Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/40/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216200860 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1216200860.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: Generali Poisťovňa, a.s., Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332, proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s., Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 383 408, o zaplatenie 1.107,65 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 7.11.2016, č.k. 7C/21/2016-90, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.107,65 eur s 5,05 % -ným úrokom z omeškania ročne od 20.1.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal voči žalovanému náhrada trov konania v plnom rozsahu. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 813 ods. 1, § 100 ods. 1, § 106 ods.1, § 517 ods. 1,2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Obč. zákonník“), § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., § 15 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, keď mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca a poistený K. B., G. A. XXX/XX, L. ako poistník motorového vozidla EČV: L. XXX K., zn.: F. K. uzatvorili zmluvu na poistenie motorového vozidla č. XXXXXXXXXX. Dňa XX.XX.XXXX o 11:45 hod. sa stala škodová udalosť tak, že na parkovisku pred C. na L. ul. v L., C. R., vodička osobného motorového vozidla EČV: H. XXX R., zn. Š. W.V. nacúvala do zaparkovaného osobného motorového vozidla EČV: L. XXX K., zn.: F. K., poškodila ho a nechala za stieračom svoje osobné údaje. Náklady, ktoré súviseli s opravou motorového vozidla EČ: L. XXX K., zn. F. K. boli vo výške 1.272,85 eur s DPH. Na základe žiadosti poškodenej K. B. o úhradu poistného plnenia poukázal žalobca dňa 31.1.2014 po odpočítaní spoluúčasti vo výške 165 eur z poistenia motorového vozidla poistné plnenie vo výške 1.107,85 eur. Výzvou zo dňa 5.2.2014 požiadal žalobca žalovaného o refundáciu vyplateného poistného plnenia vo výške 1.107,85 eur, z povinného zmluvného poistenia škodcu, tento mu však oznámil, že uzatvoril škodovú udalosť bez poskytnutia poistného plnenia, nakoľko nebol dostatočne preukázaný právny základ nároku. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že v konaní nebolo medzi stranami sporné, že poškodená mala motorové vozidlo poistené u žalobcu, a že motorové vozidlo, ktorým bola škoda spôsobená, bolo pre prípad zodpovednosti za škodu poistené u žalovaného. Tiež nebolo sporné, že dopravnú nehodu zavinila vodička motorového vozidla poisteného pre prípad zodpovednosti za škodu u žalovaného, ani výška škody, ako ani skutočnosť, že právo na náhradu škody prešlo na žalobcu po poskytnutí poistného plnenia poškodenej. V ďalšom sa zaoberal posúdením námietky premlčania vznesenej žalovaným (§ 106 ods. 1 Obč. zákonníka) a v tejto súvislosti uviedol, že pri úvahe o tom, kedy sa poškodený dozvedel o škode, je treba vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode, nie len z jeho predpokladanej vedomosti o tejto škode (R 38/1975). Aj z neskoršej rozhodovacej činnosti súdov, ktorá vychádza z predmetného judikátu, vyplýva, že poškodený sa dozvie o škode vtedy, keď má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu škody na súde, t.j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia. Dozvedieť sa o škode znamená, že poškodený sa dozvie o majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, že právo na jej náhradu možno dôvodne uplatniť na súde. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za to, že skutočnosť, že poškodená dňa 2.1.2014 podpísala zápis o poškodení vozidla neznamená, že sa v tento deň dozvedela o škode, keďže v predmetnom zápise je uvedené iba, že na vozidle bolo zistené poškodenie predných dverí, nie je tam uvedená výška škody, ani len predpokladané náklady na opravu, pričom z výsluchu svedkyne K. B. vyplynulo, že ani zástupca poisťovne, ktorý robil ohliadku auta, jej nepovedal, aká je asi výška škody. Poškodená tiež vypovedala, že ona sama nevedela, koľko asi bude stáť oprava, a že sa dozvedela o výške škody, až keď manžel bol vyzdvihnúť opravené auto zo servisu. 3. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru o nepreukázaní skutočnosti svedčiacej tomu, že by sa poškodená kvalifikovane dozvedela o škode skôr, ako bola vystavená faktúra za opravu jej vozidla. Súd preto vychádzal z toho, že poškodená sa o škode dozvedela až dňom vystavenia faktúry za opravu jej vozidla, t.j. dňa 23.1.2014, kedy začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba. Keďže žaloba bola podaná na súd dňa 20.1.2016 mal za zrejmé, že bola podaná ešte pred uplynutím premlčacej doby a žalobe v časti istiny v celom rozsahu vyhovel. Pri posudzovaní žaloby v časti o zaplatenie uplatnených úrokov z omeškania konštatoval, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením svojho dlhu (keď vyzval žalovaného na plnenie ešte pred podaním žaloby na súd) a žalobcovi priznal spolu s istinou aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 20.1.2016 (t.j. odo dňa podania žaloby tak, ako požadoval žalobca) do zaplatenia. 4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu súčasne deklarujúc, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku. 5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný navrhujúc, aby odvolací súd podľa § 329, § 388 C.s.p. napadnutý rozsudok zmenil, alternatívne, aby ho podľa § 389 C.s.p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 C.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci konštatujúc, že právny záver súdu prvej inštancie o tom, že nárok nie je premlčaný, nie je správny. Poukázal na právny záver Najvyššieho súdu ČR vo veci 25 Cdo 721/2005 a na ustálenú prax súdov z ktorej vyplýva, že poškodený sa dozvie o škode vtedy, keď má takú vedomosť o samotnej škodovej udalosti, teda že o škode došlo ako i o jej vecnom rozsahu (t.zn. v danom prípade o tom, čo všetko je na aute poškodené ), že je objektívne škodu možné vyčísliť tak, aby bolo možné právo na náhradu škody uplatniť na súde. V danej veci teda prichádza do úvahy, pokiaľ ide o moment, kedy sa poškodený dozvedel o škode, jedine dátum obhliadky poškodeného motorového vozidla, t.j. dňa 2.1.2014, ktorý podpísal i poškodený. V zmysle ust. § 106 ods. 1 Obč. zákonníka začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba dňa 2.1.2014 a v zmysle § 122 ods. 2 Obč. zákonníka uplynula dňa 2.1.2016, pričom žaloba bola podaná dňa 20.1.2016. 6. Žalobca v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdiť konštatujúc, že sa v plnej miere stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie uvedených v rozhodnutí o tom, že nárok nie je premlčaný a bol uplatnený v priebehu plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby . 7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, § 380 C.s.p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo nariadenie pojednávania by si vyžadoval dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 8. Prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, sa odvolací súd v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.) s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.107,65 eur s 5,05 % -ným úrokom z omeškania ročne od 20.1.2016 do zaplatenia, v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam a využíva možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd uvádza nasledovné. 9. Jediným a zásadným odvolacím dôvodom žalovaného bola námietka, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu vychádza vo vzťahu k záverom týkajúcim sa posúdenia v konaní vznesenej námietky premlčania nároku, z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.). K tejto námietke odvolací súd podotýka, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania nároku správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. 10. Odvolací súd k podpore záverov prijatých súdom prvej inštancie konštatuje, že v prejednávanom prípade škody na automobile za situácie, kedy sa v konaní nepreukázali potrebné znalosti poškodenej na posúdenie druhu a rozsahu škody, vozidlo sa muselo opravovať v odbornej opravovni s poškodená sa nedozvedela o cene opravy (ani približnej) iným spôsobom skôr (čo sa v konaní rovnako nepreukázalo), nemožno mať námietky proti súdom prvej inštancie ustálenému začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby viazanému na vystavenie a doručenie faktúry za opravu poškodeného vozidla, t.j. dňa 23.1.2014 (R 3/1984 ). Pokiaľ odvolateľ v podanom odvolaní poukazuje na právny záver Najvyššieho súdu ČR vo veci 25 Cdo 721/2005 konštatuje, že všeobecný súd v civilnom sporovom konaní v zmysle 193 C.s.p. nie je viazaný rozhodnutiami iných súdov v konaniach nesúvisiacich s predmetnou vecou (zaväzujú len v konkrétnej veci), a už vonkoncom nie je viazaný rozhodnutiami všeobecných súdov iného štátu (aj keď sa jedná o ČR). Napriek uvedenej konštatácii k argumentácii žalovaného uvádza, že i z obsahu tohto rozhodnutia vyplýva, že „v zmysle ust. § 106 ods. 1 Obč. zákonníka sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu škody na súde, t.j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej škody vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia“. Odvolateľ opomenul, že podstatnou otázkou bolo v danej veci práve posúdenie, či, kedy a akým spôsobom sa poškodená dozvedela o rozsahu majetkovej škody (čo i len v približnej sume) a až v nadväznosti na prijaté skutkové závery súd prvej inštancie právne posúdil opodstatnenosť žalovaným vznesenej námietky premlčania. 11. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane výroku o príslušenstve (nenapadnutého odvolacími dôvodmi) a v závislom výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie, podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).