Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/51/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215221871 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1215221871.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Michaela Králová a JUDr. Ivana Jahnová vo veci starostlivosti na čas po rozvode o maloleté dieťa: D. O., D.. XX.XX.XXXX, bytom ako rodičia, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. XP XX/XXXX-XX zo dňa 14.2.2017 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. XP XX/XXXX-XX zo dňa 14.2.2017 vo výroku o výživnom na maloletú D. O., narodenú XX.X.XXXX z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súdu Malacky rozsudkom č.k. XP XX/XXXX-XX zo dňa 14.2.2017 rozviedol manželstvo navrhovateľky S. O., rod. F., D.. XX.XX.XXXX a manžela O. O., D.. XX.XX.XXXX uzavreté dňa 06.12.1986 v Bratislave, zapísané v knihe manželstiev Obvodného národného výboru v Bratislave I, vo zväzku XX, F. XXXX, na Z. XX, A. A. Č. XXX, o právach a povinnostiach rodičov k maloletej D. O., D.. XX.XX.XXXX rozhodol tak, že maloletá sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky. Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení obaja rodičia. Otec O. O., D.. XX.XX.XXXX, je povinný prispievať na výživu maloletej D. O., D.. XX.XX.XXXX sumou 300,- eur mesačne a to vždy do 10. dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky. Styk otca s maloletou sa upravuje ako neobmedzený. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľka sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava II dňa 17.09.2015 domáhala rozvodu manželstva z dôvodu, že manželstvo je nefunkčné, trvale rozvrátené a preto nemôže plniť svoj účel a nemožno ani očakávať obnovenie manželského spolužitia. Maloletú dcéru žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti a zaviazať odporcu na úhradu výživného sumou 500,- eur mesačne. Styk otca s maloletou nežiadala upraviť. Návrh bol dňa 23.03.2016 postúpený z dôvodu miestnej príslušnosti na Okresný súd Malacky. Navrhovateľka na odôvodnenie návrhu uviedla, že manželstvo uzavreli asi po 1,5 ročnej známosti v roku 1986. Počas manželstva sa im narodili dve dcéry, S., D.. XX.XX.XXXX, G. M. X. A. V. D., D.. XX.XX.XXXX. Manželstvo bolo spočiatku harmonické. Od roku 1993 manžel opakovane nadväzoval mimomanželské známosti a viackrát sa na niekoľko mesiacov odsťahoval z domácnosti. Od roku 2002 je manželstvo len formálnym zväzkom. Manžel sa v tom čase kvôli mimomanželskej známosti odsťahoval zo spoločnej domácnosti na 3 mesiace. Po návrate sa citové ani intímne spolužitie neobnovilo. Navrhovateľka ostala v manželstve iba kvôli deťom. Od roku 2012 začal manžel piť, v tomto stave kričí, nadáva, búcha do nábytku. Manžel trávi veľa času v striptízovom bare, v ktorom spoznal aj svoju súčasnú známosť. Ďalej uviedla, že pracuje ako operátor logistiky s mesačným príjmom cca. 700 - 800 eur v čistom. Manžel je oficiálne nezamestnaný a to už 10 rokov. V skutočnosti však zarába peniaze. Manžel prispieva na chod domácnosti úhradou šekov za elektrinu a plyn, v sume cca. 250,- eur mesačne. Na výživu maloletej neprispieva. Podľa navrhovateľky je odporcov príjem nadštandardný, keď trávi čas v striptízovom bare, odkiaľ ho domov vozí šofér. Pokiaľ manžel nepreukáže hodnoverne svoj príjem, žiadala, aby súd aplikoval fikciu príjmu podľa ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine. 3. Odporca nesúhlasil s rozvod, chcel urobiť maximum pre záchranu manželstva, ale na pojednávaní dňa 14.02.2017 už uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí, nakoľko sa dozvedel, že manželka má v cudzine milenca. Keďže ide o černocha, bojí sa o maloletú a chce aby bola zverená do jeho osobnej starostlivosti. Uviedol, že navrhovateľka 2-3 krát do roka lieta za milencom na Zanzibar. Problémy v manželstve nastali v roku 2004, nakoľko mu došli peniaze a manželka musela ísť pracovať. Žiadnu milenku v erotickom salóne nemá. Navrhovateľka v podstate nič nestíha, lebo stále vypisuje milencovi sms správy. Keď má peniaze, dáva ich maloletej, nikdy by ich nedal matke. Uviedol však, že nepopiera, že by matka nevykonávala osobnú starostlivosť o maloletú. Ďalej uviedol, že rodinný dom postavili za peniaze, ktoré mali z predaja 4 izbového bytu v Bratislave a predaja chaty a pozemok stavebný dostal od rodičov. Mesačné príjmy má cca. 500 - 700,- Eur. Je vyučený lesník a zvárač a keď niekto potrebuje niečo opraviť, má v dome montážnu jamu. Od roku 2008 je evidovaný ako nezamestnaný, prácu si hľadá, avšak zatiaľ si nenašiel. Žiadal v konaní vypočuť plnoletú dcéru a to k príčinám rozvratu manželstva. 4. Navrhovateľka ako matka maloletej vyčíslila mesačné výdavky na maloletú v sume 575,- Eur a to na stravu 150,- Eur, na hygienické potreby 50,- Eur mesačne, keďže má maloletá kožné problémy, na oblečenie cca. 70,- Eur mesačne a obuv 40,- Eur mesačne, vstup do posilňovne je 40,- Eur mesačne. Maloletá má ortopedické problémy, preto je potrebné kupovať jej kvalitnejšiu, teda aj drahšiu obuv. Maloletá navštevuje strednú školu v Bratislave a náklady má na dopravu autobusom. S návrhom otca na zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti matka nesúhlasí. Manžel nadmerne používa alkoholické nápoje. Navrhovateľka tvrdila, že nemá žiadneho milenca, ide o výmysel manžela. I keď s manželom bývajú v spoločnom rodinnom dome, o maloletú sa osobne stará matka a zabezpečuje jej všetko čo potrebuje. 5. Kolízny opatrovník navrhol maloletú zveriť do osobnej starostlivosti matke. Styk upraviť neobmedzene, nakoľko i napriek uvádzaným skutočnostiam, má maloletá s otcom dobrý vzťah a s otcom je v častom kontakte. 6. Okresný súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a listinnými dokladmi a to: rodné listy detí, sobášny list, lustrácia v Sociálnej poisťovni na navrhovateľku a manžela, potvrdenie o príjme navrhovateľky za obdobie od 9/2015 do 8/2016, potvrdenie ÚPSVaR V Bratislave o vedení manžela v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 18.09.2009 do teraz, správa zo šetrenie pomerov v domácnosti účastníkov zo dňa 11.11.2016, rozpis výdavkov na maloletú, Potvrdenie Obvodného oddelenia PZ Stupava zo dňa 05.04.2016 o vykázaní manžela zo spoločného obydlia, potvrdenie o príjme navrhovateľky za rok 2016 a 2015, záznam z pohovoru maloletej zo dňa 13.12.2016, rozpis výdavkov na dieťa a domácnosť. 7. Prostredníctvom ÚPSVaR Malacky bol dňa 13.12.2016 vykonaný aj pohovor s maloletou D., ktorá uviedla, že je žiačkou 1. ročníka strednej zdravotníckej školy v Bratislave, do školy dochádza každý deň autobusom. Vo voľnom čase sa venuje futbalu a fitnesu. Býva spolu s rodičmi, ktorí spolu nekomunikujú. Každý má svoju izbu. Takto to je už vyše dvoch rokov. Vzťah medzi rodičmi ochladol, prestali si rozumieť. Otec začal piť a nadávať na mamu. Odvtedy začali problémy. Otec je nezamestnaný, ale peniaze má, nevedia s mamou odkiaľ. Otec jej prispieva vreckovým 10 eur týždenne. Má dobrú komunikácia s rodičmi a keď potrebuje niečo v rámci školy, tak sa obracia na otca. Výdavky na stravu, oblečenie, domácnosť hradí matka. S mamou trávi voľný čas, rozumie si s ňou, chodia na nákupy, do kina, o všeličom sa rozprávajú. Aj s otcom chodí na nákupy, iniciátorom je väčšinou ona. Uviedla, že má pocit, že otec pije menej ako predtým. Keď je pod vplyvom alkoholu, je v dobrej nálade a väčšinou do mamy zarypuje slovne. Agresívny nie je. Raz sa odohral incident, kedy bola domov privolaná polícia, otec bol vtedy agresívny k mame a bol vykázaný z domu na 10 dní. Po tomto incidente má otec rešpekt. K úprave styku sa maloletá nevedela vyjadriť, nakoľko má rada oboch rodičov a nad touto vecou ani neuvažovala. Súd zamietol návrh otca na výsluch plnoletej dcéry S., nakoľko tento dôkaz považoval za nadbytočný, keď rozvrat manželstva a príčiny boli riadne preukázané už na základe vykonaného dokazovania. 8. Okresný súd právne vec posúdil podľa § 18, § 19 ods. 1, § 22, § 23, § 24, § 25, § 62, § 75 a § 76 Zákona o rodine. 9. Súd zveril maloletú Natáliu na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matke, ktorá sa o maloletú osobne stará a to na dobrej úrovni. Otec žiadal zveriť maloletú do svojej osobnej starostlivosti, ako dôvody uviedol, že maloletej hrozí ujma, nakoľko má matka milenca čiernej pleti a že starostlivosť zo strany matky sa zhoršuje. Otcom uvádzané dôvody, pre ktoré žiadal zveriť maloletú do svojej osobnej starostlivosti vyhodnotil súd ako účelové v snahe vyhnúť sa vyživovacej povinnosti. Otec neuviedol žiadne relevantné dôvody, ktoré by spochybňovali riadny výkon osobnej starostlivosti o maloletú matkou. Súd prihliadol na to, že otec vo vyjadrení uviedol, že nespochybňuje, že by matka nevykonávala osobnú starostlivosť o maloletú a z výpovede maloletej taktiež vyplynulo, že matka sa o ňu riadne stará a zabezpečuje všetky jej nevyhnutné potreby a aj maloletá potvrdila problémy otca s nadmerným požívaním alkoholických nápojov, teda aj s ohľadom k tejto skutočnosti, podľa názoru súdu, je v záujme maloletej zverenie do osobnej starostlivosti matke. Styk maloletej s otcom ponechal súd ako neobmedzený, bez konkrétnej úpravy, nakoľko v podstate obaja rodičia nežiadali tento upraviť. Vzhľadom k tomu, že obývajú jeden rodinný dom a maloletá má dobrý vzťah s rodičmi a je s nimi i bez úpravy v rovnomernom styku, nebola potreba tento upravovať. 10. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti súd zohľadnil potreby maloletej, výkon osobnej starostlivosti matky o maloletú a pomery, zárobkové možnosti a schopnosti na strane otca, teda povinného. Matka je zamestnaná v spoločnosti T. V. Z., Z..F..P.. s čistým príjmom cca. 810,- Eur mesačne. Otec je evidovaný ako nezamestnaný a to od 18.09.2009. Privyrába si pomocnými prácami, za čo má podľa jeho vyjadrení cca. 500 - 700,- Eur mesačne. Maloletá je žiačkou strednej zdravotníckej školy v Bratislave, do školy denne dochádza autobusom. Mesačné náklady na maloletú matka vynakladá cca. v sume 575,- Eur mesačne a to na stravu 150,- Eur, hygienické potreby 50,- Eur, ošatenie 70,- Eur, obuv 40,- Eur, fitnes 42,- Eur, voľnočasové aktivity ako kino, výlety 150,- Eur. Platby spojené so starostlivosťou o domácnosť pripadajúce na maloletú sú 23,- Eur mesačne. Ročné výdavky na školu v prírode 150,- Eur a na športové potreby ako bicykel, korčule, kolobežka 150,- Eur. 11. Výšku výživného okresný súd odôvodnil tým, že vzhľadom na vek dieťaťa a náklady na maloletú, oprávneným potrebám maloletej zodpovedá suma 300,- Eur mesačne. Podľa názoru okresného súdu je v schopnostiach a možnostiach otca, takto stanovené výživné platiť a to i napriek tomu, že je evidovaný ako nezamestnaný. Ide o zdravého muža v produktívnom veku, vyučeného, takže je určite v jeho možnostiach sa riadne zamestnať a mať riadny príjem. Nakoniec to potvrdzuje i sám otec, ktorý priznal, že i napriek tomu, že je evidovaný ako nezamestnaný, nejakú prácu vykonáva a má z nej nejaký príjem. V danom prípade prichádza do úvahy aj aplikácia ust. § 63 ods. 1 zákona o rodine, nakoľko otec maloletej má príjmy iné ako zo závislej činnosti, avšak tieto riadne súdu nepreukázal. 12. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. V ustanoveniach predmetného zákona, ktoré upravujú konanie o rozvod nie súd trovy konania inak upravené. 13. Proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o výživnom na maloletú v sume 300,- Eur mesačne, podal odvolanie otec maloletej, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu a navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a výživné určiť v sume 150,- Eur mesačne. Odvolanie odôvodnil porušením práva na spravodlivý súdny proces, tiež tým, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci ( § 365 ods. 1 písm. b/, e/,f/ C.s.p. a § 62 C.m.p.). 14. Odvolateľ namietal nesprávne zistenie súdu, na základe tvrdení matky, pretože on nechodí do žiadnych striptízových barov a už vôbec nemá osobného šoféra, ide o nepravdivé tvrdenia. Uviedol, že kým boli v manželstve peniaze, všetko bolo v poriadku, ale úspory investoval do výstavby rodinného domu. Uviedol, že jeho bývalá manželka ako matka maloletej, zarába oveľa viac ako uviedla, jej príjem je okolo 1000 eur mesačne a v decembri 2016 mala príjem 18000- Eur., čo môže potvrdiť aj jej zamestnávateľ. Namietal tiež, že okresný súd nevykonal ním navrhnutý dôkaz výsluchom staršej dcéry S., pretože podľa súdu bol tento dôkaz nadbytočný. Ale práva staršia dcéra sa dokáže vyjadriť ku skutočným pomerom v rodine a dovolenkám bývalej manželky a jej životnej úrovni. Nesúhlasil s nákladmi na maloletú, ktoré vyčíslila matka v sume 575,- Eur mesačne, pretože táto čiastka je zjavne nadhodnotená. Uviedol, že matka maloletej má milenca na Zanzibare, za ktorým chodí cca 3-4 x ročne na dovolenku - cca na 10 dní. Z príjmu, ktorý uviedla na pojednávaní, by si určíte nemohla dovoliť takéto časté a drahé dovolenky, taktiež si kúpila nový drahý mobil, kupuje si drahé oblečenie, pravidelne navštevuje fitnescentrum, atď., pričom v konaní pred okresným súdom nedôvodne tvrdila, že otec má veľa peňazí, ktoré míňa v striptízových baroch, a ona dáva všetky peniaze na dcéru. Toto sa úplne nestotožňuje so skutočným stavom veci. Taktiež nesúhlasil s tým, že bývalá manželka vynakladá na dcéru v priemere 575,- EUR mesačne. Táto čiastka je zjavne nadhodnotená. Hygienické potreby - 50 EUR, ošatenie - 70 EUR, obuv - 40 EUR, fitnes - 42 EUR, výlety - 150 EUR - za tieto položky určite nevypláca uvedené sumy každý mesiac z dôvodu, že sú nadhodnotené, napr. topánky nekupuje maloletej každý mesiac nové a na tieto potreby prispieva aj on. Súd mal povinnosť v konaní zistiť skutočný stav veci, avšak uspokojil sa iba s tvrdeniami navrhovateľky. V odvolaní otec tiež nesúhlasil s názorom súdu, že: "Súd má zato, že je v schopnostiach a možnostiach manžela, takto stanovené výživné platiť... ide o zdravého muža v produktívnom veku, vyučeného, takže je určite v jeho možnostiach sa riadne zamestnať a mať riadny príjem!''' Takéto vyjadrenie súdu rozporu je otec v celom rozsahu. Poukázal na to, že mám 54 rokov (10 rokov pred dosiahnutím dôchodkového veku) a v jeho prípade už nejde o produktívny vek tak, ako to prezentuje súd vo svojom rozhodnutí. Je dlhodobo nezamestnaný a príjem má iba z občasných opráv áut cca 600 EUR,- mesačne, hoci nie je vyučený automechanik, pričom tieto príjmy nemá pravidelne a nemá žiadne úspory v bankách, ani iný majetok, či už hnuteľný alebo nehnuteľný. Jediným jeho majetkom je rodinný dom v Lozorne, ktorý vlastní spolu s bývalou manželkou, a nechcú ho predať kvôli maloletej dcére. Okrem toho každý mesiac vynaloží 250 - 300 EUR,- na energie v dome, vodu, teplo, internet, atď. Taktiež dáva maloletej D. každý mesiac vreckové 100 - 200 EUR,-, čo by vedela potvrdiť aj maloletá vo svojej výpovedi. Zostane mu na život cca 150 EUR,-. Preto nemá peniaze 300,- EUR mesačne na výživné, keď na maloletú a chod spoločnej domácnosti vynaloží väčšinu zarobených peňazí a nakoľko nemá pravidelný príjem, a stará sa o opravy domu a pokazené spotrebiče, bol nútený sa zdĺžiť. Vzhľadom na uvedené, súd nevychádzal z riadne zisteného skutkového stavu. Svoje rozhodnutie vo veci oprel iba o vyjadrenia navrhovateľky o jeho majetkových pomeroch, ktoré však nie sú ničím podložené a ide o vykonštruované tvrdenia. Otec maloletej preto žiadal určiť výživné v sume 150 eur mesačne, alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 15. K odvolaniu otca maloletej sa vyjadrila matka, ktorá rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a určené výživné v sume 300 eur mesačne je primerané veku a potrebám maloletej 16 ročnej dcéry. Matka tvrdila, že otec maloletej nemá žiadnu objektívnu prekážku na to, aby takto určené výživné uhrádzal. Nesúhlasila s dôvodmi odvolania, že prvostupňový súd nesprávnym procesným postupom znemožnil odporcovi uskutočniť jeho procesné práva tak, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne alebo neúplné zistil skutočný stav veci. V danom prípade prvostupňový súd nijakým spôsobom svojím procesným postupom neporušil odporcove právo na spravodlivý proces. Všetky písomnosti boli odporcovi riadne a včas doručené, pričom odporca ani raz nevyužil právo písomne sa vyjadriť k doručeným listinám alebo prednesom na pojednávaní. Na pojednávaniach odporca vždy dostal slovo, keď mal potrebu vyjadriť sa a obsah jeho výpovedí je obsiahnutý v zápisniciach z pojednávania. Odporca v konaní navrhol vykonať jediný dôkaz, a to výsluch staršej dcéry S. - k príčinám rozvratu manželstva. Podľa matky prvoinštančný súd postupoval správne, keď tento dôkaz nevykoná!, nakoľko z prednesov a vyjadrení oboch manželov bolo nesporné, že rozvrat ich manželstva existuje, je vážny a trvalý, pričom obaja súhlasili s rozvodom manželstva. Navyše navrhovaná svedkyňa žije v Nemecku a takéto (zbytočné) dokazovanie otázky, ktorá nie je sporná, by znamenalo predĺženie konania a zbytočné náklady. Vzhľadom na to, že odporca podal odvolanie iba proti výroku o výživnom, ku ktorému navrhovaný svedok - staršia dcéra Viera nie je spôsobilá vecne a relevantne sa vyjadriť, odvolanie odporcu je v tejto časti bezpredmetné. Odporca v konaní vykonanie žiadneho iného dôkazu nenavrhol, ani iný dôkaz nepredložil. Pokiaľ odporca namieta, že podľa jeho názoru navrhovateľka zarába viac, ako deklarovala pred súdom, čo by mal potvrdiť aj jej zamestnávateľ. Navrhovateľka toto ničím nepodložené a nepravdivé tvrdenie rozporuje. Jej príjem bol jednoznačne preukázaný potvrdením zamestnávateľa T. Z. Z..F..P.. Odporca v rámci dokazovania tento príjem nijako nenamietal, ani v konaní nepreukázal iné skutočnosti. Odporca rovnako nijakým spôsobom nerozporoval deklarované výdavky na dcéru D.. Rozpis výdavkov mal pritom k dispozícii a mohol sa k nim vyjadriť. Nie je pravdou, že súd sa uspokojil v konaní iba s tvrdeniami navrhovateľky. Odporca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým tvrdeným skutočnostiam. Je len jeho (ne)zodpovednosťou, že takto nepostupoval. Ak teraz namieta proti výdavkom, poukazujeme na účelovosť jeho postupu, pretože v otázke výživného, ak by ho mala platiť matka, (v konaní navrhoval zverenie dcéry do jeho osobnej starostlivosti), zaujal postoj, že mu na jeho výške nezáleží, ale ponechá to na úvahe súdu. To v sebe implikuje predpoklad, že na výživné platené matkou nie je pri výžive mal. D. odkázaný (a teda má dostatok zdrojov na jej výživu). Odporca je minimálne od r. 2008 oficiálne nezamestnaný. Tvrdenie, že za viac ako 9 rokov sa mu nepodarilo nájsť si prácu a zabezpečiť si pravidelný a dostatočný príjem, je nepravdivé. Napokon nič mu nebránilo obnoviť si živnosť, keďže ako sám uviedol, aj v minulosti podnikal. Odporca v konaní uviedol, že si zarába ako automechanik a zvárač. Ide pritom o podnikanie bez riadneho povolenia, takže v skutočnosti nie je možné overiť výšku jeho príjmu. Rovnako dcéra D. pri pohovore s kolíznym opatrovníkom potvrdila, že otec peniaze má, akurát nepoznajú ich pôvod. Matka poukázala na ustanovenie § 63 ods. 1 zákona o rodine, podľa ktorého rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa. že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima, t. j. 3 961,80 €. Podľa § 2 písm. a) Zákona č. 601/2003 Z.z. účinného od 2. 1. 2016 je suma životného minima na 1 plnoletú osobu v sume 198,09 € mesačne. Podľa matky je rozhodnutie súdu prvej inštancie správne a odvolanie otca je neopodstatnené. 16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal vec bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania § 2 ods. l, § 65, § 66, § 395 ods. l, ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok; ďalej len C.m.p.) vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. l, zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok; ďalej len C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné. 17. Odvolanie je založené na námietke otca, že okresný súd nesprávne posúdil okolnosti na strane obidvoch rodičov, nezohľadnil dostatočne príjmové pomery rodičov a tvrdil, že rozhodnutie súdu o výške výživného nie je správne. 18. Z obsahu odvolania otca možno vyvodiť nespokojnosť s vyhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie. V zmysle § 191 ods. 1 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Otec maloletej odôvodňuje opodstatnenosť odvolania tiež tým, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Pre tento prípad odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 19. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. V zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. 20. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťah k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. 21. Okresný súd vyživovaciu povinnosť na maloleté deti právne posúdil podľa § 62 a nasl. Zákona o rodine. 22. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 23. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 24. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri plnení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 25. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 26. V zmysle uvedeného ustanovenia, vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom majú obaja rodičia a každý z nich má povinnosť prispievať na výživu podľa svojich schopností a možností, ako aj majetkových pomerov, pričom pri určení výživného sa prihliada i k tomu, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, keďže práca a osobná starostlivosť o dieťa vynaložená jedným z rodičov predstavuje materiálnu hodnotu zodpovedajúcu finančnému príspevku druhého rodiča a rozsah tejto závisí od veku, potrieb i zdravotného stavu toho, ktorého dieťaťa. 27. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov platiť výživné je zistenie ich skutočných príjmov, ako aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento príjem zodpovedá telesným i duševným schopnostiam rodiča, jeho skúsenostiam, plneniu jeho pracovných povinností, ako aj miestnym možnostiam jeho uplatnenia. 28. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb maloletého dieťaťa v súvislosti s jeho všestranným rozvojom a vývojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu týchto životných potrieb dieťaťa je rôzny a to vzhľadom na jeho vek, spôsob prípravy na jeho budúce povolanie, zdravotný stav, ale aj jeho schopnosti. 29. Kritéria pre určenie výšky výživného sú upravené v ustanovení § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. 30. Podľa § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. 31. Podľa § 36 Civilného mimosporového poriadku súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. 32. Po posúdení námietky otca maloletej, spochybňujúcej presvedčivosť odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu, dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie nezodpovedá požiadavke ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p. 33. Za danej situácie, s prihliadnutím na námietky otca v podanom odvolaní, je potrebné tiež uviesť, že v nesporových konaniach účastník nenesie žiadne dôkazné bremeno. Nemá ani žiadnu dôkaznú povinnosť, pretože v nesporovom konaní sa uplatňuje vyšetrovacia procesná zásada, ktorej obsah realizuje súd. Účastníci nesporového konania majú len také procesné povinnosti, ktoré vo všeobecnosti prispievajú k dosiahnutiu jeho účelu, najmä povinnosť súčinnosti a povinnosť nespôsobovať zbytočné prieťahy v konaní. 34. Platná procesná úprava to vyjadruje tak, že vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev je súd povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli. V týchto veciach si súd nemôže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. 35. Po posúdení námietky otca v podanom odvolaní, spochybňujúcej presvedčivosť odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu, dospel odvolací súd k záveru, že odvolacia námietka je opodstatnená, rozhodnutie nezodpovedá požiadavke ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p., keď okresný súd nedostatočne v zmysle tohto ustanovenia odôvodnil svoje rozhodnutie. 36. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. 37. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. 38. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Súd sa z tohto dôvodu nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberať úplne všetkými dôvodmi a argumentmi procesných strán - postačujúcim je, ak z odôvodnenia rozhodnutia sú zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (viď tiež II. ÚS 76/07). 39. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že významnú úlohu v procese hodnotenia dôkazov zohráva vnútorné presvedčenie súdu. Toto presvedčenie nemá predstavovať svojvôľu a nezodpovednosť súdu, ale naopak, malo by sa vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov, a to jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Zásada voľného hodnotenia dôkazov však má svoje limity. Jej kontrola sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 220 ods. 2 C.s.p., pretože inštitút odôvodnenia je jednou z podstatných záruk kontroly výkonu súdnej moci, súdu je priamo uložená povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku (uznesenia) bolo presvedčivé. Odôvodnenie musí vyhovieť najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti, ktorá má svoje opodstatnenie nielen z hľadiska možného použitia opravných prostriedkov, ale tiež preto, že zákonné ustanovenia týkajúce sa spôsobu odôvodňovania rozsudkov (uznesení) súvisia s postupom súdu z hľadiska práva na spravodlivý proces. 40. Odvolací súd je toho názoru, že záver súdu prvej inštancie nie je možné v odvolacom konaní preskúmať, pretože súd svoj záver vôbec neodôvodnil, ale ani bližšie neuviedol, z čoho a z akých skutkových a právnych záverov vychádzal pri rozhodnutí. V odôvodnení rozsudku okresný súd poukázal na ustanovenia § 62, § 75 a § 76 Zákona o rodine a výšku výživného odôvodnil tým, že vzhľadom na vek dieťaťa a náklady na maloletú, oprávneným potrebám maloletej zodpovedá suma 300,- eur mesačne. Podľa názoru okresného súdu je v schopnostiach a možnostiach otca, takto stanovené výživné platiť a to i napriek tomu, že je evidovaný ako nezamestnaný. Ide o zdravého muža v produktívnom veku, vyučeného, takže je určite v jeho možnostiach sa riadne zamestnať a mať riadny príjem. Nakoniec to potvrdzuje i sám otec, ktorý priznal, že i napriek tomu, že je evidovaný ako nezamestnaný, nejakú prácu vykonáva a má z nej nejaký príjem. V danom prípade prichádza do úvahy aj aplikácia ust. § 63 ods. 1 zákona o rodine, nakoľko otec maloletej má príjmy iné ako zo závislej činnosti, avšak tieto riadne súdu nepreukázal. 41. Z uvedeného odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu nevyplýva, ako súd k tomuto záveru dospel. Súd pritom vychádzal zo zistenia, že otec je nezamestnaný, má nejakú prácu, z ktorej má príjem a je v možnostiach otca sa zamestnať a mať riadny príjem. Podľa súdu je v možnostiach a schopnostiach otca súdom určené výživné platiť. Odôvodneným potrebám maloletej zodpovedá suma 300,- Eur mesačne. 42. Tento záver súdu prvej inštancie, na základe odôvodnenia rozhodnutia, nie je možné preskúmať v súvislosti s námietkami otca v podanom odvolaní, ako aj tvrdeniami matky vo vyjadrení k odvolaniu. V prípade, ak by aj bola opodstatnená suma 300 eur mesačne na výživu maloletej zo strany otca, tento záver súd musí aj dostatočne odôvodniť. 43. Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, ktoré majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05 a tiež Kraska c. Švajčiarsko). 44. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z článku 46 a nasl. Ústavy a článku 6 ods. 1 Dohovoru. 45. Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť (§ 191 ods. 1 C.s.p. a § 220 ods. 2 C.s.p.), pritom spravodlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci. 46. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby jeho závery, ku ktorým na základe zhodnotenia skutkového stavu veci dospel boli prijateľné, racionálne a v neposlednom rade aj spravodlivé a najmä presvedčivé. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 332/09). 47. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov ide o činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. 48. Okresný súd svoj záver odôvodnil stručne bez presvedčivých právnych záverov, ktoré bolo nutné zodpovedať s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu. Takéto odôvodnenie potom prirodzene vzbudzuje dôvodné pochybnosti najmä o presvedčivosti a spravodlivosti rozhodnutia súdu. 49. Arbitrárnosť rozhodnutia môže byť kvalifikovaná buď ako rovnocenná konkurencia viacerých protichodných právnych názorov vyslovených súdom, alebo situácia, v ktorej súd svoj jediný právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré prichádzajú do úvahy. Doterajšie dôvody, ktoré použil okresný súd pre záver o dôvodnosti návrhu otca, zostávajú neúplnými v tom zmysle, že vo všeobecnej argumentačnej rovine, ale i v konkrétnostiach posudzovaného prípadu, zostávajú nezodpovedané zo všetkých (potrebných) zákonných hľadísk, sú tak nepresvedčivými v tom, či je dôvodný návrh otca na určenie výživného. 50. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd pritom nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06. III. ÚS 260/06). 51. Aj Európsky súd pre ľudské práva formuloval viaceré zásady odôvodnenia rozsudkov, z ktorých vyplýva, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sú založené, rozsah tejto povinnosti sa však môže meniť s ohľadom na povahu rozhodnutí a musí byť posudzovaný podľa okolností každého prípadu (H. c. Belgicko z 30. novembra 1987, Ruiz Torija a Hiro Blani c. Španielsko). Odôvodnenie pritom musí vyhovovať najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti, ktorá má svoje opodstatnenie nielen z hľadiska možného použitia opravného prostriedku, ale ako bolo uvedené, súvisí aj s postupom súdu z hľadiska práva na spravodlivé súdne konanie. 52. Samotné rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany, musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov súdneho konania pri rešpektovaní zásad spravodlivého súdneho konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na zrozumiteľnosť, jasnosť a súlad skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k jeho výroku. 53. Zákonné požiadavky na odôvodnenie rozsudkov vyplývajú z § 220 ods. 2 C.s.p. Jeho účelom je predovšetkým doložiť správnosť rozsudku, zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Toto ustanovenie dáva súdom dostatočný návod na to, aké má byť odôvodnenie rozsudku. Z hľadiska úplnosti odôvodnenia rozsudku sa žiada, aby odôvodnenie obsahovalo najmä stručné a výstižné prednesy účastníkov a ich konečné návrhy, dôkazy, o ktoré súd oprel svoje skutkové zistenia, úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov a skutočnosti, ktoré mal preukázané a právne posúdenie zisteného skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení. Ak súd svoj skutkový a naň nadväzujúci právny záver v rozhodnutí riadne neodôvodní, jeho rozsudok nemožno považovať za preskúmateľný. 54. Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie nezodpovedá ustanoveniu § 220 ods. 2 C.s.p. a právu účastníkov na spravodlivé súdne konanie. 55. Pri takomto nepreskúmateľnom odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie, nemôže odvolací súd rozhodnutie prvoinštančného súdu potvrdiť a ani zmeniť, ale iba zrušiť, a okrem toho takéto rozhodnutie súdu, nemôže obstáť z hľadiska požiadavky správnosti rozhodnutia a musí byť zrušené. Preto bolo postupom súdu prvej inštancie porušené právo odvolateľa na spravodlivé súdne konanie. 56. S prihliadnutím na uvedené, bude povinnosťou súdu výrok o určení výživného na maloletú riadne odôvodniť v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 C.s.p., je nepreskúmateľné. 57. So zreteľom na to, že v konaní došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, pretože okresný súd svoje rozhodnutie, vyplývajúce zo záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný, neodôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p., čo malo za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, Krajský súd v Bratislave zrušil odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec na ďalšie konanie. 58. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).