Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/92/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215221646 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1215221646.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: O.. Ľ. A., D.. XX.XX.XXXX, N. X.. G. Č.. XX, N., zastúpený JUDr. Violou Dudákovou, advokátkou so sídlom ul. Záhradnícka č. 36, Bratislava, proti žalovanej: G. D., D.. XX.XX.XXXX, N. Š. Č.. XXXX, zastúpená Mgr. Norbertom Stankom, advokátom so sídlom ul. M.R. Štefánika č. 30, Sereď, o určenie, že dôvody vydedenia žalobcu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 15C 370/2015 - 41 zo dňa 6.novembra 2015 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že dôvody vydedenia žalobcu jeho otcom, uvedené v listine o vydedení zo dňa 30.09.2014 , nie sú dané. Zároveň súd prvej inštancie rozhodol, že žalovanej sa nepriznáva proti žalobcovi náhrada trov konania. 1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že dokazovaním, ktoré vo veci vykonal zistil, že Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 11.3.2015 č.k. 46D/180/2015-3 bolo začaté konanie o dedičstve po poručiteľovi M. A.F., R. W. XX.XX.XXXX. Vykonaním úkonov v konaní o dedičstve bol súdom poverený notár ako súdny komisár JUDr. Stanislav Bauer. V priebehu dedičského konania bolo zistené, že poručiteľ zomrel ako rozvedený a jediným dedičom zo zákona je žalobca - syn poručiteľa, ktorý dedičstvo neodmietol. Poručiteľ však zanechal závet a listinu o vydedení spísané vo forme notárskej zápisnice na Notárskom úrade JUDr. Ivony Kohútovej v Bratislave II, Sabinovská 10, dňa 30. 09.2014, pod sp. zn. N 418/2014, Nz 35667/2014, NCRza 5066/2014. Závetom poručiteľ zanechal všetok svoj hnuteľný, nehnuteľný, hmotný, nehmotný majetok a majetkové práva, v čase smrti kdekoľvek sa nachádzajúci, ktorý bude v čase smrti vlastniť, svojej priateľke G. D. (žalovanej). Zároveň listinou o vydedení poručiteľ vydedil svojho jediného syna O.. Ľ. A., z dôvodu, že mu v rozpore s dobrými mravmi neposkytoval potrebnú pomoc v chorobe, starobe a v iných závažných prípadoch a že neprejavuje o neho opravdivý záujem, ktorý by mal potomok prejavovať. Dôsledky vydedenia poručiteľ vztiahol aj na všetkých potomkov jediného syna. Po poučení splnomocnenej zástupkyne zákonného dedičia súdnym komisárom o možnosti závet a listinu o vydedení uznať a rešpektovať vôľu poručiteľa, alebo ich namietnuť a vtedy je potrebné upresniť svoje námietky t. j. či majú charakter skutkový (či namietajú slobodnú vôľu, duševnú poruchu poručiteľa, dôvody vydedenia ...), alebo majú charakter právny (namietajú formálne náležitosti závetu a listiny o vydedení), splnomocnená zástupkyňa zákonného dedičia uznala závet a dovolala sa jeho relatívnej neplatnosti. Listinu o vydedení neuznala z dôvodu, že nie sú dané dôvody vydedenia uvedené v tejto listine a úkon je absolútne neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko neobsahuje časovú a miestnu špecifikáciu dôvodov vydedenia. Na základe uvedeného súdny komisár konštatoval v zápisnici o pojednávaní zo dňa 29.6.2015 spornosť otázky platnosti listiny o vydedení medzi dedičmi s tým, že súd odkáže zákonného dediča uznesením po márnom pokuse o zmier (nakoľko jeho dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné) , aby svoje právo uplatnil žalobou, na podanie, ktorej mu urči lehotu. Okresný súd Bratislava II uznesením pod sp.zn. 46D/180/2015, D not 29/2015 zo dňa 14.7.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2015, dedičské konanie po neb. poručiteľovi L.. M. A. prerušil a odkázal žalobcu - syna poručiteľa, aby v lehote jedného mesiaca odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podal žalobu o určenie spornej skutočnosti - že žalobca je dedičom zo zákona po poručiteľovi. 1.2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 175b veta prvá, 175k ods. 1,2, § 80 písm. c ) O.s.p., keď uviedol, že po poučení súdom na pojednávaní dňa 06.11.2015 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe vyplýva zo skutočnosti, že predmetom dedičského konania po L.. M. A. je nehnuteľnosť a vzhľadom na to, že sa jedná o nehnuteľnosť je vždy daný naliehavý právny záujem na určovacom návrhu. Súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade sa žalobca podanou žalobou na súd domáhal určenia, že dôvody vydedenia žalobcu jeho otcom ( neb. poručiteľom ), uvedené v listine o vydedení zo dňa 30.09.2014 , nie sú dané napriek tomu, že bol uznesením tunajšieho súdu podľa § 175 k ods. 2 O.s.p. odkázaný na podanie žaloby o určenie spornej skutočnosti - že žalobca je dedičom zo zákona po poručiteľovi. Ak sú medzi účastníkmi dedičského konania sporné skutočnosti, od ktorých závisí rozhodnutie o dedičskom práve, súdny komisár sa má predovšetkým pokúsiť vyriešiť spor zmierom. Po márnom pokuse o zmier súdny komisár predloží spis súdu spolu s návrhom uznesenia, ktorým odkáže toho z účastníkov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou na súde. Podľa ustálenej súdnej praxe za menej pravdepodobné sa javí dedičské právo toho z účastníkov, ktorý spochybňuje zo skutkového hľadiska existujúci dedičský titul (napr. tvrdí, že listina o vydedení je neplatná). V posudzovanom prípade - ako vyplýva z obsahu dedičského spisu - vznikol v priebehu dedičského konania medzi účastníkmi spor o dedičské právo (medzi účastníkmi je sporné, či je žalobca dedičom po neb. poručiteľovi L.. M. A., keď žalobca ako zákonný dedič spochybnil zo skutkového hľadiska platnosť listiny o vydedení). Po márnom pokuse o zmier vykonaný súdnym komisárom, správne dedičský súd pristúpil k vydaniu uznesenia podľa ustanovenia § 175k ods. 2 O.s.p., ktoré umožňuje odkázať účastníka, aby žalobou uplatnil svoje dedičské právo. Takémuto zneniu zákona potom zodpovedá žalobný petit na určenie, že žalobca je dedičom po poručiteľovi. Terajšia právna úprava , na rozdiel od prv platného Notárskeho poriadku (zákon č. 95/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), neumožňuje odkázať dediča na podanie žaloby o určenie spornej skutočnosti ( v danom prípade na určenie, že nie sú dané dôvody vydedenia). Podľa ust. § 175k ods.2 O.s.p. je možné rozhodnúť iba o tom, s ktorým z doterajších účastníkov konania, medzi ktorými je spor o dedičské právo, sa bude ďalej konať ako s osobou, o ktorej je možné mať dôvodne za to, že je dedičom, prípadne s ktorým z doterajších účastníkov konania sa nebude ďalej konať ako s dedičom, lebo je možné dôvodne mať za to, že nie je dedičom. Otázka, či listina o vydedení je alebo nie je platným právnym úkonom, má pre toto rozhodnutie ( t.j. pre posúdenie, či je žalobca dedičom ) len povahu otázky predbežnej. Inak povedané, určenie, či listina o vydedení je alebo nie je platná z dôvodu neexistencie právnej skutočnosti ( neexistencia dôvodov vydedenia ) je súčasne určením existencie či neexistencie tejto listiny, a teda jedným z predpokladov pre posúdenie ( ako otázky predbežnej ), či určitá osoba je alebo nie je dedičom poručiteľa ( porovnaj R 44/1999, R 12/2006, viď napr. uznesenie NS ČR sp. zn. 21 Cdo 586/98 , rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo 1729/2010 ). Ak účastník dedičského konania podá na súd inú žalobu, než akú mal podať podľa správne vydaného uznesenia súdu podľa § 175k ods. 2 O.s.p. , nejde o žalobu v súvislosti s konaním o dedičstve, ale o inú žalobu a žalobca nemôže byť v takomto spore úspešný pre neexistenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Súd je viazaný návrhom na začatie konania ( § 153 ods. 2 O.s.p. ) a nemôže preto rozhodnúť o niečom, čo síce bolo obsahom rozhodnutia dedičského súdu vydaného podľa § 175k ods. 2 O.s.p. , ale čo účastník neurobil predmetom svojho žalobného návrhu. Vzhľadom na to, že žalobca nepodal na súd žalobu v zmysle ust. § 175k ods. 2 O.s.p., na podanie ktorej bol odkázaný dedičským súdom , ktorá nie je žalobou na určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p., ale podal určovaciu žalobu na určenie spornej skutočnosti, ktorú súd pre rozhodnutie o dedičskom práve posudzuje ako otázku predbežnú, takáto určovacia žaloba podľa § 80 písm. c/ O.s.p. nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení procesne prípustným nástrojom na ochranu práva žalobcu, preto súd takúto žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci, zamietol. 1.3. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalovanej náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal, z dôvodu, že žalovaná nepodala návrh na náhradu trov konania v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p.. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a určil, že uňho nie sú dané dôvody na jeho vydedenie. Vo svojom odvolaní uviedol, že v čase keď mal 15 rokov otec opustil spoločnú domácnosť a od tejto doby nejavil o neho záujem. V čase dospelosti, po ukončení štúdií, uzavretí manželstva a narodení syna sa snažil viackrát s otcom skontaktovať, avšak bezvýsledne. Osobne sa s ním naposledy stretol v roku 2012, stretnutie bolo bezkonfliktné, otec bol v dobrom zdravotnom stave a na nič si nesťažoval. Až vo februári 2015 sa prostredníctvom tety dozvedel, že je v nemocnici a má zdravotné problémy. Navštívil ho v nemocnici, ako lekár sa mu snažil pomôcť. Až po jeho smrti s prekvapením pri prejednávaní dedičstva zistil, že ho otec vydedil, ako aj jeho potomkov. Žalobca uviedol, že v listine o vydedení otec uviedol len citáciu príslušných paragrafov bez konkrétnej špecifikácie toho, čím som sa voči nemu previnil. Neuviedol žiadne skutočnosti v zmysle § 469 ods. 1 písm. a), c) Občianskeho zákonníka v čom spočívalo neposkytnutie pomoci v jeho chorobe, starobe alebo v iných závažných prípadoch. Vzhľadom na skutočnosť, že poručiteľ neuviedol výslovne v liste o vydedení čas o miestnu špecifikáciu dôvodov, je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka táto absolútne neplatná. Z uvedených dôvodov v dedičskom konaní vedenom na OS Bratislava II pod sp. zn. 46D/180/2015, Dnot 29/2015 namietal, že dôvody vydedenia nie sú dané. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci, čo sa týka nedostatku naliehavého právneho záujmu v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., keď poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.9.2009, sp. zn. 2Cdo/108/2008 podľa ktorého „Žaloba podaná v zmysle § 175 ods. 2 O.s.p. nie je určovacou žalobou v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. ale je žalobou na určenie právnej skutočnosti, u ktorej naliehavý právny záujem vyplýva z právneho predpisu. Takáto žaloba preto nemôže byť zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, avšak iba v tom prípade ak vo veci bol namieste postup podľa citovaného ustanovenia“. 3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal nato, že počas konania sa žalobca vyjadril, že naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe vyplýva zo skutočnosti, že predmetom dedičského konania po L.. M. A. je nehnuteľnosť a vzhľadom na to, že jedná o nehnuteľnosť je vždy daný naliehavý právny záujem na určovacom návrhu. Žalobca nepodal žalobu v zmysle § 175k ods. O.s.p. ale v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. a preto bola neho strane procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva. Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši, odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie. Aj vo svojom odvolaní sa žalobca opiera o naliehavý právny záujem, na požadovanom určení, avšak tento žalobca nepreukázal ani vo svojom odvolaní. 4. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 / ďalej len „C.s.p.“/ ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 5. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, 380 ods. 1 C.s.p. v napadnutom rozsahu bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 6. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal určenia, že dôvody jeho vydedenia otcom L.. M. A., R. X.X.XXXX, uvedené v listine o vydedení zo dňa 30.09.2014 nie sú dané. 8. Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. 9. Podľa § 175k ods. 1 O.s.p. ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom, a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, vyšetrí súd podmienky dedičského práva oboch a koná ďalej s tým, u koho sa domnieva, že je dedičom. 10. Podľa § 175k ods. 2 O.s.p. ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča. 11. Po oboznámením sa s obsahom spisu má odvolací súd zato, že preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 C.s.p., pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré viedli k zamietnutiu žaloby, pre nedostatok naliehavého právneho záujmu v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., z dôvodu, že ak účastník dedičského konania podá na súd inú žalobu, než akú mal podať podľa správne vydaného uznesenia súdu podľa § 175k ods. 2 O.s.p. , nejde o žalobu v súvislosti s konaním o dedičstve, ale o inú žalobu a žalobca nemôže byť v takomto spore úspešný pre neexistenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Súd prvej inštancie vyššie prijaté právne závery primerane vysvetlil a z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie teda svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil ( § 220 ods. 2,3 C.s.p. ) na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje. 12. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax ( Rozhodnutie NS SR sp. zn. 2 Cdo 108/2008, Rozhodnutia NS ČR sp. zn. 21 Cdo 3552/2008, sp. zn. 30 Cdo 493/2004 ), keď na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2 Cdo 108/2008 poukázal aj žalobca, ktoré ale nesprávne vyložil. V uvedených rozhodnutiach súdy dospeli k totožnému záveru, ako súd prvej inštancie a to, že žaloba podaná v zmysle § 175k ods. 2 O.s.p. nie je určovacou žalobou v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. ale je žalobou na určenie právnej skutočnosti, u ktorej naliehavý právny záujem vyplýva z právneho predpisu. Takáto žaloba preto nemôže byť zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a žalobca nie je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti o takomto právnom záujme. Tieto závery však platia len v prípade, že žaloba spĺňa požiadavky vymedzené ustanovením § 175k ods. 2 O.s.p. t.j., že sa podá žaloba, na ktorú bol účastník dedičského konania odkázaný v rámci dedičského konania. V opačnom prípade je namieste na žalobu klásť požiadavky vymedzené v ustanovením § 80 písm. c) O.s.p. vrátane povinnosti žalobcu tvrdiť a preukazovať skutočnosti svedčiace o naliehavom právnom záujme na požadovanom určení. V prejednávanej veci, žalobca nepodal žalobu v zmysle uznesenia Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 46D/180/2015, D not 29/2015 zo dňa 14.7.2015, vydaného v dedičskom konaní ( o určenie, že žalobca je dedičom zo zákona po poručiteľovi) a preto bol povinný preukazovať naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm.c) O.s.p., ktorý ako správne skonštatoval súd prvej inštancie nepreukázal. 13. K námietkam, žalobcu, že listina o vydedení je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka táto absolútne neplatná, z dôvodu, že poručiteľ v nej neuviedol žiadne skutočnosti v zmysle § 469 ods. 1 písm. a), c) Občianskeho zákonníka sa odvolací súd nevyjadruje. Pokiaľ totiž súd zamietne žalobu na určenie podľa § 80 písm. c) O.s.p. pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na tomto určení, je vylúčené, aby súčasne takýto návrh preskúmal po vecnej stránke / porovnaj Rozsudky NS SR sp. zn. 1 Cdo 91/2006, 2 Cdo 231/2007 ./. 14. Ak vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. zamietol rozhodol správne a odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1,2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil vrátane výroku o trovách konania, pri rozhodovaní o ktorých súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. . 15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalobcu nevyhovel a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mala žalovaná v odvolacom konaní plný úspech a vznikol jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).