Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/212/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215223877 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1215223877.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobkyne: A. Q., T. J. XXX/X, B. G., zastúpenej advokátkou: JUDr. Soňa Markovičová, Kissová, so sídlom Námestie SNP 13, Bratislava, proti žalovanému: Car Towing a.s., so sídlom Záhradnícka 151, Bratislava, IČO: 44 655 606, o zaplatenie 99 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 17. februára 2016, č.k. 15C/409/2015-47, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom uložil súd prvej inštancie žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 99 eur, náhradu trov konania vo výške 16,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 100,34 eura. Vychádzal zo zistenia, že dňa 18.09.2015 o 11:00 hodine žalovaný z ulice P., T. odstránil motorové vozidlo žalobkyne. Dôvodom odstránenia vozidla bolo, že predmetné motorové vozidlo značky I. S., evidenčné číslo J.-XXXDH, J. M. stálo na zástavke MHD. Toho istého dňa žalobkyňa predmetné motorové vozidlo od žalovaného prevzala o 17:35 hodine, pričom mu na mieste v hotovosti uhradila sumu 99 eur. Takto ustálený skutkový stav veci po právnej stránke posúdil podľa § 3 ods. 2 veta prvá, § 3d ods. 5 písm. d) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), § 43 ods. 1 veta prvá a druhá, § 43 ods. 4,5 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a § 39, § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, a dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Poukázal na skutočnosť, že odtiahnutie motorového vozidla z pozemnej komunikácie je oprávnený vykonať iba správca cesty, ktorý pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci (správy), ktorý v plnom rozsahu nesie zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej, t.j. samotný odťah vozidla. Takéto oprávnenie ako orgán verejnej moci má buď obec sama, alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zariadená. Z ustanovenia § 3d zákona č. 135/1961 Zb. a z ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. nepochybne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo taxatívnym výpočtom určiť, kto je oprávnený vykonávať správu komunikácií a kto je správcom cesty s tým, že odtiahnutie je povinný vykonávať jedine správca cesty, t.j. že výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že jeho úmyslom bolo vylúčiť iné osoby, ktoré by sa podieľali na správe komunikácie, a ktoré by boli oprávnené odstrániť prekážku cestnej premávky, okrem právnickej osoby správcom na tento účel založenej alebo zriadenej. Na základe uvedeného konštatoval, že žalovaný nespĺňa zákonné podmienky pre výkon správy pozemných komunikácií, v danom prípade pre odstraňovanie vozidiel z pozemných komunikácií namiesto obce, resp. právnickej osoby zriadenej obcou alebo založenou obcou na účel správy pozemných komunikácií, a teda v danej veci odťah vozidla nebol vykonaný správcom komunikácie, ani subjektom na to oprávneným v zmysle § 40 ods. 1, 4 zákona č. 315/1996 Zb. v spojení s § 3d ods. 5 písm. d) zákona č. 135/1961 Zb. Žalovaný teda nebol v danom prípade oprávnený vykonať žiadny, ani technický odťah predmetného motorového vozidla a následne si za tento odťah vyúčtovať paušálnu náhradu 99 eur. V nadväznosti na argumentáciu žalovaného v spore poukázal na to, že vzhľadom na vyššie uvedené právne závery je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatnou i Koncesná zmluva na odťahovú službu Č.. X/XXXX uzavretá dňa 07.01.2014 s Dopravným podnikom Bratislava, akciová spoločnosť, keď táto bola uzavretá v rozpore so zákonom, a preto suma vo výške 99 eur vyplatená žalovanému žalobkyňou na základe neplatnej zmluvy predstavuje bezdôvodné obohatenie, ktoré je žalovaný povinný žalobkyni vydať. Z uvedených dôvodov podanej žalobe v celkom rozsahu vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania, pozostávajúcu z náhrady za zaplatený súdny poplatok za návrh v sume 16,50 eur a náhrady trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, písomné vyjadrenie v spore, účasť na pojednávaní dňa 17.02.2016) podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z, spolu v sume 100,34 eura. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie dôvodiac, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nestotožnil sa so závermi súdu prvej inštancie, ktorý vychádzal z toho, že v danom prípade motorové vozidlo žalobkyne nebolo odstránené správcom komunikácie, resp. subjektom, ktorý by bol na tento zásah do práv žalobkyne oprávnený, a preto je zmluvu, ktorú uzavrel s Dopravným podnikom Bratislava, a.s. potrebné považovať za neplatný právny úkon, lebo správca ňou v rozpore so zákonom previedol na neho časť právomoci verejnej správy. Poukázal na to, že pri výkone činnosti odťahovania motorových vozidiel spolupracuje s E. H.B. U. E. J. S., ktorá je zároveň správcom komunikácie (t.j. spoločnosťou DPB) poverená rozhodovať o odstránení motorových vozidiel v súlade s § 43 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. To sa stalo aj v prípade odtiahnutia motorového vozidla žalobkyne, keď o odťahu predmetného motorového vozidla rozhodol príslušník Mestskej polície hlavného mesta Slovenskej republiky, a on na základe tohto rozhodnutia oprávneného orgánu len vykonal samotný odťah vozidla. Zdôraznil, že odstraňovanie motorových vozidiel upravených v § 43 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke je špecifickým výkonom oprávnení správcu komunikácie a nie je preto namieste tvrdenie, že v súvislosti s výkonom odťahu motorových vozidiel nie je prípustné aby vznikali aj súkromnoprávne vzťahy, v konkrétnom prípade vzťahy kde podnikateľský subjekt zabezpečuje samotný technický výkon odstránenia motorového vozidla, nie rozhodovanie o jeho odstránení. V tejto súvislosti poukázal na to, že nie je akceptovateľný taký výklad právnych predpisov, ktorý by zamedzil orgánom verejnej správy vstupovať do súkromnoprávnych zmluvných vzťahov s podnikateľskými subjektmí na zabezpečenie výkonu určitých činnosti, ktoré si daný subjekt nie je schopný zabezpečiť sám, resp. ich zabezpečenie by bolo neefektívne, resp. spojené s vysokými nákladmi, ako je to i v danom prípade. Konštatoval, že postupoval v súlade so zákonom a v rámci Zmluvy s DPB v žiadnom prípade nedošlo k preneseniu právomoci na súkromnoprávny subjekt, keďže ale DPB len vykonával povinnosti, ktoré mu ako správcovi komunikácie ukladá zákon prostredníctvom dodávateľa, ktorý je na výkon odťahovej služby technicky i personálne vybavený. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudky Krajského súdu v Trnave zo dňa 11.06.2013 č.k. 9Co/150/2012-77, Krajského súdu v Bratislave zo dňa 02.10.2012 č.k. 14Co/200/2011-49, Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.04.2001, č. k.15Co/392/2010, Krajského súdu vo Bratislave sp. zn. 15Co/40/2009 a 15Co/234/2009, v ktorých sú riešené skutkovo podobné prípady a súdy vyslovili právny názor odlišný od právneho názoru súdu prvej inštancie. V danom prípade teda nejde o bezdôvodné obohatenie, keďže žalobkyňou uhradená suma predstavuje náhradu nákladov spojených s odstránením prekážky cestnej premávky v súlade s ust. § 43 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, ktorú je žalobkyňa ako prevádzkovateľ odtiahnutého motorového vozidla povinná uhradiť správcovi komunikácie, a teda plnenie žalobkyne nebolo plnením bez právneho dôvodu, nakoľko v súlade s bodom 1 článku VI Zmluvy uzavretej medzi ním a Dopravným podnikom Bratislava, a.s., je oprávneným subjektom inkasovať náklady, ktoré v súvislosti s realizáciu odťahu vznikli, určené v súlade so zmluvou v sume 99 eur. Žiadal preto podanému odvolaniu vyhovieť. 3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, keď sa nestotožnila s argumentáciou a námietkami žalovaného v odvolaní, ktoré označila za nedôvodné a zavádzajúce. Poukázala na to, že v zmysle ustálenej judikatúry (rozsudok NS SR, sp. zn. 3Cdo 70/2003, Nález ÚS SR sp. zn. III ÚS 300/07) odstránenie vozidla z miestnej komunikácie je oprávnená vykonať len obec sama (správca komunikácie), alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená. Odstránenie vozidla bez súhlasu prevádzkovateľa je vážnym zásahom do vlastníckych práv, ktoré je prípustné len na základe zákona. Ustanovenie § 40 Zákona o premávke na pozemných komunikáciách spadá do oblasti verejného (správneho práva), a preto nevznikajú v súvislosti so správou týchto komunikácií súkromnoprávne, ale verejnoprávne vzťahy. Odstránenie vozidla nie je súkromnoprávnym aktom, pri ktorom by prichádzalo do úvahy zastúpenie podnikateľským subjektom, alebo zmluvné poverenie, v zmysle ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť v oblasti verejnoprávnych vzťahov. Správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci (správy), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej (čo sa týka samotného výkonu odtiahnutia vozidla). Takéto oprávnenie, vzhľadom na povahu vzťahu, v rámci ktorého má k nemu dôjsť, je preto oprávnená vykonať buď len obec sama alebo právnická osoba ňou pre tento účel založená alebo zriadená. Žalovaný preto nebol oprávnený vykonať odťah jej motorového vozidla, keďže nie je správcom komunikácie, ani právnickou osobou na tento účel správcom zriadenou. Pokiaľ žalovaný deklaruje právo výkonu odťahu na základe Koncesnej zmluvy Č.. X/XXXX zo dňa 07.01.2014 medzi ním a Dopravným podnikom Bratislava, daná zmluva je v rozpore so zákonom č. 135/1961 Zb. a teda je možné ju považovať za neplatnú pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho došlo z jej strany k plneniu na základe neplatného úkonu, ktorého výsledkom je bezdôvodné obohatenie žalovaného. V súvislosti s argumentáciou žalovaného, ktorý sa odvoláva na skutočnosť, že pri odťahu vozidla spolupracuje s Mestskou políciou, poukázala na to, že príslušníka mestskej polície nie je možné považovať za orgán oprávnený v mene mestskej časti ako správcu komunikácie rozhodnúť o odstránení vozidiel z miestnych komunikácií. Napokon, v nadväznosti na argumentáciu žalovaného Nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. III ÚS 300/2007 zo dňa 14.2.2008, poukázala na to, že Ústavný súd v danej veci rozhodol, že právo navrhovateľa na spravodlivé konania podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Co 486/05-69 z 273.2007 porušené rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, avšak iba pre nedostatočné odôvodnenie jeho rozhodnutia, a preto je tento nález v predmetnom spore právne irelevantný. Pokiaľ žalovaný poukazuje na rozsudky vydané Krajským súdom v Trnave a Krajským súdom v Bratislave, v ktorých mal byť vyslovený iný právny názor, ako vyjadril súd prvej inštancie, tieto nie sú k dispozícii na stránkach súdov, ktoré ich vydali a tým pádom nie je možné sa so skutkovými okolnosťami daných sporov oboznámiť, pričom ani samotný žalovaný neuviedol v čom príslušné súdy vyslovili iný právny názor, a preto ich taktiež považuje za bezpredmetné. 4. Odvolací súd prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 5. V posudzovanej veci vykonal súd prvej inštancie všetko dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáha vydania bezdôvodného obohatenia získaného žalovaným plnením bez právneho dôvodu na základe neoprávnene a na základe neplatne uzavretej zmluvy vykonaného odťahu jej motorového vozidla žalovaným, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uvádzal žalovaný na svoju obranu (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, že v danej veci sa žalovaný na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil, keď plnenie poskytnuté vo výške 99 eur predstavuje plnenie bez právneho dôvodu, nakoľko žalovaný; ktorý nie je obcou, správcom komunikácie ani právnickou osobou na odťah vozidiel obcou založenou alebo zriadenou; nebol oprávnený vykonať ani technicky zabezpečiť odťah motorového vozidla žalobkyne, a pre rozpor so zákonom je absolútne neplatným právnym úkonom i Koncesná zmluva na odťahovú službu Č.. X/XXXX uzavretá dňa 07.01.2014 medzi žalovaným a Dopravným podnikom Bratislava, akciová spoločnosť, pričom na vec aplikoval i zodpovedajúce ustanovenia § 3 ods. 2 veta prvá, § 3d ods. 5 písm. d) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), § 43 ods. 1 veta prvá a druhá, § 43 ods. 4,5 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a § 39, § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, a svoje dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel aj dostatočne vysvetlil, pričom sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán a dôsledne posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok súvisiacich s predmetom konania, a preto je odôvodnenie jeho rozhodnutia presvedčivé. Obsah odvolania žalovaného nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska ním uvádzaných tvrdení v podanom odvolaní (odvolacích dôvodov), keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli spochybniť správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. 6. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný nespĺňa zákonné podmienky pre výkon správy pozemných komunikácií, a teda ani pre odstraňovanie vozidiel z pozemných komunikácií namiesto obce, resp. právnickej osoby zriadenej alebo založenou obcou na účel správy pozemných komunikácií. Preto, keď odťah vozidla žalobkyne nebol vykonaný správcom komunikácie, ani subjektom na to oprávneným v zmysle § 40 ods. 1, 4 zákona č. 315/1996 Zb. v spojení s § 3d ods. 5 písm. d) zákona č. 135/1961 Zb, a v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná i Koncesná zmluva na odťahovú službu č. 1/2014 uzavretá dňa 07.01.2014 medzi žalovaným a Dopravným podnikom Bratislava, a.s., žalovaný plnením bez právneho dôvodu získal na úkor žalobkyne bezdôvodné obohatenie vo výške 99 eur, ktoré je povinný vydať. Správne potom prvoinštančný súd postupoval, keď z uvedených dôvodov podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel. 7. Argumentáciu žalovaného v odvolaní, ktorý namietal, že bol oprávnený na základe Koncesnej zmluvy na odťahovú službu Č.. X/XXXX zabezpečiť technickú realizáciu odťahu motorového vozidla žalovanej, o ktorom rozhodol príslušník Mestskej polície Hlavného mesta SR Bratislavy, a úhradou sumy 99 eur zo strany žalobkyne tak nedošlo u neho k vzniku bezdôvodného obohatenia, keď išlo iba o úhradu nákladov zrealizovaného odťahu na základe Koncesnej zmluvy Č.. X/XXXX, ktoré bola žalobkyňa povinná zaplatiť, považuje odvolací súd za nedôvodnú. Z ustálenej judikatúry (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 70/2003), s ktorej závermi sa stotožňuje i odvolací súd, totiž vyplýva, že správca miestnej komunikácie [§ 3d ods. 5 písm. c/ zákona č. 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov] pri odstraňovaní vozidla z komunikácie vystupuje ako orgán verejnej moci (správy) a nemôže právomoci správcu komunikácie zmluvne previesť na iný podnikateľský subjekt, a to ani po stránke technickej (čo sa týka zabezpečenia samého výkonu odstránenia vozidla), a preto odstrániť vozidlo z miestnej komunikácie je oprávnená vykonať buď len obec sama (správca komunikácie), alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená. Pokiaľ žalovaný v tejto súvislosti poukazoval na Nález Ústavného súdu SR vo veci sp. zn. III ÚS 300/2007, odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že z tohto nálezu; ako správne argumentuje aj žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu; oprávnenie preniesť hoci len technickú časť odťahu na (od obce) nezávislú právnickú osobu nevyplýva. Napokon, pokiaľ ide o žalovaným odkazované rozhodnutia Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Bratislave v ním označených sporoch, ich závermi odvolací súd v tomto konaní nie je viazaný. Naviac, pokiaľ aj v označených sporoch dospeli súdy k iných záverom, vzhľadom na vyššie citovanú ustálenú judikatúru tieto nemožno považovať za udržateľné. 8. S ohľadom na uvedené možno zhrnúť, že súd prvej inštancie sa v rámci predmetného konania správne vysporiadal s otázkou splnenia predpokladov pre vznik nároku žalobkyne proti žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 99 eur s príslušenstvom, so zreteľom na všetky relevantné skutočnosti a po dôkladnej úvahe vydal svoje rozhodnutie v súlade s platnou právnou úpravou. Súdu prvej inštancie tak nemožno vytknúť žiadne pochybenie pri právnom posúdení danej veci, a preto; keď svojim postupom ani neodňal žalovanému možnosť konať pred súdom; je rozsudok súdu prvej inštancie, z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a ich obsahového vymedzenia, správny. 9. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel, ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, a v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich náhrade rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 11. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).