Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/382/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215218200 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1215218200.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov senátu JUDr. Valérie Kleinovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: JUDr. Drahomír Tomčo, advokát, Koceľová 9, Bratislava, IČO: 36 061 638, proti žalovanej: T. J., M.. XX.XX.XXXX, Q. C. XXX/X, W., o zaplatenie 1.658,63 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 23. marca 2016, č.k. 13C 333/2015-112, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.658,63 eur spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.658,63 eur od 16.08.2013 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania vo výške 99,50 eur, všetko v lehote tri dni od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval, že žalobca sa žalobou od žalovanej domáhal zaplatenia 1.658,63 eur s príslušenstvom z titulu nezaplatenia advokátskej odmeny, poukazujúc na to, že žalovanú zastupoval na základe plnej moci zo dňa 18.11.2011 a následne uzavretej zmluvy o právnej službe zo dňa 25.06.2012 v konaní na Okresnom súde Bratislava II sp. zn. 18C 118/2011, v ktorom žalovaná vystupovala ako žalobkyňa proti žalovanému VÚB, a.s. o náhradu škody vo výške 200.000 eur, a v ktorom pre ňu vykonal tri úkony právnej služby. Uviedol, že žalovaná so žalobou nesúhlasila tvrdiac, že žalovaný napísal v predmetnej veci dve totožné odvolania voči rozhodnutiu o jej neoslobodení od súdneho poplatku, pričom v merite veci nič neurobil, nenavrhol jej žiadne riešenie a konanie bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku. Žalovaná poukazovala na to, že ju žalobca zastupoval aj v iných súdnych sporoch, a keďže ju jeho postoj k sporom veľmi poškodil, ukončila s ním spoluprácu. 3. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaná, ktorá nebola v tom čase právne zastúpená, podala dňa 15.06.2011 na Okresný súd Bratislava II žalobu proti VÚB, a.s., od ktorej sa domáhala zaplatenia náhrady škody vo výške 200.000 eur, pričom konanie bolo vedené pod sp. zn. 18C 118/2011. Spolu so žalobou požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov. Súd jej uznesením č.k. 18C 118/2011-140 zo dňa 26.10.2011 oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal. Proti tomuto uzneseniu podala žalovaná v zákonom stanovenej lehote odvolanie, pričom toto už bolo podpísané advokátom JUDr. Drahomírom Tomčom (žalobcom) a do spisu bolo zároveň predložené plnomocenstvo na zastupovanie v konaní sp. zn. 18C 118/2011, ktoré žalovaná udelila žalobcovi. Odvolací súd napadnuté uznesenie uznesením č.k. 4Co 164/2012-168 zo dňa 28.09.2012 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie vyzval právneho zástupcu žalovanej (žalobcu) na vyplnenie potrebného tlačiva a oznámenie rozhodujúcich skutočností, potrebných na rozhodnutie o oslobodení od platenia súdnych poplatkov. Tieto boli žalobcom zaslané dňa 15.11.2012. Súd prvej inštancie nepriznal žalovanej oslobodenie od súdnych poplatkov uznesením č.k. 18C 118/2011-195 zo dňa 07.03.2013, proti ktorému podal žalobca (ako právny zástupca žalovanej) v zákonnej lehote odvolanie. Podaním, doručeným súdu dňa 30.05.2013, žalovaná súdu oznámila, že odvoláva plnú moc JUDr. Drahomírovi Tomčovi (žalobcovi) a zároveň udelila plnomocenstvo na svoje zastupovanie v konaní sp. zn. 18C 118/2011 advokátke T.. Q. F.. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 4Co 341/2013-210 zo dňa 27.06.2013 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Následne bola žalovaná prostredníctvom svojej právnej zástupkyne T.. F. vyzvaná na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu, tento neuhradila, a preto súd konanie vedené pod sp. zn. 18C 118/2011 uznesením č.k. 18C 118/2011-214 zo dňa 14.10.2013, právoplatným dňa 05.02.2014, zastavil. 4. Plnomocenstvom zo dňa 18.11.2011, ktorým žalovaná splnomocnila žalobcu na svoje zastupovanie v konaní sp. zn. 18C 118/2011, mal za preukázané, že ho splnomocnila, aby ju obhajoval, resp. vo všetkých právnych veciach zastupoval, aby vykonával všetky úkony (ktoré boli v obsahu plnomocenstva špecifikované) a najmä ho splnomocnila na zastupovanie v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II sp. zn. 18C 118/2011. Ďalej mal za preukázané, že medzi stranami bola dňa 25.06.2012 uzavretá zmluva o právnej službe, v zmysle ktorej žalobca (ako advokátska kancelária) a žalovaná (ako klient) uzavreli zmluvu o poskytnutí právnej služby v konaní sp. zn. 18C 118/2011 vedenom na Okresnom súde Bratislava II, a za poskytovanie právnej služby sa žalovaná zaviazala uhradiť žalobcovi odmenu ako dohodnutú tarifnú odmenu za jeden úkon vo výške 818 eur. V zmluve boli špecifikované aj jednotlivé úkony právnej služby a to odkazom na ustanovenie § 14 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Odmenu a výdavky sa žalovaná zaviazala vopred zálohovať a neuhradenú sumu zaplatiť po obdržaní faktúry v lehote 7 dní. Zo špecifikácie advokátskej odmeny zo dňa 05.08.2013 zistil, že žalobca vypočítal odmenu za zastupovanie žalovanej v konaní sp. zn. 18C 118/2011 na sumu 1.658,63 eur a to za tri úkony právnej služby: príprava a prevzatie zastúpenia 818 eur, spísanie odvolania proti uzneseniu OS BA II sp. zn. 18C 118/2011 zo dňa 26.10.2011 vo výške 409 eur, spísanie odvolania proti uzneseniu OS BA II sp. zn. 18C 118/2011 zo dňa 07.03.2013 vo výške 409 eur, plus režijný paušál 2 x 7,41 eur a 7,81 eur. Túto špecifikáciu ako aj faktúru na sumu 1.658,63 eur vystavenú žalobcom dňa 05.08.2013 a splatnú dňa 15.08.2013 žalovaná prevzala dňa 09.08.2013, čo potvrdila svojim podpisom. Skonštatoval, že žalobca zastupoval žalovanú aj v iných súdnych sporoch, pričom v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 17C 277/2008 o vyporiadanie BSM došlo k vypovedaniu plnej moci zo strany žalobcu listom zo dňa 30.03.2015. V rámci špecifikácie advokátskych odmien za zastupovanie v jednotlivých konaniach zo dňa 29.04.2013, vyčíslil žalobca žalovanej odmenu za zastupovanie v konaní sp. zn. 18C 118/2011 na sumu 1.658,63 eur plus 20 % DPH a uviedol, že nakoľko žalovaná nezložila zálohu na advokátsku odmenu, je nutné k jeho rukám zložiť celú sumu 1990,35 eur. V tomto podaní žalobca špecifikoval výšku odmien aj za zastupovanie v iných súdnych sporoch (sp. zn. 17C 277/2011, 4T 74/2011, 1T 186/2011, 10C 105/2011). Listom zo dňa 16.01.2015 vyzval žalobca žalovanú na splnenie finančných záväzkov plynúcich zo špecifikovaných faktúr (medzi nimi aj faktúra znejúca na sumu 1.658,63 eur), na čo žalovaná v reakcii namietala účtovanie DPH za jednotlivé úkony právnej služby, uviedla, že neeviduje prevzatie faktúr, a vyjadrila svoju nespokojnosť s postupom žalobcu v súdnych konaniach. Uviedla tiež, že právne služby žalobcu si objednala v jej prípadoch, lebo jeden s druhým súvisia, pričom za všetky služby si účtuje cca 10.000 eur a ona mu už uhradila cca 8.700 eur, čo považovala za dostatočnú sumu. Zdôraznila, že nespochybňuje úkony žalobcu a ceny za právne služby a žiadala, aby s platbou počkal. Súd prvej inštancie z rozpisu plnení a príjmových pokladničných dokladov predložených žalovanou zistil, že žalobcovi uhradila sumu 6.770 eur (a to za zastupovanie v konaniach sp. zn. 17C 277/208 a 1T 186/2009 a iné platby). 5. Vec posúdil právne podľa ust. § 24 ods. 1, 2 a 3, § 26 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii § 1 ods. 2, § 2 ods. 1, 2 a 3, § 14 ods. 1 písm. a), b), ods. 3 písm. b), § 16 ods. 3, § 1 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, § 488, § 489, § 517 ods. 2 Obč. zák. a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Ustálil, že vyššie uvedené konanie sp. zn. 18C 118/2011 iniciovala výlučne žalovaná podaním žaloby, a až v jeho priebehu, a to vo fáze, kedy súd už rozhodol o jej neoslobodení od súdneho poplatku udelila plnú moc na zastupovanie žalobcovi, ktorý dňa 18.11.2011 jej právne zastúpenie prevzal a dňa 21.11.2011 podal odvolanie voči uvedenému procesnému rozhodnutiu. Mal za preukázané, že žalobca v predmetnom konaní na výzvy súdu predkladal relevantné listinné dôkazy a dňa 08.04.2013 podal odvolanie voči ďalšiemu súdnemu procesnému rozhodnutiu o neoslobodení žalovanej od súdnych poplatkov. Z tohto preukázaného skutkového stavu ustálil, že žalobca vykonal pre žalovanú v uvedenom konaní sp. zn. 18C 118/2011 tri úkony právnej služby, a to príprava a prevzatie právneho zastúpenia zo dňa 18.11.2011, odvolanie proti procesnému uzneseniu zo dňa 21.11.2011 a odvolanie proti procesnému uzneseniu zo dňa 08.04.2013. S poukazom na citované zákonné ustanovenia uviedol, že žalobca má ako advokát nárok na poskytnutie odmeny za ním realizované právne služby, čo v prípade v prvých dvoch úkonov právnej služby vyplýva priamo z vyhlášky č. 655/2004 Z.z., keďže v tom čase ešte nebola medzi stranami uzavretá zmluva o poskytovaní právnych služieb. Za prvé dva úkony právnej služby mal žalobca nárok na poskytnutie tarifnej odmeny v zmysle § 10 ods. 1 cit. vyhl., kedy vychádzajúc z predmetu sporu o zaplatenie 200.000 eur by tarifná odmena za jeden úkon predstavovala 824,93 eur, čo je viac ako si žalobca uplatnil v tomto spore. Po uzavretí zmluvy o poskytovaní právnych služieb dňa 25.06.2012, v ktorej si zmluvné strany špecifikovali výšku tarifnej odmeny na sumu 818 eur, mu prislúchala odmena za tretí úkon právnej služby v tejto dohodnutej výške. Poukázal na to, že žalobcovi vznikol aj nárok na zaplatenie náhrady výdavkov v zmysle § 16 ods. 3 cit. vyhl., keď túto sumu si advokát môže od klienta požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade osobitne nedohodol. Vyhodnotil, že žalobca si voči žalovanej uplatnil náhradu výdavkov v rozsahu v predpokladanom § 1 ods. 3 cit. vyhlášky. Mal potom za preukázané, že žalobca poskytol žalovanej v súdnom konaní právne služby, keď vykonal tri vyššie uvedené úkony, za realizáciu ktorých si faktúrou splatnou dňa 15.08.2013 uplatnil odmenu vo výške 1.658,63 eur. Žalovaná si faktúru riadne prevzala, vyúčtovanú sumu však žalobcovi neuhradila. Výška žalobcom uplatnenej odmeny bola stanovená v súlade s obsahom citovanej vyhlášky (pri úkonoch zo dňa 18.11.2011 a 21.11.2011) a v súlade s uzavretou zmluvou (pri úkone zo dňa 08.04.2013), a preto žalobe žalobcu v časti o zaplatenie istiny v plnom rozsahu vyhovel. Rovnako vyhovel aj jeho žalobe v časti o zaplatenie z úroku z omeškania, keď ustálil, že dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry č. XXXXXX na sumu 1.658,63 eur, splatnej dňa 15.08.2013, sa žalovaná dostala do omeškania, a preto má žalobca nárok na úhradu zákonného úroku z omeškania 5,05 % ročne. 6. Vysporiadal sa aj s jednotlivými námietkami žalovanej, pričom ani jednu z nich nepovažoval za dôvodný argument spochybňujúci nárok žalobcu uplatnený v tomto spore. K tvrdeniu žalovanej, že jej žalobca v konaní sp. zn. 18C 118/2011 poskytol len jeden úkon právnej služby uviedol, že v spore bolo preukázané, že žalobca vykonal pre žalovanú tri úkony právnej služby, tak ako sú vyššie uvedené, pričom ani námietka, že ním podané odvolania sú identické, nemohla obstáť, keďže je zrejmé, že žalobca reagoval na dve rozhodnutia súdu, z ktorých každé bolo inak odôvodnené, a ním podané odvolania nie sú obsahovo a rozsahom totožné. Nesúhlasil ani s tvrdením žalovanej, že jej žalobca vlastne právne služby neposkytol, keďže v konaní sp. zn. 18C 118/2011 nedošlo ku konaniu vo veci samej a vec nebola prejednaná. V tejto súvislosti vysvetlil, že skutočnosť, že stav konania, v ktorom žalobca poskytoval žalovanej právne služby, ešte nedospel do štádia konania vo veci samej, nemožno za žiadnych okolností vyhodnotiť v neprospech žalobcu, ktorý naviac postupoval v predmetnom konaní promptne, reagoval na súdne výzvy a odvolania podával v zákonnej lehote. Poukázal na to, že z obsahu spisu sp. zn. 18C 118/2011 nebolo možné dospieť k žalovanou tvrdenému nekvalitnému poskytovaniu právnych služieb zo strany žalobcu. Zdôraznil, že žalovaná ohľadom týchto tvrdení nepredložila žiadne dôkazy a jej argumentácia nebola preukázaná, pričom skutočnosť, že žalobcovi následne odvolala plnú moc a nechala sa zastupovať inou advokátskou kanceláriou, sama o sebe neosvedčuje porušovanie povinností žalobcu pri poskytovaní právnych služieb. Dodal, že žalobu podala sama žalovaná a žalobca do konania vstúpil ako jej právny zástupca až v neskoršom štádiu, a svojimi úkonmi právnej služby reagoval na priebeh konania, keď využitím riadnych opravných prostriedkov voči súdnym rozhodnutiam zabezpečoval a presadzoval záujmy žalovanej ako jeho klientky. Za irelevantné považoval, že žalobca žalovanú zastupoval aj v iných konaniach, ako v týchto konaniach postupoval, a či v nich žalovanú nepoškodil, keď opätovne zdôraznil, že predmetom tohto sporu je nevyplatenie advokátskej odmeny žalobcovi za zastupovanie v konaní sp. zn. 18C 118/2011, v ktorom riadne zrealizoval tri úkony právnej služby, za poskytnutie ktorých mu vznikol nárok voči žalovanej na zaplatenie odmeny. Bolo preukázané, že žalovaná odmenu žalobcovi neuhradila, a preto je žaloba dôvodná, a skutočnosť, že v iných konaniach žalobcovi za zastupovanie žalovaná nejaké sumy uhradila, je irelevantná. Neprihliadol ani k námietke žalovanej o nesprávnom vyúčtovaní odmeny, kedy si mal žalobca účtovať aj DPH, ktorej platiteľom nebol, keď z obsahu z listinných dôkazov, najmä z faktúry, ktorou si žalobca voči žalovanej uplatnil zaplatenie žalovanej istiny, je zrejmé, že za úkony právnej služby poskytnuté v konaní sp. zn. 18C 118/2011 nebola k odmene účtovaná DPH. Žalovaná tiež tvrdila, že konaním žalobcu, ktorý nedotiahol konanie sp. zn. 18C 118/2011 do konca, bola údajne poškodená. V tejto súvislosti poukázal na to, že to bola práve žalovaná, ktorá procesne zavinila zastavenie predmetného konania, keď z dôvodu, že nezaplatila súdny poplatok za žalobu, súd konanie zastavil, a preto žalobca nemohol objektívne zabezpečiť, aby bola vec súdom meritórne prejednaná. Uzavrel, že žalovaná nepreukázala akékoľvek pochybenie alebo porušenie povinností žalobcu pri poskytovaní právnych služieb v konaní sp. zn. 18C 118/2011, a preto nepovažoval jej obranu v spore za dôvodnú. 7. O trovách konaniach rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 99,50 eur za zaplatený súdny poplatok za žalobu. 8. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná včas odvolanie a žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Zopakovala, že ju žalobca zastupoval v niekoľkých súdnych sporoch vedených na Okresnom súde Bratislava II, a to o vyporiadanie BSM (17C 177/2008), o neplatnosť dražby bytu (10C 105/2011) a o náhradu škody voči VÚB, a.s. (18C 118/2011), a poukázala na to, že tieto súdne spory sú navzájom prepojené a hoci sú evidované ako jednotlivé spory, sú ako jeden celok. Uviedla, že žalobca si prevzal a naštudoval spisy ako jeden celok, ale musel ich rozdeliť na tri samostatné spory, pričom si účtoval trikrát za jeden úkon prevzatie a naštudovanie troch súdnych spisov. Vyslovila názor, že si preto zaslúži advokátsku odmenu maximálne 818 eur, ale pýtal si o 1.246 eur viac ako mu prináležalo, keď si účtoval za BSM 626 eur, za zrušenie dražby 620 eur a za VÚB 818 eur spolu 2.064 eur. Poukázala tiež na to, že ju žalobca pred prevzatím zastupovania v spore o žalobe voči VÚB, a.s. neinformoval o rizikovosti konania, ani o tom, že je potrebné zaplatiť vysoký súdny poplatok, hoci sa ho niekoľkokrát pýtala ako chce tento spor vyhrať, kým nemajú rozhodnutie v spore o neplatnosť dražby bytu, načo jej neodpovedal a neurobil právnu analýzu úspešnosti. Uviedla, že žalobca v tomto spore robil úkony, na ktoré mu nedávala pokyn, pričom bol nadmieru aktívny a konal bez jej súhlasu a účtoval si zbytočne úkony. V ďalšej časti odvolania rozobrala, koľko žalobcovi zaplatila a ako ju zastupoval v iných sporoch. Opätovne uviedla, že jej vo vyúčtovaní za právne služby zo dňa 29.04.2014 naúčtoval na všetky služby 20 % DPH, hoci platcom DPH začal byť až od 15.02.2013, a opravil to až po tom, ako mu túto nezrovnalosť vytkla. Vyjadrila presvedčenie, že ju chcel okradnúť o 1.800 eur. Žalobu žalobcu považovala za pomstu za jej námietky. Opätovne vyjadrila presvedčenie, že ju žalobca neprofesionálnym a neetickým prístupom pri právnom zastupovaní poškodil. 9. Žalobca navrhol vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Zopakoval, že je nepochybné, že žalovanú v konaní sp. zn. 18C 118/2011 (ako žalobkyňu) proti VÚB, a.s. o zaplatenie 200.000 eur zastupoval ako advokát a preukázateľne jej v tomto súdnom konaní poskytol tri úkony právnej služby, ktorej jej aj správne účtoval. Keďže mu žalovaná za právne služby nezaplatila, rozsudok je zákonný. Tvrdenie, že predmetný spor a iné súdne spory, v ktorých žalovanú zastupoval, tvoria jeden celok považoval za zjavne nesprávne a účelové, keď poukázal na to, že každý z nich má iného žalovaného a iný skutkový a právny základ. Nesúhlasil ani s ďalšími námietkami žalovanej, keď uviedol, že v konaní sp. zn. 18C 118/2011 ju upozornil, že pokiaľ ju súd neoslobodí od platenia súdnych poplatkov musí vzhľadom na výšku žalovanej sumy 200.000 eur počítať s tým, že bude musieť zaplatiť vysoký súdny poplatok za žalobu aj s vysokými trovami na právne zastupovanie. Zdôraznil, že žalovaná napriek jeho poučeniu trvala na tom, aby ju vo veci zastupoval a vykonával úkony právnej služby, ktoré boli v tom štádiu konania nevyhnutné, čo je zrejmé z obsahu spisu sp. zn. 18C 118/2011. Považoval za zrejmé, že žalovaná vyčkávala, či jej súd prizná alebo neprizná oslobodenie od súdnych poplatkov, a keďže jej oslobodenie nakoniec nepriznal, bolo konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku žalovanou za žalobu zastavené. Nesúhlasil s tvrdením žalovanej, že vykonával zbytočné právne úkony bez jej súhlasu, keď poukázal na to, že ak by odvolania, ktoré boli v tom čase neodkladnými úkonmi právnej služby, nepodal, obvinila by ho žalovaná za to, že tieto úkony nevykonal. Vyjadril sa aj k okolnostiam, za ktorých vypovedal žalovanej zastupovanie v konaní o vyporiadaní BSM. Opätovne tiež zdôraznil, že DPH žalovanej neúčtoval. 10. Žalovaná vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrvala na všetkých tvrdeniach, ktoré uviedla v odvolaní. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej taktiež zotrval na svojej argumentácií. 11. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 12. Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V zmysle tohto prechodného ustanovenia § 470 C.s.p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016, zostávajú zachované, a s prihliadnutím na skutočnosť, že žaloba žalobcu, o ktorej bolo napadnutým rozsudkom rozhodnuté, samotný napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, jeho poučenie o odvolaní, ako i odvolanie žalovanej, spadajú pod režim procesných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016, posudzoval odvolací súd napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, podľa v čase konania a rozhodnutia účinných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a rozhodol podľa aktuálnej právnej úpravy Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016. 14. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi, týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.658,63 eur spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 16.08.2013 do zaplatenia, a v podrobnostiach na ne poukazuje. 15. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku ako aj ohľadom tvrdení žalovanej, ktoré uvádzala na svoju obranu, a teda riadne zistil skutkový stav veci v zmysle ust. § 153 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s v tom čase účinným ust. § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe vyvodil aj správny právny záver o dôvodnosti žalobcom uplatňovaných nárokov. Vec aj správne právne posúdil, keď aplikoval ust. § 24 ods. 1, 2 a 3, § 26 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii § 1 ods. 2, § 2 ods. 1, 2 a 3, § 14 ods. 1 písm. a), b), ods. 3 písm. b), § 16 ods. 3, § 1 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, § 488, § 489, § 517 ods. 2 Obč. zák., ktoré aj správne vyložil, a svoje dôvody vedúce k vyhoveniu žalobe žalobcu aj náležitým spôsobom a veľmi podrobne odôvodnil tak, ako to malo na mysli v čase rozhodovania platné a účinné ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné, zaoberal sa argumentáciou oboch sporových strán, správne a logicky vyhodnotil vykonané dôkazy, vyčerpávajúcim spôsobom rozobral všetky svoje právne úvahy, a podrobne sa tiež vysporiadal s každou jednou námietkou žalovanej, ktorú uviedla na svoju obranu v spore. Dospel k správnym záverom, že žalovaná riadne splnomocnila žalobcu (advokáta) na svoje právne zastupovanie v súdnom spore proti VÚB banke, a.s., o náhradu škody vo výške 200.000 eur, ktorý ona sama (v tom čase nezastúpená) podaním žaloby dňa 15.06.2011 iniciovala, a že žalobcu na svoje zastupovanie splnomocnila až dňa 18.11.2011, teda v čase, keď jej súd nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov, že žalobca vykonal pre žalovanú riadne tri úkony právnej služby, ktoré žalovanej v správnej výške a v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z. a so zmluvou o právnej službe uzavretou medzi stranami dňa 25.06.2012 vyúčtoval faktúrou na sumu 1.658,63 eur splatnou dňa 15.08.2013, ktorú žalovaná prevzala dňa 09.08.2013, ale žalobcovi odmenu za právne zastupovanie nezaplatila. Ak potom žalobe žalobcu vyhovel a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť mu žalovanú sumu s príslušenstvom, rozhodol správne. 16. Odvolací súd sa stotožňuje so všetkými závermi, ku ktorým súd prvej inštancie vo svojom rozsudku dospel, a jeho rozhodnutie považuje za logické, presvedčivé, vyčerpávajúce, zrozumiteľné a pochopiteľné aj pre laika. V tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami sporových strán, v tomto prípade žalovanej, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného, a teda riadne odôvodneného rozhodnutia, pričom sporovým stranám musí dať odpoveď na podstatné otázky a skutočnosti, čím sa súd prvej inštancie aj riadil, a ako už bolo uvedené vyššie, svoje rozhodnutie náležite a veľmi podrobne odôvodnil, pričom sa dostatočne vysporiadal s argumentáciou oboch strán sporu. V kontexte odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie je zbytočné sa v odvolacom konaní zaoberať identickými námietkami žalovanej, keď skutkové, a na ich základe prijaté právne závery súdu prvej inštancie sú v plnom rozsahu podložené správnym výkladom. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia nemá odvolací súd viac čo uviesť, pretože by iba zopakoval správnosť skutkových zistení a na ich podklade správne prijatých právnych záverov súdu prvej inštancie. 17. Ani odvolacie námietky žalovanej nemohli spochybniť správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Ak žalovaná v odvolaní poukazovala na to, že ju žalobca zastupoval v troch súdnych sporoch vedených na Okresnom súde Bratislava II (o vyporiadanie BSM, o neplatnosť dražby bytu a o náhradu škody voči VÚB, a.s. (18C 118/2011)), pričom tvrdila, že tieto súdne spory sú navzájom prepojené a tvoria jeden celok, z čoho vyvodzovala, že žalobca si neoprávnene účtoval trikrát odmenu za jeden úkon, a to prevzatie a naštudovanie troch súdnych spisov, hoci ich naštudoval ako jeden celok, odvolací súd sa s jej argumentáciou nestotožnil a vyhodnotil ju ako účelovú, nemajúcu oporu vo vykonanom dokazovaní. Niet totiž žiadnych pochybností o tom, že každý z uvedených sporov je sporom samostatným, s inými sporovými stranami a iným skutkovým a právnym základom, na čo správne poukázal aj žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej. Ak žalovaná touto námietkou spochybňovala nárok na fakturovanú odmenu za úkon právnej služby žalobcu - prevzatie a príprava zastúpenia v súdnom spore vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 18C 118/2011, odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaná splnomocnila žalobcu na zastupovanie práve v tomto spore (v jeho priebehu), z čoho je nepochybné, že žalobca prevzal jej zastúpenie v tomto konkrétnom súdnom spore a naštudoval za účelom jej zastupovania „živý“ súdny spis počas konania, za čo mu jednoznačne patrí odmena s režijným paušálom, čo vyplýva z vyhlášky č. 655/2004 Z.z.). Ani námietka žalovanej, že žalobca robil v spore sp. zn. 18C 118/2011 úkony, na ktoré mu nedávala pokyn, pričom bol nadmieru aktívny a konal bez jej súhlasu a účtoval si zbytočne úkony, nemohla obstáť. V konaní bolo preukázané, že žalovaná podala žalobu proti VÚB banke a.s., o náhradu škody vo výške 200.000 eur (sp. zn. 18C 118/2011) sama z vlastnej vôle, nezastúpená advokátom. Zo skutočnosti, že zároveň požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov možno vyvodiť, že si bola vedomá svojej povinnosti uhradiť súdny poplatok za žalobu, a že svojou žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov mienila dosiahnuť meritórne prejednanie jej žaloby bez toho, aby bola povinná súdny poplatok za žalobu zaplatiť. Žalobcu splnomocnila na svoje právne zastupovanie v predmetnom spore dňa 18.11.2011, teda až po tom, čo súd jej žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov uznesením zo dňa 26.10.2011 nevyhovel. Ak žalobca podal proti tomuto (a aj proti nasledujúcemu uzneseniu, ktorým súd žiadosti žalovanej o oslobodenie od súdnych poplatkov opätovne nevyhovel) uzneseniu súdu odvolanie, vykonal v tom štádiu konania nevyhnutné úkony právnej služby, zastupoval žalovanú riadne, a povinnosti advokáta nezanedbal. Žiadne iné úkony právnej služby totiž v čase udelenia splnomocnenia žalovanou žalobcovi v konaní pod sp. zn. 18C 118/2011 ani neprichádzali do úvahy. Napokon, i keď žalovaná v odvolaní tvrdila, že na tieto úkony nedala súhlas, a že žalobca bol nadmieru aktívny, nijak nevysvetlila, z akého dôvodu potom udelila žalobcovi splnomocnenie na zastupovanie v spore práve po rozhodnutí súdu, ktorým jej žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov nevyhovel, proti ktorému je prípustné odvolanie. Prečo žalobcovi obratom po podaní „prvého“ odvolania nevypovedala plnú moc a nezobrala odvolanie späť, keď ako tvrdí vo svojom odvolaní konal bez jej súhlasu, taktiež nevysvetlila. Odvolací súd vyhodnotil jej odvolacie námietky za účelové a neopodstatnené. 18. Odvolací súd sa vzhľadom na vyššie uvedené s právnymi závermi súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil a v podrobnostiach na tieto poukazuje za využitia ust. § 387 ods. 2 C.s.p.. Dospel totiž k záveru, že vzhľadom na správne a vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom sa súd prvej inštancie podrobne vysporiadal s tvrdeniami oboch sporových strán, a teda aj žalovanej, ktorá v odvolaní neuviedla žiadnu relevantnú argumentáciu spôsobilú spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia, by bola ďalšia argumentácia odvolacieho súdu len opakovaním správnych záverov vyslovených už súdom prvej inštancie. 19. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil. 20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p.. Žalobcovi, plne úspešnému v odvolacom konaní, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).