Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/269/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215223244 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1215223244.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: G. T., nar. XX.X.XXXX, bytom NK. E. XXX/XX, U. T., zastúpeného: JUDr. Petrom Homolom, advokátom so sídlom Nejedlého 20, Bratislava, proti žalovanému: Oberbank AG, so sídlom Untere Donaulände 28, A-4020 Linz, Rakúska republika, konajúca prostredníctvom Oberbank AG pobočka zahraničnej banky v Slovenskej republike, Prievozská 4/A, Bratislava, IČO:36 861146, zastúpenému: Nosko&Partners s.r.o. so sídlom Podjavorinskej 2, Bratislava, o určenie neplatnosti notárskej zápisnice, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 1. apríla 2016, č. k. 67C/84/2015-145, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti notárskej zápisnice a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania, v sume 268,50 eur k rukám právneho zástupcu žalovaného, Nosko&Partners s.r.o., do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Obč. zákonník“), ust. § 80 písm. c/ zák.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), ust. § 46 ods.1, § 56 ods.1 a 3 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Notársky poriadok“), a meritum predmetu konania pre prípad úspešného domoženia sa určenia neplatnosti právneho úkonu v konaní pred súdom, odôvodnil potrebou naplnenia súčasne dvoch základných predpokladov. Musí ísť predovšetkým o právny úkon a zároveň z ustáleného skutkového stavu, prípadne priamo z právneho predpisu musí vyplývať, že je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti tohto právneho úkonu. Súd prvej inštancie uviedol, že v občianskom súdnom konaní sa nemožno domáhať neplatnosti úkonu, ktorý nie je právnym úkonom, rovnako ako určenia neplatnosti listiny, ktorá nie je právnym úkonom, ako aj neplatnosti právneho predpisu, individuálneho správneho aktu (rozhodnutia štátneho orgánu) a podobne. Z ust. § 46 ods. 1 v spojení s ust. § 56 ods. 1 Notárskeho poriadku vyplýva, že notárska zápisnica nie je právnym úkonom, ale je len formou, akou notári spisujú zmluvy, závety a iné právne úkony, t.j. formou, v akej je určitý právny úkon urobený, ako aj formou, ktorou notári na žiadosť účastníka osvedčujú také skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv, alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne následky. Je nepochybné, že notárska zápisnica je listinou, ktorá sama o sebe nie je právnym úkonom, právny úkon môže byť iba jej obsahom. Notárska zápisnica je iba formou, v akej je právny úkon urobený. Súd prvej inštancie napokon uzavrel, že nakoľko notárska zápisnica nie je právnym úkonom, v konaní pred súdom sa nemožno úspešne domáhať určenia jej neplatnosti. 3. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia priznaných podľa § 11 ods. 1 písm. a/, § 14 ods. 1/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za 3 úkony právnej služby á 66 eur, t.j. 198 eur + 3x režijný paušál po 8,58 eur, t.j, 25,74 eur. Trovy právneho zastúpenia žalovaného tak predstavujú 223,74 eur + DPH, teda celkom 268,50 eur. 4. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/, d/ a f/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., napadnutý rozsudok žiadal zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pričom súdu prvej inštancie vytkol, že v konaní mal aplikovať postup podľa ust. § 43 ods.1 O.s.p.‚ zmysle ktorého platí, že sudca, alebo poverený zamestnanec vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Ak ide o podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania, odošle súd uznesenie do 60 dní od doručenia takéhoto podania. Do pozornosti dal ust. § 42 ods. 3 v spojení ust. § 79 ods. 1 O.s.p., ktoré jednoznačným spôsobom upravujú, aké zákonné náležitosti má žaloba obsahovať. Strana sporu teda nie je povinná v žalobe uvádzať právne posúdenie svojho nároku, toto je procesne irelevantné, nakoľko v zmysle § 79 ods. 1 O.s.p. je povinnosťou strany opísať iba rozhodujúce skutočnosti skutkového, nie právneho charakteru. V tejto súvislosti poukázal na súdnu prax, podľa ktorej Občianske súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia, strany sporu nie sú povinné uplatniť nárok, ani obranu proti nemu právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je, alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak strana sporu uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ňou tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom strany a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. Postup súdu vyhodnotil za príliš formalistický, nakoľko z podanej žaloby bolo zrejmé, že žalobca mal záujem domáhať sa neplatnosti právneho úkonu spísaného vo forme predmetnej notárskej zápisnice. Takýto prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov strán označil za nie v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu. Súd má totiž povinnosť aj materiálneho prieskumu žaloby, t.j. posúdenia toho, čo žalobca žalobou sleduje. Súdu prvej inštancie vytkol aj nesúlad s ústnym a písomným odôvodnením rozsudku, keď v ústnom odôvodnení poukázal na nedostatok naliehavého právneho záujmu, čo v písomnom vyhotovení vyriešil jednou vetou. 5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, poukázal na zodpovednosť žalobcu za vymedzenie predmetu sporu, s tým, že ak sa žalobca domáhal určenia neplatnosti notárskej zápisnice, súd prvej inštancie nemal inú možnosť, ako žalobu zamietnuť, pretože nie je úlohou súdu upozorňovať žalobcu na iné ako formálne nedostatky jeho žaloby. Nesprávne vymedzenie predmetu sporu sa však vždy premietne vo výsledku sporu meritórne, a to tak, že súd žalobu zamietne. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie navrhol ako vecne správny potvrdiť. 6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril. 7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“ ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania podaného žalobcom. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že o odvolaní rozhodoval po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.), ktorý v konaní postupoval v zmysle platných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, v znení účinnom do 30.6.2016. 8. Podľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo odvolaním možné napadnúť rozhodnutie súdu prvej inštancie len z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 O.s.p., za podmienky, že to nevylučoval zákon (ust. § 201 v spojení s § 202 O.s.p.). Odvolanie žalobcu vyvolalo v danom prípade účinok, ktorý zostáva zachovaný aj po 1. júli 2016 (§ 470 ods. 2 C.s.p.) a odvolaním napadnuté rozhodnutie bolo preto možné podrobiť meritórnemu odvolaciemu prieskumu. 9. Podľa § 470 ods. 1,2 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 10. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 11. V súvislosti s opravným prostriedkom podaným žalobcom, odvolací súd konštatuje, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 379, 380 C.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. 12. Žalobca svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a strane sporu sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. 13. K odvolacím námietkam žalovaného, uplatneným podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016 , podľa ktorého súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov) by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (§ 133 až § 135 O.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa žalobca podaním domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadrila druhá strana, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V prejednávanej veci, súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci vykonaným dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň aj správne ustanovenia zákona a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia spĺňajúceho zákonné náležitosti predpísané v § 157 ods.2 O.s.p. presne, zrozumiteľne a určito vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu, t.j. jednoznačný a nepochybný záver o nedôvodnosti podanej žaloby, s jasne, dôsledne a zrozumiteľne vysvetlenými dôvodmi takéhoto rozhodnutia. 14. Žalovaný označil aj odvolací dôvod, podľa ktorého napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016, k čomu odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci prvoinštančný súd zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správne ustanovenia právneho predpisu, takáto vada konania nebola odvolacím súdom zistená. 15. Napokon k tretiemu odvolaciemu dôvodu, podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016, teda namietanej procesnej vade odňatím možnosti konať pred súdom, odvolací súd zdôrazňuje, že podľa ustálenej judikatúry sa ním rozumie postup súdu, ktorým znemožní strane sporu realizáciu procesných práv priznaných jej procesným poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak strana mohla pred súdom uplatniť a z ktorých bola v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčená. Odňatím možnosti konať pred súdom je nielen procesný postup súdu, ale aj jeho rozhodnutie, v dôsledku ktorého strana sporu nemôže uplatniť svoje práva. 16. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie rozhodoval o podaní žalobcu, domáhajúceho sa určenia neplatnosti notárskej zápisnice s odôvodnením, že dňa 12.3.2015 došlo k podpisu notárskej zápisnice č.k. N156/2015, Mz8405/2015, NCRIs8641/2015, spísanej notárkou C.. N. T., na notárskom úrade N. Č.. X H. R., v ktorej je uvedené, že obsahuje právny záväzok a ako oprávnená osoba je označená Oberbank AG pobočka zahraničnej banky v Slovenskej republike, IČO: 35 861 146, so sídlom 821 09 Bratislava, Prievozská 4/A, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Po, vložka číslo: 1660/B. Poukázal na to, že Oberbank AG pobočka zahraničnej banky v SR je podnikom zahraničnej osoby (organizačnou zložkou) žalovaného, na základe čoho nemá právnu subjektivitu, nie je ani veriteľom a nemôže byť nositeľom práv patriacich veriteľovi, t.j. nedisponuje právom vymáhať vo svojom mene a na svoj účet pohľadávku a vystupovať ako účastník pri spisovaní notárskej zápisnice. Spôsobilosť na práva a povinnosti a následne aj spôsobilosť byť stranou sporu má len zahraničná osoba - žalovaný, ktorý však nie je v notárskej zápisnici ako oprávnená osoba uvedený. Vzhľadom k uvedenému, je tak podľa žalobcu notárska zápisnica absolútne neplatným právnym úkonom, navyše ju spísal pod nátlakom, nakoľko bol vyzvaný na podpis notárskej zápisnice priamo na rokovaní s veriteľom/ žalovaným, počas prerokovania podmienok pri reštrukturalizácii obchodnej spoločnosti INCODEC spol. s r.o., Čakajovce 436, IČO: 36788236, kde veriteľ/žalovaný podpísaním notárskej zápisnice podmieňoval podporu procesu reštrukturalizácie spoločnosti INCODEC spol. s r.o.. V tejto súvislosti uviedol, že bol právnym zástupcom žalovaného odvezený počas rokovania v sídle žalovaného k notárke C.. N. T., kde mu bola predložená posledná strana notárskej zápisnice a kniha pre osvedčenie podpisov. Jemu ako účastníkovi právneho úkonu nebol nikdy vydaný žiadny odpis zápisnice, nebola mu ani prečítaná, nebol poučený ani o skutočnostiach, ktoré podpísal, ale bol právnym zástupcom žalovaného odvezený autom späť na rokovanie do sídla veriteľa. Z uvedeného vyplýva, že zápisnicu podpísal v tiesni, pod nátlakom, bez prejavu vážnej a slobodnej vôle a pri absencii materiálnych aj formálnych náležitosti prejavenej vôle, je notárska zápisnica absolútne neplatným právnym úkonom a nemôže sa stať vykonateľnou. 17. Základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania žalobcu je, či súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobu o určenie neplatnosti notárskej zápisnice zamietol z dôvodu, že táto nie je právnym úkonom, bez aplikácie postupu podľa ust. § 43 ods. 1 O.s.p. a či jeho postup napĺňa znaky prílišného formalizmu v posudzovaní úkonov strán v konaní. 18. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch. V zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky inak, ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (sp. zn. I. ÚS 4/94). Citovaný čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je vyjadrením základného práva domáhať sa súdnej ochrany. Tento článok Ústavy Slovenskej republiky je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky, príslušných na poskytovanie právnej ochrany, a tým aj "bránou" do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu. Zároveň v zmysle čl. 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa možno domáhať práv podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky len v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie vykonávajú, pričom však v súlade s čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky musí byť výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov v súlade s ústavou, a súčasne v zmysle čl. 154c ods. 1 ústavy majú príslušné medzinárodné zmluvy vrátane Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd (I. ÚS 22/03). 19. Ústavný súd Slovenskej republiky judikoval, že všeobecné súdy majú poskytovať v civilnom sporovom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov konania (§ 1 O.s.p.) Občianske súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie (§ 3 O.s.p.). Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam na ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu. Sám Občiansky súdny poriadok to vyjadruje tak, že umožňuje odmietnuť podanie podľa § 43 ods. 2 len vtedy, ak v konaní nemožno pre nedostatky podania pokračovať. Pokračovanie v konaní treba chápať ako možnosť súdu konať a rozhodovať bez zásadnejších prekážok, akými sú neodstrániteľné alebo neodstránené nedostatky podaní (mutatis mutandis I. ÚS 139/02). 20. Podstata prejednacej zásady v konaní súdu spočíva v tom, že procesná povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie vo veci samej (povinnosť tvrdenia), ako aj procesná povinnosť navrhovať dôkazy na preukázanie týchto tvrdených skutočností, je záležitosťou strán sporu. Každé podanie, ktoré je adresované súdu, musí spĺňať kritériá správnosti, úplnosti a zrozumiteľnosti. Základnou požiadavkou na formu a obsah podania je, aby podanie malo všeobecné aj osobitné náležitostí predpísané zákonom. Ak podanie nemá predpísané náležitosti, potom sa jeho správnosť, úplnosť a zrozumiteľnosť posudzuje podľa konkrétnych okolností veci, ktorej sa podanie týka. Pri týchto podaniach sa skúma predovšetkým úplnosť a zrozumiteľnosť ako vlastností písomného prejavu zameraného na určitý účel v súdnom konaní. 21. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. 22. Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. 23. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. 24. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny výkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený. 25. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým pravom. 26. Podľa § 80 písm. c/ O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. 27. Podľa § 46 ods. 1 Notárskeho poriadku, notári spisujú účastníkom na základe ich vyhlásenia notárske zápisnice o zmluvách, závetoch a iných právnych úkonoch. V notárskej zápisnici môže pokračovať notár, ktorý notársku zápisnicu spísal, alebo iný notár so sídlom na území Slovenskej republiky. Pokračovanie v notárskej zápisnici je súčasťou notárskej zápisnice. 28. Podľa § 56 ods. 1 zákona 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov (Notársky poriadok), na žiadosť účastníka notár osvedčuje skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv, alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne následky. Vydáva najmä osvedčenia a/ o správnosti odpisu alebo fotokópie listiny (vidimácia), b/ o pravosti podpisu na listine (legalizácia), c/ o tom, že bola predložená listina a kedy sa tak stalo, d/ o protestácii zmeniek, e/ o priebehu valných zhromaždení a zasadaní právnických osôb, f/ o tom, že je niekto nažive, g/ o vyhlásení o vydržaní, h/ o splnení podmienok ustanovených osobitným predpisom, i/ o iných skutočnostiach. 29. Podľa § 56 ods. 3 Notárskeho poriadku, o osvedčení iných skutočností, spíše notár notársku zápisnicu, pre ktorú platia primerane ustanovenia o notárskych zápisniciach o právnych úkonoch podľa § 46 až § 54. Z týchto notárskych zápisníc sa môžu vydávať osvedčené podpisy, pre ktoré platia primerane ustanovenia § 74 až § 79. Pojem notárska zápisnica je definovaný v zákone číslo 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v § 46 až 47 len opisným spôsobom, tak, že notári spisujú účastníkom na základe ich vyhlásenia notárske zápisnice o zmluvách, závetoch a iných právnych úkonoch a notárska zápisnica musí obsahovať okrem identifikačných údajov, týkajúcich sa notára a účastníkov obsah právneho úkonu a podpisy účastníkov. Takže na uzatvorenie notárskej zápisnice je potrebné, aby strany právneho úkonu, ktorí zamýšľajú urobiť formou notárskej zápisnice, tento právny úkon urobili pred notárom na základe svojho vyhlásenia, že ho robia formou notárskej zápisnice a musia spĺňať ďalšie zákonom požadované náležitosti, uvedené v § 47 Notárskeho poriadku (napr. spôsobilosť na práva a povinnosť účastníkov, ich podpisy atď.). 30. Právny úkon je zadefinovaný v § 34 Občianskeho zákonníka ako prejav vôle, smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne úkony s takýmto právnym úkonom spájajú. V praxi to znamená, že pod právnym úkonom sa rozumejú tie úkony účastníkov takéhoto úkonu, ktoré majú spôsobilosť privodiť vznik, zmenu alebo zánik v takomto právnom úkone uvedených práv a povinností účastníkov úkonu. Právnym úkonom sú všetky zmluvy medzi účastníkmi, ďalej dedenie alebo jednostranné právne úkony. Na existenciu právneho úkonu, ktorý sa robí formou notárskej zápisnice, vo väčšine prípadov sú potrebné dve strany -- a to veriteľ (oprávnený) a dlžník (povinný). Veriteľ má na základe právneho úkonu, robeného formou notárskej zápisnice, právo voči dlžníkovi a dlžník má naopak povinnosť voči veriteľovi. Najčastejšími právnymi úkonmi robenými formou notárskej zápisnice sú uznanie dlhu, prevod obchodného podielu v obchodnej spoločnosti, kúpna zmluva a pod. 31. Aj uvedená právna teória nasvedčuje správnosti postupu súdu prvej inštancie, ktorý žalobu zamietol s odôvodnením nevyhnutnosti naplnenia súčasne dvoch zákonných predpokladov, existencie právneho úkonu a danosti naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti takéhoto úkonu. Kľúčovým v uvedenom predmete je, že určenia neplatnosti právneho úkonu sa nemožno domáhať tam, kde predmetom určenia nie je právny úkon. Z už citovaných ustanovení Notárskeho poriadku vyplýva, že notárska zápisnica je len formou, ktorou sa právne úkony spisujú, resp. že právny úkon môže iba tvoriť obsah notárskej zápisnice, z čoho potom jednoznačne vyplýva, že určenia neplatnosti formy, resp. spôsobu spísania právneho úkonu sa domáhať nemožno. 32. V nadväznosti na uvedené sú potom námietky žalobcu o nedostatku písomného odôvodnenia neexistencie naliehavého právneho záujmu na takomto určení irelevantné, nakoľko ich odôvodňovanie by bolo pri daných záveroch nadbytočné. Rovnako nedôvodným je aj poukaz žalobcu na nedodržanie postupu podľa ust. § 43 ods. 1 O.s.p, podľa ktorého sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. V danom prípade by išlo o výzvu vymykajúcu sa z rámca hypotézy ust. § 5 ods. 1, 2 O.s.p., podľa ktorého súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom konaní poučenia o ich procesných právach a povinnostiach. Súdy povinnosť podľa odseku 1 nemajú, ak je účastník v občianskom súdnom konaní zastúpený advokátom. 33. Poučovacia povinnosť súdov principiálne zakotvená v ustanovení § 5 ods. 1 O.s.p. sa vzťahovala výlučne len na procesné práva a povinnosti účastníkov (strán) vyplývajúce pre nich z Občianskeho súdneho poriadku. Otázka voľby procesného nástroja, ktorý zvolil žalobca na ochranu alebo uplatnenie svojich práv a oprávnených nárokov, ako aj jeho obsah, t.j. vymedzenie čoho konkrétne sa bude v konaní domáhať, sú otázky, ktoré zasahujú do hmotného práva a preto sa na nich poučovacia povinnosť súdu nevzťahuje. Podaný návrh je totiž vždy vyjadrením predstáv žalobcu o jeho práve vyplývajúcom z hmotnoprávnej normy, rovnako ako záver súdu o tom, či môže takejto žalobe vyhovieť alebo nie, je výsledkom aplikácie hmotnoprávnej normy. Preto poučenie súdu nemôže reagovať na nevhodne zvolený procesný prostriedok, ktorý neobstojí z hľadiska hmotného práva, či omyl strany pri výbere spôsobu ochrany svojich práv, ktorý nepovedie k cieľu ňou sledovanému, ak inak možno na základe takejto žaloby konať a rozhodovať, hoci s negatívnym výsledkom pre stranu sporu tak, ako tomu bolo v prejednávanej veci ( rozhodnutie NS SR 5 Cdo 774/2015). 34. Ak by súdy poučili žalobcu ohľadne naformulovania správneho znenia petitu žaloby, a teda vymedzili inak predmet tohto konania, takéto poučenie by presiahlo poučovaciu povinnosť súdu podľa § 5 O.s.p. a bolo by v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania uznesenie NS SR 6 Cdo 125/2011). 35. Z judikatúry viažucej sa k poučovacej povinnosti súdu potom vyplýva jednoznačný záver, že poučenie súdu ohľadom žaloby o určenie neplatnosti notárskej zápisnice mohlo zahŕňať výlučne otázky procesného charakteru ako sú náležitosti, ktoré zákon pre podanie tohto druhu žaloby vyžaduje. Ak by súd v konaní poučil stranu sporu o tom, že notárska zápisnica nie je právnym úkonom, prekročil by tým rámec poučovacej povinnosti podľa § 5 O.s.p., nakoľko by tu išlo o poučenie o hmotnom práve žalobcu; pre uvedené dôvody nebol namieste ani nástroj upravený v § 43 O.s.p.. 36. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 37. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 38. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).