúpil k prerušeniu dodávky plynu pre neplnenie finančných záväzkov odberateľa. Pokiaľ išlo o faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 15,- € za vystavenie splátkového kalendára na splácanie dlžnej sumy z faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 413,58 €, táto bola vystavená v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok vo výške stanovenej cenníkom. Žalovaná síce vytkla žalobcovi isté chyby v obsahu splátkovej dohody, avšak žalobca mal za to, že napriek uvedenému žalovaná uhrádzala dlžnú sumu v dohodnutých splátkach. Žalovaná však nedodržala termíny splátok, preto následne došlo k zrušeniu splátkového kalendára, za čo si žalobca účtoval poplatok 1,- € faktúrou č. XXXXXXXXXX. 2.1. Ďalej žalobca vo svojom odvolaní uviedol, že pokiaľ súd prvej inštancie nesúhlasil s právnym posúdením uplatneného nároku ako bezdôvodného obohatenia, ale mal za to, že ide o náhradu škody, mal posúdiť nárok z tohto pohľadu, keďže právne posúdenie veci nie je nevyhnutnou náležitosťou žaloby. Následne mohol žalobca špecifikovať vzniknutú škodu v zmysle zákonných ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu. Pre úplnosť žalobca uviedol, že pokiaľ súd uplatnený nárok v časti posúdil ako nárok na náhradu škody, avšak mal za to, že táto nevznikla, mal žalobcu vyzvať na preukázanie vzniku a výšky škody. Nakoľko žalobca nebol oboznámený s týmto právnym posúdením zo strany súdu, nemal dôvod produkovať ďalšie dôkazy na unesenie dôkazného bremena. Taktiež žalobca nesúhlasil, že v danom prípade nedošlo k neoprávnenému odberu plynu. Tým je aj odber plynu v prípade nedodržania zmluvne dohodnutých platobných podmienok, k čomu v tomto prípade jednoznačne došlo. Žalobca napokon poukázal na úpravu petitu v zmysle písomného podania zo dňa 29.1.2016, v ktorom započítal úhrady na faktúry č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, čo však nič nezmenilo na výslednej sume, keďže išlo len o preúčtovania už zohľadnených úhrad na jednotlivé faktúry v inom poradí. 3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu vyjadrila podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 18.5.2016, v ktorom uviedla, že s napadnutým rozsudkom súhlasí v plnom rozsahu a mala za to, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne zohľadnil všetky veci a okolnosti, vykonal rozsiahle dokazovanie a v danej veci vyniesol spravodlivé rozhodnutie. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a zabránil tak ďalším zbytočným prieťahom zo strany žalobcu. 4. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 5. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech, pretože súd prvej inštancie náležíte zistil skutkový stav v zmysle § 215 ods. 1 C.s.p., vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i náležitým spôsobom odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). 6. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 C.s.p.), pričom námietky žalobcu nepovažoval za dôvodné. 7. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva a medzi stranami sporu to ani nebolo sporné, že žalovaná je jedinou dedičkou po nebohom Š.W. U.. Poručiteľ zomrel dňa XX.X.XXXX. Š. U. bol odberateľom zemného plynu od žalobcu od 19.9.2001 až do svojej smrti. Žalovaná ako dedička po poručiteľovi zodpovedá za jeho dlhy, ktoré existovali ku dňu jeho smrti. Ďalej z dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie vyplýva, že vyúčtovacou faktúrou č. XXXXXXXXXX bola právnemu predchodcovi žalovanej fakturovaná suma 142,90 € za fakturačné obdobie od 19.3.2012 do 18.3.2013 (t.j. v celosti počas života právneho predchodcu žalovanej). Následne žalobca zaslal právnemu predchodcovi žalovanej upomienku zo dňa 11.6.2013, teda už po jeho smrti, kde ho vyzýval na zaplatenie dlžnej sumy a zároveň mu faktúrou č. XXXXXXXXXX vyúčtoval poplatok za zaslanie upomienky vo výške 3,- €. Faktúrou č. XXXXXXXXXX žalovaný vyúčtoval tento raz už žalovanej dňa 23.7.2013 sumu 78,53 € za zabezpečenie fyzického prerušenia dodávky zemného plynu z titulu neoprávneného odberu pre koncového odberateľa vrátane dopravy, pričom tento poplatok vyplýval z platných zmluvných podmienok a cenníka. Žalobca ďalej dňa 10.10.2013 vyúčtoval žalovanej vyúčtovacou faktúrou č. XXXXXXXXXX sumu 413,58 € za fakturačné obdobie od 19.3.2013 do 28.8.2013 (t.j. čiastočne počas života právneho predchodcu žalovanej). Faktúrou č. XXXXXXXXXX žalobca žalovanej fakturoval sumu 15,- € za uzatvorenie dohody o splátkach a to v zmysle platných obchodných podmienok. Napokon žalobca vyúčtoval žalovanej sumu 1,- € ako zmluvnú pokutu, pričom uviedol, že uvedená suma je za vystavenie a zaslanie oznámenia o zrušení dohody na splátka z dôvodu neuhradenia dohodnutých splátok. 7.1. Strany sporu dňa 7.2.2014 uzavreli Dohodu o pristúpení k záväzku uzavretá medzi žalobcom a žalovanou dňa 7.2.2014, ktorej obsahom je aj dohoda o splátkach. Predmetná Dohoda je pre svoj neurčitý a nezrozumiteľný obsah v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom. Je v nej zjavný nesúlad medzi dobou splatnosti celej pohľadávky (29.1.2014) a dobou splatnosti jednotlivých splátok, keď už prvá splátka je splatná až dňa 31.1.2014, teda po dni splatnosti celej pohľadávky. Zároveň suma jednotlivých splátok je podľa Dohody 413,58 €, pričom výška celého záväzku je podľa obsahu Dohody 504,- €. Ako dlžník je v Dohode navyše označený Š. U., ktorý bol v čase uzavretia dohody už mŕtvy. V súvislosti s touto neplatnou dohodou nie je prípustné, aby si za jej neplatné uzavretie žalobca účtoval poplatok a rovnako nie je prípustné, aby si účtoval zmluvnú pokutu za jej nedodržanie. 7.2. Pokiaľ ide o sumu 3,- €, ktorú žalobca účtoval právnemu predchodcovi žalovanej za upomienku, ani túto žalobcovi nemožno priznať. Žalobca vystavil predmetnú upomienku adresovanú Š. U. dňa 11.6.2013, kedy už menovaný nežil. Jej adresát už nebol ku dňu jej vystavenia v zmluvnom vzťahu so žalobcom, teda nebol viazaný ani jeho všeobecnými obchodnými podmienkami a cenníkom. 7.3. Žalobcovi nevznikol nárok ani na sumu 78,53 €, ktorú žalovanej vyúčtoval za zabezpečenie fyzického prerušenia dodávky zemného plynu z titulu neoprávneného odberu, nakoľko žalobca existenciu neoprávneného odberu zemného plynu zo strany žalovanej nepreukázal. Žalovaný mal za to, že odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky, čo podľa neho predstavovalo neoprávnený odber podľa § 82 ods. 1 písm. g/ zákona č. 251/2012 Z. z. Nezohľadnil pri tom skutočnosť, že odberateľ plynu Š. U. bol v čase prerušenia dodávky mŕtvy, teda z jeho strany nemožno hovoriť o nedodržaní dohodnutých platobných podmienok. Nebolo ani preukázané, že by jeho právna nástupníčka, žalovaná, realizovala na predmetnom odbernom mieste odber plynu, teda nebolo ani preukázané, že by z jej strany došlo k neoprávnenému odberu. 7.4. Žalovaná uhradila žalobcovi podľa jeho vlastného vyjadrenia dňa 3.4.2014 sumu 68,- €, dňa 29.5.2014 sumu 68,- €, dňa 25.3.2014 sumu 73,58 €, dňa 29.4.2014 sumu 68,- €, dňa 30.6.2014 sumu 68,- €, dňa 31.7.2014 sumu 68,- € a dňa 16.4.2014 sumu 15,- €. Spolu žalovaná uhradila žalobcovi 428,58 €. Žalobca nijako nezdôvodnil, prečo niektoré z plnení žalovanej započítal na dlžnú sumu vyplývajúcu z vyúčtovacej faktúry č. XXXXXXXXXX a iné na dlžnú sumu vyplývajúcu z vyúčtovacej faktúry č. XXXXXXXXXX, rovnako dostatočne určito nešpecifikoval, akej sumy sa domáha na základe ktorej vyúčtovacej faktúry. Najskôr žalobca uviedol, že na faktúru č. XXXXXXXXXX započítal úhrady zo dňa 3.4.2014 vo výške 68,- € a zo dňa 29.5.2014 vo výške 68,- €, v celkovej výške 136,- €, avšak išlo o úhrady, ktoré v zmysle (hoci neplatnej) Dohody o pristúpení k záväzku mali byť výslovne započítané na dlh vyúčtovaný faktúrou č. XXXXXXXXXX. Žalobca v priebehu konania na súde prvej inštancie neskôr naopak tvrdil, že „súhlasí“ so započítaním predmetných súm na dlžnú sumu vyplývajúcu z faktúry č. XXXXXXXXXX. Za takýchto okolností nemožno nárok uplatnený žalobou považovať za riadne a určito špecifikovaný. Odvolací súd má za to, že žalobca nepredniesol dostatočné skutkové tvrdenia týkajúce sa základu nároku a jeho výšky. Žalobca, ani jeho právny zástupca sa nezúčastnili v poradí druhého a posledného pojednávania, čím zmarili možnosť dodatočnej špecifikácie uplatneného nároku, pričom nebol daný dôvod na odročenie predmetného pojednávania. Je povinnosťou žalobcu vymedziť svoj nárok tak, aby bol dostatočne presný a určitý a aby nemohlo dôjsť k jeho zámene s iným nárokom. Súd nemôže žalobcovi priznať plnenie voči žalovanej iba na základe zmätočných tvrdení žalobcu, z ktorých nie je zrejmá ani taká podstatná skutočnosť, akej sumy sa na základe toho ktorého titulu domáha. 7.5. Žalovaný v odvolaní namietal odňatie možnosti konať pred súdom, nakoľko súd prvej inštancie na rozdiel od žalobcu právne kvalifikoval uplatnený nárok ako náhradu škody, avšak žalobcu nevyzval na zdokladovanie výšky škody. Z obsahu odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie však nevyplýva, že by súd urobil takýto záver. Súd prvej inštancie iba vyslovil názor, podľa ktorého v posudzovanej veci nejde o neoprávnený odber a teda neoprávneným odberom žalobcovi ani nevznikla škoda a iba hypoteticky vyslovil, že ak by bol preukázaný neoprávnený odber, bol by odberateľ povinný nahradiť žalobcovi škodu. 8. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny zmysle § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 9. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bola plne úspešná žalovaná, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keď o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).