Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/168/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215225023 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1215225023.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Valérie Kleinovej v právnej veci žalobcu: A. Š., T. XX/B, Bratislava, zastúpeného advokátom JUDr. Rastislavom Posluchom, Jakubovo nám 1, Bratislava, proti žalovanej: Wüstenrot poisťovňa, a.s., Karadžičova 17, Bratislava, o zaplatenie 9.060,65 eura s prísl., na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 67C/117/2015-165, zo dňa 18.3.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 9.060,65 eura spolu s úrokom z omeškania 5,5 % ročne z dlžnej sumy od 18.9.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia 944,62 eura; žalovanej uložil povinnosť zaplatiť štátu súdny poplatok za návrh 543,50 eura. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobu doručenou na súde 4.11.2015 domáhal voči žalovanej zaplatenia 9.060,65 eura spolu s úrokom z omeškania 5,5 % ročne z dlžnej sumy od 18.9.2013 do zaplatenia titulom nároku na poistné plnenie; na tom skutkovom základe, že 12.11.2001 podpísal Ing. A. Š. ako poistený návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy pre žalovanú, okrem iného aj na poistenie pre prípad úmrtia, so začiatkom poistenia od 1.12.2001, s poistnou dobou 21 rokov. Na podklade návrhu na uzatvorenie poistenej zmluvy žalovaná návrh akceptovala vydaním poistky č. XXX/XXXXXX- X, čím došlo k uzavretiu poistnej zmluvy (ďalej spolu len „poistná zmluva“). V zmysle poistky sa žalovaná okrem iných poistných plnení zaviazala k poistnému plneniu kryjúcemu poistné riziko úmrtia vo výške 18.121,31 eura. Poistený sa zároveň so žalovanou podľa § 817 ods. 1 Občianskeho zákonníka dohodol, že v prípade jeho smrti, vzniká právo na poistné plnenie pre oprávnené osoby a to žalobcu s určeným podielom 50 % a U. P. s určeným podielom 50 %. Dňa 7.11.2012 došlo k poistnej udalosti (úmrtiu poisteného); v zmysle prehliadky mŕtveho z 7.11.2012 bol prehliadajúcim lekárom ako príčina smrti poisteného určený „akútny infarkt myokardu.“ Žalovaná poistné plnenie, ku ktorému sa zaviazala poistnou zmluvou napriek niekoľkým výzvam žalobcu neplnila. 3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu, výsluchom žalobcu, prednesom povereného zástupcu žalovanej a oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise. Na základe vykonaného dokazovania zistil, že 12.11.2001 bola medzi poisteným Ing. A. Š. a žalovanou uzavretá poistná zmluva. Poistenie bolo s ochranou pred infláciou pre prípad dožitia a úmrtia dojednané na 18.121,31 eura, s tým, že oprávnenými osobami v prípade smrti sú syn A. Š. (žalobca), 50 % a U. P., družka, 50 %. Skutočnosť, že poistený 7.11.2012 zomrel, zistil súd prvej inštancie z obsahu úmrtného listu Matričného úradu Bratislave - Staré mesto z 9.11.2012. Vychádzajúc z obsahu listu o prehliadke mŕtveho z 8.11.2012 a potvrdenia lekára MUDr. Z. Y. z ústavu súdneho lekárstva uviedol, že príčinou smrti poisteného bol akútny infarkt myokardu. Z obsahu lekárskej správy z 30.11.2012 vystavenej MUDr. S. F., všeobecným lekárom pre dospelých vyplynulo, že poistený bol v roku 1997 liečený na syndróm závislosti od alkoholu. Listom z 18.9.2013 adresovaným právnemu zástupcovi žalobcu a druhej oprávnenej osobe (U. P.Á.) sa žalovaná dovolala relatívnej neplatnosti poistnej zmluvy uzavretej s poisteným s poukazom na § 49a a 40a Občianskeho zákonníka. Relatívnej neplatnosti sa domáhala z dôvodu, že poistený pri uzatváraní poistnej zmluvy uviedol nepravdivé informácie o svojom zdravotnom stave a odpovedal vedome nepravdivo, keď v jej dotazníku neuviedol že v minulosti trpel syndrómom závislosti od alkoholu a podstúpil protialkoholickú liečbu, čím bola pri uzatváraní poistnej zmluvy uvedená do omylu, pretože keby bol poistený odpovedal na všetky otázky pravdivo, poisťovňa by návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy neprijala a poistnú zmluvu by neuzavrela. 4. Súd prvej inštancie s poukazom na § 788 ods. 1, § 790 písm. b), § 791 ods. 2 veta prvá, § 793 ods. 1, § 797 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 798, § 802 ods. 1, ods. 2, § 817 ods. 1 veta prvá, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ako aj s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. V konaní nebolo sporné, že poistený zomrel na akútne zlyhanie srdca, že žalobca je osobou oprávnenou na vyplatenie 50 % poistného plnenia a výška poistného plnenia v prípade žalobcu zodpovedá 9.060,65 eura. Spornou bola otázka, či žalovaná je oprávnená odmietnuť vyplatiť žalobcovi poistné plnenie dovolaním sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu predmetnej poistnej zmluvy s poukazom na skutočnosť, že poistený ju pri uzatváraní poistnej zmluvy uviedol do omylu uvedením vedome nepravdivej informácie, ktorá sa týkala posúdenia poistného rizika, pričom nepravdivá informácia bola pre uzavretej poistnej zmluvy podstatná a ide o takú podstatnú informáciu, pre ktorú by zmluvu neuzavrela. 5. Súd prvej inštancie v nadväznosti na uvedené uviedol, že informačná povinnosť poistníka vyplýva z § 793 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je jeho základnou povinnosťou. Obsahom informačnej povinnosti zakotvenej v § 793 ods. 1 Občianskeho zákonníka je pravdivo a úplne opísať rozsah poistného rizika, ktoré má byť predmetom poistnej zmluvy. Jej zmyslom je umožniť poistiteľovi, aby sa rozhodol, či dané riziko je pre neho prijateľné, ak áno, aby ho mohol oceniť a správne určiť výšku poistného. Otázky poistiteľa pri uzatváraní poistnej zmluvy smerujú k zisteniu objektívne existujúcich skutočností, ktoré sú podstatné buď pre vznik poistenia, alebo aspoň pre určenie výšky poistného. Ustanovenie § 793 ods. 1 Občianskeho zákonníka má význam najmä v poistení osôb (životnom poistení), pri ktorom sa otázky poistiteľa dotýkajú zdravotného stavu fyzickej osoby, na život alebo zdravie, ktorej sa má poistenie vzťahovať; význam otázok na zdravotný stav je dôležitý aj z toho dôvodu, že poistiteľ sa rozhodne, či sa bude zdravotný stav fyzickej osoby skúmať ďalej, alebo či fyzická osoba môže byť bez ďalšieho poistená. V prejednávanej veci poistený vyplnil dotazník, ktorý bol súčasťou návrhu na uzavretie poistnej zmluvy, v ktorom neuviedol pre žalovanú podstatnú skutočnosť a to, že trpel na syndróm závislosti od alkoholu a v roku 1997 absolvoval protialkoholické liečenie. 6. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti ozrejmil, že s uvedením vedome nepravdivých alebo vedome neúplných odpovedí osoby, ktorá uzatvára s poistiteľom poistnú zmluvu na otázky poistiteľa, zákon spája tri druhy sankcií a to zníženie poistného plnenia (§ 798 Občianskeho zákonníka), odstúpenie od poistnej zmluvy (§ 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a odmietnutie poistného plnenia (§ 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 798 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy v prípade, ak by poistiteľ pri vedome nepravdivých alebo neúplných odpovediach poistníka zmluvu síce uzavrel, avšak na základe jeho odpovedí by určil v poistnej zmluve nižšie poistné. Použitie § 798 Občianskeho zákonníka zo strany poisťovne je možné v prípade, ak už došlo ku vzniku poistnej udalosti, teda ku vzniku povinnosti poisťovne plniť. Použitie § 802 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy vtedy, ak by poistiteľ pri vedome nepravdivých alebo neúplných odpovediach osoby, s ktorou uzatvára poistnú zmluvu, poistnú zmluvu vôbec neuzavrel. V takýchto prípadoch Občiansky zákonník v § 802 ods. 1 upravuje možnosť poistiteľa odstúpiť od zmluvy, čím sa poistná zmluva zrušuje ex tunc (od začiatku) alebo poistiteľ má právo podľa § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka odmietnuť poistné plnenie, čím poistenie zanikne. V nadväznosti na uvedené vyložil, že právo poistiteľa odstúpiť od zmluvy podľa § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka viaže tento zákon na splnenie nasledovných predpokladov: poistník (poistený) vedome porušil svoju povinnosť pravdivo a úplne odpovedať na písomné otázky poistiteľa (§ 793 Občianskeho zákonníka), poistiteľ by v prípade uvedenia pravdivých a úplných informácií poistnú zmluvu s poistníkom vôbec neuzavrel, poistiteľ sa o skutočnosti podstatnej pre uzavretie zmluvy dozvedel po uzavretí poistnej zmluvy, ale ešte pred vznikom poistnej udalosti a svoje právo odstúpiť od poistnej zmluvy uplatnil do troch mesiacov do dňa, keď túto skutočnosť zistil. Ďalej ozrejmil, že právo poistiteľa odmietnuť poistné plnenie podľa § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka viaže zákon na splnenie nasledovných predpokladov: poistník (poistený) vedome porušil svoju povinnosť pravdivo a úplne odpovedať na písomné otázky poistiteľa (§ 793 Občianskeho zákonníka), poistiteľ sa o porušení uvedenej povinnosti poistníka dozvedel až po vzniku poistnej udalosti, príčinou vzniku poistnej udalosti je skutočnosť, ktorú pri dojednávaní poistenia nemohol poistiteľ zistiť pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede poistníka, resp. poisteného, príčinou vzniku poistnej udalosti bola tak závažná skutočnosť, ktorá bola pre uzavretie poistnej zmluvy podstatná; odmietnutím poistného plnenia poistenie zanikne. 7. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že ustanovenia pätnástej hlavy Občianskeho zákonníka upravujúce poistné zmluvy sú vo vzťahu k všeobecnej úprave záväzkových a iných vzťahov upravených Občianskym zákonníkom osobitnými ustanoveniami, čo znamená, že zo všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka možno vychádzať len vtedy, ak ustanovenia Občianskeho zákonníka o poistných zmluvách neobsahujú osobitnú právu úpravu. Zdôraznil, že § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka obsahuje špeciálnu právnu úpravu pre konkrétny prípad porušenia povinnosti stanovenej v § 793 Občianskeho zákonníka, preto neprichádza do úvahy použitie všeobecných ustanovení § 40a a § 49a Občianskeho zákonníka. Uvedené platí aj z dôvodu, že v prípade ak je poistnou udalosťou smrť poisteného, poistnou udalosťou (smrťou poisteného) vzniká povinnosť poisťovne plniť (vyplatiť poistné plnenie) oprávneným osobám. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu znamená odmietnutie poisťovne plniť, teda vyplatiť poistné plnenie oprávneným osobám. Odmietnuť poistné plnenie z dôvodov, keď poisťovateľ bol pri uzatváraní poistnej zmluvy uvedený do omylu v dôsledku vedomého porušenia informačnej povinnosti poistníka upravenej v § 793 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď zároveň pri pravdivom a úplnom zodpovedaní otázok by poistnú zmluvu s poistníkom pre vysokú rizikovosť neuzavrel, je možné iba za podmienok stanovených v § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ku ktorých naplneniu je však potrebné, aby príčinou vzniku poistnej udalosti bola práve tá závažná skutočnosť, ktorá bola pre uzavretie poistnej zmluvy pre poistiteľa podstatná. S poukazom na uvedené uzavrel, že v prejednávanej veci nie je možné dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu (predmetnej poistnej zmluvy), nakoľko na daný prípad je potrebné aplikovať § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý je vo vzťahu k § 49a Občianskeho zákonníka ustanovením osobitným. Vzhľadom na tieto závery konštatoval, že žalovaná sa s plnením peňažného záväzku dostala do omeškania, preto ju tiež zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania 5,5 % ročne z dlžnej sumy, ktorý si žalobca uplatnil v súlade so zákonom. Podľa vyjadrenia žalovanej ukončila šetrenie bezprostredne potom, ako jej bola doručená lekárska správa o úmrtí z 30.11.2012, pričom povinnosť vyplatiť poistné plnenie žalobcovi jej vznikla v lehote 15 dní od ukončenia šetrenia; žalobca si však uplatnil úrok z omeškania až od 18.9.2013; 8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi proti neúspešnej žalovanej priznal v podrobnej špecifikácii trovy právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby spolu 787,18 eura + 20 % DPH, t.j. 944,16 eura. O povinnosti žalovanej zaplatiť štátu súdny poplatok 543,50 eura rozhodol podľa § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb., nakoľko žalobcovi bol priznaný nárok na právnu pomoc podľa osobitného predpisu, ktoré rozhodnutie má účinky oslobodenia od súdnych poplatkov (§ 138 ods. 4 O.s.p.), zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku za návrh žalovanú. 9. Proti rozsudku podala žalovaná odvolanie a žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť. Vychádzala z toho, že právo dovolať sa neplatnosti právneho úkonu podľa § 49a Občianskeho zákonníka a právo odmietnuť plnenie z poistnej zmluvy podľa § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú dva rôzne právne inštitúty a sú založené na rozdielnych zásadách a predpokladoch; sú to právne inštitúty, ktoré na seba navzájom nenadväzujú, nepodmieňujú sa a nevylučujú sa. Zo žiadnych zákonných ustanovení nemožnosť aplikácie § 49a Občianskeho zákonníka nevyplýva; § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je možné v žiadnom smere stotožniť s § 49a Občianskeho zákonníka, ide o účinkami ako aj cieľom o rozdielne ustanovenia. Mala za to, že na zistený skutkový stav nie je ani možné aplikovať § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože rieši možnosť odmietnuť plnenie z poistnej zmluvy za situácie kumulatívneho splnenia podmienok a to príčinou poistnej udalosti je skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede poistiteľ nemohol zistiť pri dojednávaní poistenia a táto skutočnosť bola pre uzavretie poistnej zmluvy podstatná. Príčinou poistnej udalosti (smrti poisteného) však nie sú ňou uvádzané skutočnosti (podstatou jej vyjadrenia vedome nepravdivo uvedené skutočnosti, že poistený v minulosti trpel syndrómom závislosti od alkoholu a podstúpil protialkoholickú liečbu), a preto aplikácia tohto ustanovenia nepripadá do úvahy. Taktiež uviedla, že vzhľadom na skutkové okolnosti prípadu, a síce jej vedomosť o dôvode, pre ktorý by zmluvu neuzavrela, až po smrti poistníka, nemohla postupovať podľa § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka a od poistnej zmluvy odstúpiť; už smrťou poisteného došlo k zániku poistného vzťahu. Z tohto dôvodu nemohla pri zaniknutom záväzkovom vzťahu pristúpiť k úkonu, ktorý má zásadne za cieľ a následok zánik poistenia. Aj keby dospela k záveru o špecialite § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k § 40a a § 49a Občianskeho zákonníka, nemožnosťou aplikácie špeciálnej právnej úpravy a to § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka, mohla postupovať podľa jediného možného zákonného ustanovenia vzťahujúceho sa na skutkové okolnosti prípadu, ktorým je úprava v zmysle § 40a a 49a Občianskeho zákonníka. Z pohľadu princípu kontradiktórnosti konania považovala za dôležité uviesť, že fakticita a platnosť jej úkonu nebola žalobcom žiadnym spôsobom spochybnená. Napokon namietala, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní neriadil § 157 ods. 2 O.s.p., nezohľadnil zaužívanú judikatúru, pričom svoj myšlienkový postup v odôvodnení nevysvetlil, čo napadnutý rozsudok robí nepreskúmateľným a nepresvedčivým. Súd prvej inštancie svoj myšlienkový postup v otázke, prečo po poistnej udalosti poisťovňa nie je oprávnená od poistnej zmluvy odstúpiť zdôvodnil len tým, že zákon možnosť odstúpenia viaže do okamihu vzniku poistnej udalosti. Nakoľko však zákonné ustanovenia časový okamih nestanovujú, považovala takéto odôvodnenie bez ďalších relevantných úvah za nedostatočné. 10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že súd prvej inštancie jednoznačne a jasne vyjadril názor, že všeobecná úprava záväzkových vzťahov Občianskeho zákonníka v danom prípade je bezpredmetná a na daný právny vzťah je možné aplikovať len § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t.j. špeciálnu úpravu. Napadnutý rozsudok považoval za komplexný, jasný a zrozumiteľný, dodržiavajúc všetky zákonné formálne i obsahové kritériá v zmysle O.s.p. Podotkol, že súd nie je povinný rozoberať každý predložený argument strany, čo nijakým spôsobom neporušuje právo na spravodlivý proces a nepredstavuje vadu konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ďalej uviedol, že prípady relatívnej neplatnosti právneho úkonu sú taxatívne vypočítané v § 40 a § 775 Občianskeho zákonníka a tento výpočet nemožno analogicky rozširovať na ďalšie prípady (R 50/1985). Mal za to, že keby zákonodarca mienil poskytnúť ochranu poistiteľovi aj v takomto konkrétnom prípade, rozšíril by taxatívne vymedzenie prípadov relatívnej neplatnosti aj o poistné zmluvy alebo by upravil konkrétny prípad v osobitnej časti Občianskeho zákonníka, kde sa venuje porušeniam § 793 Občianskeho zákonníka. Napokon podotkol, že otázku neúplného vyplnenia Dotazníka o zdravotnom stave poisteného považuje za právne irelevantnú; nebola splnená ani jedna zo zákonných podmienok možnosti odmietnuť plnenie v zmysle § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Odmietnuť plnenie je podmienené tým, že poistiteľ sa až po poistnej udalosti dozvie, že príčinou poistnej udalosti je skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri dojednávaní poistenia a ktorá bola podstatná pre uzavretie zmluvy. Vzhľadom na to, že príčinou poistnej udalosti (smrti poisteného) bol infarkt myokardu a túto skutočnosť nebolo možné poznať a ani ju predpokladať, použitie uvedeného ustanovenia v prospech žalobcu sa rovnako vylučuje. 11. Žalovaná vo svojom stanovisku k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu zopakovala, že napadnutý rozsudok považuje za nepreskúmateľný a nepresvedčivý. Zopakovala svoju argumentáciu, že je nepochybné, že právo dovolať sa neplatnosti právneho úkonu podľa § 49a Občianskeho zákonníka a právo odmietnuť plnenie z poistnej zmluvy podľa § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú dva rôzne právne inštitúty; navzájom na seba nenadväzujú, nepodmieňujú sa a nevylučujú sa. Opätovne poukázala na nemožnosť aplikácie § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka a takisto opakovane uviedla, že vzhľadom na nemožnosť postupu podľa § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka mohla postupovať podľa jediného možného zákonného ustanovenia vzťahujúceho sa na skutkové okolnosti prípadu, ktorým je úprava v zmysle § 40a a § 49 Občianskeho zákonníka; fakticita a platnosť jej úkonu nebola žalobcom žiadnym spôsobom spochybnená. 12. O odvolaní žalovanej proti napadnutému rozsudku odvolací súd rozhodoval po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a to s poukazom na § 470 ods. 1 C.s.p. v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 13. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil 25.5.2017 (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 3 C.s.p.). 14. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p.). 15. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným. 16. Podľa § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa poistiteľ dozvie až po poistnej udalosti, že jej príčinou je skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri dojednávaní poistenia a ktorá pre uzavretie poistnej zmluvy bola podstatná, je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy odmietnuť; odmietnutím plnenia poistenie zanikne. 17. V predmetnej veci sa žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia 9.060,65 eura spolu s úrokom z omeškania 5,5 % ročne z dlžnej sumy od 18.9.2013 do zaplatenia titulom nároku na poistné plnenie z dôvodu, že Ing. A. Š. ako poistený uzavrel so žalovanou poistnú zmluvu, kde sa okrem iného poistil aj pre prípad úmrtia. K poistnej udalosti (úmrtiu poisteného) došlo 7.11.2012. V zmysle prehliadky mŕtveho z 7.11.2012 bol ako príčina smrti poisteného určený „akútny infarkt myokardu“. Žalovaná sa okrem iných poistných plnení zaviazala k poistnému plneniu kryjúcemu poistné riziko úmrtia vo výške 18.121,31 eura; oprávnenými osobami z tohto plnenia sa stali U. P. (družka poisteného) v pomere 50 % a žalobca v pomere 50 %. Žalovaná odmietnutie plnenia zdôvodnila tým, že poistený pri uzatváraní predmetnej poistnej zmluvy odpovedal o svojom zdravotnom stave vedome nepravdivo, keď neuviedol, že v minulosti trpel syndrómom závislosti od alkoholu a podstúpil protialkoholickú liečbu. Žalovaná sa v uvedenom kontexte dovolávala relatívnej neplatnosti predmetnej poistnej zmluvy podľa § 49a v spojení s § 40a Občianskeho zákonníka s tým, že v prípade pravdivo zodpovedaných otázok by predmetnú poistnú zmluvu s poisteným neuzatvorila. 18. Na zdôraznenie správnosti záverov prijatých súdom prvej inštancie v nadväznosti na odvolacie námietky žalovanej odvolací súd uvádza, že dovolanie sa relatívnej neplatnosti zmluvy o poistení žalovanou podľa § 49a v spojení s § 40a Občianskeho zákonníka nebolo v posudzovanej veci možné; ustanovenia zakotvené v pätnástej hlave Občianskeho zákonníka upravujúce poistné zmluvy predstavujú k všeobecným ustanoveniam prvej časti Občianskeho zákonníka špeciálnu právnu úpravu. V zmysle všeobecnej právnej zásady lex specialis derogat legi generali sa špeciálna právna úprava aplikuje pred všeobecnou právnou úpravou; v predmetnej veci sa preto prioritne aplikuje § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka (špeciálne ustanovenie) pred § 49a Občianskeho zákonníka (všeobecné ustanovenie). Hypotézou § 49a Občianskeho zákonníka (predpokladom jeho aplikácie) je omyl vychádzajúci zo skutočnosti, ktorá je pre uskutočnenie právneho úkonu rozhodujúca (omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným) a kumulatívne splnená jedna z podmienok a) osoba, ktorej bol právny úkon určený omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť, alebo b) osoba vyvolala omyl úmyselne. Hypotézou § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka je skutočnosť, ktorú pri dojednávaní poistenia nemohol poistiteľ zistiť pre nepravdivé alebo neúplné odpovede, pričom bola pre uzavretie poistnej zmluvy podstatná (inými slovami omyl vychádzajúci zo skutočnosti, ktorá je pre uskutočnenie právneho úkonu rozhodujúca). Pre aplikáciu uvedeného ustanovenia musí subjekt uviesť tieto nepravdivé alebo neúplné odpovede pri dojednávaní poistnej zmluvy vedome (omyl bol vyvolaný úmyselne, prípadne išlo o vedomú nedbanlivosť); napokon uvedená skutočnosť musí byť príčinou vzniku poistnej udalosti a poistiteľ sa o tejto skutočnosti dozvedel po vzniku poistnej udalosti. Z uvedeného je zrejmé, že ustanovenia § 49a a § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka svojou podstatou upravujú situáciu, kedy je právny úkon zaťažený omylom; § 49a Občianskeho zákonníka upravuje túto situáciu všeobecne pre všetky súkromnoprávne vzťahy, a § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka je naopak špecifickým, detailnejším ustanovením upravujúcim kategóriu poistných zmlúv. Prednostne sa preto aplikuje § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako špeciálne ustanovenie. Hodno tiež podotknúť, že záver všeobecného súdu, že pre uvedenie nepravdivých a neúplných odpovedí zákon upravuje osobitné sankcie uvedené v § 798 a § 802 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>, ktoré ako špeciálna právna úprava majú prednosť pred všeobecnou úpravou relatívnej neplatnosti poistnej zmluvy pre uvedenie do omylu nepravdivými a neúplnými odpoveďami, vo svojom náleze zo dňa 11.12.2014, sp. zn. II. ÚS 855/2014 odobril aj Ústavný súd SR, ktorý ho vyhodnotil ako ústavne konformný. Nebolo preto možné stotožniť sa s odvolacími námietkami žalovanej, podľa ktorých predmetné ustanovenia upravujú dva rôzne právne inštitúty, ktoré sa nevylučujú. 19. Na objasnenie použitia ustanovení upravujúcich dôsledky uvedenia nepravdivých alebo neúplných informácii, pre ktoré by poistiteľ poistnú zmluvu neuzavrel vôbec (§ 802 ods. 1 a § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka) odvolací súd poznamenáva, že v prípade smrti poisteného možno odstúpiť od poistnej zmluvy podľa ustanovenia § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka len pred vznikom poistnej udalosti. Ak nastala poistná udalosť (smrť poistného), nemôže už poistiteľ od zmluvy s ním uzavretej účinne odstúpiť, pretože došlo k zániku poistného vzťahu. Pre prípad, že poistiteľ sa až po poistnej udalosti dozvie, že jej príčinou je skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede poisteného nemohol poistiteľ zistiť pri dojednávaní poistenia a ktorá bola pre uzavretie zmluvy podstatná, ustanovenie § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka upravuje iba odmietnutie plnenia (viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 28.2.2001, sp. zn. 33 Cdo 2907/2000). Pretože poistiteľ sa o nepravdivých údajoch dozvedel až po vzniku poistnej udalosti (smrti poisteného), ako špeciálne ustanovenie k všeobecnému § 49a Občianskeho zákonníka, ktoré by malo za následok nevyplatenie poistného v celku, prichádza do úvahy jedine aplikácia ustanovenia § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka (odmietnutie plnenia). 20. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností pre posúdenie dôvodnosti žalobného návrhu na uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 9.060,65 eura s prísl. Tvrdenia žalovanej obsiahnuté v jej obrane neboli spôsobilé tento nárok poprieť alebo oslabiť. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 C.s.p. súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správne právne závery. Súd prvej inštancie správne uviedol, že § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka obsahuje špeciálnu právnu úpravu pre konkrétny prípad porušenia povinnosti stanovenej v § 793 Občianskeho zákonníka, preto neprichádza do úvahy použitie všeobecných ustanovení § 40a a § 49a Občianskeho zákonníka; námietku žalovanej o neplatnosti predmetnej poistnej zmluvy adekvátne vyhodnotil ako neopodstatnenú. 21. Odvolací súd v časti argumentácie žalovaného o nepreskúmateľnosti odôvodnenia dospel k záveru, že odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie ako celok spĺňa požiadavky zákonného ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. (teraz § 220 ods. 2 C.s.p.) a pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, čomu zodpovedá odôvodnenie napadnutého rozsudku, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je realizované základné právo strany sporu na spravodlivý proces. Za pivetorušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv strany sporu (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 165/2011). Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom dôsledne dodržal postuláty vyjadrené v čl. 2 ods. 1 C.s.p. o zachovaní princípov právnej istoty, keď pri ochrane ohrozených a právom chránených záujmov žalobcu naplnil legitímne očakávania, že jeho spor bude rozhodnutý v jeho prospech v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít (čl. 2 ods. 2 C.s.p.). 22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi priznal proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech. 23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).