Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/242/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215226821 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1215226821.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Romana Majerského v právnej veci manželky: M. B., D.. XX. XX. XXXX, N. O. X.. Č.. XXX/XX, N., zastúpená advokátkou: Mgr. Alica Mendlová, Riečna ul. č. 2, Bratislava, proti manželovi: O. I. W., D.. XX. XX. XXXX, N. O. X.. Č.. XXX/XX, N., V. na W.: N. Č.. XX/XX, XXXX S., F. Z. F., Š. P. I. V. F., R. V.H.: M.. W. M., U..O.., A.., M. X.. Č.. XX, N., o rozvod manželstva, na odvolanie manžela proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 29. júna 2017, č. k. 8C/452/2015 - 39, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Manželke p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v sume 76,84 eur, ktorú je manžel povinný zaplatiť advokátke manželky do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov M. B., F.. W. V. O. I. W. uzavreté dňa 24. 02. 2010, zapísané v knihe manželstiev O. Ú. N. - F. S. R. XX, F. XXXX, Z. XX, A. Č. XX, a o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 18, § 19 ods. 1, § 22, § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine a vecne tým, že manželstvo účastníkov dlhodobo nenapĺňa žiadnu zo svojich funkcií vrátane perspektívy do budúcnosti, je len formálne a ako také nespôsobilé ochrany. Uviedol, že vzťahy medzi manželmi sú hlboko narušené, manželstvo neplní svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie ich manželského spolužitia s tým, že z vyjadrenie manželky mal preukázané, že s manželom dlhodobo nežije, resp., okrem krátkeho obdobia po svadbe spolu nikdy nežili, nehospodária a nevedú spoločnú domácnosť a ich vzťah sa obmedzil len na sporadickú telefonickú komunikáciu, až spolu úplne prestali komunikovať. Poukázal na skutočnosť, že manžel pôvodne vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že s rozvodom súhlasí, keď vzťahy medzi manželmi považoval za vážne narušené a trvalo rozvrátené, napokon však s rozvodom nesúhlasil a mal záujem na obnovení manželského spolužitia, avšak neuviedol žiadne významné skutočnosti odôvodňujúce zmenu jeho postoja v tejto podstatnej otázke. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že manžel opakovane ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu dlhodobého pobytu S. I. (do septembra 2017), ale o tejto skutočnosti nepredložil žiadne relevantné doklady, a preto napokon nevykonal jeho výsluch ku skutkovým okolnostiam rozvratu manželstva, nakoľko považoval za nesporné, že len počas celého priebehu konania, t. j. viac ako roku a pol, čo možno považovať za relatívne dlhé časové obdobie, manželia spolu nežili ani nekomunikovali, pričom manžel hodnoverným spôsobom nepreukázal skutočný záujem na obnovení manželského spolužitia, a preto považoval neodôvodnenú zmenu v jeho postoji za účelovú. Uviedol, že k rozhodnutiu dospel aj napriek osobnej neúčasti manželov v konaní v presvedčení, že napriek tomu zistil skutočný stav veci, čomu zodpovedajú aj márne pokusy o doručenie zásielok manželovi na spoločnú adresu registrovanú MV SR, Úradom hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, keď vzhľadom na dlhodobo pretrvávajúci stav a kategorický postoj manželky nevidel reálnu možnosť v naplnení inštitútu odstránenia príčin rozvratu, ako aj na jeho hĺbku, ktorú nepochybne determinuje aj kultúrna odlišnosť oboch partnerov. Uviedol, že vec prejednal v neprítomnosti manželky, ktorá svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila a súhlasila s rozhodnutím veci v jej neprítomnosti, ako aj manžela, ktorý opakovane ospravedlnil neprítomnosť na pojednávaní z dôvodu dlhodobého pobytu S. I. z rodinných dôvodov do septembra 2017, a keďže trval na svojej osobnej účasti a požiadal o odročenie pojednávania, vyzval ho prostredníctvom právneho zástupcu na predloženie dôkazu preukazujúceho dôvod odročenia, avšak z jeho strany nedošlo k predloženiu akýchkoľvek listinných dôkazov, čím nepreukázal dôvodnosť svojej žiadosti o odročenie pojednávania, a preto návrh na odročenie pojednávania zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 52 C. m. p. a vecne citáciou tohto zákonného ustanovenia. 2. Proti tomuto rozsudku podal manžel v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie trpí vadami spočívajúcimi v tom, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. b/, e/, h/ C. s. p.) a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uviedol, že s odôvodnením napadnutého rozsudku nesúhlasí, nakoľko svoju neúčasť na pojednávaní dňa 29. 06. 2017 z dôvodu neprítomnosti na Slovensku a zdržiavania sa v cudzine (konkrétne v Egypte až do 30. 09. 2017) ospravedlnil prostredníctvom právnej zástupkyne, ktorá na pojednávaní vyjadrila nesúhlas, aby sa pojednávalo a rozhodlo v jeho neprítomnosti, keďže sa k predmetnej právnej veci chce osobne vyjadriť, keď ide o rozhodnutie, ktoré sa dotýka jeho osobného stavu s tým, že jeho právna zástupkyňa nepozná podrobnosti, ku ktorým sa považoval za podstatné vyjadriť. Poukázal na skutočnosť, že jeho právna zástupkyňa nemala ani možnosť sa s ním spojiť, keďže v čase jeho návštevy rodiny v zahraničí na maily neodpovedal a mohla sa vyjadrovať len k právnym otázkam, pričom považoval za potrebné objasniť súdu skutkové okolnosti manželstva a dôvody, prečo v ňom chce zotrvať. Uviedol, že prostredníctvom svojej právnej zástupkyne trval na svojom osobnom výsluchu, za účelom ktorého žiadal súd prvej inštancie o odročenie pojednávania v termíne po 30. 09. 2017, kedy sa už bude zdržiavať na Slovensku s tým, že ide o jeho prvú cestu mimo územia Slovenskej republiky za obdobie niekoľkých rokov, keď šiel navštíviť svoju rodinu S. I., inak sa na území Slovenskej republiky zdržiava nepretržite, pričom súd prvej inštancie počas tejto návštevy jeho manželstvo rozviedol bez možnosti sa vyjadriť k zmene jeho osobného stavu a uspokojil sa len s tvrdeniami manželky, ktoré sú dosť výrazne iné a odlišné od jeho tvrdení. Poukázal na skutočnosť, že rozhodnutím o rozvode manželstva sa mení osobný stav účastníkov a keďže rozvodový rozsudok je rozsudkom o osobnom stave (statusovým rozsudkom), ktorým sa zasahuje do intímnej sféry účastníkov, má osobitné postavenie. K námietke súdu prvej inštancie o nemožnosti doručovať mu na adresu uvedenú v registri uviedol, že táto nemožnosť je odstránená právnym zastúpením, kde má súd prvej inštancie možnosť doručovať písomnosti bez akéhokoľvek obmedzenia. Poukázal na skutočnosť, že okrem iného, k zvoleniu právneho zastúpenia ho viedla aj dôvodná pochybnosť o tom, či mu manželka nevyhadzuje oznamy pošty, ktoré mu na danú adresu chodia, nakoľko manželkou uvedená adresa na doručovanie je aj jej adresou a počas konania nedostal žiadny oznam na zásielku zo súdu, pričom súd prvej inštancie tvrdí, že doručovanie písomností nebolo možné, avšak do času právneho zastúpenia nemal vedomosť o existencii oznamu na prevzatie zásielky zo súdu. Uviedol, že od 08. 06. 2016 je právne zastúpený a dňa 13. 06. 2016 bola súdu prvej inštancie doručená plná moc na zastupovanie a právna zástupkyňa bola nahliadnuť do spisu s tým, že v septembri 2016 doručil svoje vyjadrenie k návrhu, t. j. súd prvej inštancie bol viac ako jeden rok informovaný o tom, že je právne zastúpený, avšak vo veci neuskutočnil žiadny úkon a ani nevytýčil termín súdneho pojednávania. Poukázal na skutočnosť, že návrh na rozvod manželstva bol podaný dňa 08. 12. 2015 a od júna 2016 bol súd prvej inštancie informovaný o jeho právnom zastúpení, pričom počas celej tejto doby bol na území Slovenskej republiky a k dispozícii súdu prvej inštancie za účelom jeho účasti na súdnom pojednávaní, avšak túto možnosť mu neposkytol. Namietol, že súd prvej inštancie po tak dlhom nekonaní, keď od júna 2016 nemal ani údajnú prekážku pri doručovaní písomností, keďže bol riadne zastúpený advokátom, nepovažoval za potrebné umožniť mu účasť na súdnom pojednávaní a nevytýčil termín pojednávania, ale následne počas jediného pobytu mimo územia Slovenskej republiky za celé trvanie konania o rozvod vytýčil dve súdne pojednávania, pričom na druhom súdnom pojednávaní aj rozhodol vo veci samej. Vytkol súdu prvej inštancie, že mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces a poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. júla 2010, sp. zn. 5Cdo 122/2010. Uviedol, že mal právo zúčastniť sa prejednávania predmetnej právnej veci pred súdom prvej inštancie, nakoľko ide o jeho neodňateľné právo, na ktorom trval, keď za účelom svojho osobného výsluchu z dôvodu svojej neprítomnosti na Slovensku, svoju neúčasť ospravedlnil a požiadal o odročenie pojednávania. Nesúhlasil s odôvodnením súdu prvej inštancie, že napriek osobnej neúčasti manželov, zistil skutočný stav veci opísaný v odôvodnení, pretože na základe jeho osobného výsluchu by hodnoverným spôsobom preukázal skutočný záujem na obnovení manželského spolužitia, ako aj dôvody zotrvania v manželskom zväzku, pričom nesúhlasil ani s tvrdením súdu prvej inštancie, že zmena v jeho postoji k rozvodu manželstva je účelová. Uviedol, že tieto tvrdenia súdu prvej inštancie sú len domnienky, nepodložené žiadnymi relevantnými a objektívnymi skutočnosťami, ktoré si vyvodil bez jeho vyjadrenia a osobného výsluchu. Namietol, že procesným postupom súdu prvej inštancie mu bola odňatá možnosť konať a osobne sa pred súdom vyjadriť, pričom možnosť byť osobne prítomný na pojednávaní a vyjadriť sa k prejednávaniu právnej veci pred súdom je neodňateľné procesné právo účastníka konania. Uviedol, že súd prvej inštancie nevykonaním výsluchu účastníka konania, nevykonal potrebné dokazovanie vo veci, teda nevykonal ním navrhnuté dôkazy, a preto nedisponoval objektívnymi skutkovými tvrdeniami, aby mohol vo veci rozhodnúť, keď sa uspokojil len s tvrdeniami druhej strany. 3. Manželka vo svojom vyjadrení k odvolaniu manžela uviedla, že navrhuje napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať jej v prípade úspechu náhradu trov konania a právneho zastúpenia. Uviedla, že sa s tvrdeniami manžela nestotožňuje a považuje ich za účelové v snahe predĺžiť rozvodové konanie. Poukázala na skutočnosť, že manžel mal dosť času na uvedenie všetkých svojich tvrdení a termín pojednávania mu bol riadne a včas oznámený, pričom jeho dobrovoľný pobyt v krajine pôvodu, nemôže byť prekážkou tohto konania. Uviedla, že manžel je v konaní zastúpený právnou zástupkyňou, ktorá termín pojednávania riadne vzala na vedomie, preto mal dostatok času prispôsobiť svoj pobyt súdnemu konaniu, napriek tomu však uprednostnil svoje súkromné záujmy a svoj pobyt v Egypte navyše žiadnym relevantným spôsobom nezdokladoval. Poukázala na povinnosť účastníka konania svoje ospravedlnenie alebo žiadosť o odročenie pojednávania riadne a včas zaslať, odôvodniť, ako aj podložiť relevantnými podkladmi, ktorú si však manžel nesplnil, a preto súd prvej inštancie v zmysle zásady hospodárnosti konania, rozhodol vo veci. Manželka poukázala na vyjadrenie manžela zo dňa 20. 09. 2017, v ktorom uviedol, že s návrhom na rozvod súhlasí a zároveň, že manželstvo si neplní svoje funkcie, avšak následne svoje vyjadrenie v podaní zo dňa 07. 05. 2017 zmenil, keď uviedol, že s rozvodom nesúhlasí, z čoho je zrejmé jeho účelové konanie, ktorým sleduje výlučne svoj záujem predlžovať konanie. Poukázala na skutočnosť, že manžel mal dostatok času a priestoru vyjadriť príčiny, prečo považuje manželstvo za funkčné, ako aj iné svoje tvrdenia, a keďže v prvom vyjadrení s rozvodom súhlasil, v nasledujúcom už uviedol opak, správa sa jednoznačne nehospodárne, nakoľko k svojim tvrdeniam nedoložil žiadne dôkazy. Uviedla, že nie je pravda, že súd prvej inštancie odňal manželovi možnosť konať pred súdom a porušil jeho právo na spravodlivý proces, nakoľko bol počas celého konania neaktívny, svoje tvrdenia nepodložil nijakým dôkazom, pričom jeho jedinou aktivitou bolo vyjadrenie nesúhlasu s rozvodom po tom, ako sa dozvedel o vytýčenom pojednávaní. Poukázala na skutočnosť, že s manželom spoločne nehospodária, nevedú spoločnú domácnosť a intímne sa nestýkajú, čím sú splnené všetky podmienky na rozvod manželstva, pričom manžel nepoprel ani skutočnosť, že Ž. S. F.. 4. Manžel sa k vyjadreniu manželky, ktoré bolo doručené jeho právnej zástupkyni dňa 02. 11. 2017, nevyjadril. 5. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 378 ods. l C. s. p. (zák. č. 160/2015 Z. z. účinný od 01. 07. 2016, Civilný sporový poriadok), túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem a rozsudok verejne vyhlásil dňa 21. decembra 2017 podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci a ich právni zástupcovia upovedomení zákonným spôsobom. 6. Podľa § 395 ods. 1 C. m. p. (zákon č. 161/2015 Z. z., Civilný mimosporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Podľa § 395 ods. 2 C. m. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 8. Podľa Čl. 12 C. m. p., súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. 9. Podľa Čl. 13 C. m. p., účastníci konania konajú v styku so súdom osobne, ak zákon neustanovuje inak. Účastníci konania môžu konať aj prostredníctvom zástupcu; napriek zastúpeniu môže súd účastníka konania vyslúchnuť, ak je to potrebné a možné. 10. Podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. 11. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. 12. Civilný mimosporový poriadok účinný od 01. 07. 2016 upravujúci postup súdu a účastníkov v súdnom konaní ústavou zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak, že ukladá súdu prvej inštancie, ak zákon nestanovuje inak, aby nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie musí byť účastníkovi doručené tak, aby mal dostatok času na prípravu (§ 33 C. m. p.). Je potom na účastníkovi, či svoje právo využije, ale nie. 13. Podľa § 31 C. m. p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. 14. Podľa § 2 ods. 1 C. m. p., na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 15. Podľa § 183 ods. 1 C. s. p., pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. 16. Z dikcie citovaných zákonných ustanovení vyplýva jednak zásada ústnosti súdneho konania, ktorá je ťažiskom súdneho konania a zároveň povinnosť súdu riadne predvolať na pojednávanie všetkých účastníkov konania. Ustanovenie, že účastníci majú v občianskom súdnom procese rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv, je realizáciou zásady rovnosti občanov, proklamované v čl. 20 Ústavy SR, ktorá platí tak v hmotnoprávnych vzťahoch, ako i v procesnom postavení účastníkov. Táto zásada, pokiaľ ide o vyjadrenie k veci znamená, že súd nemôže spravidla (pokiaľ zákon neustanoví výnimky) vydať rozhodnutie, kým nevypočul účastníkov, resp. pokiaľ im neposkytol možnosť vyjadriť sa a zároveň znamená, že účastníci majú rovnaké procesné prostriedky a rovnaké možnosti ich použitia. Možnosť prejednať vec v neprítomnosti účastníka treba posudzovať vždy s ohľadom na všetky okolnosti daného prípadu, pričom treba mať na zreteli, že zúčastniť sa prejednávania právnej veci pred súdom je nezadateľným právom účastníka konania a to v každom štádiu postupného procesu, pokiaľ zákon neustanovuje inak, ak na tomto svojom práve účastník trvá. Zákon bližšie nešpecifikuje, čo treba považovať za dôležitý dôvod, danosť ktorého bráni súdu prejednať vec v neprítomnosti účastníka. 17. Odvolací súd sa s námietkami manžela v podanom odvolaní, že postupom prvoinštančného súdu, ktorý vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom v jeho neprítomnosti na pojednávaní dňa 29. 06. 2017, mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces nestotožnil, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že jeho právna zástupkyňa mala už od doručenia predvolania na dané pojednávanie dňa 29. 05. 2017 vedomosť o tom, že dňa 29. 06. 2017 (t. j. presne mesiac) sa pojednávanie uskutoční, a preto pokiaľ na tomto pojednávaní žiadala o jeho odročenie z dôvodu dlhodobého pobytu manžela S. I., správne postupoval súd prvej inštancie, keď návrh na odročenie pojednávania zamietol, nakoľko dôležitosť dôvodu, pre ktorý účastník konania žiada o odročenie pojednávania, je súd povinný posudzovať v každom konkrétnom prípade individuálne, pričom jeho opätovné ospravedlnenie pre dlhodobý pobyt S. I. za dôležitý dôvod aj podľa názoru odvolacieho súdu považovať nie je možné. 18. Je nutné uviesť, že súd môže posudzovať žiadosť účastníka o odročenie pojednávania len z hľadiska dôležitých dôvodov, existenciu ktorých môže preveriť zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase rozhodovania o tejto žiadosti účastníka. Dôvodnosť žiadosti o odročenie pojednávania posudzuje súd preto predovšetkým z hľadiska preukázania skutočností, z ktorej účastník vyvodzuje existenciu dôležitého dôvodu v zmysle § 183 ods. 1 C. s. p. Pokiaľ uvedená skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o tejto žiadosti účastníka hodnoverne preukázaná, zostáva jeho žiadosť iba v rovine nepodložených tvrdení. Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania vo všeobecnosti vtedy, ak účastník tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t. j. také, ktoré mu neumožňujú sa na pojednávaní zúčastniť a súčasne sú vážne, dôležité a ospravedlniteľné z hľadiska objektívneho, tak aj subjektívneho (či mohla byť prekážka predvídaná, prípadne odvrátená). 19. V prejednávanej veci právna zástupkyňa manžela síce požiadala o odročenie pojednávania, avšak dôvod pre takýto postup vôbec nepreukázala, a to ani napriek tomu, že súd prvej inštancie ju výzvou doručenou dňa 29. 05. 2017 (spolu s predvolaním na pojednávanie dňa 29. 06. 2017) žiadal o dodatočné predloženie dôkazu tvrdeného dôvodu odročenia pojednávania nariadeného na deň 11. 05. 2017, nakoľko pôvodná žiadosť zo dňa 10. 05. 2017 takýto dôkaz neobsahovala, avšak súd prvej inštancie žiadosti vyhovel a pojednávanie odročil. Pokiaľ teda súd prvej inštancie v konaní pokračoval aj po prednese žiadosti právnej zástupkyne manžela o odročenie pojednávania dňa 29. 06. 2017 a vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti manžela, neporušil ustanovenie § 183 ods. 1 C. s. p. ani svojim procesným postupom mu neznemožnil uskutočniť jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 20. Odhliadnuc od uvedených skutočností odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v zmysle ust. § 195 ods. 1 C. s. p. nebol ani povinný nariadiť výsluch manžela o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak mal skutočný stav veci potrebný k rozhodnutiu vo veci samej (§ 35 C. m. p.) zistený z vyjadrení účastníkov konania, pričom bolo nielen procesným právom, ale najmä procesnou povinnosťou manžela úplne a pravdivo opísať skutkové okolnosti potrebné na rozhodnutie a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení (§ 32 C. m. p.), tým viac v situácii, keď svoje pôvodné stručné súhlasné vyjadrenie k návrhu na rozvod manželstva zo dňa 20. 09. 2016, v ktorom potvrdil nefunkčnosť manželstva z dôvodu rozdielnych pohľadov na svet a názorov na život zmenil bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu, čím však nespochybnil žiadne z právne významných skutkových tvrdení manželky, že ich spolužitie bolo krátke, neviedli ani nevedú spoločnú domácnosť a intímne spolu nežijú, na základe ktorých dospel súd prvej inštancie k správnemu právnemu záveru, že manželstvo účastníkov si neplní žiadnu zo svojich funkcií v zmysle Zákona o rodine. 21. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že nakoľko postup súdu prvej inštancie, ktorý vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 29. 06. 2017 v neprítomnosti manžela z dôvodu, že nepreukázal opodstatnenosť svojej žiadosti o odročenie pojednávania bol správny, a preto týmto procesným postupom mu neznemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, z dôvodu ktorého tento rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. 22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 55 C. m. p. a § 58 C. m. p. tak, že za spravodlivé považoval priznať úspešnej manželke v odvolacom konaní nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, ktoré spočívajú v trovách právneho zastúpenia vyčíslených podľa § 9 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. a), § 13a ods. 1 písm. c), § 15 písm. a), § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. za úkon právnej služby písomného vyjadrenia k odvolaniu zo dňa 23. 10. 2017 v sume 76,84 eur (1 á 68 eur + režijný paušál 8,84 eur), ktorú je manžel v zmysle ust. § 263 ods. 1 C. s. p. povinný zaplatiť advokátke manželky. 23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C. m. p.).