Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/43/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215222672 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1215222672.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Liečebňa sv. Františka, a.s., Björnsonova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 44 998 236, proti žalovanému: Kongregácia Dcér sv. Františka Assiského, Slovenská provincia, Včelárska 8, 821 05 Bratislava, IČO: 00 599 093, zast.: JUDr. Viliam Karas, PhD., advokát, konajúci v mene spoločnosti MAPLE & FISH s.r.o., Dunajská 15/A, 811 08 Bratislava, IČO: 36 718 432, o určenie právneho vzťahu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 25 Cb/397/2015 - 111 zo dňa 17.05.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 25 Cb/397/2015 - 111 zo dňa 17.05.2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) návrh zamietol. Žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému sumu 259,43 eura titulom náhrady trov konania predstavujúcich trovy právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalovaného. Rozhodol tak s poukazom na § 80 písm. c) O. s. p.. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že návrhom na začatie konania podaným na súd dňa 25.9.2015 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že Zmluva o nájme nebytových priestorov a vymedzení spoločných aktivít zo dňa 15.10.2009 v znení jej dodatkov uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je platná a ňou založený nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným trvá do 31.12.2019. Súd vykonal vo veci dokazovanie vypočutím štatutárneho zástupcu žalobcu, splnomocnenej zástupkyne žalobcu a právneho zástupcu žalovaného, oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a so spisom Okresného súdu Bratislava II vedeným pod sp. zn. 7C/36/2016 a po vykonanom dokazovaní ustálil skutkový nasledovný skutkový stav. Medzi žalobcom ako „spoločnosťou“ a žalovaným ako „Kongregáciou“ bola dňa 15.10.2009 uzavretá v písomnej forme zmluva o nájme nebytových priestorov v zmysle zákona č. 116/1990 Zb., o nájme zariadenia prenajatých priestorov v zmysle § 663 a nasl. Obč. zák. a o vymedzení spoločných aktivít v súlade s ustanoveniami § 261 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 Obch. zák. s tým, že účelom a cieľmi vzájomnej spolupráce účastníkov v zmysle tejto zmluvy je poskytovanie zdravotnej starostlivosti na vysokej odbornej úrovni pri využití nehnuteľnosti - zdravotníckej budovy S. N. na G. X. Č.. XX, pričom žalobca sa zaviazal vykonávať svoju činnosť v prenajatých priestoroch v duchu kresťanských zásad, solidarity, rovnosti ľudí a ich práv bez ohľadu na vieru, vyznanie, rasu alebo iné odlišnosti. Predmetom prenájmu v zmysle predmetnej zmluvy bola nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve žalovaného - účelová zdravotnícka budova v N. na ulici G. Č. XX a k nej prislúchajúce plochy vyznačené podľa farebnej prílohy (hlavné miestnosti slúžiace na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a súvisiacich prác a služieb - izby, ordinácie, lekárske izby, kancelárie, chodby, schodištia, sociálne zariadenia, vedľajšie a súvisiace priestory ako sú sklady a archívy, plochy technických priestorov - strojovňa, terasa, šachta, balkón a ostatné súvisiace priestory) s tým, že predmetom prenájmu podľa zmluvy bola okrem iného účelová zdravotnícka budova tak, ako je uvedené vyššie spolu s prislúchajúcou plochou, priľahlý park a X parkovacích státí tak, ako je to uvedené vo farebnej prílohe č. 1 k tejto zmluve. Predmetnou zmluvou žalovaný súčasne prenechal žalobcovi právo na užívanie zdravotníckych a nezdravotníckych prístrojov, vrátane zdravotníckeho a nezdravotníckeho technického vnútorného vybavenia a príslušenstva, vstupu do areálu, vnútorných komunikácií, parkovacích plôch, technických sietí a energetických zdrojov, ako aj celkového vnútorného vybavenia potrebného pre štandardný chod prenajatej nehnuteľnosti ako zdravotníckeho zariadenia - Liečebňa sv. Františka, a to v rozsahu práv, akými disponuje samotný žalovaný. Predmetná zmluva bola uzavretá na dobu určitú, a to 5 rokov od platnosti a účinnosti tejto nájomnej zmluvy s tým, že po uplynutí tejto doby sa nájomný vzťah predlžuje na základe dohody zmluvných strán. V predmetnej zmluve je ďalej uvedené, že nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, t.j. uplynutím piatich rokov od platnosti a účinnosti zmluvy za predpokladu, že nedôjde k predĺženiu nájomného vzťahu na základe dohody zmluvných strán. Zmluvné strany sa zaviazali začať rokovanie o ďalšom trvaní zmluvného vzťahu v časovom období od apríla do júna posledného roku trvania dohodnutého nájomného vzťahu, pričom dohodnutý výsledok rokovania alebo rozhodnutie zmluvnej strany si vzájomne písomne potvrdia. V záverečných ustanoveniach predmetná zmluva obsahuje dohodu zmluvných strán o tom, že zmluva nadobúda platnosť dňom jej podpísania a účinnosť od 01.01.2010 s tým, že zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov jednotlivých účastníkov, resp. spoločnosť je oprávnená práva a povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy postúpiť na ním určený subjekt za podmienky dodržania všetkých zmluvných práv a povinností. Súčasne je v záverečných ustanoveniach predmetnej zmluvy obsiahnutá dohoda zmluvných strán o tom, že túto zmluvu možno meniť alebo dopĺňať len vo forme písomných dodatkov odsúhlasených obidvomi zmluvnými stranami. Žalobca v návrhu na začatie konania uviedol, že nájomná zmluva nadobudla účinnosť dňa 01.01.2010 a bola uzatvorená na dobu určitú v trvaní 5 rokov, t.j. od 01.01.2010 do 31.12.2014. Na základe žiadosti žalobcu o predĺženie nájomnej zmluvy prebehli medzi stranami viaceré rokovania. Listom zo dňa 16.06.2014 oznámil žalovaný žalobcovi dohodnutý výsledok rokovaní a svoje písomné rozhodnutie o predĺžení zmluvného vzťahu v súlade s citovaným ustanovením nájomnej zmluvy o tom, že ich vzájomný zmluvný vzťah sa predlžuje na ďalších päť rokov, t.j. od 01.01.2015 do 31.12.2019, čím došlo k prolongácii nájomnej zmluvy do 31.12.2019. Ďalej žalobca v návrhu na začatie konania uviedol, že na základe uvedeného oznámenia očakával aj zaslanie podpísanej nájomnej zmluvy v zmysle uvedeného potvrdenia. Nakoľko nájomná zmluva nebola zaslaná ani po dlhšej dobe a opakovaných dotazoch, žalobca zaslal žalovanému písomnú výzvu na zaslanie podpísanej nájomnej zmluvy. Žalovaný na základe výzvy žalobcu zaslal žalobcovi ďalší list zo dňa 21.08.2015 ako svoju odpoveď na predmetnú výzvu, v ktorom uvádza, že v predchádzajúcom liste zo dňa 16.06.2014 iba informoval žalobcu o tom, že nadriadený orgán žalovaného udelil žalovanému interný súhlas na uzatvorenie nájomnej zmluvy so žalobcom na ďalších 5 rokov, pričom však interný súhlas k takému úkonu bol prehodnotený a odvolaný. V predmetnom liste zo dňa 21.08.2015 bolo žalovaným uvedené, že „Na základe našich zistení sme dospeli k záveru, že z Vašej strany nie sú garancie pre dodržanie podmienok formulovaných generálnou radou v oznámení zo dňa 16.06.2014 a podmienky nájomnej zmluvy v tejto oblasti neboli dodržiavané. Z uvedených dôvodov bol interný súhlas generálnej rady prehodnotený a odvolaný.“. K listu žalovaného zo dňa 21.08.2015 žalobca v návrhu na začatie konania uviedol, že podľa jeho názoru v Oznámení o predĺžení nájomného vzťahu od 01.01.2015 do 31.12.2019 neboli formulované žiadne právne podmienky, ktoré by žalobca objektívne porušil; všetky podmienky uvedené v nájomnej zmluve boli riadne dodržiavané a žalobca neeviduje žiadne písomné upozornenie na nedodržanie podmienok nájomnej zmluvy; žalobca nemá žiadnu vedomosť o tom, že by si žalovaný u žalobcu realizoval akékoľvek „následné zistenia“, ktoré by ho oprávňovali k akejkoľvek zmene svojho oznámenia; ak by aj existovali akékoľvek „podmienky formulované generálnou radou“, tieto neboli nikdy prezentované žalobcovi. Žalobca nemá žiadnu vedomosť o žiadnych „dodatočných podmienkach“ a voči žalobcovi vždy v právnych vzťahoch vystupoval žalovaný ako Slovenská provincia. Vo svojom druhom liste zo dňa 21.08.2015 zároveň žalovaný žalobcu vyzval, aby mu vypratal a odovzdal predmet nájmu najneskôr do 31.12.2015. Podľa názoru žalobcu postup žalovaného vyjadrený v druhom liste sa vo vzťahu k žalobcovi javí ako zavádzajúce a účelové konanie, ktoré nemá žiadnu oporu v uzatvorenom zmluvnom vzťahu, je v rozpore s nájomnou zmluvou, ako aj s dobrými mravmi. V danom prípade nemožno podľa žalobcu aplikovať zákonné ustanovenie v zmysle § 672 ods. 2 Obč. zák. o predĺžení nájomnej zmluvy na jeden rok, t.j. do 31.12.2015, pretože medzi stranami došlo k prolongácii nájomnej zmluvy do 31.12.2019, ktorej spôsob si strany dojednali priamo v nájomnej zmluve a ktorá prolongácia písomným Oznámením žalovaného zo dňa 16.06.2014 bola aj preukázateľne potvrdená, t.j. zavŕšená. Zmluvne dojednaný mechanizmus predĺženia zmluvného vzťahu uznal aj sám žalovaný, čo vyplýva z viacerých prejavov jeho správania - jednak z rokovaní za účelom predĺženia nájomnej zmluvy so žalobcom, ale najmä z oznámenia žalovaného o výsledku týchto rokovaní zo dňa 16.06.2014, v ktorom žalovaný písomne, jednoznačne, zrozumiteľne a vážne potvrdil (akceptoval) návrh žalobcu na predĺženie zmluvného vzťahu v zmysle nájomnej zmluvy do 31.12.2019 tak, ako sa strany predtým dohodli. Štatutárnym orgánom žalovaného je provinciálna predstavená, ktorá je oprávnená na akékoľvek úkony v jeho mene, vrátane uzatvárania zmlúv. Vo vzťahu k žalobcovi je Oznámenie zo dňa 16.06.2014 nespochybniteľným prejavom vôle žalovaného, v ktorom prolongáciu nájomnej zmluvy na ďalších 5 rokov potvrdzuje aj samotný žalovaný. Interný (vnútorný) súhlas, resp. nesúhlas nadriadeného orgánu s uzavretím tejto zmluvy je záväzný iba v rámci organizačnej štruktúry žalovaného, vo vzťahu k žalobcovi je irelevantný (navyše žalobca o týchto veciach nemá žiadnu vedomosť). 2. K naliehavému právnemu záujmu na predmetnom určovacom návrhu žalobca uviedol, že na určení, že medzi žalobcom a žalovaným sa v zmysle ustanovenia nájomnej zmluvy, vzájomných rokovaní a Oznámenia žalovaného zo dňa 16.06.2014 právny vzťah založený nájomnou zmluvou prolongoval aj na obdobie ďalších 5 rokov, t.j. od 01.01.2015 do 31.12.2019, je naliehavý právny záujem z dôvodu: a) ochrany práva žalobcu vyplývajúceho z nájomnej zmluvy v spojení s výsledkom vzájomných rokovaní a Oznámenia žalovaného zo dňa 16.06.2014, ktoré právo žalobcu žalovaný aj písomne uznal, keď prolongáciu nájomnej zmluvy do 31.12.2019 potvrdil, b) ochrany zdravia viac ako 70 dlhodobo a vážne chorých pacientov, ktorí sú v predmete nájmu hospitalizovaní a ktorým žalobca v predmete nájmu poskytuje zdravotné úkony hradené zdravotnými poisťovňami v zmysle Zákona o zdravotnej starostlivosti. 3. Ďalej žalobca v návrhu na začatie konania poukázal aj na samotnú skutočnosť, že žalobca je držiteľom osobitnej licencie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ktorú nie je možné delegovať na iný subjekt alebo iné priestory v tak krátkom čase ako žiada žalovaný. Aj táto skutočnosť podľa názoru žalobcu zakladá existenciu naliehavého právneho záujmu na určení, že právny vzťah založený nájomnou zmluvou trvá do 31.12.2019. Právny zástupca žalovaného v písomnom vyjadrení zo dňa 23.11.2015, doručenom súdu dňa 25.11.2015, k podanému návrhu na začatie konania uviedol, že listom zo dňa 16.06.2014 žalovaný informoval žalobcu o tom, že generálna rada žalovaného, ktorá je jeho nadriadeným orgánom, v rámci interného procesu schválila žiadosť žalovaného (t.j. žiadosť prenajímateľa a nie žiadosť žalobcu - nájomcu) o uzatvorenie nájomnej zmluvy na ďalších 5 rokov, pričom ďalšiu spoluprácu podmieňuje zachovávaním kresťanských zásad a solidarity. Predmetný list obsahoval oznámenie, že nadriadený orgán žalovaného udelil interný súhlas k rokovaniu o uzatvorení novej nájomnej zmluvy na ďalšie obdobie za predpokladu, že dôjde k dohode o ďalších podstatných náležitostiach nájomnej zmluvy stanovených zákonom, ako je aj výška nájmu (ktorá nie je v tomto liste nijako reflektovaná) a najmä garancie zo strany žalobcu ako nájomcu, že bude výkon nájmu v súlade s kresťanskými zásadami a solidaritou v zmysle zhodnotenia nájomného vzťahu zo strany žalobcu a žalovaného. Žalobca vo vzťahu k uvedenému listu neposlal žalovanému žiadnu odpoveď a medzi žalobcom a žalovaným k vzájomnému uzatvoreniu novej nájomnej zmluvy, ani k predĺženiu pôvodnej nájomnej zmluvy nedošlo. Naopak, majoritní akcionári žalobcu akceptovali aj možnosť predaja svojej majetkovej účasti v Liečebni sv. Františka, a.s., t.j. v žalobcovi a ponúkli žalovanému na predaj svoje akcie tvoriace 75 % základného imania žalobcu. Z návrhu kúpnej zmluvy predloženej žalobcom však vyšlo najavo, že pôvodní majoritní akcionári previedli všetky svoje akcie na „off shore“ spoločnosť do štátu W.. Preto vznikla na strane žalovaného oprávnená pochybnosť, kto je v skutočnosti majoritným vlastníkom žalobcu a kto prevádzkuje Liečebňu sv. Františka, a.s. (žalobcu). Na základe následných zistení nadriadený orgán žalovaného dospel k záveru, že zo strany žalobcu nie sú garancie pre dodržanie podmienok formulovaných generálnou radou žalovaného v oznámení zo dňa 16.06.2014 a že podmienky pre uzatvorenie novej nájomnej zmluvy neboli pri prevádzke dodržiavané. Žalobca pokračoval v užívaní predmetu nájmu, hoci mu bolo zo strany žalovaného viackrát avizované, že platnosť nájomnej zmluvy skončila ku dňu 31.12.2014. Žalobca začiatkom roka 2015 doručil žalovanému návrh dodatku k nájomnej zmluve, ktorým malo dôjsť k predĺženiu nájomnej zmluvy na dobu neurčitú, a to až do doby uzatvorenia riadnej novej nájomnej zmluvy na päťročné obdobie nájomného vzťahu. Uvedený dodatok však nebol z vyššie uvedených dôvodov zo strany žalovaného akceptovaný, ani podpísaný. Následne dňa 04.08.2015 žalobca žiadal žalovaného o predloženie nájomnej zmluvy, sám žalobca však do dnešného dňa žalovanému návrh novej nájomnej zmluvy nepredložil a ani ho nepodpísal. Ďalej právny zástupca žalovaného v predmetnom písomnom vyjadrení uviedol, že základnou náležitosťou žaloby o určenie v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. je preukázanie naliehavého právneho záujmu. Žalobca v žalobe svoj naliehavý právny záujem na určení platnosti nájomnej zmluvy a trvania nájomného vzťahu do konca roku 2019 opiera o potreby ochrany svojich údajných práv vyplývajúcich z nájomnej zmluvy a tiež o potrebu ochrany zdravia viac ako 70 dlhodobo a vážne chorých pacientov, ktorí sú v predmete nájmu hospitalizovaní. Žalobca v žalobe tiež uviedol, že je držiteľom licencie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ktorú nie je možné delegovať na iný subjekt alebo iné priestory v tak krátkom čase. Uvedený záver však nezodpovedá zákonnej právnej úpravy, pričom v tejto súvislosti právny zástupca žalovaného v predmetnom písomnom vyjadrení poukázal na ustanovenia § 13, § 17 a § 22 zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, z ktorých je zrejmé, že po splnení zákonných predpokladov je možné získať licenciu na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia v zákonom stanovenej 30 - dňovej lehote, preto tvrdenie žalobcu o nemožnosti získania uvedenej licencie zo strany iného subjektu, resp. nemožnosti získania licencie vo vzťahu k iným priestorom je zavádzajúce. Žalobcovi bolo zo strany žalovaného v dostatočnom predstihu viackrát avizované, že platnosť nájomnej zmluvy skončila ku dňu 31.12.2014, uvedená skutočnosť vyplýva tiež z fakturácie faktického užívania budovy, a to od začiatku roku 2015. Listom zo dňa 20.08.2015 žalovaný výslovne upovedomil žalobcu o jeho povinnosti vypratania predmetu nájmu najneskôr do 31.12.2015. Žalobca mal teda možnosť v značnom časovom predstihu si zabezpečiť náhradné priestory na prevádzkovanie svojej činnosti, rovnako mal dostatočnú časovú rezervu na získanie povolenia vo vzťahu k novému miestu prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia. Prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia zo strany žalobcu je skôr ohrozené z dôvodu nedostatočného personálneho zabezpečenia, nakoľko viacerí zamestnanci žalobcu podali výpoveď z pracovného pomeru. Súčasne právny zástupca žalovaného v predmetnom písomnom vyjadrení uviedol, že žalovaný je zakladateľom a jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti Brunnen s.r.o., sídlo: Včelárska 8, 821 05 Bratislava, IČO: 48 333 158, ktorá požiadala dňa 22.10.2015 o vydanie licencie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v nasledovných druhoch zdravotníckeho zariadenia: liečebňa hospic, dom ošetrovateľskej starostlivosti, zariadenie spoločných a vyšetrovacích zložiek v odbore fyziatria, balneológia a liečebná rehabilitácia, ambulancia v odbore fyziatria, balneológia a liečebná rehabilitácia a ambulancia v odbore geriatria. Po vydaní uvedenej licencie bude spoločnosť Brunnen s.r.o. oprávnená poskytovať zdravotnú starostlivosť v rozsahu vyššie uvedených zdravotníckych zariadení všetkým súčasným pacientom či už hospitalizovaným alebo ambulantným, ktorým zdravotnú starostlivosť k dnešnému dňu zabezpečuje žalobca, čím sa zabezpečí kontinuita poskytovania zdravotnej starostlivosti. Za účelom prevádzky zdravotníckeho zariadenia uzatvorila spoločnosť Brunnen s.r.o. ako nájomca dňa 10.10.2015 so žalovaným ako prenajímateľom nájomnú zmluvu na predmet nájmu. Predmetom nájmu je tiež hnuteľný investičný majetok potrebný na prevádzkovanie zariadenia poskytujúceho zdravotnú starostlivosť. Uvedená nájomná zmluva predstavuje právny základ pre používanie hmotného substrátu potrebného pre zabezpečenie prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia. Argumentácia žalobcu zdôvodňujúca jeho naliehavý právny záujem na platnosti nájomnej zmluvy práve potrebou ochrany zdravia dlhodobo a vážne chorých pacientov, ktorí sú v predmete nájmu hospitalizovaní, je účelová a zavádzajúca a nemá oporu v súvisiacej právnej úprave. Súd ďalej uviedol, že po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel k jednoznačnému záveru, že v danom prípade nie je na strane žalobcu daný naliehavý právny záujem na predmetnom určovacom návrhu, a to z nasledovných dôvodov. V čase podania predmetného určovacieho návrhu na súd možno zo strany súdu konštatovať splnenie podmienky existencie naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu, avšak je nevyhnutné, aby naliehavý právny záujem na strane žalobcu existoval aj v priebehu konania a tiež v čase rozhodovania súdu vo veci samej. Podaním návrhu na začatie konania o vypratanie predmetných nehnuteľností medzi totožnými účastníkmi konania v opačnom procesnom postavení, o ktorom je konanie vedené na súde pod sp. zn. 7C/36/2016, došlo ku podstatnej zmene skutkových a právnych skutočností podmieňujúcich existenciu naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu, na čo nemá žiaden vplyv skutočnosť, že konanie vedené na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 7C/36/2016 je v súčasnosti prerušené. V rámci konania o vypratanie predmetných nehnuteľností, t.j. v rámci konania vedeného na základe návrhu na plnenie sa bude súd nutne ako prejudiciálnou otázkou zaoberať určením právneho vzťahu, t.j. v danom prípade určením trvania nájomného vzťahu účastníkov konania a otázkami týkajúcimi sa jeho prípadného predĺženia. V dôsledku podania návrhu na plnenie - návrhu na vypratanie predmetných nehnuteľností jednoznačne už predmetný určovací návrh nenapĺňa cieľ poskytnutia preventívnej ochrany právneho postavenia žalobcu a na strane žalobcu nie je splnená zákonná podmienka existencie naliehavého právneho záujmu na predmetnom určovacom návrhu. Vzhľadom na ustálený záver súdu o neexistencii naliehavého právneho záujmu žalobcu na predmetnom určovacom návrhu sa súd vecou ďalej meritórne nezaoberal a nevykonal ďalšie dôkazy vo veci včítane dôkazu navrhovaného právnym zástupcom žalovaného na výsluch svedka - bývalého predsedu predstavenstva navrhovateľa Z. F.. Preto súd návrh z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu zamietol. Súčasne súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. určil povinnosť žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania v sume 259,43 eura. 4. Proti rozsudku súd podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to v zmysle ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p.. Spolu s návrhom na určenie nájomného vzťahu podal žalobca návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorému Okresný súd Bratislava II vyhovel a uznesením zo dňa 12.10.2015, sp.zn. 24 Cb/257/2015 (ďalej len „predbežné opatrenie“) nariadil žalovanému povinnosť zdržať sa akýchkoľvek zásahov do užívania nehnuteľností tvoriacich predmet nájmu v zmysle predmetnej Zmluvy. Predbežné opatrenie potvrdil aj Krajský súd v Bratislave, a to uznesením zo dňa 28.12.2015, sp.zn. 3 Cob/341/2015, čím predbežné opatrenie nadobudlo vykonateľnosť dňa 31.10.2015 a právoplatnosť dňa 13.01.2016. Po viac ako 4 mesiacoch od podania predmetného určovacieho návrhu žalobcu voči žalovanému, podal žalovaný v právnom postavení žalobcu dňa 29.01.2016 voči žalobcovi v právnom postavení žalovaného na súd návrh na plnenie vo veci vypratania nehnuteľností, ktoré sú predmetom nájmu v zmysle zmluvy. Konanie o vypratanie nehnuteľností je vedené Okresným súdom Bratislava II pod sp.zn. 7C/36/2016 a v predmetnej veci sa doposiaľ nezačalo pojednávanie. Uznesením zo dňa 28.04.2016 Okresný súd Bratislava II konanie o vypratanie nehnuteľnosti sp.zn. 7C/36/2016 prerušil do právoplatného skončenia tohto konania o určenie nájomného vzťahu. Voči uzneseniu o prerušení konania podal žalobca odvolanie. Žalobca má za to, že súd mal návrh žalobcu na vypratanie nehnuteľností zamietnuť. Žalovaný sa môže svojho návrhu na vypratanie nehnuteľností domáhať voči žalobcovi vzájomným návrhom v prv začatom konaní - o určenie nájomného vzťahu. Pokiaľ súd návrh žalovaného nezamietne, mal by v zmysle ust. § 112 ods. 1 O. s. p. spojiť na spoločné konanie právnu vec účastníkov konania o určenie zmluvného vzťahu sp. zn. 25 Cb/397/2015 a právnu vec tých istých účastníkov konania vedenú súdom pod sp.zn. 7C/36/2016 o vypratanie nehnuteľností, ktoré konania sa týkajú toho istého sporu. Odvolací súd o odvolaní žalobcu v konaní o vypratanie nehnuteľností sp.zn. 7C/36/2016 doposiaľ nerozhodol. Súd určovací návrh žalobcu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, ktorý podľa súdu existoval na strane žalobcu iba v čase podania určovacieho návrhu. Súd určovací návrh žalobcu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu z dôvodu, že naliehavý právny záujem na strane žalobcu zanikol podaním návrhu na začatie konania o vypratanie nehnuteľností zo strany žalovaného. Odvolateľ má za to, že sa súd dostatočne nezaoberal všetkými dotknutými skutočnosťami v ich vzájomných súvislostiach a dôsledkoch a že vec nesprávne právne posúdil, resp. že rozhodol čisto „formálne“ a „nespravodlivo“ voči žalobcovi. Žalobcov naliehavý právny záujem na určení, či nájomný vzťah v zmysle zmluvy medzi účastníkmi konania trvá, jestvoval jednak v čase podania určovacieho návrhu, v priebehu prvostupňového konania, v čase vyhlasovania rozsudku súdu a pretrváva aj v súčasnosti. Žalobca odôvodnil svoj naliehavý právny záujem na určení nájomného vzťahu medzi účastníkmi konania v určovacej žalobe najmä dôvodom ochrany práva žalobcu, ktoré vyplýva zo zmluvy v spojení s výsledkom vzájomných rokovaní účastníkov konania a Oznámenia žalovaného zo dňa 16.06.2014, ktoré právo žalobcu žalovaný aj písomne uznal, a tiež ochranou zdravia viac ako 70 dlhodobo a vážne chorých pacientov, ktorí sú v predmete nájmu hospitalizovaní a ktorým žalobca v predmete nájmu poskytuje zdravotné úkony hradené zdravotnými poisťovňami, v zmysle zákona o zdravotnej starostlivosti. Vo svojom písomnom doplňujúcom vyjadrení zo dňa 23.11.2015 ďalej žalobca odôvodnil svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení aj vznikom hroziacej škody a ujmou hroziacou nielen samotnému žalobcovi, ale aj tretím osobám - ťažko chorým a ležiacim pacientom žalobcu, keď uviedol, cit.: „Popieraním záväzku odporcu, je navrhovateľ ohrozený a hrozí mu ujma v nasledovných smeroch: - dlhodobé zámery a podnikanie naplánované na ďalších 5 rokov, - investície a granty úspešne získané na obdobie ďalších 5 rokov, aktuálne sme získali dva granty v objeme cca 30.000 eur, ktorých realizácia je viazaná na prvý polrok 2016 a ide o modernizáciu vybavenia liečebne, - úvery získané na ďalších 5 rokov, - poskytnutie cca 70 pracovných miest zamestnancom na ďalších 5 rokov, - hospitalizácia a poskytovanie zdravotnej starostlivosti 76 pacientom - domáhanie sa ochrany svojich práv prostredníctvom súdu.“ 5. Na pojednávaní v predmetnej veci dňa 17.05.2016, t.j. v čase vyhlásenia rozsudku žalobca v súvislosti s preukazovaním naliehavého právneho záujmu uviedol, že sa pridržiava písomného žalobného návrhu, ako aj doplňujúceho písomného vyjadrenia a že má za to, že bez určenia predmetného právneho vzťahu by bol žalobca v právnej neistote, čo vyplýva aj z ďalších návrhov podávaných žalovaným (viď. žaloba o vypratanie podaná žalovaným). Podaním návrhu na začatie konania o vypratanie predmetných nehnuteľností medzi totožnými účastníkmi konania v opačnom procesnom postavení, o ktorom je konanie vedené na súde pod. sp.zn. 7C/36/2016 nedošlo k podstatnej zmene skutkových a právnych skutočností podmieňujúcich existenciu naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu, tak ako nesprávne tvrdí súd. 6. Odvolateľ zdôraznil, že žalovaný v právnom postavení žalobcu podal žalobu na vypratanie nehnuteľností voči žalobcovi v právnom postavení žalovaného až následne potom, čo žalobca podal voči žalovanému na súd žalobu o určenie nájomného vzťahu. Na strane žalobcu nedošlo k podstatnej zmene skutkových a právnych skutočností podmieňujúcich existenciu jeho naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Zdôraznil, že v žalobe na vypratanie žalovaný v právnom postavení žalobcu „zatajil“ už prebiehajúce konanie o určenie nájomného vzťahu medzi účastníkmi konania, ktoré voči žalovanému na súde už prv inicioval žalobca. O prv začatom konaní o určenie nájomného vzťahu sa súd dozvedel až z vyjadrenia žalobcu zo dňa 13.04.2016. Neskoršie a účelovo iniciovaný návrh žalovaného predsa nemôže mať prednosť pred prv podaným a určovacím návrhom žalobcu, nieto ešte byť „spravodlivým“ dôvodom zániku naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu, pre ktorý súd určovací návrh žalobcu zamietol. Žalovaný v právnom postavení žalobcu navyše podal návrh na vypratanie nehnuteľností voči žalobcovi v právnom postavení žalovaného nerešpektujúc súdom vydané, právoplatné a vykonateľné uznesenie - predbežné opatrenie nariadené Okresným súdom Bratislava II dňa 12.10.2015, sp.zn. 24 Cb/257/2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.12.2015, sp.zn. 3 Cob/341/2015, ktorým súd nariadil žalobcovi povinnosť zdržať sa akýchkoľvek zásahov do užívania nehnuteľností tvoriacich predmet nájmu a ktoré uznesenie je stále v platnosti a ktoré doposiaľ nebolo zrušené ani inak zmenené. Žalovaný sa svojim konaním - podaním návrhu na vypratanie nehnuteľnosti snaží prelomiť zásadu litispendencie, ako aj zásadu ne bis in idem a právnu situáciu medzi účastníkmi konania ešte viac skomplikovať (zahmliť), čím naopak svojím konaním prehĺbil žalobcovu právnu neistotu a posilnil tak naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení v tomto konaní. Poukázal i na to, že žaloba na plnenie je prekážkou litispendencie pre určovaciu žalobu, čo neplatí v opačnom prípade (určovacia žaloba nie je prekážkou litispendencie pre žalobu na plnenie). Žalovaný mal možnosť domáhať sa vypratania nehnuteľností voči žalobcovi aj inak než obštrukciou procesného charakteru - podaním samostatného návrhu na plnenie, a to vzájomným návrhom voči žalobcovi v predmetnom konaní o určení nájomného vzťahu. Podľa názoru žalobcu je základom celej veci a meritom sporu medzi účastníkmi konania určenie, či nájomný vzťah medzi účastníkmi konania trvá do 31.12.2019. Toto rozhodnutie je v celej záležitosti medzi účastníkmi konania primárne, a preto nemôže byť riešené iba prejudiciálne v konaní o plnenie, ale má byť podkladom pre druhé konanie - o vypratanie nehnuteľnosti sp.zn. 7C/36/2016. Práve z dôvodu že v konaní o určenie zmluvného vzťahu sa podľa súdu rieši otázka, ktorá má význam aj pre rozhodnutie súdu o vyprataní nehnuteľností, súd neskôr začaté konanie účastníkov konania o vypratanie nehnuteľností prerušil. Ďalej sa odvolateľ zaoberal výkladom § 80 písm. c/ O. s. p.. Preto žiada odvolací súd, aby prijal toto rozhodnutie: Súd mení rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 17.05.2016, sp.zn. 25 Cb/397/2015 v celom rozsahu nasledovne: Žalobca má právo užívať účelovú zdravotnícku budovu (Nemocnica) na G. X. XX S. N., so súp. č. XXXX (hlavné miestnosti slúžiace na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a súvisiacich prác a služieb - izby, ordinácie, lekárske izby, kancelárie, chodby, schodištia, sociálne zariadenia, vedľajších a súvisiacich priestorov ako sú sklady a archívy, plochy technických priestorov - strojovňa, terasa, šachta, balkón a ostatných súvisiacich priestorov), priľahlý park a X parkovacích státí, zapísané na LV č. XXXX pre obec N.-O..Č.. F., okres N. L., k. ú. F., A.. F. „. Č.. XXXX/XX o výmere XXX O.X, druh pozemku - Zastavané plochy a nádvoria, parc. registra „. (č. XXXX/X o výmere XXXX O.X, druh pozemku - Záhrady a časť parcely registra „. Č.. XXXX/X o výmere XXXXX O.X, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria v zmysle Zmluvy o nájme nebytových priestorov a vymedzení spoločných aktivít zo dňa 15.10.2009 v znení jej dodatkov uzatvorenej so žalovaným, a to do 31.12.2019. alebo alternatívne: Súd ruší rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 17.05.2016, sp.zn. 25 Cb/397/2015 v celom rozsahu a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. 7. K odvolaniu žalobcu sa vydaril žalovaný, ktorý uviedol, že sa stotožňuje s rozsudkom a závermi okresného súdu, rozsudok považuje za správny, zákonný, okresný súd správne právne vec posúdil a v konaní sa nevyskytla žiadna vada, ktorá by odôvodňovala zrušenie alebo zmenu rozsudku. Žalobca v podanom odvolaní namieta správnosť záverov okresného súdu a trvá na tom, že bol daný jeho naliehavý právny záujem, a to v čase začatia konania, v jeho priebehu, ako aj v čase vyhlásenia rozsudku. Základným predpokladom pre úspešnosť určovacej žaloby je preukázanie naliehavého právneho záujmu (ust. § 80 písm. c/ O. s. p. v znení účinnom do 30.06.2016 a ust. § 137 písm. c/ CSP). Neexistencia naliehavého právneho záujmu umožňuje súdu, aby návrh zamietol bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Obdo/70/201,2 rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 76/2007 a 2 M Cdo 20/2007). 8. Žalovaný sa stotožňuje so závermi okresného súdu a je toho právneho názoru, že žaloba o vypratanie predstavuje prekážku žaloby o určenie, či tu právny vzťah je alebo nie je. Ako správne uviedol aj okresný súd, otázkou platností nájomnej zmluvy sa bude súd obligatórne zaoberať v konaní o žalobe o vypratanie, a teda v rámci tohto konania môže žalobca uplatniť všetky svoje námietky a dôkazy. Z uvedeného je tak zrejmé, že nedošlo ani k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Vzhľadom k tomu, že okresný súd rozhodol podľa právnej úpravy platnej a účinnej do 30.06.2016 a s prihliadnutím na skutočnosť, že aj súčasná právna úprava vyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu pri určovacej žalobe, uvedené rozhodnutia je možné analogicky aplikovať aj na tento prípad. Na podporu svojich tvrdení poukázal aj na súdnu prax, podľa ktorej: „Právoplatný rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté o žalobe na plnenie (§ 80 písm. b/ O. s. p.), vytvára prekážku veci právoplatne rozhodnutej voči žalobe o určenie právneho vzťahu alebo práva (§ 80 písm. c/ O. s. p.), ak otázka, či tu právny vzťah je, alebo nie je (resp. či tu právo je, alebo nie je) bola (musela byť) posúdená pri rozhodovaní o žalobe na plnenie z toho istého právneho vzťahu alebo práva.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 42/2006, obdobne aj Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 100/01). Navyše, poukázal na to, že žalobca v súčasnosti naďalej užíva nehnuteľnosti a pokračuje vo výkone svojej činnosti, a teda jeho postavenie, prípadne práva a záujmy (ktoré odmietame) nie sú nijakým spôsobom ohrozené. Z uvedených dôvodov tvrdenia žalobcu o hroziacej škode a ujme, ktorá by mala postihnúť nielen jeho, ale aj tretie osoby - ťažko chorých a ležiacich pacientov žalobcu, považuje za nedôvodné, nepreukázané a účelové. Žalovaný poukazuje na svoje doterajšie vyjadrenia a dôkazy, z ktorých jednoznačne vyplýva, že nájomný vzťah medzi žalovaným a nájomcom riadne a platne zanikol a nedošlo k uzatvoreniu žiadnej inej, novej nájomnej zmluvy, a teda žalobca nemá žiaden právny titul pre užívanie nehnuteľností. V súvislosti s námietkou o údajnej hroziacej škode a ujme dáva súdu do pozornosti, že žalobcovi bolo zo strany žalovaného v dostatočnom predstihu viackrát avizované, že platnosť nájomnej zmluvy skončila ku dňu 31.12.2014. Listom zo dňa 20.08.2015 žalovaný výslovne upovedomil žalobcu o jeho povinnosti vypratania predmetu nájmu najneskôr do 31.12.2015. Žalobca mal teda možnosť v značnom časovom predstihu zabezpečiť si náhradné priestory na prevádzkovanie svojej činnosti, rovnako mal dostatočnú časovú rezervu na zabezpečenie zmeny miesta prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia. Nemôže byť žalovanému na ujmu, že žalobca ignoroval tieto oznámenia a výzvy, vo veci nepodnikol žiadne kroky na vypratanie nehnuteľností a obstaranie si náhradných priestorov a tým aj na minimalizáciu škody, ktorá by mu mohla v dôsledku toho vzniknúť. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 415 Obč. zák., ktorý upravuje všeobecnú prevenčnú povinnosť. Ako už žalovaný viackrát uviedol, žalovaný je zakladateľom a jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti Brunnen s.r.o., ktorá má záujem poskytovať zdravotnú starostlivosť všetkým súčasným pacientom či už hospitalizovaným alebo ambulantným, ktorým zdravotnú starostlivosť k dnešnému dňu zabezpečuje žalobca, čím sa zabezpečí kontinuita poskytovania zdravotnej starostlivosti. Spoločnosť Brunnen podnikla v tomto smere potrebné právne kroky, avšak konanie o návrhu na vydanie povolenia na prevádzkovanie zariadenia poskytujúceho zdravotnú starostlivosť bolo (napriek predloženiu všetky potrebných podkladov a preukázaniu splnenia všetkých zákonných predpokladov) prerušené práve z dôvodu, že nehnuteľnosti fakticky užíva žalobca. Je teda nepochybné, že žalobcovi nehrozí žiadna škoda alebo ujma, ani nedochádza k porušeniu či obmedzeniu jeho práv alebo oprávnených záujmov, ktorých existenciu absolútne popiera. Práve naopak, zo strany žalobcu dochádza k zásahom do práv a oprávnených záujmov žalovaného a tretích osôb - napr. spoločnosti Brunnen. Žalobca svojím konaním nielenže obmedzuje žalovaného vo výkone jeho vlastníckeho práva spočívajúceho v práve pokojne užívať majetok, brať z neho pôžitky a disponovať ním, ale bráni mu aj v prístupe k tomuto majetku a vo výkone kontroly nad stavom svojho majetku. Súdu predložil list žalovaného zo dňa 11.07.2016, ktorým žalobcu vyzval na sprístupnenie priestorov za účelom vykonania kontroly a list žalobcu zo dňa 12.07.2016, ktorým žalovanému vykonanie tejto kontroly neoprávnene znemožnil a odoprel s odvolávaním sa, že výkon kontroly by narúšal chod prevádzky zdravotníckeho zariadenia. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje odvolanie žalobcu za nedôvodné a nepreukázané. Zároveň dáva súdu do pozornosti, že žalobca sa v rámci odvolania domáha buď zmeny, alebo zrušenia rozsudku. V návrhu na zmenu rozsudku uplatňuje odlišný výrok ako v žalobnom petite, a teda uvedený návrh odporuje ust. § 371 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“), v zmysle ktorého žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť. Preto navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd, vydal nasledovný rozsudok: „Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 17.05.2016 sp. zn. 25 Cb/397/2015 - 111 v plnom rozsahu potvrdzuje. Žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný si uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za podanie tohto vyjadrenia vo výške 87,78 eur (t.j. hodnota úkonu podľa vyčíslenia trov zo dňa 18.05.2016 + 20 % DPH + režijný paušál) a žiada, aby po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej bolo v súlade s ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 2 CSP vydané uznesenie: „Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 87,78 eur na účet právneho zástupcu odporcu vedený v H. N., V..Z.., číslo účtu XXXXXXXXXX/ XXXX, L.: SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX do troch (3) dní od právoplatnosti rozhodnutia.“ 9. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že sa s tvrdením žalovaného nestotožňuje, trvá na všetkých skutočnostiach uvedených vo svojom odvolaní zo dňa 29.06.2016 voči rozsudku. Rozsudok považuje za nesprávny a nezákonný. Podľa názoru žalobcu okresný súd nesprávne právne vec posúdil. a preto má žalobca za to, že v konaní sa vyskytla vada, ktorá odôvodňuje zmenu alebo zrušenie rozsudku. Podaním žaloby na plnenie neprestala určovacia žaloba plniť preventívnu funkciu, resp. podaním návrhu na plnenie nedošlo ku podstatnej zmene skutkových a právnych skutočností podmieňujúcich existenciu naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu. Prvostupňový súd potvrdil existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení v čase podania určovacej žaloby. Existencia toho istého naliehavého právneho záujmu žalobcu v danom prípade podaním návrhu na plnenie nezanikla, existovala aj v čase vyhlásenia rozsudku a pretrváva doposiaľ. Žalobca sa opätovne vydaril k podaniu návrhu na plnenie zo strany žalovaného ako aj k vydaniu predbežného opatrenia v konaní sp. zn. 24 Cb/257/2015. Pri naliehavom právnom záujme poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.04.2013, 10Co/161/2012. Ďalej uviedol, že v zmysle predmetnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi dňa 15.10.2009, ich predchádzajúcich rokovaní a písomného právneho úkonu žalovaného zo dňa 16.06.2014 došlo medzi účastníkmi konania k prolongácii tejto zmluvy do 31.12.2019, čomu žalobca prispôsobil všetky svoje podnikateľské zámery, aktivity a investície. Žalovaný až neskôr (po 14 mesiacoch, keď sa mu to hodilo, pretože si založil spomínanú spoločnosť Brunnen s.r.o., prostredníctvom ktorej má snahu vykonávať rovnaký predmet činnosti ako žalobca) sa snažil predĺženie zmluvy poprieť a listom zo dňa 21.08.2016 vyzval žalobcu, aby sa z predmetu nájmu vysťahoval, čím sa žalobca ocitol v neistom právnom postavení a jeho právo z predĺženého zmluvného záväzku je v súčasnosti ohrozené. To, že žalovaný začal rozporovať právny úkon predĺženia zmluvy do 31.12.2019 až listom zo dňa 21.08.2015, ktorým žalobcu vyzval na vypratanie, považuje za špekulatívne, tendenčné, neetické a v rozpore s dobrými mravmi, rovnako ako podanie návrhu na plnenie zo strany žalovaného po podaní určovacej žaloby a v čase platného predbežného opatrenia, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akýchkoľvek zásahov do užívania nehnuteľností tvoriacich predmet nájmu, čo žalovaný jednoznačne porušil a ani z tohto dôvodu nemožno jeho návrh na plnenie postaviť nad právo žalobcu domáhať sa požadovaného určenia v tomto konaní, resp. od podania tohto návrhu na plnenie odvodzovať existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení v tomto konaní. V danom prípade jednoznačne existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia (nie faktického) a ktorý nemožno odstrániť návrhom na plnenie, resp, iba v rámci predbežnej otázky, tak ako tvrdí žalovaný. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR spravidla je naliehavý právny záujem daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia, tiež vtedy ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo ak by bez tohto určenia jeho právne postavenie bolo neisté (Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, č.k. 1 Cdo 76/2007). Podľa názoru Najvyššieho súdu SR v rozsudku 3 Obdo 17/2007 nie je možné vylúčiť naliehavý právny záujem na určení ani vtedy, ak je možné žalovať na plnenie. Je to vtedy, ak sa určovacou žalobou vytvára pevný právny základ pre vzťahy účastníkov a predíde sa tak prípadným ďalším sporom o plnenie alebo ak sa žalobou na plnenie nemôže riešiť cely obsah a dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Základom celej veci a meritom sporu medzi účastníkmi konania je však určenie, či zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania trvá do 31.12.2019, a preto nemôže byť iba predmetom predbežnej otázky v konaní o plnenie. Jedine meritórnym rozhodnutím o určení nájomného vzťahu (t.j. určovacou žalobou) možno v danom prípade odstrániť žalobcovu neistotu v jeho právnom vzťahu so žalovaným a vytvoriť pevný právny základ pre vzťahy účastníkov. Taktiež zdôraznil, že nejde len o nájomnú zmluvu (iba skrátený tvar), ale presne o Zmluvu o nájme nebytových priestorov a vymedzení spoločných aktivít v súlade s ustanoveniami § 261 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 Obchodného zákonníka uzatvorenú účastníkmi konania, a teda žalobou na plnenie sa v danom prípade nevyrieši celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu alebo práva medzi účastníkmi, tak ako sa nesprávne domnieva okresný súd. Nestotožňuje sa ani s názorom žalovaného a súdu, že v danom prípade podaním návrhu na plnenie existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení pominula. Právne postavenie žalobcu bez meritórneho rozsudku o určení vzťahu z predmetnej zmluvy bude aj naďalej ohrozené, resp. právne postavenie žalobcu bude aj naďalej neisté. Podaním návrhu na plnenie nedošlo k odstráneniu neistoty na strane žalobcu, právo žalobcu je aj naďalej ohrozené a jeho naliehavý právny záujem na požadovanom určení trvá doposiaľ. V súvislosti s otázkou osvedčenia naliehavého právneho záujmu má za to, že preukázal procesnú prípustnosť určovacej žaloby, a to jednak existenciu právnej neistoty na svojej strane a jednak skutočnosť, že túto je potrebné odstrániť jedine meritórnym určovacím rozhodnutím, pretože otázne je postavenie účastníkov konania ako strán predmetnej zmluvy. Popieraním záväzku žalovaným, je žalobca ohrozený a hrozí mu ujma v nasledovných smeroch: - dlhodobé zámery a podnikanie naplánované na ďalších 5 rokov, - investície a granty úspešne získané na obdobie ďalších 5 rokov, aktuálne sme získali dva granty v objeme cca 30.000 eur, ktorých realizácia je viazaná na prvý polrok 2016 a ide o modernizáciu vybavenia liečebne, - úvery získané na ďalších 5 rokov, - poskytnutie cca 70 pracovných miest zamestnancom na ďalších 5 rokov, - hospitalizácia a poskytovanie zdravotnej starostlivosti 76 pacientom. 10. Čo sa týka námietky žalovaného v poslednom odseku časti I. jeho vyjadrenia poukázal na to, že v odvolaní nedošlo k zmene žalobného návrhu, jedná sa len o aktualizáciu, resp. úpravu v zmysle platného právneho predpisu s účinnosťou od 01.07.2016 (zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku). 11. V ďalšom vyjadrení žalovaný a žalobca opätovne poukázali na skutočnosti, ktoré už uviedli vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach. 12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, ako aj s vyjadrením žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. 13. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 14. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 15. Podľa § 389 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. 16. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. 17. Podľa ods. 2, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 18. Podľa ods. 3, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať. 19. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci. 20. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; 21. Odvolací súd považuje za dôležité uviesť, že naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c) CSP je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý ohrozuje právne postavenie žalobcu a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Všeobecným predpokladom, aby súd žalobe vyhovel, je právny záujem žalobcu na tom, aby bol vyhovujúci rozsudok pre neho po právnej stránke významný. Ochranu už porušeného práva môže dosiahnuť žalobou na plnenie. Preventívny charakter určovacej žaloby vychádza z toho, že žalobca má naliehavý právny záujem vtedy, ak k porušeniu jeho práva nedošlo, avšak jeho právo je neisté a ohrozené. 22. Určovacou žalobou sa žalobca môže domáhať vydania rozhodnutia súdu o tom, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (tzv. pozitívna určovacia žaloba), alebo, že tu nie je (tzv. negatívna určovacia žaloba). Podľa ustálenej súdnej judikatúry naliehavý právny záujem je daný tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo kde by bez tohto určenia jeho právne postavenie sa stalo neistým. Žaloba domáhajúca sa určenia podľa ust. § 137 písm. c) CSP nemôže byť opodstatnená tam, kde možno žalovať na splnenie povinnosti podľa ust. § 137 písm. a) CSP. Určovacia žaloba má miesto aj tam, kde sa jej prostredníctvom vytvorí pevný základ pre právny vzťah účastníkov sporu a tým sa predíde prípadným ďalším žalobám na plnenie (ZSP 40/96 z.4). 23. Predmetom sporu je návrh žalobcu, aby súd určil, že Zmluva o nájme nebytových priestorov a vymedzení spoločných aktivít zo dňa 15.10.2009 v znení jej dodatkov uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je platná a ňou založený nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným trvá do 31.12.2019. 24. Súd určovací návrh žalobcu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, ktorý podľa súdu existoval na strane žalobcu iba v čase podania určovacieho návrhu, avšak naliehavý právny záujem na strane žalobcu zanikol podaním návrhu na začatie konania o vypratanie nehnuteľností zo strany žalovaného. Podľa súdu v dôsledku podania návrhu na plnenie - návrhu na vypratanie predmetných nehnuteľností už predmetný určovací návrh nenapĺňa cieľ poskytnutia preventívnej ochrany právneho postavenia žalobcu a na strane žalobcu nie je splnená zákonná podmienka existencie naliehavého právneho záujmu na predmetnom určovacom návrhu. S týmto názorom sa odvolací súd nestotožnil. 25. Odvolací súd dodáva, že v zmysle nového CSP sa civilné sporové konanie začína doručením žaloby. Moment začatia civilného sporového konania vyvoláva hmotnoprávne účinky (spočívanie premlčacích lehôt ako aj procesné účinky (vznik prekážky litispendencie). Začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie (prekážka litispendencie). Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr, to znamená, že prednosť má to konanie, ktoré sa začalo skôr. Podľa právnej teórie určovacia žaloba nie je prekážkou litispendencie pre žalobu na plnenie, hoci v oboch prípadoch ide o rovnaké subjektívne právo. Ak teda konanie o určovacej žalobe začalo skôr, ako konanie o vypratanie, určovacia žaloba by nebola prekážkou litispendencie pre neskôr podanú žalobu o plnenie (o vypratanie). Ak sa podá žaloba na plnenie, bude tvoriť prekážku už začatého konania, pretože záväzné rozhodnutie súdu o povinnosti plniť konzumuje i prejudiciálnu otázku určenia platnosti či neplatnosti, existencie alebo neexistencie práva či právneho vzťahu, ktorý je predpokladom takéhoto plnenia. 26. Podľa názoru odvolacieho súdu prekážka litispendenice by v danom prípade nastala vtedy, ak by bola najprv podaná žaloba na plnenie (vypratanie) a až potom určovacia žaloba, to znamená, že skôr podaná žaloba na plnenie by tvorila prekážku začatej veci pre určovaciu žalobu. V danom prípade bola určovacia žaloba podaná dňa 16.10.2015 a žaloba na plnenie zo strany žalovaného dňa 29.1.2016. Preto žaloba na plnenie netvorí prekážku litispendencie pre určovaciu žalobu, a je splnená zákonná podmienka existencie naliehavého právneho záujmu na predmetnom určovacom návrhu a preventívny charakter určovacej žaloby naďalej trvá. 27. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že žalobca naliehavý právny záujem preukázal. 28. Napriek tomu, že žalobca naďalej užíva nehnuteľnosti a pokračuje vo výkone svojej činnosti, podľa odvolacieho súdu bez určenia platnosti Zmluvy o nájme nebytových priestorov a vymedzení spoločných aktivít zo dňa 15.10.2009 a určením, že nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným trvá do 31.12.2019, je právo žalobcu neisté a ohrozené. Žalobca sa ocitol v neistom právnom postavení a je ohrozený aj jeho podnikateľský zámer a iniciatíva. Naliehavý právny záujem žalobcu vyplýva tiež z požiadavky ochrany zdravia pacientov, ktorí sú v zariadení hospitalizovaní, ako aj z predchádzania vzniku hroziacich škôd (narušenie dlhodobých zámerov na ďalších 5 rokov, modernizácia vybavenia liečebne na základe získaných grantov, poskytnutie cca 70 pracovných miest zamestnancom na ďalších 5 rokov...). Preukázanie naliehavého právneho záujmu však neznamená, že žalobca bude v konaní úspešný. Odvolací súd dodáva, že v záujme hospodárnosti konania má súd možnosť v zmysle § 166 CSP spojiť na spoločné konanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých strán. Odvolací súd dodáva, že samotné konanie sp.zn, 7C/36/2016 bolo prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp.zn. 24 Cb/397/2015. Toto rozhodnutie bolo napadnuté odvolaním. 29. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd bude musieť vychádzať z právneho záveru odvolacieho súdu, a to že žalobca má naliehavý právny záujem na určení, že Zmluva o nájme nebytových priestorov a vymedzení spoločných aktivít zo dňa 15.10.2009 je platná a určením, že nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným trvá do 31.12.2019. V tejto súvislosti bude musieť súd posúdiť, či oznámenie žalovaného listom zo dňa 16.06.2014 možno považovať za prolongáciu nájomnej zmluvy do 31.12.2019. Zároveň bude musieť prejav vôle posúdiť v zmysle § 266 Obch. zák.. 30. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 31. O náhrade trov konania v zmysle § 396 ods. 3 CSP rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. 32. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).